KSPO/3Sd/17/2015


(zdroj)
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Sd/17/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200195 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8015200195.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci navrhovateľky C. L., nar. XX.G. XXXX, bytom Y., Ul. P. č. XXX/XX proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o výšku invalidného dôchodku takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozhodnutie odporkyne zo dňa 04.novembra 2014 č. XXX XXX XXXX 0.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Preskúmavaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X vydaného dňa 04.11.2014 odporkyňa rozhodla tak, že navrhovateľke od 04.07.2013 priznala invalidný dôchodok v sume 135,50 eur mesačne podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, konkrétne ustanovení § 70 ods. 1, § 82 a § 293ce. Súčasne navrhovateľke podľa § 82 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z.z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty, navrhovateľke od 01.01.2014 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 140,00 eur mesačne.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že odporkyňa argumentovala citáciou ustanovenia § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení s tým, že navrhovateľka bola uznaná za invalidnú, lebo má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený Sociálnou poisťovňou, pobočkou v Poprade posudkom zo dňa 22.10.2014. Uviedla, že záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané v priebehu konania o priznanie invalidného dôchodku s tým, že ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľky, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, navrhovateľka má možnosť požiadať o opätovné posúdenie jej invalidity a zvýšenie sumy invalidného dôchodku.

V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia odporkyňa poukázala na zistený skutkový stav a to dobu poistenia a výpočet výšky invalidného dôchodku.

Rozhodnutie odporkyne napadla včas podaným návrhom na preskúmanie navrhovateľka, z ktorého obsahu vyplýva, že žiada toto rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec odporkyni na ďalšie konanie. Namietala, že žiada opätovné posúdenie zdravotného stavu, pretože podľa jej subjektívneho názoru tento nebol objektívne zhodnotený. Vytýkala odporkyni, že rozhodnutie bolo vydané len na základe starej prepúšťacej správy z Nemocnice s poliklinikou v Z. a nebola posúdená ďalšia ambulantná liečba a súhrnné diagnostické závery ošetrujúceho lekára. Na pojednávaní nariadenom na deň 14.04.2015 opravný prostriedok doplnila tak, že návrh na preskúmanie podala na podnet pani primárky D., z psychiatrického oddelenia, kde išla po mesiaci na kontrolu a uviedla, že má priznaný invalidný dôchodok 45% a pani primárka bola prekvapená z dôvodu, že ľudia s takouto diagnózou majú priznané vyššie percento invalidity. Z tohto dôvodu jej ukončila práceneschopnosť, pretože vraj keď je priznaný invalidný dôchodok, práceneschopnosť sa ukončuje. Uviedla, že k chorobe došlo v dôsledku prepracovanosti. Nezvládala stresové situácie. Ide u nej o ťažkú depresívnu poruchu s príznakmi psychotickými, s poruchami koncentrácie a organizáciou činností. Vzhľadom na uvedený psychický stav nie je schopná zvládnuť pracovnú záťaž.

Odporkyňa sa k veci vyjadrila v písomnom podaní zo dňa 05.03.2015 a navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Konštatovala, že námietkam navrhovateľky nie je možné vyhovieť z dôvodu, že navrhovateľka žiadosťou spísanou dňa 22.10.2014 požiadala sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku, ktorý žiadala priznať 17.01.2012.

Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad zo dňa 22.10.2014, ktorý bol vypracovaný na základe podanej žiadosti o invalidný dôchodok, je navrhovateľka od 04.07.2013 invalidná podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V uvedenom posudku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou napadnutého rozhodnutia, posudkový lekár sociálneho poistenia odborne posúdil a vyhodnotil zdravotný stav navrhovateľky a zistené zdravotné postihnutie zaradil podľa prílohy č. 4 k zákonu do príslušnej kapitoly.

Keďže navrhovateľka splnila aj ostatné podmienky na vznik nároku na invalidný dôchodok, bol jej invalidný dôchodok napadnutým rozhodnutím priznaný. Odporkyňa uvádza, že suma invalidného dôchodku bola určená v súlade s ustanovením § 73 ods. 2 zákona, pričom spôsob jej určenia navrhovateľka nenamietala.

