KSPO/4Co/102/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4Co/102/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314210584 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8314210584.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej v právnej veci navrhovateľky H. M., nar. X.X.XXXX, trvale bytom M. XX, Q., t. č. G., právne zastúpenej JUDr. Lukášom Kišeľakom, advokátom, Jarková 63, Prešov, proti T. M., nar. X.X.XXXX, trvale bytom U.., zastúpenému JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, Námestie slobody 25, Humenné, o určenie výživného, o odvolaní Pavla Tirpáka proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 6C 72/2014-253 zo dňa 28.04.2016 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o určení výživného, o dlžnom výživnom a vo výrokoch o trovách konania a trovách štátu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil T. M. povinnosť prispievať na výživu navrhovateľke za obdobie od 09.09.2014 do 30.10.2014 sumu 100 Eur mesačne, za obdobie od 01.11.2014 do 31.07.2015 sumu 180 Eur mesačne, za obdobie od 01.08.2015 do 30.10.2015 sumu 150 Eur mesačne, za obdobie od 01.11.2015 do 31.01.2016 sumu 100 Eur mesačne a od 01.02.2016 sumu 150 Eur mesačne k rukám navrhovateľky vždy do 10. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Dlžné výživné za obdobie od 09.09.2014 do 28.04.2016 vo výške 2.980 Eur povolil T. M. splácať po 50 Eur mesačne spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia pod následkom straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol. Uložil T. M. uhradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 1.556,50 Eur na účet jej právneho zástupcu v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Uložil T. M. nahradiť trovy štátu vo výške 502 Eur na účet Okresného súdu Humenné v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení poukázal na dôvody podaného návrhu navrhovateľkou, stanovisko T. M., obsah pripojených listinných dôkazov, výsledky vykonaného dokazovania, obsah pripojených spisov Okresného súdu Humenné sp. zn. 10C 103/2012, 17C 368/2013, citoval ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 5 Zákona o rodine a uviedol, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania zistil, že podaný návrh je čo do základu dôvodný. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 10P 103/2012 vyplýva, že rozsudkom z 20.03.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.04.2013 súd zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 19P 272/2008 z 25.11.2008 tak, že zvýšil výživné pre navrhovateľku zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 180 Eur mesačne s účinnosťou od 07.03.2012. Zaostalé výživné za obdobie od 07.03.2012 do 30.04.2013 vo výške 1.016 Eur súd povolil splácať T. M. v mesačných splátkach po 50 Eur spolu s bežným výživným. Z obsahu spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 17C 368/2013 mal súd preukázané, že rozsudkom z 15.01.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.03.2014, súd s účinnosťou od 15.10.2013 zrušil vyživovaciu povinnosť T. M. voči navrhovateľke určenú rozsudkom sp. zn. 10P 103/2012 z dôvodu, že navrhovateľka v tom čase neštudovala, nebola prijatá na štúdium na vysokú školu, na ktorú sa prihlásila. Potvrdením N. mal súd prvej inštancie preukázané, že v čase rozhodovania súdu je navrhovateľka študentkou druhého ročníka bakalárskeho štúdia v dennej forme. Následne súd prvej inštancie poukázal na sociálne a majetkové pomery T. M., ktorý pracuje v zahraničí v U. a od 09.09.2014 do konca októbra 2014 poberal od sociálneho úradu dávku vo výške 1.751,85 CHF. V novembri 2014 až január 2015 mu bola vyplatená mesačná mzda vo výške 3.123,45 CHF, vo februári 2015 mzda vo výške 2.757 CHF, v marci 2015 mzda vo výške 3.098,75 CHF a v apríli 2015 dávka počas práceneschopnosti vo výške 3.236,80 CHF. 30.04.2015 dostal výpoveď z pracovného pomeru. Za mesiac máj 2015 mu bola vyplatená dávka počas práceneschopnosti vo výške 3.136 CHF, v júni 2015 rovnaká dávka vo výške 3.034,50 CHF, v júli 2015 dávka vo výške 3.135 CHF, v auguste 2015 dávka vo výške 2.835,65 CHF, v septembri 2015 dávka vo výške 2.979,05 CHF, v októbri 2015 vo výške 2.979,05 CHF. Podľa vyjadrenia T. M. v novembri a decembri 2015 a v januári 2016 nepracoval, ani nepoberal žiadne dávky. Vo februári 2016 mu bola vyplatená mzda vo výške 2.987,35 CHF a v marci 2016 mzda vo výške 2.987,35 CHF. Jeho mesačné výdavky sú za ubytovanie platí 1.275 CHF, preddavok na zdravotné poistenie vo výške 248,50 CHF, elektrinu štvrťročne, pričom mesačne to predstavuje 100 CHF, za rozhlas a televíziu platí mesačne 40 CHF, za internet 68,50 CHF, kupuje si mesačný lístok na dopravu, čo predstavuje 76 CHF, poplatok za telefón 50 CHF, mesačné poistenie bytu 16,60 CHF a sumu 750 CHF potrebuje na zabezpečenie všetkých ostatných výdavkov, ako je strava, ošatenie, hygienické potreby. Minimálne pravidelné mesačné výdavky T. M. vyčíslil vo výške 2.720,40 CHF. Zároveň predložil listinné dôkazy o svojom zdravotnom stave a poplatkoch, ktoré uhradil za lekársku starostlivosť. Navrhovateľka preukázala výdavky, ktoré má s pobytom v W. za bývanie platí 110 Eur mesačne, stravuje sa v školskej jedálni, s čím má výdavky asi 30 Eur, to je len časť nákladov, lebo ďalšiu sumu 50 - 60 Eur potrebuje na zabezpečenie raňajok alebo večerí, ako aj na náklady na cestovné za cestu z W. do Q. a späť (raz mesačne, t.j. 20 Eur a ďalej výdavky na nákup hygienických potrieb, školských potrieb, telefón (celkom mesačne 70 - 100 Eur), ako aj nevyhnutné výdavky na zakúpenie ošatenia, ktoré jej uhrádza matka. Pri určení výšky výživného súd zohľadnil, že navrhovateľka má len minimálny príjem z brigádnickej činnosti, ktorú môže vykonávať popri štúdiu na vysokej škole. Za rok 2014 to bol príjem zhruba 40 Eur na mesiac, z brigádnickej činnosti čašníčky a za rok 2015 mala príjem len počas dvoch letných mesiacov vo výške 633,80 Eur. Súd zohľadnil, že matka navrhovateľky má rovnakú vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k navrhovateľke, ale má len nepravidelný príjem z práce opatrovateľky maximálne do výšky 500 Eur mesačne, pričom polovicu uhrádza poplatok za bývanie. Vo vzťahu k príjmu T. M. súd prvej inštancie uviedol, že za obdobie september a október 2014 T. M. nepracoval, poberal len sociálnu dávku vo výške 1.751,85 CHF, a preto za tieto dva mesiace súd určil výživné pre navrhovateľku vo výške 100 Eur mesačne. T. M. bol aj v týchto mesiacoch schopný hradiť si všetky svoje pravidelné mesačné výdavky, ktoré vyčíslil vo výške 2.724 CHF. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že mal dostatok finančných prostriedkov na to, aby v týchto dvoch mesiacoch uhradil navrhovateľke výživné minimálne 100 Eur. Za obdobie od 01.11.2014 do 31.07.2015 súd vyhovel navrhovateľke v celom rozsahu a určil výživné po 100 Eur mesačne. Z dôvodu, že listinnými dôkazmi bolo preukázané, že v týchto mesiacoch odporca poberal mzdu alebo dávku počas práceneschopnosti vyššiu než 3.000 CHF na mesiac a teda aj pri zohľadnení všetkých výdavkov odporcu, mal dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohol navrhovateľke uhradiť výživné vo výške 180 Eur mesačne. Za obdobie od 01.08.2015 do 30.10.2015 súd určil výživné vo výške 150 Eur mesačne, lebo dávka počas práceneschopnosti sa u odporcu znížila na sumu 2.835,65 CHF (august 2015), resp. 2.979,05 CHF (september, október 2015). Za obdobie november, december 2015, za január 2016 súd určil výživné po 100 Eur mesačne, lebo sa nepodarilo preukázať, aký príjem dosiahol T. M. v týchto mesiacoch. Podľa jeho vyjadrení nepracoval, nemal žiadne dávky, ale súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že keď nepracoval v mesiacoch september a október 2014 a dostával dávku vo výške 1.751,85 CHF, teda túto sumu zrejme mohol dosiahnuť aj za mesiace november 2015 až január 2016, a preto v týchto mesiacoch súd určil výživné vo výške 100 Eur mesačne rovnako, ako za mesiace september a október 2014. Od februára 2016 je T. M. zamestnaný a dosahuje mzdu vo výške 2.987,35 CHF, preto súd určil výživné vo výške 150 Eur mesačne, lebo došlo k poklesu príjmu oproti mesiacom november 2014 - júl 2015. Výživné v tejto výške súd určil od 01.02.2016 do budúcna. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na kurz Národnej banky Slovenska ku dňu rozhodnutia, ktorý je 100 Eur = 110 CHF, jedná sa o porovnateľný kurz, a preto pri určení výživného vychádzal z toho príjmu, že príjem a výdavky v CHF sú porovnateľné s prepočítaním na Eurá. Oproti stavu konaní vedenom na Okresnom súde Humenné sp. zn. 10P 103/2012 došlo k zníženiu príjmu na strane T. M. minimálne o vyplácané rodinné prídavky vo výške 80,65 CHF, na ktorú skutočnosť súd prvej inštancie prihliadal. V predmetnom konaní súd zvýšil výživné zo sumy 100 Eur na sumu 180 Eur mesačne pri porovnateľných príjmoch a výdavkoch T. M.. Keďže súd prvej inštancie určil výživné za obdobie od 09.09.2014, za ktoré T. M. navrhovateľke neuhradil žiadne výživné, vznikol mu dlh ku dňu rozhodnutia súdu vo výške 2.979,99 Eur, ktoré súd zaokrúhlil na 2.980 Eur, a to za obdobie od 09.09.2014 do 31.10.2014 pri určenej výške výživného 100 Eur mesačne vznikol dlh vo výške 169,99 Eur, za obdobie od 11.11.2014 do 31.07.2015 pri určenom výživnom 180 Eur mesačne x 9 mesiacov vznikol dlh 1.620 Eur, za obdobie od 01.08.2015 do 30.10.2015 pri určenom výživnom 150 Eur mesačne vznikol dlh 450 Eur za obdobie od 01.11.2015 do 31.01.2016 pri určenom výživnom 100 Eur mesačne vznikol dlh 300 Eur a za obdobie od 01.02.2016 do 28.04.2016 pri určenom výživnom 150 Eur mesačne vznikol dlh 440 Eur mesačne. Celkom T. M. dlhuje navrhovateľke ku dňu vyhlásenia rozsudku výživné vo výške 2.979,99 Eur, po zaokrúhlení 2.980 Eur. Keďže nebolo priznané výživné vo výške 180 Eur mesačne za celé obdobie, súd prvej inštancie návrh navrhovateľky v prevyšujúcej časti zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku tak, že priznal navrhovateľke plnú náhradu trov konania, lebo jej neúspech spočíval len v nepatrnej časti. Pri rozhodovaní o trovách konania zohľadnil aj tú skutočnosť, že navrhovateľka pri podaní návrhu nemala ani nemohla mať vedomosť o výške príjmov a výdavkov odporcu a tieto boli preukázané až počas konania vykonaným dokazovaním. Navrhovateľka sa domáhala určenia výživného mesačne v sume 180 Eur. Keďže vzhľadom na výšku príjmov a výdavkov T. M. v jednotlivých obdobiach počas konania, súd prvej inštancie priznal rôznu výšku výživného, pričom od 01.02.2016 do budúcna jej priznal sumu 150 Eur mesačne, a preto z tejto sumy vychádzal pri výpočte trov právneho zastúpenia s poukazom aj na ust. § 10 ods. 3 vyhl. č. 655/20004 Z.z. s tým, že zohľadnil aj tú skutočnosť, že mimo prvého úkonu právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, všetky ostatné úkony právnej služby boli vykonávané v období, za ktoré navrhovateľke súd priznal výživné vo výške 150 Eur mesačne. Výšku priznanej náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 1.556,55 Eur súd prvej inštancie špecifikoval s tým, že zdôraznil, že pri určení tarifnej hodnoty vychádzal z 5-násobku ročného plnenia, čo predstavuje 9.000 Eur a z toho 1 úkon právnej služby 253,94 Eur. O trovách štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že uložil T. M. nahradiť trovy štátu vo výške 502 Eur, ktoré vznikli v súvislosti s prekladom písomnosti z jazyka slovenského do jazyka nemeckého, resp. opačne, ktorá odmena bola priznaná prekladateľke T.. N. I. vo výške 68,94 Eur, 28,80 Eur a 404,26 Eur, čo je celkom 502 Eur. T. M. pracuje, má príjem z pracovného pomeru takmer 3.000 CHF, nie sú uňho predpoklady pre oslobodenie od platenia poplatkov, a preto súd prvej inštancie ho zaviazal na náhradu trov štátu, ktoré vznikli v súvislosti s prekladom listinných dôkazov. 3. