KSPO/4Cob/103/2014


(zdroj)
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4Cob/103/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711206524 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8711206524.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: BAU land, spol. s r.o., Levočská 2, Poprad, IČO: 31 687 539, zastúpeného advokátom JUDr. Mikulášom Buzgóm, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava v skrátenej forme „ŽSR", Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31 364 501, o vydanie bezdôvodného obohatenia s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 9.9.2014 pod č. k.18Cb/132/2011-239, jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého.

odôvodnenie:

Okresný súd Poprad rozsudkom č. k. 18Cb/132/2011-239 žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 8.129,12 eur spolu s 18,6 % úrokom z omeškania z jednotlivých dlžných súm z dôvodov bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej spoločnosti. Žalobca podaním z 20.9.2015 rozšíril žalobu na určenie, že nájomná zmluva uzavretá 1.4.2003 pod č. 4848174131-2-2003 je neplatná. Uznesením z 27.12.2012 súd pripustil zmenu žaloby na určenie, že nájomná zmluva je neplatná, ako aj na povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi 8.129,12 eur s príslušenstvom. Žalobca návrh odôvodnil tým, že 1.4.2003 došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovanou ako nájomcom, pričom jednotlivé prenajaté parcely nemali výmeru zodpovedajúcu ich skutočnej veľkosti a ploche. Až v roku 2009 bol vyhotovený geometrický plán a zistená presná výmera jednotlivých prenajatých parciel, ktoré nie sú totožné s výmerami uvedenými v geometrickom pláne. Dňa 30.11.2010 došlo k uzavretiu Dodatku č.1, kde sú už uvedené správne výmery, ktoré by mali byť aj v zmluve z roku 2003. Žalobca platil za prenájom viac ako mal. Zmluva má byť neplatná v zmysle § 37 a 39 Občianskeho zákonníka, pretože užívaná výmera bola nižšia ako v zmluve. Aj by neuzavrel zmluvu, nemohol by užívať halu, ktorej vlastníkom bol žalobca a mal v nej sklad stavebného materiálu. Pri parcele č. 2426/45 o výmere 219 m2 sa užívalo len 180 m2, a parcela nebola zapísaná na liste vlastníctva. Parcela č. 2462/7 o výmere 113 m2 sa užívala len v rozsahu 78 m2 a uvedená parcela nebola v takomto rozsahu zapísaná na liste vlastníctva.

Žalobca na pojednávaní uviedol, že obe strany vedeli, že v čase uzavretia zmluvy v roku 2003 výmery nie sú správne, avšak došlo k uzavretiu zmluvy, nakoľko sa mal kúpiť sklad. Doba existencie skladu mohla byť len počas trvania nájomného vzťahu a mali sa odkúpiť pozemky pod halou. O tom prebiehali rokovania účastníkov. V roku 2008 sa vyhotovil geometrický plán so súhlasom žalovaného a uzavrel sa dodatok. Žalobca zmluvu uzavrel v tiesni, aby mohol užívať halu, v ktorej bola predajňa stavebného materiálu, pričom podmienka uzavretia nájomnej zmluvy bola predpokladom uvažovanej neskoršej zmluvy o odpredaji pozemkov. Podľa žalovaného, keď si žalobca uplatňuje nárok s titulom bezdôvodného obohatenia za obdobie od roku 2003 do 2008, tak zmluva nebola uzavretá v tiesni. To, že žalobca si kúpil halu a následne uzavrel nájomnú zmluvu k pozemkom pod touto halou, tak to bolo rozhodnutie podnikateľského subjektu, ktorý niesol aj určité riziká, pričom žalobca mal možnosť vidieť a vedel, čo si prenajíma a čo neskôr užíval. Žalobca si neuplatnil zľavu na nájomnom. V tom čase bola zmluvná voľnosť a ak existovali nejaké nezrovnalosti, všetko bolo uvedené v geometrickým pláne.

Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že dňa 1.4.2003 došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy, podkladom ktorej bol aj Geometrický plán č. 31693598-146/1999, kde sú uvedené parcely a výmery. Dňa 27.10.2010 bol uzavretý Dodatok č. 1, kde sú už uvedené skutočné veľkosti parcely a ich výmery, ktoré zodpovedajú právnemu stavu na LV č. XXX, k. ú. T.. Žalobca uzavrel nájomné zmluvy z dôvodu vlastníctva haly, kde vykonával podnikateľskú činnosť. Užívanie tejto haly bolo podmienené uzavretím zmluvy so žalobcom o nájme parciel, na ktorých sa nachádzala uvedená hala a ktoré zabezpečovali prístup k uvedenej hale. Žalobca uhrádzal nájomné podľa výmer v nájomnej zmluve a dodatku, kde nájomná zmluva bola ukončená 31.3.2013.

Keď súd posudzoval naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ O.s.p. na podanej žalobe, tak podľa súdu, žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem, pretože zmluvu uzatváral ako podnikateľský subjekt s rizikom straty a zisku. Vedel z hľadiska geometrického plánu, čo je predmetom nájmu a aké povinnosti mu vznikli. Naliehavý právny záujem je určený vtedy, ak je tu aktuálny stav právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným a žalobca je v ohrození právneho postavenia. Podstatou určovacej žaloby je poskytnúť ochranu spravidla pred tým, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda eliminovať stav ohrozenia práva žalobcu a vniesť do neistých právnych vzťahov istotu, ak k náprave nemožno dospieť inak. V danom prípade žalobcovo právne postavenie nebolo ohrozené. Navrhované určenie nemôže ovplyvniť jeho právne postavenie a jeho výsledok v právnej sfére sa ho nijako nedotkne. Súd je toho názoru, že malo by ísť o záujem právny a nie ekonomický a táto neistota musí mať právny a nie ekonomický základ. Z toho dôvodu, keďže sa žalobca nenachádzal v stave právnej neistoty a nedostatku naliehavého právneho záujmu, súd žalobu zamietol.

O trovách konania účastníkov bude rozhodnuté podľa § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Súd zamietol žalobu z dôvodov nepreukázania naliehavého právneho záujmu. Štatutárny zástupca žalobcu na pojednávaní 31.5.2012 uviedol dôvody uzavretia nájomnej zmluvy, že nemal inú možnosť. Preto uzavrel nevýhodnú nájomnú zmluvu. Keď spoločnosť žalobcu kúpila sklad - predajňu stavebných hmôt PaP Market z dôvodu spôsobovania škody, musela spoločnosť prenajať aj pozemky od odporcu, na ktorých bola uvedená stavba postavená. Išlo o stavbu dočasnú po dobu trvania nájomného vzťahu k pozemku. Išlo o stavbu, ktorá svojou existenciou v dôsledku zmeny účelu užívania oproti stavebnému povoleniu by v danosti miestnych podmienok na mieste samom spôsobovala spoločnosti navrhovateľa škodu. Na pojednávaní 27.9.2012 žalobca podrobne rozčlenil parcely a ich výmery a uviedol dôvody, prečo je sporná zmluva, a podľa § 37 a 39 OZ je neplatná. Na uzavretie kúpnej zmluvy k sporným nehnuteľnostiam bol predpoklad trvania predchádzajúceho nájomného vzťahu aspoň 5 rokov, preto bol žalobca nútený do takého právneho vzťahu vstúpiť. Naviac, mu bolo zvýšené nájomné z 30,- Sk / m2 na 60,- Sk / m2 oproti predchádzajúcemu nájomcovi. Keď chcel podnikať v uvedenej hale, musel pristúpiť na podmienky žalovaného. Nájomná zmluva z 1.4.2003 bola uzavretá na škodu žalobcu za nápadne nevýhodných podmienok.

