KSPO/5S/48/2015


(zdroj)
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5S/48/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015201188 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015201188.2



Rozhodnutie Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci žalobcu Okresnej prokuratúry vo Vranove nad Topľou, Námestie Slobody 5, proti žalovanému Okresnému úradu Vranov nad Topľou, Námestie Slobody 5, za účasti P. L. W., bytom H. XXXX/XX, M. a F. T., bytom D. XXX/XX, Q. nad S. - C., právne zastúpeného JUDr. Martinom Šaffom, advokátom so sídlom Kalinčiakova 2729/10, Vranov nad Topľou, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. OÚ-VT-OVVS-2014/007165-2 zo dňa 11. decembra 2014 na základe správnej žaloby vo veci správneho trestania takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Vranov nad Topľou, odboru všeobecnej vnútornej správy, Rozkazu o uložení sankcie za priestupok č. OU-VT-OVVS-2014/007165-2 zo dňa 11. decembra 2014 podľa § 191 ods. 1 písm. e) a g) Správneho súdneho poriadku.

Účastník konania F. T. m á n á r o k na náhradu trov konania. Ostatní účastníci n e m a j ú n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. 1.Z obsahu priestupkového spisu Obvodného oddelenia Policajného zboru v Hanušovciach nad Topľou (ďalej len OOPZ) súd zistil, že dňa 11.07.2014 podal F. T. oznámenie o oznámení priestupku proti občianskemu spolunažívaniu (Záznam o podaní oznámenia č. ČPS-ORPZ-VT-OPP4-105/2014-P zo dňa 11.07.2014). V tomto oznámení uviedol, že je majiteľom odťahovej služby PM-CARS, so sídlom vo Vranove nad Topľou, Lomnická 588/21, v ktorej zároveň aj pracuje. Dňa 11.07.2014 išiel v podvečerných hodinách približne okolo 18.30 hod. smerom z Vranova nad Topľou do Prešova, kde za Hanušovcami nad Topľou smerom na Prešov sa stala dopravná nehoda, na ktorej sa nachádzali hasiči, sanitka a taktiež policajti. Pri dopravnej nehode sa pristavil a išiel sa opýtať, či nie je potrebný odťah vozidla. Na mieste komunikoval so ženou, ktorej meno nepozná avšak vie, že to bola spolusediaca vo vozidle, ktoré malo dopravnú nehodu. Táto žena mu povedala, že by potrebovali odťah OMV do Čaklova s čím súhlasil. Následne sa dozvedel, že bol na miesto privolaný pán L. W., ktorý vlastní odťahovú službu vo Vranove nad Topľou a odťah OMV, ktoré malo dopravnú nehodu vykoná pán L. W.. Pár minút na to, dorazil na miesto pán L. W. ktorý hneď vystúpil z auta, pristúpil k nemu a udrel ho otvorenou dlaňou pravej ruky po ľavej strane tváre a povedal mu aby z miest vypadol. Následne išiel pán L. W. k policajtovi z dopravnej polície. Následne na to volal F. T. na linku č. 158 a informoval políciu o tom čo sa stalo. Uviedol, že išiel k policajtovi, ktorý riadil na mieste cestnú premávku, avšak k nemu nedošiel, pretože cestou k nemu pristúpil pán L. W. a povedal mu „prídu rusi ce zabijú rozumel ši?“ na čo on reagoval, že ho nemal čo napadnúť a že on s ním nič nemá. Na to pán L. W. povedal „tu ce zložím a ce zabijem“ a následne menovaného opäť udrel do tváre otvorenou dlaňou pravej ruky. Následne jeden z policajtov povedal, že ak chce tak má prísť podať oznámenie na políciu. F. T. odišiel z miesta dopravnej nehody do Prešova, kde išiel na lekárske ošetrenie, pretože mu pískalo v uchu, bolo mu na zvracanie. Uviedol, že v nemocnici mu urobili röntgen, dali mu tabletky a na ošetrenie má prísť v pondelok. Uviedol, že z tohto incidentu má aj audionahrávku na svojom mobilnom telefóne, ktorú dodatočne predloží. 2. Dňa 11.08.2014 bol vo veci podania vysvetlenia k priestupku proti občianskemu spolunažívaniu vypočutý aj pán L. W., ktorý do záznamu o podaní vysvetlenia (č. ORPZ-VT-OPP3-1201/2014 zo dňa11.08.2014) uviedol, že dňa 11.07.2014 vo večerných hodinách bol na mieste nehody na ceste č. 1/18 za Hanušovcami nad Topľou, kde sa nachádzal aj F. T., majiteľ odťahovej služby PM-CARS. Tvrdil, že F. T. neudrel a nevyhrážal sa mu. Ďalej uviedol, že F. T. bol jeho bývalým zamestnancom a veľmi dobre sa poznajú preto k nemu išiel, kde toho času mal na ľavej strane tváre F. T. veľkého ovada, na koľko bolo tesne po daždi. Intenzita lietajúceho hmyzu zjavne narástla a takto sa mu ho snažil z tváre odplašiť, resp. zabiť uvedený hmyz a preto ho otvorenou dlaňou pľasol po tvári. Čo sa týka zranenia, ktoré F. T. uviedol, a s ktorým bol večer na ošetrení v Prešove uviedol, že toto sa nemôže zakladať na pravde, lebo po líci ho buchol minimálnou intenzitou s otvorenou dlaňou. Pokiaľ ide o narušenie jeho obvyklého spôsobu života tento narušený nebol, pretože 13.07.2014 so svojím odťahovým vozidlom sa nachádzal na mieste dopravnej nehody za mestom Hanušovce nad Topľou v smere na Prešov, takže vykonával činnosť, ktorá súvisí z jeho výkonom povolania. Na mieste dopravnej nehody sa nachádzal poručík X. z dopravnej polície, takisto policajt T. z dopravnej polície. Videl to na vlastné oči, pretože išiel na nákup do OD Mercury. Na záver uviedol, že dňa 13.07.2014 z miesta dopravnej nehody za Hanušovcami nad Topľou existuje obrazový záznam, ktorý predloží v prípade potreby.