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie T. M.. Namietal výrok o určení výživného, o dlžnom výživnom a súvisiace výroky o trovách konania z dôvodu neúplne zisteného skutkového stavu, nevykonania navrhnutých dôkazov rozhodujúcich pre dokazovanie, v dôsledku čoho súd prvej inštancie mal dospieť k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj vec nesprávne právne posúdil. Nesúhlasil s určenou výškou výživného, navrhol určiť výšku bežného výživného v sume 50 Eur mesačne a v rámci dlžného výživného určiť splátky 50 Eur. Namietal, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, akú výšku mesačných výdavkov u navrhovateľky považoval za skutočne vynaložené a reálne, ak aj, že navrhovateľka nezdokladovala príjem svojej matky, o ktorej tvrdila, že má len príležitostný príjem, ktorý sa pohybuje okolo sumy 500 Eur mesačne. Poukázal na neurčitosť výdavkov navrhovateľky, ako aj nešpecifikovanie, či sa jedná o pravidelné alebo nepravidelné výdavky alebo výdavky uhrádzané mesačne, polročne alebo štvrťročne. Určenú výšku výživného považoval za nadhodnotenú, neprimeranú, nezodpovedajúcu odôvodneným a nevyhnutným výdavkom navrhovateľky, čo pre neho predstavuje nepriaznivé ekonomické a sociálne následky. Zdôraznil, že predložil v konaní listinné dôkazy týkajúce sa jeho príjmu, ako aj zdokladoval jeho výdavky, ktoré sú vyčíslené vo výške 2.724,70 CHF, ktoré výdavky sú opodstatnené, nie sú nadhodnotené, iba bežné výdavky a minimálne výdavky spojené so životnou úrovňou v rámci G.. Namietal, že súd pri rozhodovaní o výške výživného nevychádzal z reálnych jeho zárobkových možností, ani nezohľadnil, že v rozhodnom období nemal stály príjem a eliminoval svoje výdavky na minimum. Ďalej namietal výrok o priznanej náhrade trov konania navrhovateľke z titulu trov právneho zastúpenia. Poukázal na to, že výživné bolo diferencovane určené za jednotlivé obdobie a podľa jeho názoru navrhovateľka nemala úspech len v nepatrnej časti. Nesúhlasil ani so stanovením výšky tarifnej odmeny podľa § 10 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. z dôvodu, že podľa jeho názoru štúdium na vysokej škole je časovo obmedzené, a preto nejde o neurčitý čas, ale čas určitý. Ďalej namietal výrok o priznaní náhrady trov štátu, k zaplateniu ktorej bol zaviazaný, pričom poukázal na to, že aj napriek čiastočnému úspechu jeho v konaní nemal mu súd prvej inštancie uložiť trovy štátu v plnej výške zaplatiť. Zároveň poukázal na možnú aplikáciu ust. § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, lebo na jeho strane existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú, aby súd navrhovateľke vôbec alebo aspoň čiastočne nepriznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia, zároveň, aby nepriznal náhradu trov štátu, nakoľko priznanie plnej náhrady trov konania má negatívny vplyv na uspokojenie jeho základných životných potrieb. V neposlednom rade aj na vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. 4. Právny zástupca navrhovateľky v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok je zákonný, spravodlivý, náležite a zrozumiteľne odôvodnený v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania a príslušnou právnou úpravou. Odvolanie T. M. považoval za nedôvodné v celom rozsahu. Uviedol, že odôvodnené výdavky navrhovateľky boli v konaní preukázané listinnými dôkazmi, navyše ide o bežné výdavky, ktoré zodpovedajú osobe rovnakého pohlavia, veku, ako aj sociálnemu postaveniu navrhovateľky. Vo vzťahu k preukázaným majetkovým príjmom osoby, proti ktorej návrh na určenie výživného smeruje uviedol, že T. M. i napriek tomu, že v čase jeho nezamestnanosti či z dôvodu nedostatku pracovných ponúk alebo zdravotných dôvodov bol nezamestnaný práve vo U., v krajine, ktorá je v poradí treťou krajinou s najvyššími životnými nákladmi. Nič mu nebránilo, aby bol ako uchádzač o zamestnanie vedený na území SR, čím by došlo k poklesu jeho mesačných výdavkov nielen na bývanie, ale aj uhrádzanie iných poplatkov a nákladov, ktoré je povinný uhrádzať vo U.. Ďalej uviedol, že z listinného dôkazu a to lekárskej správy (v spise na čl. 153 