Žalobca v tejto veci poukazuje na to, že právny úkon, ak má byť platný, musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Ak právny úkon nespĺňa niektorú z vyššie citovaných náležitostí, potom právny úkon síce vznikol, ale je neplatný. Na nájomných zmluvách žalovaný získal minimálne o 30.345,- Sk, t.j. o 1.007,27 eur ročne viac, ak by boli výmery správne, čím sa takýto právny úkon prieči dobrým mravom a je neplatný podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.. Ak súd konštatoval, že u žalobcu nie je naliehavý právny záujem na žalobe, pretože navrhované určenie nemôže ovplyvniť právne postavenie spoločnosti a že jeho výsledok v právnej sfére sa spoločnosti nijako nedotkne, tak takýto záver nemá súvis so žiadnym z vykonaných dôkazov, a preto nie je možné ho dôsledne namietať. Nie je zrejmé, z akého dôkazu súd dospel k záveru o neaktuálnom stave naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je z hľadiska § 157 ods. 2 O.s.p. nepresvedčivé a nie je jasné, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov súd riadil. Ak by súd určil, že právny úkon, a to Nájomná zmluva z 1.4.2003 je neplatná, nastal by taký stav, ako keby právny úkon nebol urobený. Došlo by k obnoveniu právneho vzťahu pred porušením práva žalobcu a v dôsledku toho by si účastníci zmluvy mohli vzájomne vrátiť plnenie. Tým, že by sa vyslovila absolútna neplatnosť právneho úkonu - nájomnej zmluvy, bol by sa odstránil stav právnej neistoty u žalobcu. Ak platí zásada, že kde je možná žaloba na plnenie, tak to vylučuje právny záujem na žalobe určovacej, ale tento predpoklad nemožno chápať absolútne. Ak má žalobca právny záujem na tom, aby bolo súdom určené určité právo alebo právny pomer, napriek tomu, že mohol žalovať priamo na plnenie, nemožno mu určovaciu žalobu odoprieť. Určovacia žaloba je jedným zo základných pilierov možnosti domáhať sa spravodlivosti pred súdnymi orgánmi. Ustanovenie § 80 písm. c/ O.s.p. vo svojich dôsledkoch znemožňuje poskytnutie súdnej ochrany postupom podľa tretej, resp. štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku v otázke patriacej primárnej právomoci všeobecných súdov, je popretím samotnej podstaty základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Žiada rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaný navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne. Žalobca sa domáha zaplatenia istiny vo výške 8.129,12 eur titulom bezdôvodného obohatenia za obdobie od roku 2003 do 2009, ktoré malo vzniknúť na strane žalovaného na základe uzavretej nájomnej zmluvy z 1.4.2003. Je pravda, že pri otázke predmetu nájmu došlo v tomto prípade k netypickej špecifikácii, ktorá však nebola v rozpore so zákonom. Predmet nájmu bol riadne a určito vymedzený. Súčasťou nájomnej zmluvy bol aj situačný náčrt ako aj geometrický plán z roku 1999 a z roku 2000, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť nájomnej zmluvy. Žalovaný v otázke nezrovnalosti vo výmere prenajatej plochy upozornil na skutočnosť, že zákon v § 673 a 675 Občianskeho zákonníka umožňuje, resp. umožňoval v 6-mesačnej prekluzívnej lehote uplatniť si zľavu z nájomného a tiež navrhovateľ mohol počas trvania nájomného vzťahu požiadať o zníženie výmery, čo však nikdy neurobil. Naopak, dňa 16.4.2010 prestal hradiť nájomné. Zo strany žalovaného bola vznesená aj námietka premlčania.

Keď žalobca napadá absolútnu neplatnosť zmluvy s poukazom na § 37 a 39 Občianskeho zákonníka, tak nebolo preukázané, že žalobca uzavrel zmluvu pod tlakom a že cena nájomného bola vyššia ako u jeho predchodcu. Tu ide o určité podnikateľské riziko podľa Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.), do ktorého vošiel žalobca za účelom zabránenia vzniku konkurencie, a teda straty zisku. Ak sa tu namieta uzavretie zmluvy v rozpore s dobrými mravmi, tak túto námietku považuje žalovaný za neopodstatnenú a právne irelevantnú.