3. Ďalej správny súd zistil, že k veci boli na OOPZ v Hanušovciach nad Topľou vypočutí aj svedkovia U. C., T. E., F. X. a P. T., ktorí potvrdili prítomnosť F. T. a pána L. W. na mieste dopravnej nehody, dňa 11.07.2014. Svedkovia T. E. a U. C. potvrdili, že pán P. L. W. udrel otvorenou dlaňou po tvári F. T. (Záznam o podaní vysvetlenia č. ČPS-ORPZ-VT-OPP4-105/2014-P zo dňa 18.07.2014 a č. ČPS: ORPZ-VT-OPP4-105/2014-P zo dňa 31.07.2014) 4. V priestupkovom spise sa nachádza aj Lekárska správa - nález zo dňa 11.07.2014 vyhotoveného vo Fakultnej nemocnici s Poliklinikou J. A. Raimanna Prešov z úrazovej chirurgie a potvrdenie všeobecného lekára P.. U. Q. vo Vranove nad Topľou, z ktorého vyplýva, že dňa 11.07.2014 prišiel F. T. po záverečnú Lekársku správu po napadnutí druhou osobou. Bol toho istého dňa ošetrený na úrazovej chirurgii Prešov o 20.27 hod s diagnózou S00, 85 Erythema reg., infraorbitalis, buccalis, zigomaticomaxill, pri negatívnom RTG náleze. Bolo odporučené ORL vyšetrenie. Dňa 12.07.2014 o 20.23 hod bol na neurologickej ambulancii ÚPS Prešov ošetrený z diagnózou cephalea, sympt. po úraze hlavy, neurotopický v norme, doporučené novalgin proti bolesti. Dňa 14.07.2014 bol ošetrený P.. C. P. s diagnózou erythema reg infraorbitalis, buccalis, et zigomaticomaxill a bola mu vystavená práceneschopnosť od 14.07.2014. Dňa 16.07.2014 opäť ošetrený na ÚPS neurologickom oddelení vo Vranove nad Topľou, realizované aj CT mozgu bez traumatických zmien. F. T. ukončil práceneschopnosť dňa 22.07.2014. Ide o ľahké zranenie a nepredpokladá trvalé následky.

5. Obsahom administratívneho spisu je aj záznam č. ČPS: ORPZ-OPP4-105/2014-P zo dňa 22.07.2014 z ktorého vyplýva, že počas objasňovacej lehoty priestupku sa za účelom nahliadnutia do spisu a doplnenia dôkazov dostavil advokát poškodeného F. T. P.. P. Q., ktorý uviedol, že poškodený F. T. skončil dňa 22.07.2014 maródku avšak nedoručil lekársku správu od ošetrujúceho lekára. Ďalej chcel oznámiť skutočnosti týkajúce sa pokračovania incidentu s pánom L. W., že dňa 16.07.2014 pán L. W. prostredníctvom tretích osôb P. L., bytom D. XXX/XX, Q., ktorý je jeho spolupracovník a synovca P. L., bytom M., pán L. W. odkázal: „aby stiahol oznámenie o jeho protiprávnom konaní, inak prídu rusi a zabijú ho.“ V súvislosti s týmto pokračovaním incidentu je toho názoru, že toto oznámenie by malo byť odstúpené odboru kriminálnej polície, pretože pán L. W. pravdepodobne svojím konaním sa dopustil viacerých trestných činov a to najmä trestného činu výtržníctva, nebezpečného vyhrážania a ublíženia na zdraví a v súvislosti s pokračovaním uvedeného činu aj trestného činu vydierania. Navrhol vypočuť pána P. L.. Predložil aj zvukový záznam na kompaktnom disku, kde sú zachytené vyhrážky pána L. W. o zabití poškodeného rusmi, ktoré je uvedené aj v oznámení o priestupku. V priestupkovom spise sa nachádza aj záznam Č.p.: ORPZ-VT-OPP4-105/2014-P zo dňa 28.07.2014 a to prepis hovoru z CD nosiča, ktorý bol predložený právnym zástupcom F. T..

6. V priestupkovom konaní bolo podané aj odborné vyjadrenie č. 256/2014 MUDr. P. O., znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie súdne lekárstvo (toxikológia, alkohológia, serohematológia), ktorý v tomto odbornom vyjadrení prijal záver, že na základe vyšetrených okolností odbornej konzultácie a zdravotnej dokumentácie poškodeného T. F. je možné odpovedať na položené otázky tak, že z prístupnej zdravotnej dokumentácie zistil, že menovaný utrpel začervenanie a pomliaždenie podočnicovej, lícovej a čeľustno-jarmovej oblasti v ľavo. Vyššie popísané zranenie - začervenanie a pomliaždenie podočnicovej, lícovej a čeľustno-jarmovej oblasti vľavo bolo spôsobené tupým predmetom o širšej kontaktnej ploche, ktorý pôsobil na uvedenú oblasť malou silou a prudkosťou a mohlo sa tak stať s najväčšou pravdepodobnosťou pri jednom údere do uvedenej časti otvorenou dlaňou spôsobenou druhou osobou. V uvedenom prípade nepredpokladá vznik trvalých následkov. Doba liečenia spojená s práceneschopnosťou môže byť v danom prípade 5 až 6 dní. Menovaný nebol v čase po úraze v bezvedomí, nebol pripútaný na lôžko, nezvracal, nebol hospitalizovaný v nemocnici, nemal úporné dlhotrvajúce bolesti, horúčky a nebol odkázaný na pomoc druhej osoby, pri vykonávaní základných životných potrieb. Bol obmedzený bolesťami v mieste poranenia počas liečby v dĺžke 5 až 6 dní s klesajúcou intenzitou. Pri CT vyšetrení hlavy poškodeného dňa 16.07.2014 mu bol zistený obojstranný zápal čuchových dutín, ktoré chorobné zmeny nesúvisia s predmetným poranením pričom mu mohli spôsobovať rôzne ťažkosti. V danom prípade nesmeroval útok na životne dôležitý orgán. Zároveň uviedol aj bodové ohodnotenie podľa zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a to v počte 5 bodov pri cene jedného bodu 16,48 Eur t.j. celkom 82,00 Eur. Ďalej uviedol, že zo súdnoznaleckého hľadiska išlo v prípade začervenania a pomliaždenia podočnicovej, lícovej a čeľustno-jarmovej oblasti vľavo o poranenie ľahké s dobou liečenia 5 až 6 dní. OOPZ v Hanušovciach nad Topľou na základe správy o výsledku objasňovania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu č. ČPS: ORPZ-VT-OPP4-105/2014-P zo dňa 12.09.2014 predložil vec Okresnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy vo Vranove nad Topľou ako podnet na začatie konania o priestupku.