spisu) od všeobecnej lekárky T. M. vyplýva, že je minimálne od začiatku mája roku 2015 spôsobilý na zabezpečenie si pravidelného príjmu, a preto mu nebráni žiadna okolnosť spočívajúca v jeho zdravotnom stave, aby sa nemohol zamestnať a dosahovať pravidelný mesačný príjem. Podľa štatistických údajov S. štatistického úradu G. z júla 2015, osoby zamestnané v stavebníctve majú priemerný mesačný príjem netto 4.216 CHF (3.797,85 Eur) a v hotelierstve a v reštauráciách vo výške 2.966 CHF (2.961,83 Eur). Ďalej vzhľadom na vydaný doklad o zdravotnej spôsobilosti viesť motorové vozidlo (v spise na čl. 100) je predpoklad, že sa môže zamestnať aj v oblasti dopravy s predpokladaným príjmom vo výške 3.313 CHF (3.074,49 Eur). K namietanej výške tarifnej odmeny trov právneho zastúpenia uviedol, že ani súdu neprináleží, aby do budúcna určil, či rozhodol o tom, že navrhovateľka nepristúpi na inú štátnu vzdelávaciu inštitúciu napr. z dôvodu zrušenia jeho odboru, v dôsledku čoho môže dôjsť k nezavinenému predĺženiu jej štúdia. Vo vzťahu k uloženej povinnosti nahradiť trovy štátu poukázal na to, že počas celého konania mohol T. M. sám zabezpečiť preklad listín a predísť tak riziku, že bude zaviazaný na platenie trov súvisiacich len a jedine s neplnením si svojej povinnosti predkladať súdu listiny v jazyku, v ktorom sa celý čas pojednávalo. Pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku podľa jeho názoru nie sú dané dôvody. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 315,02 Eur, ktoré špecifikoval. Vyjadrenie navrhovateľky k odvolaniu osoby, proti ktorej návrh na určenie výživného smeruje, bolo doručené právnemu zástupcovi T. M.. 5. Podľa ust. § 395 ods. 1, 2 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len Civilného mimosporového poriadku“, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Citované ust. § 395 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku je vyjadrením princípu okamžitej aplikability Civilného mimosporového poriadku aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti t.j. do 30.06.2016 v súlade so zachovaním účinkov procesných úkonov, t.j. princípom justifikácie účinkov procesných úkonov vyplývajúcim z ust. § 395 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, ktorý znamená zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku s tým, že následky úkonov sa uznávajú aj vtedy, ak novšia procesná úprava s týmto následkom nepočíta. Podľa ust. § 2 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Civilného sporového poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 380 a nasl. Civilného sporového poriadku, vec prejednal bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu ako aj internetovej stránke (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie T. M. nie je dôvodné. Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva a omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil. 7. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako aj uplatnenými odvolacími námietkami odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne veci posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdom prvej inštancie. Uplatnené námietky týkajúce sa nesprávnych skutkových zistení vrátane nesprávneho právneho posúdenia preto neboli dôvodné. 8. K odvolaniu T. M., t.j. osoby, proti ktorej návrh na určenie výživného smeruje, odvolací súd dodáva, že navrhovateľka v konaní preukázala všetky odôvodnené výdavky spojené s prípravou na budúce povolanie. Namietané nesprávne skutkové zistenia resp. neurčitosť uvedených výdavkov, rozsah ich platenia, ako aj časové obdobie nebolo opodstatnené. Súd prvej inštancie správne zohľadňoval aj príležitostný príjem navrhovateľky popri štúdiu na vysokej škole, ako aj poukázal na nevyhnutné výdavky, ktoré má v súvislosti s ubytovaním v W., úhradou stravy, ošatením, nákupom školských pomôcok a hygienických potrieb. Z obsahu spisu nevyplývajú žiadne výdavky, ktoré by nezodpovedali veku, odôvodneným potrebám navrhovateľky, jej