KSPO/7Co/161/2013


(zdroj)
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 7Co/161/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113200285 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8113200285.1



Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu O. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., ul. G. XXX, proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, ul. Garbiarska 2, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 14.03.2013 č. k. 25C 1/2013-66 takto jednohlasne

rozhodol:

Zamieta návrh na prerušenie konania.

Odmieta odvolanie proti výroku zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Čo do zvyšku rozsudok zrušuje a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach vydaný vo veci 2C 3612/2012 dňa 19.01.2012. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 199,50 Eur.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným existoval zmluvný vzťah založený poistnou zmluvou zo dňa 09.11.2007. Na základe žiadosti žalobcu o zrušenie poistnej zmluvy ku dňu 10.03.2011 došlo k zániku poistenia. Rozhodcovská doložka, tak ako to vyplýva z poistnej zmluvy, bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v časti XV. týchto podmienok. Na tomto fakte nič nemení ani to, že v deň podpisu zmluvy zmluvné strany ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok podpísali tiež osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku (rozsudok Najvyššieho súdu SR vydaný vo veci 6Cdo 1/2012). Rozhodcovskú doložku uzatvorenú žalobcom nemožno považovať ani za individuálne zmluvné dojednanie, nakoľko žalobca, hoci bol s ním oboznámený pred podpisom zmluvy, nemohol ovplyvniť obsah tohto zmluvného dojednania. S poukazom na neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky uzatvorenej so žalobcom a z toho plynúcej neexistencie právomoci rozhodcovského súdu, súd prvého stupňa rozhodol o zrušení rozhodcovského rozsudku.

V ďalšej časti bola žaloba zamietnutá nakoľko nebolo preukázané, aby medzi účastníkmi existovala aj iná poistná zmluva, a teda neboli tu žiadne iné nároky, ktoré by si žalovaný mohol uplatňovať z poistných zmlúv uzatvorených so žalobcom. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanovením § 142 ods.1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že vo veci sa nedostatočne objasnil skutkový stav a vec nebola správne právne posúdená. Žalovaný už vo svojom vyjadrení zo dňa 25.01.2013 označil listinný dôkaz, a to záznam sprostredkovateľa poistenia pani M. O. o požiadavkách a potrebách klienta z 09.11.2007. Tento dôkaz vôbec nebol vyhodnotený. Všetky dôkazy sa nevyhodnotili v celku a vo vzájomných súvislostiach, a preto sa ani nemohol zistiť správny skutkový stav. Rozhodnutie je nepreskúmateľné, a teda arbitrárne. Čo sa týka rozhodcovskej doložky, táto bola žalobcovi vysvetlená tretím nezávislým subjektom a následne podpísaná oboma zmluvnými stranami. Rozhodcovská doložka sa nachádza v osobitných zmluvných dojednaniach a nie v článku XV. všeobecných poistných podmienok. Právny záver o nedodržaní individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky tak neobstojí.

Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že rozhodnutie, s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, je nepreskúmateľné.

Obsahové náležitosti rozsudku určuje ust. § 157 O. s. p.. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.

V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie §157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ ( žalobca ) domáhal a z akých dôvodov, ako sa k veci vyjadril odporca ( žalovaný ), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p., dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.

Ustanovenie § 157 ods.2 O.s.p. ukladá okrem iného v odôvodnení rozsudku uviesť prečo sa nevykonali ďalšie navrhnuté dôkazy. Na pojednávaní konanom dňa 14.03.2013 právny zástupca žalovaného navrhol na podporu svojich tvrdení vypočuť svedkov JUDr. M.G. a M. O.. Navrhnutí svedkovia v konaní vypočutí neboli a z odôvodnenia rozhodnutia sa nedá zistiť, prečo ich výsluch sa nepovažoval za potrebný. V odôvodnení rozhodnutia sa nenachádza ani zmienka o tom, ako bol vyhodnotený žalovaným predložený záznam o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve zo dňa 09.11.2007, hoci s týmto listinným dôkazom sa súd prvého stupňa oboznámil na pojednávaní konanom dňa 14.03.2013. V tomto smere je preto rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Keďže vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) a ods.2 O.s.p. rozsudok, s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie. Zároveň podľa ustanovenia § 218 ods.1 písm. b) O.s.p. odmietol odvolanie žalovaného proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ako odvolanie podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Nie každý účastník konania môže podať odvolanie proti rozhodnutiu. Predovšetkým ho nemôže podať ten účastník, ktorý sa po vyhlásení rozhodnutia odvolania výslovne vzdal (§ 207 ods.1 O.s.p.). Oprávnenie k podaniu odvolania chýba tiež i účastníkovi, ktorému výrokom rozhodnutia nebola spôsobená určitá hoci i málo významná ujma na jeho právach. Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to, aby napadnuté rozhodnutie vyznelo v neprospech odvolateľa. Zamietnutím žaloby v prevyšujúcej časti žalovanému žiadna ujma spôsobená nebola, a preto tento účastník vo vzťahu k tomuto výroku právo podať odvolanie nemá.

V priebehu odvolacieho konania žalovaný podaním zo dňa 16.10.2013 navrhol konanie prerušiť podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. až do doby právoplatného ukončenia konania vedeného pred Ústavným súdom SR pod sp. zn. II. ÚS 382/2013, nakoľko v tomto konaní sa posudzuje uznesenie Najvyššieho súdu SR vydané vo veci 6Cdo1/2012. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci 6Cdo 1/2012 totiž vychádzal pri odôvodňovaní rozhodnutia aj prvostupňový súd. Nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 10.07.2013 vydaným vo veci II. ÚS 499/2012 bolo konštatované porušenie základného práva žalovaného na spravodlivý proces, a to postupom Najvyššieho súdu SR v exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 2Cdo 5/2012. Ide pritom o takmer totožné rozhodnutie ako vo veci 6Cdo 1/2012. Vo veci vedenej pred Ústavným súdom SR pod sp. zn. II. ÚS 382/2013 sa teda rieši otázka, ktorú identický senát Ústavného súdu SR prejednal v inom obdobnom konaní.

Podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Uvedené ustanovenie upravuje možnosť a nie povinnosť konanie prerušiť. Posúdenie možnosti prerušenia konania závisí od toho či v inom prebiehajúcom spore môže byť vyriešená otázka majúca vplyv pre rozhodnutie súdu. Hoci vo veci II. ÚS 382/2013 sa pred tým istým senátom Ústavného súdu SR rieši obdobný prípad ako vo veci II. ÚS 499/2012, z nálezu Ústavného súdu SR z 10.07.2013 vydaného vo veci II. ÚS 499/2012 nevyplýva, aby v ňom Ústavný súd SR vyslovoval stanovisko k platnosti alebo neplatnosti rozhodcovskej doložky. V tomto rozhodnutí sa konštatovalo porušenie práv žalovaného ak súdy vykonali určitý rozhodujúci dôkaz bez toho, aby dali žalovanému akúkoľvek možnosť sa k nemu vyjadriť.

S prihliadnutím na uvedené odvolací súd návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.