II. 7. Žalovaný na základe oboznámenia sa s priestupkovým spisom predloženým OOPZ v Hanušovciach nad Topľou vydal dňa 11.12.2014 pod č. OU-VT-OVVS-2014/007165-2 Rozkaz o uložení sankcie za priestupok uznal P. L. W. vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) ktorého sa dopustil tým, že dňa 11.07.2014 v čase okolo 18.30 hod. na ceste za Hanušovcami nad Topľou smerom do Prešova fyzicky napadol F. T. a to tým spôsobom, že ho viackrát udrel otvorenou dlaňou do tváre, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví. Zranenie F. T. si vyžiadalo lekárske ošetrenie, pričom podľa odborného vyjadrenia F. T. utrpel poranenie a to začervenanie a pomliaždenie podočnicovej, lícovej a čeľustno-jarmovej oblasti vľavo s dobou liečenia 5 až 6 dní. Za tento priestupok mu podľa § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch uložil pokutu vo výške 15,- Eur.

8. Preskúmavané rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že na základe preskúmania predloženého priestupkového spisu dospel k záveru, že obvinený P. L. W. naplnil všetky znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch spáchaním skutku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozkazu a preto bez ďalšieho konania vydal podľa § 87 ods. 1 zákona o priestupkoch tento rozkaz o uložení sankcie. Popísal výpovede oznamovateľa priestupku F. T. zo záznamu o podaní oznámenia zo dňa 11.07.2014 výpoveď svedka U. C. v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 18.07.2014, T. E. v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 31.07.2014 ako aj obvineného P. L. W., ktorého výpoveď označil ako zavádzajúcu v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný skutok. Ďalej uviedol závery znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo P.. P. O. z odborného vyjadrenia č. 256/2014 vo veci ublíženia na zdraví F. T..

9. Dôvodil, že spáchanie priestupku bolo obvinenému preukázané výpoveďou F. T., svedeckými výpoveďami T. E. a policajta U. C., ktorý svojou výpoveďou potvrdili, že medzi obvineným a oznamovateľom došlo k určitému incidentu a nie len priateľskému gestu tak, ako to vysvetľoval obvinený keď uviedol, že po tom ako F. T. od neho odchádzal udrel ho otvorenou dlaňou po šiltovke.

10. Poukázal na ustanovenie § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, podľa ktorého sa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním, ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Dôvodil, že podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch pri určení druhu a výmery sankcie prihliadol na závažnosť priestupku, na spôsob jeho spáchania, na okolnosti za ktorých bol spáchaný ako aj na následky. Zobral do úvahy tiež skutočnosť, že obvinený sa priestupku dopustil po prvý raz, avšak F. T. spôsobil zranenie, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie, preto mu uložil pokutu vo výške 15,- Eur aj keď za uvedený priestupok je možné podľa § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch uložiť pokutu až do výšky 99,- Eur. III. 11. Dňa 08.09.2015 podala Okresná prokuratúra Vranov nad Topľou - žalobca podaním č. Pd 71/15/7713-5 zo dňa 02.09.2015 protest prokurátora proti rozhodnutiu žalovaného podľa § 22 ods. 1 písm. a) a § 26 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre a navrhol protestom napadnuté rozhodnutie zrušiť ako nezákonné.

12. V predmetnom proteste citoval ustanovenie § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a argumentoval, že z výpovede očitých svedkov, navyše príslušníkov policajného zboru resp. hasičského zboru vyplýva, že k útoku na poškodeného F. T. došlo bez akejkoľvek jeho slovnej provokácie, navyše o pokračovaní fyzického útoku na poškodeného zabránil podozrivému P. L. W. policajt svojou výzvou. Agresívne správanie podozrivého spojené s vyhrážaním sa prebiehalo na cestnej komunikácii pred viacerými osobami, t.j. na mieste verejnosti prístupnom. Po úderoch do tváre bol poškodený bezprostredne večer ošetrený a jeho drobné zranenia si vyžiadali podľa odborného vyjadrenia P.. P. O. dobu liečenia v trvaní 5 až 6 dní. Vo veci preto existuje podozrenie zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona P. L. W.. Závažnosť jeho protiprávneho konania správny orgán dostatočne objektívne nevyhodnotil, pretože k osobe páchateľa nebol zabezpečený žiaden dôkaz, napr. odpis z registra trestov, správy o povesti vrátane jeho doterajšieho priestupkového postihu. Ustálenie konania podozrivého len ako priestupok za neúplne objasneného skutkového stavu tak neobstojí. Za doteraz zisteného skutkového stavu veci správnym orgánom možno považovať jeho rozhodnutie - Rozkaz o uložení sankcie za priestupok za nezákonné a je potrebné ho zrušiť.

13. Žalovaný protest prokurátora predložil spolu so spisovým materiálom Okresnému úradu Prešov, odboru opravných prostriedkov, Námestie mieru 3, Prešov podaním zo dňa 06.10.2015, ktoré bolo doručené Okresnému úradu Prešov dňa 09.10.2015.

14. Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov rozhodnutím č.: OU-PO-OOP1-2015/043637/ LUM zo dňa 19.10.2015 vo veci protestu prokurátora vydal rozhodnutie, ktorým podľa ustanovenia § 26 ods. 5 zákona o prokuratúre protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou č. Pd 71/15/7713-5 zo dňa 02.09.2015 nevyhovel a Rozkaz o uložení sankcie za priestupok Okresného úradu Vranov nad Topľou, odboru všeobecnej vnútornej správy č.: OU-VT-OVVS-2014/007165-2 zo dňa 11.12.2014 ponechal v platnosti.

IV. 15. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a uviedol, že na základe poznatku tunajšej Okresnej prokuratúry vyťaženého z trestného úseku bol preskúmaný priestupkový spis OOPZ Hanušovce nad Topľou sp. zn. ORPZ-VT-OPP4-105/2014 - P. Preskúmaním bolo zistené, že F. T. podal tomuto policajnému orgánu oznámenie o spáchaní priestupku, ktorý sa stal 11.07.2014 tak, že v čase okolo 18.30 hod. P. L. W. napadol F. T., udrel ho viackrát do oblasti tváre otvorenou dlaňou na základe čoho F. T. vyhľadal lekárske ošetrenie. Policajný orgán vykonal objasňovanie a dospel k záveru, že P. L. W.e podozrivý zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch a priestupkový spis predložil podľa § 60 ods. 3 zákona o priestupkoch spolu so správou o výsledku objasňovania priestupkov žalovanému. Žalovaný rozkazom o uložení sankcie za priestupok č. OU-VT-OVVS-2014/007165-2 zo dňa 11.12.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.02.2015 uznal obvineného P. L. W. vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 11.07.2014 v čase okolo 18.30 hod. na ceste za Hanušovcami na Topľou smerom do Prešova fyzicky napadol F. T. tak, že ho viackrát udrel otvorenou dlaňou do tváre, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví. Zranenie F. T. si vyžiadalo lekárske ošetrenie pričom podľa odborného vyjadrenia F. T. utrpel poranenie a to začervenania a pomliaždenia podočnicovej, lícovej a čeľustno-jarmovej oblasti vľavo s dobou liečenia 5 až 6 dní, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 15,- Eur.

16. Citoval ustanovenie § 87 ods. 1, § 51 zákona o priestupkoch, § 3 ods. 5, § 32 ods. 1, § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok), § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch a § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. 17. Ďalej uviedol, že z výpovedi očitých svedkov navyše príslušníkov policajného zboru resp. hasičského zboru vyplýva, že k útoku na poškodeného F. T. došlo bez akejkoľvek jeho slovnej provokácie. Navyše v pokračovaní fyzického útoku na poškodeného zabránil podozrivému P. L. W. policajt svojou výzvou. Agresívne správanie podozrivého spojené s vyhrážaním prebiehalo na cestnej komunikácii pred viacerými osobami, t.j. na mieste verejnosti prístupnom. Po úderoch do tváre bol poškodený bezprostredne večer ošetrený a jeho drobné zranenia si vyžiadali podľa odborného vyjadrenia P.. P. O. dobu liečenia v trvaní 5 až 6 dní. Vo veci preto existuje podozrenie zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona P. L. W.. Závažnosť jeho protiprávneho konania správny orgán dostatočne objektívne nevyhodnotil, nakoľko k osobe páchateľa nebol zabezpečený žiaden dôkaz (napr. odpis z registra trestov, správy o povesti vrátane jeho doterajšieho priestupkového postihu). Ustálenie konania podozrivého len ako priestupok za neúplne objasneného skutkového stavu tak neobstojí, preto je na mieste začať trestné stíhanie vo veci výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a vykonať nevyhnutné dôkazy. Za doteraz zisteného skutkového stavu veci správnym orgánom považuje jeho rozhodnutie - Rozkaz o uložení sankcie za priestupok za nezákonné, je dôvodné ho zrušiť.

18. Ďalej konštatoval, že dňa 08.09.2015 podal protest prokurátora podľa § 22 ods. 1 písm. c) a § 26 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov žalovanému a navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť. Žalovanému bol protest prokurátora doručený dňa 08.09.2015. Žalovaný protestu prokurátora nevyhovel a tento predložil spolu so spisovým materiálom nadriadenému orgánu a to Okresnému úradu Prešov, odboru opravných prostriedkov. Správu o tomto postupe obdržala aj Okresná prokuratúra dňa 07.10.2015. Dňa 21.10.2015 obdržal žalobca rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odboru opravný prostriedkov č. OU-PO-OOP1-2015/043637/LUM zo dňa 19.07.2015, ktorým protestu prokurátora sp. zn. Pd 71/2015 zo dňa 02.09.2015 nevyhovel, pričom v odôvodnení rozhodnutia okrem iného poukazuje na ustanovenie § 94 zákona o priestupkoch a uvádza, že v prípade, že P. L. W. bude za svoj skutok súdom právoplatne odsúdený, správy orgán svoje rozhodnutie, Rozkaz o uložení sankcie za priestupok zruší.

19. Podľa názoru žalobcu tvorí rozhodnutie žalovaného prekážku vo veci právoplatne rozhodnutej a v zmysle zásady „ne bis in dem“ nikto, teda žiadna osoba nemôže byť opätovne stíhaná za ten istý skutok. Táto základná zásada vyjadrená v § 2 ods. 2 Trestného poriadku nie je obmedzená len na trestné konania, keďže z hľadiska tejto zásady je rozhodujúcou totožnosť skutku a nie totožnosť právnej kvalifikácie, vzhľadom na chápanie činu podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd možno však zásadu „ne bis in dem“ okrem trestného konania uplatniť iba na tie činy kvalifikovateľné správnymi, prípadne inými príslušnými orgánmi, ako menej závažné činy, teda priestupky, prípadne iné správne delikty a výnimočne aj disciplinárne delikty, ktoré majú trestnoprávnu povahu, pričom povaha deliktu sa v tomto smere posudzuje z hľadiska chráneného záujmu (či ide o záujem všeobecný alebo partikulárny) z hľadiska adresáta normy (či je norma adresovaná všetkým občanom alebo len skupine osôb so zvláštnym statusom) a z hľadiska účelu a typu sankcie (či má represívny charakter).