sociálnemu postaveniu ako študentky na vysokej škole. Táto namietaná skutočnosť preto nebola dôvodná a ani opodstatnená. Súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal aj s preukázanými sociálnymi a majetkovými pomermi na strane T. M.. Náležite zohľadňoval obdobia, počas ktorých nebol zamestnaný, poberal sociálnu dávku, obdobia, počas ktorých bol práceneschopný poberal sociálnu dávku a obdobia, počas ktorých poberal mzdu. Aj odvolací súd je toho názoru, že majetkové a sociálne pomery T. M. zodpovedajú výške určeného výživného, a preto odvolaciu námietku týkajúcu sa neprimeranosti výšky určenia výživného s navrhovanou sumou 50 Eur odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Suma 50 Eur nepostačuje na úhradu odôvodnených potrieb navrhovateľky ako študentky vysokej školy s prihliadnutím na jej vek, odôvodnené potreby a úhradu nevyhnutných výdavkov, ktoré sú s prípravou na budúce povolanie spojené. 9. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku týkajúcu sa priznanej náhrady trov právneho zastúpenia. Súd prvej inštancie správne aplikoval pri stanovení výšky tarifnej odmeny ust. § 10 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len citovanej vyhlášky), t.j. vychádzal z neurčitého opakujúceho sa plnenia a jeho 5-násobku. Základom pre určenie výšky tarifnej odmeny bola výška určeného výživného od 01.02.2016 vo výške 150 Eur mesačne. Námietku týkajúcu sa nesprávne stanovenej výšky tarifnej odmeny odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú. Je nesporné, že povinnosť prispievať na výživu navrhovateľke bude trvať počas obdobia trvania vyživovacej povinnosti, kým navrhovateľka nenadobudne schopnosť sama sa živiť, a preto nebolo možné určenie vyživovacej povinnosti časovo ohraničiť a túto okolnosť zohľadniť pri stanovení výšky tarifnej odmeny pri rozhodovaní o trovách konania. Neúspech navrhovateľky spočíval v nepatrnej časti z dôvodu, že skutočne navrhovateľka v čase podania návrhu na určenie výživného nemohla mať vedomosť o sociálnych a majetkových pomeroch osoby, proti ktorej návrh na určenie výživného smeroval, na ktorú skutočnosť súd prvej inštancie správne poukázal. 10. Ani aplikácia ust. § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 v danom prípade neprichádzala do úvahy, lebo predmetné ustanovenie umožňuje síce súdu výnimočne náhradu trov konania stranám sporu nepriznať avšak za predpokladu splnenia procesných podmienok a to existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, pričom sociálne a majetkové pomery musí skúmať na oboch stranách sporu. Pri odkázanosti navrhovateľky na plnenie vyživovacej povinnosti od T. M. by nepriznaním náhrady trov právneho zastúpenia navrhovateľke bolo nepriaznivo zatiahnuté do jej majetkovej sféry, ktorá z určeného výživného by nebola schopná uhradiť náhradu trov právneho zastúpenia. Zákonné podmienky pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 v čase rozhodovania súdu prvej inštancie preto neboli splnené. T. M. je zamestnaný v zahraničí, má príjem z pracovného pomeru, ktorý v porovnaní s príjmom fyzických osôb pracujúcich na Slovensku je nadštandardný. 11. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku vo vzťahu k výroku o trovách štátu, k zaplateniu ktorých bol zaviazaný T. M.. Je nesporné z obsahu spisu, že trovy konania štátu vznikli v súvislosti s prekladom listinných dôkazov, ktoré predkladal on sám a vzhľadom na jeho majetkové pomery, príjem z pracovného pomeru v zahraničí, ktorý je nadštandardný, T. M. nespĺňa podmienky pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov na ktorú skutočnosť by bolo potrebné prihliadať pri rozhodovaní o trovách štátu. Uvedenú námietku preto odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. 12. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny vo vyhovujúcom výroku o určení výživného, o dlžnom výživnom a súvisiacich výrokoch o trovách konania a trovách štátu v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.