KSPO/4CoZm/19/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4CoZm/19/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113209404 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113209404.3



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických věznů 1272/21, Nové Město, Praha 1, IČO: 26 429 705, ČR, zastúpeného Advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: V. H., N.. X.X.XXXX, N. A. W., D. XXXX/XX, C..Č.. N. N. V., zastúpeného opatrovníčkou Evou Karnišovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Prešov, o zaplatenie 543,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 18.4.2016 pod č. k. 19CbZm/102/2013-168, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti a o trovách konania.

Sporovým stranám nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1) Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 19CbZm/102/2013-168 konanie o zaplatenie 0,19 % zmenkového úroku denne zo sumy 543,- eur od 31.5.2009 do 13.8.2009 zastavil. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Náhradu trov konania žalovanému nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že návrhom z 28.3.2013 podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa žalobca domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 543,- eur, zmenkového úroku 0,25 % denne od 31.5.2009 do zaplatenia, postihového 6 % zmenkového úroku od 14.8.2009 do zaplatenia a zmenkovej odmeny 1,81 eur a náhrady trov konania titulom vystavenej vlastnej zmenky z 26.1.2009 na sumu 543,- eur.

2) Dňa 20.10.2015 bolo prijaté spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR a obchodnoprávneho kolégia NS SR o povinnosti ex offo zabezpečiť prieskum nároku zo zmenky v prípade absolútnej neplatnosti úkonu vo vzťahu k spotrebiteľským úverom a zabezpečovacím zmenkám. Kauzálne námietky sú v zmysle záverov spoločného kolégia prípustné aj v prípadoch zmenkových nárokov uplatnených v rozpore s dobrými mravmi.

3) Súd samotný nárok zo zmenkového záväzku posudzoval podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý v § 4 ods. 6 jasne uvádza, že zmenková suma môže byť vyplnená do výšky maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Aj podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to § 17 ods. 3 v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru, nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. V tomto prípade súd mal za preukázané, že žalovaný 26.1.2009 uzavrel so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., Zmluvu o úvere č. XXXXXXX o poskytnutí úveru 300,- eur za poplatok vo výške 231,- eur. Úver mal byť vrátený v 9- tich mesačných splátkach po 59,- eur. Vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, a to v čl. 17 je tzv. Dohoda o vyplnení zmenky na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka a možnosti remitenta vyplniť zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Na zabezpečenie vrátenia úveru žalovaný podpísal vlastnú zmenku. Samotná úverová zmluva je charakterizovaná ako formulárová zmluva uzavretá za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z., pričom náležitosti úverovej zmluvy sú uvedené v § 4 s tým, že ak zmluva neobsahuje tzv. ročnú percentuálnu mieru nákladov na príslušný spotrebiteľský úver (RPMN), úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 zákona č. 258). Blankozmenka vystavená pre spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., je zabezpečovacou zmenkou. Zmenkové právo sa riadi zákonom č. 191/1950 Zb. (Zákon zmenkový a šekový), pričom dohoda o vyplnení zmenky nemusí mať písomnú formu. Podľa dohody môže majiteľ zmenky doplniť nehotovú listinu na zmenku za vopred určených kritérií. Je to zvláštne neodvolateľné majetkové právo, ktoré je spojené s listinou. Všetky nepriaznivé následky dopadajú na podpísaného. Podľa Nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. PI. ÚS 16/12, zmenky, ktoré zabezpečujú spotrebiteľské záväzky, musia byť prístupné na preskúmanie kauzy zmenky z hľadiska ochrany spotrebiteľa, čo vyplýva aj z ďalšieho Nálezu Ústavného súdu ČR vo veci sp. zn. IV. ÚS 457/10. Súd konštatuje, že Dohoda o vyplnení zmenky je na druhej strane formulárovej zmluvy, pričom bod 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je nepriehľadný. Zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané. Spôsobujú nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprimerané zmluvné podmienky sú v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. Naviac, zmenková suma spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako prvým majiteľom zmenky bola vyplnená v rozpore s dlžnou sumou. Zmenková suma mohla obsahovať iba sumu poskytnutého úveru bez poplatkov a bez úrokov. Keď sa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., nepodarilo uspieť v rozhodcovskom konaní, zmenku rubopisom postúpila ďalšiemu nadobúdateľovi zmenky. Podľa záverov Krajského súdu v Prešove v iných veciach, nie je možné vytvárať nové zmluvné záväzky, ručiteľské vyhlásenia, rozhodcovské zmluvy len Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Nie je možné uzavrieť Dohodu o vyplnení zmenky len odkazom na Všeobecné obchodné podmienky, ktoré by mali byť súčasťou úverovej zmluvy. Aj keď dlžník prehlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto Zmluvy o úvere aj so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na druhej strane zmluvy, neznamená to ešte uzavretie dohody o vyplnení zmenky podľa § 53 ods. 2 a 3 Obč. zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.). Nedošlo k individuálnemu dojednaniu zmluvných ustanovení, s ktorými by mal možnosť oboznámiť sa spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy a naviac, nemohol ovplyvniť ich obsah. Takéto zmluvné podmienky, ak nie sú individuálne dojednané, sú neplatné pre ich neprijateľnosť.