20. Ďalej uviedol, že dlhodobo nemenná judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva vo vzťahu k čl. 4 Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd dopadá tak na činy kvalifikované vnútroštátnym právom ako trestné činy, tak i na činy ním kvalifikované ako priestupky, resp. iné správne delikty a výnimočne i disciplinárne delikty. Európsky súd pre ľudské práva sa nepriklonil k záveru, že zákaz „ne bis in dem“ je obmedzovaný len na trestné konanie, keďže z hľadiska uplatnenia tejto zásady označil za rozhodujúcu totožnosť skutku a nie totožnosť právnej kvalifikácie. Pretože žalovaný ako aj Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov svojím rozhodnutím zo dňa 19.10.2015 protestu prokurátora nevyhovel, navrhol aby správny súd vydal rozhodnutie, ktorým zruší rozhodnutie žalovaného.

V. 21. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 02.02.2016, v ktorom uviedol, že Rozkaz o uložení sankcie za priestupok č. OU-VT-OVVS-2014/007165-2 zo dňa 11.12.2014 je zákonným rozhodnutím, bol vydaný v súlade so zákonom o priestupkoch, Správnym poriadkom a vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Rozkaz o uložení sankcie za priestupok vydaný správnym orgánom v správnom konaní nepredstavuje vo vzťahu k trestnému stíhaniu prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Poukázal na ustanovenie čl. 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a dôvodil, že z tohto ustanovenia vychádza čl. 50 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a ustanovenia § 2 ods. 8 a § 9 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku. Taktiež poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Tdo/41/2008 zo dňa 22.07.2009, podľa ktorého: „K ďalšiemu tvrdeniu dovolateľa, že totiž trestnému stíhaniu obvineného bránila prekážka res iudicata Najvyšší súd rezultuje, že sankcionovanie páchateľa za skutok posúdený ako priestupok v zásade nepredstavuje uvedenú prekážku, aj keď ide o skutky v princípe totožné. Sústavne a dlhodobo judikatúra súdov v prípade totožnosti skutku konštatuje, že trestnému stíhaniu nebráni ani predchádzajúci postih jeho páchateľa za priestupok, ak teda tento skutok bol v inom konaní posúdený a sankcionovaný ako delikt menej závažný v porovnaní s trestným činom. Poukázal aj na rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SVS-OVS1-2013/021423/TMV zo dňa 19.07.2013 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2S/38/2013-29 zo dňa 19.12.2014 potvrdzujúce správnosť postupu správneho orgánu v obdobnej veci, ktoré sú súčasťou spisového materiálu.

22. Citoval ustanovenie § 94 zákona o priestupkoch, podľa ktorého správny orgán svoje právoplatné rozhodnutie o priestupku zruší, ak zistí, že osoba ktorá bola uznaná vinou s priestupku bola za ten istý skutok súdom právoplatne odsúdená, alebo bola obvinenia zbavená. Zároveň poukázal aj na ustanovenie § 250b ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku na základe ktorého konštatoval, že žalobou prokurátora Rozkaz o uložení sankcie za priestupok nie je možné napadnúť. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

VI. 23. K žalobe sa vyjadril aj pribratý účastník F. T. prostredníctvom svojho právneho zástupcu, advokáta U.. P. Q. písomným podaním zo dňa 10.10.2016 v ktorom uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného - Rozkaz o uložení sankcie za priestupok bol vydaný v rozpore so zákonom na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom skutkový stav bol zistený nedostatočne na riadne posúdenie veci a v predmetnom priestupkovom konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Nesprávne právne posúdenie a porušenie ustanovení o konaní spočíva najmä v porušení ustanovenia § 71 zákona o priestupkoch, podľa ktorého správny orgán postúpi vec prokurátorovi ak skutočnosti nasvedčujú, že ide o trestný čin a taktiež v porušení ustanovenia o účastníkoch správneho konania podľa § 72 zákona o priestupkoch a porušenia ustanovenia o prejednaní a rozhodnutí o spôsobnej škode podľa § 70 zákona o priestupkoch.

24. Ďalej uviedol, že poškodený Patrik Dominik dňa 11.07.2014 oznámil na príslušnom oddelení OOPZ v Hanušovciach nad Topľou spáchanie protiprávneho skutku pretože bol toho názoru, že ide o trestný čin, pričom zodpovedný príslušník Policajného zboru zaevidoval jeho oznámenie ako podanie oznámenia podľa zákona o priestupkoch. Následne dňa 22.07.2014 prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu oznámil príslušníkovi OOPZ dĺžku jeho práceneschopnosti, ktorá trvala až do uvedeného dňa, a ktorá bola spôsobená prešetrovaným skutkom. Predložil aj zvukový záznam z protiprávneho skutku a navrhol výslovne postúpenie predmetnej veci orgánom činným v trestnom konaní, pretože existovalo dôvodné podozrenie zo spáchania viacerých trestných činov a to výtržníctva, nebezpečného vyhrážania, ublíženia na zdraví a následne aj vydierania. Správny orgán resp. OOPZ Hanušovce nad Topľou v rámci prešetrovania priestupku nezvyčajným spôsobom nad rámec bežného prešetrovania vyžiadal lekárske správy z Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Raimanna Prešov a P.. U. Q., kde bol poškodený ošetrený a nariadil znalecký úkon a to odborné vyjadrenie znalcom MUDr. P. O. za účelom posúdenia zranení spôsobených poškodenému. Aj z týchto obstaraných dôkazov vyplynuli ďalšie majetkové nároky, jednak poškodenej zdravotnej poisťovni, ktorá uhradila ošetrenie poškodeného v nemocnici v Prešove, čo je zrejmé z lekárskej správy názvom „Rerges“ ako aj ďalšie ošetrenia v súvislosti s liečbou tohto zranenia, ako aj regresné nároky Sociálnej poisťovne pri plneniach, ktoré poškodenému poskytla v rámci poistenia Sociálneho zabezpečenia v súvislosti s predmetnou práceneschopnosťou. Taktiež z vypracovaného znaleckého úkonu - odborného vyjadrenia P.. O. vyplýva ďalší majetkový nárok poškodeného a to náhradu za spôsobenú bolesť pri liečbe, t.j. bolestné, ktoré bolo znalcom vyčíslené sumou 82,- Eur za päť bodov. Podľa rozhodovacej činnosti súdu a právnej praxe je takto vyčíslená ujma na zdraví príslušným počtom bodov jednoznačne majetkovým nárokom poškodeného, ktoré je možné uplatniť pri náhrade škody jednak v trestnom konaní ako aj v priestupkovom konaní. Správny orgán však tieto majetkové nároky poškodeného spolu s regresnými nárokmi príslušnej zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne ignoroval. Citoval pri tom z ustanovení § 70 a § 72 písm. b) zákona o priestupkoch. Dôvodil, že v predmetnom konaní správny orgán nezákonným postupom zmaril všetkým poškodeným a oprávneným osobám možnosť riadne uplatňovať náhradu spôsobenej škody a to tým, že nepostúpil podľa zákona príslušnému prokurátorovi vec na trestné konanie a tým, že vykonal priestupkové konanie bez účastníkov tohto konania - poškodených, ktorým ani nebolo doručené predmetné rozhodnutie a ktorí sa ani nemohli žiadnym spôsobom dozvedieť o skončení administratívneho konania a uznaní viny páchateľa skutku, pretože i žalovaný v rozpore so zákonom nepovažoval ich za účastníkov konania.