Otázku naliehavého právneho záujmu musí v konečnom dôsledku preukázať žalobca. Takýto právny záujem musí existovať nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú a skončila 31.3.2013, pričom rozhodnutie vo veci bolo vydané 9.9.2014. Konanie o určenie absolútnej neplatnosti zmluvy považuje žalovaný zo strany žalobcu za tendenčné konanie, už keď prvotne bola vznesená námietka premlčania.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k tomu dodáva:

Žalobca sa v konaní domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovanej obchodnej spoločnosti v dôsledku prenájmu nehnuteľností, kde výmera prenajatých nehnuteľností bola nižšia ako v skutočnosti. U žalobcu vznikol preplatok z hľadiska výmery prenajatých nehnuteľností, ktorý žiadal vrátiť ako bezdôvodné obohatenie, pretože podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa odseku 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Žalobca napadol platnosť nájomnej zmluvy, s tým, že zmluva bola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, ktoré v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka robia takýto právny úkon - uzavretie nájomnej zmluvy neplatným. Bezdôvodné obohatenie žalobca vyčíslil na 8.129,12 eur, pričom zmluva je neplatná aj z dôvodov nedostatočnej špecifikácie predmetu nájmu z hľadiska určenia prenajímanej plochy. Odvolací súd upriamuje pozornosť na § 41 Občianskeho zákonníka, že ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, nie je neplatná len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo okolností, za ktoré k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Ak sa napadá neplatnosť zmluvy práve pre nesprávnu výmeru, tak nemožno absolútne vyhlásiť celú zmluvu o prenájme za neplatnú len pre chybne uvedenú výmeru, pričom neplatnosť právneho úkonu by sa dotýkala len tej časti výmery, ktorá nezodpovedá skutočnej ploche, dodatočne zistenej a premietnutej do Dodatku č. 1 zo dňa 30.11.2010. V princípe žalobca vedel, čo je predmetom nájmu, dostal tú plochu, ktorú chcel prenajať, a tak je dôležité posúdiť dôvody uzavretia nájomnej zmluvy z roku 2003. Tu odvolací súd upriamuje pozornosť na vyjadrenie konateľa žalobcu Ing. Y. na pojednávaní dňa 27.9.2012, kde uviedol, že uzavrel zmluvu v roku 2003 pod tlakom, pretože chcel užívať halu s príslušnými pozemkami. Žalobca chcel odstrániť konkurenciu, preto od konkurencie odkúpil stavbu - prístrešok, pričom pozemky pod týmto pozemkom boli vlastníctvom žalovanej obchodnej spoločnosti. Mal v úmysle aj tieto nehnuteľnosti - pozemky odkúpiť, kde ale bola podmienka minimálne päťročného nájmu na právo pozemky odkúpiť. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tlaku, v dôsledku ktorého musel uzavrieť nájomnú zmluvu so žalovanou obchodnou spoločnosťou. Je správna úvaha okresného súdu, že žalobca išiel do určitého podnikateľského rizika. Jeho osobné rozhodnutie ísť do nájmu s perspektívou prípadného odkúpenia sporných pozemkov, bolo slobodným rozhodnutím podnikateľského subjektu. Tu sa upriamuje pozornosť na ustanovenie § 267 ods. 2 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb., že vo vzťahoch upravených týmto zákonom neplatia ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka, t. j. že účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok má právo od zmluvy odstúpiť. V obchodno-záväzkových vzťahoch teda neplatí tieseň a nápadne nevýhodné podmienky, čo sa vzťahuje aj na tvrdenie žalobcu, že mal dojednané nájomné podmienky nevýhodnejšie oproti predchádzajúcemu nájomcovi, teda že mu bolo určené dvojnásobné nájomné ako u Ing. T. T. z PaP Market-u.

