KSPO/7Co/20/2017


(zdroj)
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 7Co/20/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113234431 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113234431.2



Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne O. U., D.. XX.X.XXXX, N. S. G., D. X.. O. Č.. X, právne zastúpenej JUDr. Kristínou Piovarčíovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, na ul. Štúrovej č. 20, proti žalovanej G. Z., D.. XX.XX.XXXX, N. S. A. Č.. XX, právne zastúpenej AK - TARABČÁK s.r.o., so sídlom v Prešove, na ul. Hlavnej č. 13, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 06.10.2016 č.k. 10C/301/2013 - 175 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu 1. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom určil, že žalobkyňa nadobudla vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva z jej práva prechodu peši, motorovým vozidlom, cez parcelu žalovanej č. XX, zapísanú na LV č. XX, kat. úz. A., na susediaci pozemok s parcelným č. XX - záhrada o výmere XXX m2, zapísaný na LV č. XX, kat. úz. A., v rozsahu zakreslenom v geometrickom pláne č. XXX/XX zo dňa 25.9.2012. Žalovanej uložil povinnosť strpieť vykonávanie práva prechodu cez prac. č. XX na parc. č. XX v kat. úz. A.. Žalovanú zaviazal na náhradu trov konania žalobkyni v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním ma za preukázané, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XX kat. úz. A. ako parcela č. XX - záhrada o výmere XXX m2. Vlastníčkou susedných nehnuteľností zapísaných na LV č. XX ako parcela č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 s rodinným domom súp. č. XX, parcela č. XX - záhrada o výmere XXX m2 a parcela č. XX - záhrada o výmere XXX m2 je žalovaná.

3. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca Ing. Andreja Tarasoviča vyplýva, že rozsah užívania nehnuteľnosti žalovanou, ako sú tieto v teréne oplotené, čo sa týka geometrického a polohového určenia pozemkov, teda hraníc pozemkov, je taký istý ako je evidovaný právny stav v katastrálnej mape a v dovolenej odchýlke zodpovedá ich výmere zapísanej v katastri nehnuteľností pre parcely evidované na LV č. XX kat. úz. A.. Pri porovnaní so stavom evidencie pred rokom 1986, kedy došlo k prevzatiu nového mapovania do operátu katastra nehnuteľnosti zistil rozpor v užívaní v tom, že žalovaná podľa terajšieho operátu užíva o cca XX m2 viac ako užívala do roku 1986. Konštatoval, že dá sa predpokladať, že pred rokom 1985 bol práve cez plochu zabezpečený prístup pre žalobkyňu a jej právnych predchodcov cez spornú plochu.

4. Žalobkyňa sa výzvami z roku 2013 pokúšala vyriešiť sprístupnenie svojej nehnuteľnosti, avšak toto bolo bez odozvy žalovanej. Pokus o vyriešenie prístupovej cesty bol napokon už v roku 1988 tak ako to vyplýva zo žiadosti o prístupovú cestu k pozemku zo dňa 21.06.1988 adresovanú O. v A. ( č.l. 152 spisu). 5. Podľa § 116 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb., vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene a nepretržite 3 roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba 10-ročná.

6. Tento právny predpis vytvoril zákonné plynutie vydržacej doby 10 rokov. Bez ohľadu na to, či bol prechod využívaný do 60-tych alebo 80-tych rokov, je nesporné, že právni predchodcovia žalobkyne cez parcelu žalovanej prechádzali a vydržacia doba 10 rokov nerušené plynula. Prechod právnych predchodcov žalobkyne, resp. žalobkyne cez parcelu č. XX vo vlastníctve žalovanej bol potvrdený výpoveďou svedkyne O. S.. Žalobkyňa teda uniesla dôkazné bremeno o tom, že jej právni predchodcovia ako aj ona sama, v nadväznosti na nich, nepretržite od roku 1934 až do polovice 80-tych rokov prechádzali na parcelu žalobkyne č. XX cez terajšiu parcelu č. XX, ktorá vlastnícky patrí žalovanej, a preto žalobkyňa nadobudla výkonom tohto práva, právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

7. Prechod k pozemkom z druhej strany už nie je možný, čo potvrdil pri ohliadke na mieste samom v konaní vypočutý starosta obce A. U. Z.. Z. sa tak po tom, čo p. Vaško znemožnil tento prístup k pozemku postavením letnej kuchyne.

8. Čo sa týka námietky, že vlastníkom tzv. neknihovaných pozemkov, teda sporného rozdielu zisteného zo znaleckého posudku Ing. Tarasoviča, bola obec, teda nie žalovaná, súd prvej inštancie skonštatoval, že vlastníctvo parcely č. XX sporné v tomto konaní nebolo. Žalobkyňa preto správne ustálila okruh účastníkov na žalovanej strane.

9. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná i iná žaloba. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši.

10. Zo samotnej ohliadky na mieste samom vyplynulo, že žalobkyňa v súčasnosti nemá možnosť iného prístupu k svojmu pozemku, t. j. k parcele č. XX a aj v zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, znemožnenie práva prechodu by v tomto prípade znemožnilo výkon jej vlastníckeho práva vo vzťahu k parcele č. XX.

11. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie žalobe žalobkyne vyhovel.

12. Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

13. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Ako dôvod uviedla, že rozsudok neobsahuje žiadne vysvetlenie, ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov sa vychádzalo a ako boli vyhodnotené. Nedostatočné odôvodnenie je vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej a napadnutým rozsudkom došlo aj k porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože žalovaná ani v odvolaní nemôže adekvátne reagovať na nedostatky rozsudku týkajúce sa skutkového stavu a právneho posúdenia. Do spisu boli predložené čestné prehlásenia M. C. a V. G., najstarších obyvateľov obce. Na pojednávaní dňa 24.2.2016 bolo navrhnuté, aby v prípade pochybností o čestných prehláseniach tieto osoby boli vypočuté v mieste bydliska. Tento dôkaz vykonaný nebol a ani nebolo uvedené z akého dôvodu vykonaný nebude. Naviac o predložených čestných prehláseniach sa v rozsudku nenachádza žiadna zmienka. Predpokladom vydržania práva vecného bremena je existencia právneho dôvodu, z ktorého by bolo objektívne možné vyvodzovať na jednej strane oprávnenie žalobkyne prechádzať cez sporný pozemok, ale na druhej strane aj povinnosť žalovanej strpieť prechod. Na preukázanie dobrej viery žalobkyne nestačí len tvrdenie, že predchodcovia prechádzali cez pozemok a že sa toto prechádzanie tolerovalo, pokiaľ nebola súčasne aj preukázaná existencia právnej povinnosti vlastníka pozemku strpieť tvrdené právo prechodu. Vlastník susediacej nehnuteľnosti, ktorý tvrdí že po pozemku prechádzal, môže totiž mať aj iné právo, ktoré ho k tomu oprávňuje, resp. jeho prechod mohol byť so súhlasom vlastníka bez toho, aby mal vecné právo. Taktiež právo môže sa viazať na vec alebo na osobu. Z odôvodnenia rozsudku tieto skutočnosti nevyplývajú, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Pre určenie, že žalobkyňa, resp. jej predchodcovia nadobudli právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním nie je postačujúce konštatovanie, že prechádzali po pozemku. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá musí byť daná so zreteľom na všetky okolnosti, sa musí vzťahovať ku konkrétnemu titulu, na základe ktorého mohlo vzniknúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Ak takýto titul nebol ani tvrdený, nemohol byť ani preukázaný a preto bolo napadnutým rozsudkom deklarované neexistujúce právo. Nadobudnúť vydržaním nemožno právo, ak ten, kto ho vykonáva, sa domnieva, že pozemok, ku ktorému právo vykonáva a ktorý je vlastníctvom fyzickej osoby, patrí obci, aj keď tento pozemok slúži prechodu. Žalobkyňa sa domnievala, že pozemok patrí obci. Zo žiadosti o prístupovú cestu k pozemku zo dňa 21.6.1988 vyplýva požiadavka na riešenie prístupovej cesty, nakoľko takáto cesta tam nie je. Ak vzniklo vecné bremeno vydržaním a cestu aj užívala, nežiadala by zriadiť cestu. Z tejto žiadosti jednoznačne vyplýva, že pozemok na prechod do polovice 80-tych rokov neužívala. Účastníkmi bolo zhodne potvrdené, že ploty sa osadili v 60-tych rokoch. Od oplotenia preto sporný pozemok ako cesta užívaný byť nemohol. Nie je preto pravdou, že bola splnená podmienka dobromyseľnej držby. Naopak svedčí to o tom, že ak aj bol niekedy prechod cez parc. XX, tento viac ako dvadsať rokov pred rokom 1988 využívaný nebol. Z rozsudku nevyplýva, kedy k vydržaniu malo dôjsť. Samotná žalobkyňa vypovedala, že od polovice 60-tych rokov chodili po poľnej ceste. Z toho vyplýva, že prístup k pozemku žalobkyne bol po ceste od p. S., nie po pozemku žalovanej. Výrok rozsudku je neurčitý a aj nevykonateľný. Ak by mal byť výrok určitý, muselo by byť vo výroku presne vymedzené, na ktorú časť nehnuteľnosti vzniklo právo prechodu. Ak je to zakreslené v geometrickom pláne, tento mal byť súčasťou rozsudku. Geometrický plán však nebol spracovaný na vymedzenie vecného bremena, preto nemôže byť použitý na tento účel. Podľa geometrického plánu má pozemok označený ako parcela č. XX/X výmeru XXX m2, avšak podľa znaleckého posudku je rozdiel iba XX - XX m2. Nie je jasné, na základe akého dôkazu súd zriadil vecné bremeno po pozemku o výmere XXX m2. Z dokazovania vyplynulo, že cez pozemok žalovanej minimálne od 60-tych rokov sa neprechádzalo, a preto aj keby vecné bremeno vzniklo, došlo už k premlčaniu práva vecného bremena zodpovedajúceho právu používania pozemku na prechod. Z tohto dôvodu žalovaná vzniesla i námietku premlčania.