25. Ďalej namietal, že správny orgán pri nezákonnom postupe ani dostatočne neprešetril a nezistil skutkový stav a to tým, že žiadnym spôsobom sa nezaoberal a nehodnotil slovné vyhrážania zaznamenané na zvukovom nosiči, ktorými sa páchateľ skutku vyhrážal poškodenému spôsobením smrti, pričom tieto vyhrážky doteraz vzbudzujú u poškodeného dôvodnú obavu o jeho život. Tento samotný skutok pravdepodobne napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania, pričom je zarážajúce, že správny orgán po jeho prešetrení nedospel k záveru, že ide o priestupok, pretože páchateľ bol uznaný vinným iba z fyzického napadnutia.

26. Uviedol, že v rámci prešetrovania protiprávneho skutku je potrebné hodnotiť jeho závažnosť a nebezpečnosť s poukázaním na to, že k upusteniu od tohto protiprávneho konania došlo až po výzve príslušníka policajného zboru a teda v rámci trestného konania je potrebné skúmať aj spáchanie závažnejších trestných činov v štádiu pokusu. Taktiež bolo potrebné skúmať aj dĺžku liečenia zranení, spôsobených poškodenému, t.j. obmedzenia pri obvyklom spôsobe života z pohľadu právnej kvalifikácie ublíženia na zdraví podľa trestného zákona, na čo sú oprávnené iba orgány činné v trestnom konaní a súd a v žiadnom prípade nie správny orgán tak, ako to posúdil žalovaný v predmetnom konaní.

27. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že jeho napadnuté rozhodnutie nebráni aj ďalšiemu trestnému stíhaniu páchateľa pre ten istý skutok poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Tdo/3/2011 zo dňa 10.05.2011, v ktorom sa najvyšší súd podrobne zaoberal danou problematikou uplatňovania zásady „ne bis in dem“ a v ktorom na záver konštatoval, že osobu proti ktorej sa priestupkové konanie pre určitý čin skončilo meritórnym rozhodnutím príslušného správneho orgánu, nie je možné trestné stíhať a odsúdiť pre ten istý čin, hoci by bol tento čin právne kvalifikovaný ako trestný čin a v už skončenom priestupkovom konaní bol právne kvalifikovaný ako priestupok. Ďalej najvyšší súd uviedol, že zásadu „ne bis in dem“ (resp. právo nebyť súdený alebo potrestaný dvakrát) možno v zmysle čl. 4 Protokolu vzťahovať tak na činy patriace podľa slovenského právneho poriadku medzi trestné činy ako aj na činy patriace medzi priestupky a to vo všetkých kombináciách, ktoré medzi nimi prichádzajú do úvahy. Uvedený názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vychádza z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý vykladá pojem trestné obvinenie a trest extenzívnym spôsobom oproti vnútroštátnej legislatíve t.j. čo sa podľa vnútroštátneho právneho poriadku považuje za priestupok a sankciu, môže mať podľa Štrasburskej judikatúry povahu trestného činu. Pojem trestné obvinenie či trestný čin definuje autonómne čo znamená, že nepovažuje za trestné obvinenie len skutky, ktoré sú výslovne označené vnútroštátnym poriadkom za trestné činy. Sankcie ukladané v administratívnom konaní za spáchanie správneho deliktu môžu mať rovnakú povahu trestu a preto sa na nich vzťahuje zásada „ne bis in dem“ v zmysle čl. 4 dodatkového Protokolu č. 4 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z uvedených dôvodov tvorí napadnuté rozhodnutie žalovaného prekážku začatia trestného stíhania podľa § 9 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku. Navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a priznať mu náhradu trov konania pozostávajúcich z hotových výdavkov na cestovné a trov právneho zastúpenia.

VII. 28. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „Správny súdny poriadok“), ktorý v ustanovení § 491 ods. 1 v prechodných ustanoveniach upravuje, že ak nie je ďalej ustanovené inak platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

29. Žaloba žalobcu bola tunajšiemu súdu podaná dňa 18.12.2015, t.j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Správny súd preto v konaní bude s poukázaním na ustanovenie § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku pokračovať v konaní podľa už nového procesného predpisu a to Správneho súdneho poriadku.

30. Podľa § 45 ods. 1 Správneho súdneho poriadku prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) až d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené. 31. Podľa § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

32. Podľa § 178 ods. 2 Správneho súdneho poriadku prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie.

33. Podľa § 194 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

34. Podľa § 194 ods. 2 Správneho súdneho poriadku ak nie je v tejto hlave ustanovené inak použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej žalobe.