Žalobca jasne uviedol, že chcel odstrániť konkurenciu, preto sa rozhodol odkúpiť halu od predchádzajúceho nájomcu pozemkov a vlastníka z dočasnej stavby na rampe, takže dosiahol svoj podnikateľský zámer, odkúpil dočasnú stavbu, vyradil konkurenciu pri predaji stavebného materiálu, pričom bol si vedomý toho, že opodstatnenosť stavby na prenajatom pozemku bude trvať len do doby trvania nájomného vzťahu. Žalobca to chcel definitívne vyriešiť odkúpením prenajatých pozemkov pod dočasnou stavbou. Tento zámer mu nevyšiel, preto je sporné domáhať sa neplatnosti nájomnej zmluvy k pozemkom len z toho dôvodu, že bol nútený uzavrieť túto nájomnú zmluvu.

Žalobca šiel do nájomného vzťahu s jasnou predstavou, že chce užívať pozemky pod kúpenou dočasnou stavbou. Nie je možné hovoriť o nejakej tiesni, ktorá by nútila žalobcu uzavrieť takúto nájomnú zmluvu o nájme pozemkovej plochy od ŽSR. Aj keď nájomné zmluvy sa riadia Občianskym zákonníkom, tak charakter takejto nájomnej zmluvy je podnikateľský a nie je možné pri podnikateľských nájmoch riešiť tieseň a nápadne nevýhodné podmienky s odkazom na § 267 ods. 2 Obchodného zákonníka. Ekonomické záujmy žalobcu nie sú takou tiesňou, ako má na mysli Obchodný zákonník, pre ktorú by žalobca musel uzavrieť nájomnú zmluvu so žalovanou obchodnou spoločnosťou, pričom sa jedná o jeho slobodnú vôľu a slobodné rozhodnutie uzavrieť aj nájomnú zmluvu za podmienok, ktoré boli výrazne iné ako u predchádzajúceho nájomcu T. T.. Ak je tu naznačené určité korupčné správanie zo strany zástupcov žalovanej obchodnej spoločnosti pri prenájme, tak protiprávnosť konaní zástupcov žalovanej obchodnej spoločnosti nebola preukázaná konkrétnym rozhodnutím súdu v trestnom konaní. Tvrdenia žalobcu sú zatiaľ v rovine nepreukázaných skutočností. Preto rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, pokiaľ návrh žalobcu na určenie neplatnosti Nájomnej zmluvy z 1.4.2003 pre tieseň a nápadne nevýhodné podmienky zamietol.

Ak sa žalobca dovoláva dobrých mravov, tak zmluva bola uzavretá za osobnej vôle zmluvných strán uzavrieť takýto zmluvný vzťah, ekonomické podmienky žalobcovi boli známe, a tieto plnil až do roku 2010. Bolo to slobodné rozhodnutie žalobcu ísť do zmluvného vzťahu prenájmu nehnuteľnosti - pozemkov. Žalobca vedel, ktoré konkrétne nehnuteľnosti sú mu prenajaté, pričom ak je podaná žaloba na bezdôvodné obohatenie, nie je potrebné žalovať neplatnosť zmluvy. Preto aj v tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne správne, pokiaľ riešil otázku naliehavého právneho záujmu žalobcu na určenie neplatnosti zmluvy. Keď došlo k ukončeniu nájomného pomeru na dobu určitú k 31.3.2014, nie je ani z toho dôvodu potrebné určovať neplatnosť takejto nájomnej zmluvy, ak zmluvný vzťah účastníkov zanikol uplynutím doby dojednaného nájmu.

Čo sa týka nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, tu bolo vydané uznesenie Okresným súdom Poprad dňa 23.4.2013, ktorý tento nárok vylúčil na samostatné konanie.

O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvého stupňa po skončení konania vo veci samej, teda aj o vylúčenom návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.