4) Keďže žalobca zobral návrh späť v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, súd s poukazom na § 96 pripustil čiastočné späťvzatie, ale zvyšok návrhu opätovne zamietol.

5) O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 O.s.p.. Úspešnému žalovanému trovy nevznikli, preto jej náhradu trov konania okresný súd nepriznal.

6) Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Dokazovanie v sporovom konaní je overené prejednávacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Okresný súd vykonal dôkazy na základe vlastného uváženia, čím došlo k narušeniu rovnosti strán v spore. Žalobca predložil v konaní platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb.. Zmenkou preukázal jasné, plné a zrozumiteľné právo na úhradu zmenkovej sumy s príslušenstvom. Zo strany žalovaného neboli vznesené žiadne námietky. Preto neexistovali okolnosti, ktoré by odôvodňovali vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Súd navyše pri rozhodovaní vychádzal z nespornej skutočnosti o vystavení zmenky pre spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., s ktorou žalovaný uzavrel úverovú zmluvu. Tieto nesporné skutočnosti neboli tvrdené ani jedným z účastníkov konania. Keď súd založil na týchto nesporných skutočnostiach svoje meritórne rozhodnutie, potom jeho rozhodnutie je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť. Odvolateľ poukazuje na to, že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Aplikáciou príslušných ustanovení zmenkového zákona sa súd vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Keďže námietky v konaní neučinil žalovaný, tým menej tieto námietky za žalovaného môže robiť súd. Tu sa poukazuje na ust. § 17 zmenkového zákona, kde žalovaný zo zmenky nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo predošlým majiteľom, okrem toho, ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Pri námietkach dôkazné bremeno je na žalovanom, nie na žalobcovi. Ak sa dôkazné bremeno neunesie, je tu nútená povinnosť plniť zo zmenky. Pri kauzálnych námietkach nie je možné prenášať dôkazné bremeno zo žalovaného na žalobcu. Konanie vyžaduje aktívnu účasť dlžníka, ktorý musí splniť povinnosť tvrdenia. Odvolateľ zdôrazňuje, že zmenkový záväzok je celkom samostatný, oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku. Zmenka je samostatným nárokom nezávislým na existencii zabezpečenej pohľadávky. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť a nezávislosť zmenkového záväzku nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Potom ani Dohoda o vyplnení zmenky nemôže byť neplantá a nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov. Naviac, zákon č. 258/2001 Z.z. umožňuje využiť zmenku aj v spotrebiteľských úveroch. Keďže zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy, nie ju možné ju spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Predložená zmenka spĺňa všetky náležitosti vlastnej zmenky. Bola vystavená a prijatá veriteľom v spotrebiteľskom vzťahu, pričom zmenka je abstraktný záväzok, ktorý nie je viazaný na iné vzťahy, a teda ani na hospodársky dôvod jej vzniku. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétneho zmluvného vzťahu, sú záväzkami samostatnými. Súdy majú skúmať len to, či zmenka obsahuje náležitosti, ktoré sa musia pre platnosť uviesť do zmenky, nie podmienky jej vystavenia. Navrhuje zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrhu vyhovieť v celom rozsahu a priznať náhradu trov konania.

7) Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

8) Podľa § 470 ods. 1 CSP č. 160/2015 Z.z., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia ďalej uvádza:

9) Žalobca v konaní uplatnil právo z vlastnej zmenky vystavenej žalovaným dňa 26.1.2009 na sumu 543,- eur s dohodnutým úrokom 0,25 % denne od 31.5.2009. Okresný súd v rozhodnutí konštatoval, že jedná sa o zabezpečovaciu zmenku k Úverovej zmluve č. XXXXXXX zo dňa 26.1.2009, na základe ktorej predchádzajúci majiteľ zmenky spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľ poskytol úver 300,- eur za poplatok 231,- eur žalovanému ako dlžníkovi. Zmluva o úvere na druhej strane obsahovala tzv. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 17 majú tzv. dohodu o vyplnení zmenky. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru žalovaným podpísané neboli. Okresný súd spochybnil individuálne dojednanie zmluvných podmienok s poukazom na § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., že za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Okresný súd konštatoval, že pri spotrebiteľských úveroch je možné vstupovať do kauzy vystavenia zmenky. Tým je prelomená ochrana nového majiteľa zmenky podľa § 17 zmenkového zákona, že nie je možné majiteľovi zmenky vznášať námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo predošlému majiteľovi zmenky, okrem toho, ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome a na škodu dlžníka. Súdy zamietali nároky spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. v obdobných prípadoch vystavenia zabezpečovacích zmeniek zo spotrebiteľských úverov, keď spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., si zabezpečovala vydanie rozhodcovských rozsudkov a následne viedla exekúciu proti povinným dlžníkom. Tam boli exekúcie zastavené, resp. neboli vydané poverenia. Neskôr pôvodný majiteľ zmenky spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., previedla rubopisom zmenku na nového majiteľa so snahou zamedziť možnosti kauzálnych námietok zo strany spotrebiteľov s poukazom na § 17 zmenkového zákona. Jedná sa o nekalú praktiku spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., a z hľadiska tisícov týchto prípadov je možné konštatovať, že aj nový majiteľ zmenky musel o týchto okolnostiach vedieť a vystavil sa tak riziku, že súdy budú z úradnej moci skúmať kauzu vystavenia zmenky, posudzovať úverové vzťahy a podmienky vystavenia zmenky. Najvyšší súd SR v spoločnom stanovisku občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia prijal závery o možnosti skúmania neprijateľných zmluvných podmienok, a naviac, z hľadiska dobrých mravov, je možné skúmať aj zmluvné úroky. Zmenková suma bola vypísaná v rozpore so zákonom, pretože zákon č. 258/2001 Z.z. v § 4 ods. 6 limitoval možnosť vyplnenia zmenkovej sumy maximálne na výšku 30 % istiny poskytnutého úveru, pričom pri úvere 300,- eur zmenková suma bola vypísaná až na 543,- eur. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, naviac nepodpísané dlžníkom, nesvedčia o individuálnom dojednaní týchto Všeobecných obchodných podmienok. Nie je možné uzavrieť Dohodu o vyplnení zmenky len odkazom na Všeobecné obchodné podmienky. Pri ich dojednaní chýba preukázanie, že tieto podmienky boli individuálne dojednané. Jedná sa o predtlač, kde zo strany dlžníka nebolo možné meniť obsah zmluvných podmienok. Nejedná sa o individuálne dojednanie s poukazom na § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka. Ak nedošlo k platnému uzavretiu Dohody o vyplňovacom práve, potom prvý majiteľ zmenky spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., bez platnej dohody nebola oprávnená doplniť blankozmenku v časti zmenkovej sumy a úročenia. Ak k tomu došlo, jedná sa o neplatnú zmenku, z ktorej sa nemôže vyvodzovať platné právo. Naviac, Všeobecné zmluvné podmienky sú neprijateľné, pretože výrazne narúšajú rovnosť a vyváženosť zmluvných vzťahov a sú zjavne v neprospech spotrebiteľa. Aj podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Potom nemôže byť ani platná Dohoda o vyplňovacom práve. Dohoda dlžníkom zo zmenky nebola podpísaná a nebolo ani preukázané, aby pri podpise úverovej zmluvy bola daná možnosť na výber u spotrebiteľa - dlžníka z úverového vzťahu. Preto krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne, pokiaľ návrh žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol. Odvolací súd s poukazom na § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti potvrdzuje ako vecne správne. Odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania. Keďže okresný súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p., tak nemohol úspešnému žalovanému priznať náhradu trov konania, pretože v konaní jej žiadne trovy nevznikli.

10) O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli, preto sporovým stranám nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.

11) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).