35. V predmetnom konaní ide o správnu žalobu prokurátora vo veci správneho trestania, ktorou žiada preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného č. OU-VT-OVVS-2014/00716-2 zo dňa 11.12.2014, ktorým žalovaný ako príslušný prvostupňový správny orgán vo veciach priestupku podľa § 1 a § 4 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa § 52 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) a podľa § 87 ods. 1 zákona o priestupkoch vydal rozkaz o uložení sankcie za priestupok, ktorým uznal obvineného P. L. W. vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 11.07.2014 v čase okolo 18.30 hod. na ceste za Hanušovcami nad Topľou smerom do Prešova fyzicky napadol F. T. a to tým spôsobom, že ho viackrát udrel otvorenou dlaňou do tváre, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví. Zranenie F. T. si vyžiadalo lekárske vyšetrenie pričom podľa odborného vyjadrenia F. T. utrpel poranenie a to začervenanie a pomliaždenie podočnicovej, lícovej a čeľustno-jarmovej oblasti vľavo s dobou liečenia 5 až 6 dní, za čo mu žalovaný uložiť podľa § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch pokutu vo výške 15,- Eur.

36. Žalobu podal prokurátor po tom, čo žalovaný správny orgán a jeho nadriadený správny orgán Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov nevyhovel protestu prokurátora č. Pd 71/15/7713-5 zo dňa 02.09.2015 rozhodnutím č. OU-PO-OOP1-2015/043637/LUM zo dňa 19.10.2015.

37. Podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor je oprávnený podať protest proti rozhodnutiu, ktorým bol porušený zákon, alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.

38. Podľa § 26 ods. 2 zákona o prokuratúre ak orgán verejnej správy protestu prokurátora vyhovie je povinný do 30 dní od doručenia protestu podľa návrhu prokurátora uvedeného v proteste toto opatrenie zrušiť alebo nahradiť opatrením, ktoré bude v súlade so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi.

39. Podľa § 26 ods. 3 zákona o prokuratúre ak orgán verejnej správy protestu prokurátora nevyhovie alebo mu vyhovie iba čiastočne je povinný do 30 dní od doručenia protestu predložiť protest spolu so spisovým materiálnom na rozhodnutie, svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu alebo dozerajúcemu orgánu určenému osobitným predpisom, ústredný orgán štátnej správy predloží protest prokurátora na rozhodnutie Vláde Slovenskej republiky.

40. Podľa § 26 ods. 5 zákona o prokuratúre orgán uvedený v ods. 3 je povinný o proteste prokurátora rozhodnúť do 30 dní od predloženia protestu na rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo do 30 dní od podania protestu prokurátorom.

41. Podľa § 26 ods. 8 zákona o prokuratúre rozhodnutie o proteste doručí orgán, ktorý o proteste rozhodoval prokurátorovi. Ak o proteste rozhodoval orgán uvedený v ods. 3 doručí rozhodnutie aj orgán, ktorý vydal opatrenie, proti ktorému bol podaný protest. 42. Podľa § 26 ods. 1 zákona o prokuratúre proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa nemožno odvolať ani podať rozklad.

43. Žalobca v žalobe namietal, že správny orgán na základe preskúmaného priestupkového spisu a rozhodnutia žalovaného nedostatočne a úplne zistil skutkový stav veci ak ustálil konanie podozrivého len ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, pričom je dôvodné začať trestné stíhanie vo veci výtržníctva podľa § § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a vykonať nevyhnutné dôkazy. Za takýchto okolností považuje rozhodnutie - Rozkaz o uložení sankcie za priestupok za nezákonné.

44. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitný právnych predpisov alebo o trestný čin.

45. Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním, ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.

46. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

47. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

48. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

49. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

50. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musím ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

51. Správny súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu - priestupkového spisu dospel k záveru, že žalovaný v danom prípade nezistil úplne a presne skutkový stav veci, pri hodnotení konania obvineného P. L. W.. Pri rozhodovaní vo veci vychádzal iba z priestupkového spisu, ktorý mu predložilo OOPZ v Hanušovciach nad Topľou, pričom ďalšie vlastné dokazovanie nevykonal. Uznal obvineného P. L. W. iba zo skutku a to spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 11.07.2014 v čase o 18.30 hod. na ceste za Hanušovcami nad Topľou smerom do Prešova fyzicky napadol F. T. a to tým spôsobom, že ho viackrát udrel otvorenou dlaňou do tváre, čím narušil občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví. Žalovaný sa však nezaoberal ďalšími skutočnosťami, ktoré vyplývali z obsahu priestupkového spisu OOPZ v Hanušovciach nad Topľou a to podania splnomocneného zástupcu poškodeného F. T., ktoré je obsiahnuté v zázname ČPS: ORPZ-OPP4-105/2014 - P zo dňa 22.07.2014 z ktorého vyplýva, že splnomocnený zástupca poškodeného F. T. oznámil pokračovanie incidentu s pánom L. W. a to tým, že dňa 16.07.2014 sa prostredníctvom tretích osôb pána P. L. a synovca P. L. odkázal do „aby stiahol oznámenie o jeho protiprávnom konaní inak prídu rusi a zabijú ho“ ktoré splnomocnený zástupca - advokát poškodeného žiadal aby tento spis bol odstúpený odboru kriminálnej polície, pretože došlo pravdepodobne k spáchaniu viacerých trestných činov a to trestného činu výtržníctva, nebezpečného vyhrážania a ublíženia na zdraví a v súvislosti s pokračovaním uvedeného činu aj trestného činu vydierania. V spise sa zároveň nachádza aj záznam č. p.: ORPZ-VT-OOP4-105/2014 - P zo dňa 28.07.2014, ktorý obsahuje prepis hovoru z CD nosiča, ktorý mal obsahovať vyhrážanie sa P. L. W. poškodenému F. T.. 52. Ak teda žalovaný ako príslušný správny orgán vo veci prejednania priestupkov sa nezaoberal týmito podaniami, ktoré tvoria obsah priestupkového spisu a vo veci rozhodol iba v časti týkajúcej sa narušenia občianskeho spolunažívania drobným ublížením na zdraví, nedostatočne a neúplne zistil skutočný stav veci.