14. Žalobkyňa navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

15. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379 a § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovanej je opodstatnené, nakoľko rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

16. Z odôvodnenia rozhodnutia sa nedá zistiť, kedy došlo k zavŕšeniu žalobkyňou tvrdeného procesu vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Uvedené zistenie má pritom zásadný význam pre posúdenie toho, kto toto právo nadobudol. Ak tento proces bol zavŕšený za účinnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. osobou, ktorá nadobudla vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu nemohla byť žalobkyňa, ale jej právni predchodcovia. Žalobkyňa parcelu č. XX zapísanú na LV č. XX kat. úz. A. nadobudla dedením po nebohej W. R. zomr. dňa 26.2.2003 , čoho dôkazom je uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 19.06.2006 vydané vo veci 26D/493/2003, Dnot 94/2003. V tom čase však už právo prechodu cez parcelu č. XX vo vlastníctve žalovanej, aj za predpokladu, ak by táto nehnuteľnosť v minulosti na prechod slúžila, vykonávané dlhodobo nebolo. Podľa vyjadrenia samotnej žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 14.5.2014 po pozemku žalovanej sa malo prechádzať do roku 1965, kedy žalovaná si svoj pozemok ohradila až ku potoku a následne žalobkyňa, resp. jej právni predchodcovia na prechod k parcele č. XX využívali poľnú cestu. Ak parcela č. XX od roku 1965 na prechod neslúžila, žalobkyňa po tom, čo nadobudla vlastnícke právo k parcele č. XX ani nemohla fakticky vykonávať právo prechodu. Je preto nezrozumiteľný záver o nadobudnutí vecného bremena žalobkyňou faktickým výkonom práva. 17. Vo veci sa skúmalo nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním iba z pohľadu faktického výkonu tohto práva. Ďalšie podmienky potrebné pre nadobudnutie tohto práva vydržaním skúmané neboli.

18. Vecné bremená v zmysle ustanovenia § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

19. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu teda možno nadobudnúť i vydržaním. Môže ho však nadobudnúť iba oprávnený držiteľ, t. j. ten, kto toto právo vykonáva pre seba a so zreteľom na všetky okolnosti je v dobrej viere, že má k veci právo ( § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nestačí čisto fakticky výkon tohto práva, ale oprávnený držiteľ musí toto právo vykonávať pre seba a byť v dobrej viere, že mu toto právo patrí. Takto nemôže byť v prípade, ak sa žalobkyňa , resp. jej právni predchodcovia domnievali, že pozemok je obecný a slúži na prechod aj iným občanom obce. V žalobe žalobkyňa poukázala, že na parcelu č. XX bol prístup po obecnej ceste popred parcely žalovanej označené č. XX, č. XX a č. XX a to peši, vozom aj motorovým vozidlom. Rovnako uviedla, že časť tejto obecnej cesty pred parcelou č. XX si žalovaná zahradila z oboch strán až k potoku a pripojila ju k svojmu pozemku. Ako sa s touto právne významnou skutočnosťou vyrovnal súd prvej inštancie z rozhodnutia zistiteľné nie je .

20. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia. 21. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016.

22. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. 23. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu. 24. Keďže nevyhodnotenie právne významných skutočností je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalovanej, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( § 391 ods. 1 CSP). 25. V ňom bude úlohou prvoinštančného súdu vyhodnotiť všetky právne významné skutočnosti majúce vplyv na posúdenie dôvodnosti žalobou uplatneného nároku. Taktiež bude potrebné zaujať stanovisko k vznesenej námietke premlčania práva vecného bremena zo strany žalovanej. 26. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 391 ods. 2 CSP) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 CSP).

27. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).