Na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad dňa 22.10.2014 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia sociálnej poisťovne ústredia dňa 24.02.2015. Posudkoví lekári sociálneho poistenia zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľka je naďalej invalidná podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Z dôvodu, že navrhovateľke sa nepodarilo spochybniť správnosť rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku, odporkyňa má za to, že o žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok bolo rozhodnuté správne a v súlade s objektívne zisteným skutkovým stavom.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal rozhodnutie odporkyne, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom predloženého administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

Z rozhodnutia odporkyne a administratívneho spisu je nesporné, že rozhodnutie odporkyňa vydala na základe posudku posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad zo dňa 22.10.2014, ktorý bol vyhotovený za osobnej účasti navrhovateľky. Z odborného posudku o invalidite vyplýva, že navrhovateľka bola vyšetrená posudkovou lekárkou, ktorá konštatovala, že objektívny interný nález je v norme, pri dysforickej nálade, s miernou tenziou, emočnou labilitou, bez psychotickej symptomatológie.

Na základe navrhovateľkou predložených lekárskych nálezov a to psychiatrického vyšetrenia z 24.09.2012 vyplýva, že išlo o prvé vyšetrenie v dôsledku akútne vzniklého psychotického stavu, s poruchou vnímania nejasnej etiológie. Podľa objektívneho nálezu v tejto správe bolo u navrhovateľky vedomie lucídne, psychokinetika spomalená, s afektívnou oploštenosťou, s fragmentami bludného myslenia, bez emočného doprovodu, osobnosť psychotická, so začatím liečby, so záverom suspektná F 06, čo sú iné duševné poruchy zapríčinené poškodením a dysfunkciou mozgu a somatickou chorobou.

Z ďalšieho psychiatrického vyšetrenia zo dňa 14.06.2013 vyplýva, že u navrhovateľky došlo k dekompenzácii psychického stavu po vynechaní liečby, s objektívnym nálezom, že navrhovateľka bola lucídna, orientácia sa nedala zistiť, pretože na kladené otázky neodpovedala, v myslení so zárazmi, s paranoidnými obsahmi, spomaleným PMT, v tenzii, pri nálade depresívnej, torpídnej insomnii, bezradosti, nerozhodnosti v správaní, ktoré je vplyvom psychopatológie neprimeraná, pri osobnosti, ktorá javila známky dezintegrácie a laterácie psychotickým ochorením, anozognozii, so záverom nešpecifická psychotická (paranoidná) porucha dekompenzovaná, s diagnózou depresívna porucha ťažká s psychotickou (paranoidnou) symptomatológiou, s doporučenou hospitalizáciou na Psychiatrickom oddelení v Z..

Zo správy z hospitalizácie v tomto zariadení zo dňa 04.07.2014 opätovne vyplýva záver nešpecifická psychotická (paranoidná) porucha, depresívna porucha ťažká s psychotickými príznakmi, suicidálnymi proklamáciami, poruchy psychiky a správania zapríčinené nadužívaním alkoholu, proklamovaná polročná abstinencia, ľahká kognitívna dysfunkcia.

Z ďalších psychiatrických vyšetrení zo dňa 02.07.2014 a 27.08.2014 je v objektívnom náleze konštatovaná dysforická nálada, PMT primerané, pri zvýšenej afektívnej dráždivosti, uzlapčenej hedónii, emočnej labilite so sklonom k výbušnosti, s pretrvávaním zníženej frustračnej tolerancie, generalizovaná aj anticipovaná anxieta pretrvávajú v redukovanej podobe, bez EPS, bez floridnej symptomatiky, hypoprosexia - dekoncentrácia, správanie primerané, myslenie súvislé, vzťahovačnosť redukovaná, spánok navodený, so záverom depresívna porucha ťažká, s psychotickými príznakmi, aktuálne obraz stredne ťažkej depresie s prešmykmi do hypománie, aj prítomná zmiešaná symptomatológia, s diagnózou bipolárna afektívna porucha (plne vyjadrená hypománia, eventuálne mánia nebola vyjadrená), neorganická psychotická porucha kompenzovaná.