53. Z priestupkového spisu OOPZ výpovedí svedkov je nesporné, že konanie obvineného P. L. W. sa uskutočnilo na mieste prístupnom verejnosti pred viacerými osobami. Správny súd sa preto stotožňuje s názorom žalobcu, že vo veci existuje podozrenie zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, podľa ktorého kto sa dopustil slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá sa odňatím slobody až na 3 roky.

54. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného nevyplýva, že by sa žalovaný správny orgán takýmito skutočnosťami ako je konanie obvineného na verejnosti a takisto vyhrážanie sa poškodenému akýmkoľvek spôsobom zaoberal a tieto vyhodnotil.

55. Podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

56. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného súd zistil, že žalovaný pri posudzovaní a v odôvodnení určenia sankcie uviedol, že uložil sankciu 15,- Eur okrem iného aj z dôvodu, že obvinený sa nedopustil v predchádzajúcom období žiadneho priestupku. V obsahu administratívneho spisu žalovaného však absentuje dôkaz, ktorý by preukazoval, že žalovaný skúmal osobu páchateľa ako aj skutočnosť, či bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo inom disciplinárnom konaní, to znamená že toto jeho tvrdenie nemá oporu v obsahu administratívneho spisu.

57. Správny súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že rozhodnutie žalovaného v tomto prípade tvorí prekážku veci právoplatne rozhodnutej v zmysle zásady „ne bis in dem“ teda že žiadna osoba nemôže byť opätovne stíhaná za ten istý skutok. Vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vo vzťahu čl. 4 Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého nikoho nemožno stíhať alebo potrestať v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý už bol odsúdený alebo odsúdený konečným rozsudkom podľa zákona a trestného poriadku tohto štátu. 58. Právnym výkladom tohto článku 4 Protokolu sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v svojom rozhodnutí sp. zn. 4Tdo/3/2011 zo dňa 10.05.2011, z ktorého vyplýva, že zásadu „ne bis in dem“ resp. právo nebyť súdený alebo potrestaný dvakrát možno v zmysle čl. 4 Protokolu vzťahovať tak na činy patriace podľa slovenského právneho poriadku medzi trestné činy, ako aj na činy patriace medzi priestupky a to vo všetkých kombináciách, ktoré medzi nimi prichádzajú do úvahy a to: 1) trestný čin - trestný čin 2) trestný čin - priestupok 3) priestupok - priestupok 4) priestupok - trestný čin

Teda v konkrétnom prípade osobu, proti ktorej sa priestupkové konanie pre určitý čin skončilo meritórnym rozhodnutím príslušného správneho orgánu nie je možné trestne stíhať a odsúdiť pre ten istý čin, hoci by bol tento čin právne kvalifikovaný ako trestný čin a už v skončenom priestupkovom konaní bol právne kvalifikovaný ako priestupok.

59. Ak žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 02.02.2016 poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Tdo/41/2008 zo dňa 22.07.2009, z ktorého vyplynul názor, že trestnému stíhaniu nebráni ani predchádzajúci postih páchateľa za priestupok v tomto prípade správny súd poukazuje na to, že v dôsledku judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva došlo aj k prelomeniu tohto názoru na Najvyššom súde Slovenskej republiky a to vyššie citovaným rozsudkom. Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 195 písm. a/ Správneho súdneho poriadku)

60. Správny súd v preskúmaní administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné aj z dôvodov, že správny orgán nekonal vo veci prejednania priestupku s poškodeným F. T., čo vyplýva z obsahu priestupkového spisu a vyjadrenia poškodeného F. T..

61. Podľa § 72 zákona o priestupkoch v konaní o priestupku sú účastníkmi konania a) obvinený z priestupku b) poškodený ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom c) vlastník veci, ktorá môže byť zhabaná alebo bola zhabaná a to v časti konania týkajúcej sa zhabania veci d) navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku podľa § 68 ods. 1.

62. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného nesporne vyplýva, že zo strany obvineného jeho konaním došlo k drobnému ublíženiu na zdraví poškodeného F. T. a to začervenania a pomliaždenia podočnicovej, lícovej a čeľustno-jarmovej oblasti vľavo, ktoré si vyžiadalo dobu liečenia 5 - 6 dní. Tento záver vyplýva z odborného vyjadrenia P.. P. O., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo č. 256/2014, ktoré si zaobstaralo OOPZ v Hanušovciach nad Topľou. V rámci tohto odborného vyjadrenia bolo vykonané aj bodové hodnotenie bolestného podľa § 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 5 bodov, čo predstavuje sumu 82,00 Eur. Vyčíslenie bolestného je nesporne majetkovou škodou, ktorý si poškodený F. T. mohol v konaní uplatniť. Žalovaný správny orgán však v konaní o prejednaní priestupku s poškodeným F. T. ako účastníkom konania nekonal a nedoručoval mu ani rozhodnutie - Rozkaz o uložení sankcie za priestupok. Týmto konaním mu žalovaný odňal právo riadne si uplatňovať náhradu majetkovej škody. Zo strany žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, teda zákona o priestupkoch a Správneho poriadku, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

63. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd rozhodnutie žalovaného podľa §191 ods. 1 písm. e) a g) Správneho súdneho poriadku zrušil.

64. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný ( § 191 ods. 6 Správneho súdneho poriadku).

65. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 v spojení s § 169 Správneho súdneho poriadku. Žalobca mal v konaní úspech avšak náhradu trov konania si nežiadal. Žalovaný v konaní nemal úspech a preto im súd náhradu trov konania nepriznal. V konaní si uplatnil nárok na náhradu trov konania pribratý účastník F. T.. Správny súd mu nárok na náhradu trov konania priznal podľa § 169 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého má ďalší účastník právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. Podľa § 175 ods. 2 Správneho súdneho poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia, na Krajskom súde v Prešove.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci.