KSPO/6Co/32/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6Co/32/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214206028 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8214206028.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: T. V., nar. XX.XX.XXXX, T. rad č. XXX/ XX, XXX XX X., zast. JUDr. Jánom Jurčom, advokátom, Partizánska 5, 085 01 Bardejov, proti žalovanej Slovenská republika, za ktorú koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o náhradu škody s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 6C/179/2014-56 zo dňa 30.09.2015 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje sa rozsudok.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bardejov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 776,70 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť žalobcovi trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia vo výške 191,- Eur na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § § 2, § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2, § 4 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1, 2, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, § 18 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

3. V odôvodnení uviedol, že žalobcovi bolo vyšetrovateľom policajného zboru dňa 27. 01. 2012 vznesené obvinenie za zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Žalobca proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal sťažnosť, ktorá bola zamietnutá. Na žalobcu podal prokurátor Okresnej prokuratúry dňa 03. 07. 2012 na súde obžalobu. Žalobcom v konaní uplatnená náhrada škody 776,70 Eur predstavuje majetkovú ujmu - trovy konania zaplatené žalobcom advokátovi v trestnom konaní. Súd prvej inštancie mal za preukázanú majetkovú ujmu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s trestným konaním, ktoré sa preňho skončilo oslobodením spod obžaloby. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel a žalovanú zaviazal uhradiť žalobcovi sumu 776,70 Eur titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“).

4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná namietajúc, že súd vec nesprávne právne posúdil, keď napriek platnej a účinnej právnej úprave konal v mene štátu s Generálnou prokuratúrou SR a nie s Ministerstvom spravodlivosti SR. Uznesenie o vznesení obvinenia je predbežne vykonateľné, a teda právne účinky voči obvinenému nastávajú už jeho vydaním bez ohľadu na jeho oznámenie či právoplatnosť. Škoda je teda spôsobená už jeho vydaním a poškodenému vzniká škoda jeho vydaním, pričom ho vydal vyšetrovateľ policajného zboru, prípadne poverený príslušník policajného zboru a nie prokurátor. Bez ohľadu na následné konanie prokurátora v rozsahu rozhodnutia o sťažnosti nie je možné bez ďalšieho dospieť k záveru, že konať v mene štátu má Generálna prokuratúra SR. Ak teda v danom prípade nie je oprávnené konať ani Ministerstvo vnútra SR, ani Generálna prokuratúra SR potom sa javí, že je možné aplikovať len ust. § 4 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého, ak nemožno príslušný orgán určiť podľa ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR. Odvolateľ má za to, že ak samosudca preskúma obžalobu, prípadne senát predbežne prejedná obžalobu a následne nariadi hlavné pojednávanie vo veci má sa za to, že prípravné konanie vrátane podania obžaloby bolo zákonné. V súlade s uvedeným je dôvodný záver, že škoda žalobcovi nevznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného prokurátorom, a teda nie je možné bez ďalšieho dospieť k záveru, že konať v mene štátu má Generálna prokuratúra SR. Zamietnutie sťažnosti, ani podanie obžaloby nie je v súlade s ustálenou judikatúrou titulom na náhradu škody, a preto ani nie je možné z týchto titulov odvodzovať právo na náhradu škody, či pôsobnosť jednotlivých orgánov konať v mene štátu. Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie.

5. Žalobca k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať žalobcovi trovy odvolacieho konania.

6. Súd prvej inštancie (okresný súd) rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30. 06. 2016).

7. Odvolací súd postupoval a vec posudzoval už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, nad rámec rozsahu a dôvodov odvolania nebol oprávnený, ani povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmavať. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce preskúmal, prihliadajúc taktiež na to, že v odôvodnení jeho rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument o opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II. ÚS 78/05).

10. Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci, nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo nesprávnym úradným postupom.

11. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa ust. § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní. 13. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. m) zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa ust. § 3 ods. 1, koná v mene štátu orgán príslušný podľa písmena a) - l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejne moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

14. Odvolateľ v odvolaní namieta nedostatok vecnej pasívnej legitimácie. Tvrdí, že ako orgán konajúci v mene Slovenskej republiky malo v predmetnom konaní vystupovať Ministerstvo spravodlivosti SR. K tomu odvolací súd uvádza.

15. V zmysle § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa ust. § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle § 4 ods.1 písm. b) citovaného zákona, koná vo veci náhrady škody Ministerstvo vnútra SR, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru. V zmysle § 4 ods. 1 písm. f) citovaného zákona, koná vo veci náhrady škody Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu (v odkaze pod čiarou je uvedený § 38 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre), v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo v správnom konaní. V zmysle § 4 ods. 1 písm. l) citovaného zákona, koná vo veci náhrady škody orgán príslušný podľa písmen a) - j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

16. V danom prípade došlo ku škode žalobcu v trestnom konaní. Orgány činné v trestnom konaní sú prokurátor a policajt (§ 10 ods. 1 Trestného poriadku). Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie aj vyšetrovateľ Policajného zboru (§ 10 ods. 7 Trestného poriadku). Trestné stíhanie sa začne vydaním uznesenia, ktoré policajt doručí prokurátorovi najneskôr do 48 hodín (§ 199 ods. 1 veta druhá a šiesta Trestného poriadku). Ak je po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré doručí najneskôr do 48 hodín prokurátorovi (viď bližšie § 206 ods. 1 veta prvá Trestného poriadku). Po skončení vyšetrovania policajt predloží spis prokurátorovi s návrhom na podanie obžaloby alebo na iné rozhodnutie (§ 209 ods. 1 veta prvá O. s. p.). Prokurátor alebo policajt postúpi vec inému orgánu, ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin (viď bližšie § 214 ods. 1 Trestného poriadku). Dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor (§ 230 ods. 1 Trestného poriadku). Pri výkone tohto dozoru je prokurátor oprávnený dávať záväzné pokyny na vyšetrovanie a určovať lehoty na ich vybavenie, vyžadovať od policajta spisy, dokumenty, materiály a správy o stave konania vo veciach, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie, na zistenie, či policajt včas začal trestné stíhanie a riadne v ňom postupuje, zúčastniť sa na vykonávacích úkonov policajta, osobitne vykonávať jednotlivý úkon alebo aj celé vyšetrovanie a vydať rozhodnutie, v ktorejkoľvek veci, vrátiť vec policajtovi na doplnenie vyšetrovania s pokynmi, zrušiť nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže nahradiť vlastnými rozhodnutiami, odňať vec policajtovi (viď bližšie § 230 ods. 2 Trestného poriadku). Iba prokurátor je oprávnený v prípravnom konaní podať obžalobu (§ 231 písm. a) Trestného poriadku).

17. Uvedený výňatok, z niektorých ustanovení Trestného poriadku ozrejmuje, že na úseku trestného konania, ktorý začína vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania je zavŕšený podaním obžaloby, vykonávajú svoju pôsobnosť tak vyšetrovateľ Policajného zboru, ako aj prokurátor. Vo veci náhrady škody spôsobenej v tomto úseku trestného konania orgánom verejnej moci, preto ako orgán konajúci v mene štátu prichádza do úvahy tak Ministerstvo vnútra SR, ako aj Generálna prokuratúra SR.

18. Argumentácia žalovaného v tom smere, že príslušným orgánom, ktorý by bol oprávnený konať v mene Slovenskej republiky je Ministerstvo spravodlivosti SR je nesprávna, už aj z toho dôvodu, že orgány spadajúce pod pôsobnosť Ministerstva spravodlivosti SR, konkrétne súdy v trestnej veci žalobcu ako obvineného nevydali nezákonné rozhodnutia, keď súd prvého stupňa oslobodil žalobcu spod obžaloby a následne odvolací súd zamietol odvolanie prokurátora proti rozsudku súdu prvého stupňa. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie č. 4, ktoré bolo jednohlasne prijaté na zasadnutí občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR dňa 03. 12. 2015, cit.: „Ak v trestnom konaní, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením obžalovaného, prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a podal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu, orgánom konajúcim v mene štátu vo veci náhrady škody podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 412/2012 Z. z. je od 01. 01. 2013 Generálna prokuratúra SR. Na prípadnú zmenu orgánu konajúceho v mene štátu prihliadne v takomto konaní súd z úradnej povinnosti“(rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. 10. 2015, sp. zn. 8Cdo/289/2014).

19. Orgánom konajúcim v mene štátu vo veci náhrady škody je v zmysle citovaných ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. je preto Ministerstvo vnútra SR, ako aj Generálna prokuratúra SR. Z hľadiska určenia, ktorý z týchto orgánov je v tom ktorom prípade konajúcim v mene štátu, je rozhodujúce, na ktorom z nich bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

20. Zo spisu vyplýva, že žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Generálnu prokuratúru SR podaním zo dňa 22. 04. 2014 (č. l. 10 spisu). Generálna prokuratúra SR postúpila žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody Ministerstvu spravodlivosti SR, ktorý orgán podaním zo dňa 04. 07. 2014 vrátil postúpenie žiadosti o prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Generálnej prokuratúre SR. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že za stavu, ak samotné orgány štátu majú kolíziu názorov v tom, kto je v predmetnej veci oprávnený konať, uvedené nemôže ísť na ťarchu žalobcu. Rozhodujúce je, že žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na štátny orgán listom zo dňa 22. 04. 2014 doručeným Generálnej prokuratúre SR dňa 25. 04. 2014 (č. l. 10 spisu), ktorý mal začať vo veci konať.

21. Je nepochybné, že v trestnom konaní, v ktorom mal žalobca postavenie ako obvinený bol daný dôvod nutnej obhajoby, a preto sa žalobca musel dať zastupovať advokátom v trestnom konaní na základe splnomocnenia, v opačnom prípade by mu bol advokát ustanovený z radov obhajcov ex offo. Žalobca si obhajcu zvolil sám - I.. I. I., advokáta, ktorý ho obhajoval až do skončenia trestného konania, v ktorom bol žalobca oslobodený spod obžaloby. Žalobca v konaní preukázal, že si splnil svoju povinnosť vo vzťahu k obhajcovi I.. I. I. a vyfakturované náklady na obhajobu mu v celom rozsahu uhradil. Tým na strane žalobcu došlo k zmenšeniu jeho majetku v súvislosti s úhradou trov obhajoby, ktoré mu vznikli v trestnom konaní vedenom na súde pod sp. zn. 2T/111/2012. Z uvedeného vyplýva, že žaloba žalobcu je dôvodná, a preto správne postupoval súd prvej inštancie, ak žalobe vyhovel.

22. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na správnom závere o tom, ktorý orgán koná v preskúmavanej veci za štát a svoj správny názor vyvodil z ust. § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z..

23. Vo vzťahu k návrhu odvolateľa, aby odvolací súd, v prípade, že nevyhovie odvolaniu žalobcu, vyslovil vo výroku svojho rozhodnutia prípustnosť dovolania, odvolací súd uvádza, že návrh žalovaného nepovažoval za opodstatnený a dôvodný, aj so zreteľom na novú procesnoprávnu úpravu.

24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP.

25. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalovanému.

26. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).