Na základe uvedeného ako choroba je konštatovaná recidivujúca depresívna porucha.

Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení sú určené poruchy nálad, depresívne, stredne ťažké formy, so zaradením do kapitoly V., položka 3, písm. a/ s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%.

Ako iné zdravotné postihnutie je uvedená neorganická psychogická porucha kompenzovaná, bez zvýšenia percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Navrhovateľka bola uznaná za invalidnú od 04.07.2013 podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Výrok posudku posudková lekárka sociálnej poisťovne pobočky odôvodnila tak, že navrhovateľka bola prvýkrát vyšetrená u psychiatra 24.09.2012 ako suspektná psychotická porucha. Opakované psychiatrické vyšetrenie 14.06.2013 uvádza dekompenzáciu psychického stavu po vynechaní liečby. Následne došlo k hospitalizácii navrhovateľky do 02.07.2013 a stav bol hodnotený ako depresívna porucha ťažká, s psychotickou symptomatológiou, po liečbe došlo k zlepšeniu psychického stavu. Ambulantná psychiatrická liečba s mesačnými intervalmi preukazuje zlepšený stav, s aktuálnym obrazom stredne ťažkej depresie, bez psychotickej symptomatológie. Podľa pracovnej rekomandácie navrhovateľka je schopná vykonávať prácu len v prostredí bez nočných zmien, môže vykonávať prácu primeranú svojmu vzdelaniu s úľavami.

Po podaní opravného prostriedku bol posudok vypracovaný posudkovou lekárkou Sociálnej poisťovne ústredia, vysunuté pracovisko v Poprade na rokovaní dňa 24.02.2015. Z vyšetrenia tejto posudkovej lekárky vyplýva, že u navrhovateľky bola nálada dysforická, s miernou tenziou, pri emočnej labilite, avšak bez psychotickej symptomatológie, s posúdením rovnakých odborných lekárskych nálezov ako v posudku sociálnej poisťovne pobočky a ďalšími odbornými nálezmi psychiatra zo dňa 21.01.2015, z ktorého vyplýva, že objektívny nález je totožný so stavom pri vyšetrení 04.06.2014, so záverom bipolárna afektívna porucha, aktuálne zmiešaná epizóda.

Z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 11.02.2015 nevyplýva iný diagnostický záver. Z ďalšieho nálezu psychiatra bez dátumu vyplýva, že ide o obraz stredne ťažkej depresie s prešmykmi do hypománie, so zmiešanou symptomatikou, neorganickou psychotickou poruchou, t.j. kompenzovanou.

Posudková lekárka ústredia sa stotožnila s posudkom posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky. Výrok posudku odôvodnila tým, že poukázala na anamnézne choroby navrhovateľky a uviedla, že stav bol na začiatku hodnotený ako depresívna porucha ťažká s psychotickou symptomatológiou, ktorý stav vznikol hlavne z dôvodu straty zamestnania a veľmi ťaživej sociálnej situácie v dôsledku nedostatku financií, avšak po liečbe došlo k zlepšeniu psychického stavu. Ambulantná psychiatrická liečba v mesačných intervaloch dokumentuje zlepšený stav aktuálne s obrazom stredne ťažkej depresie, bez psychotickej symptomatológie. Posudková lekárka ústredia dospela k záveru, že nezistila zmenu v zdravotnom stave navrhovateľky od posledného posúdenia posudkovou lekárkou sociálnej poisťovne pobočky v zmysle zhoršenia, preto považovala predchádzajúci posudok za správne vypracovaný a nebol dôvod na jeho zmenu.

Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v ustanovení § 70 ods. 1 stanovuje, že poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť upravuje ustanovenie § 71 ods. 1 až 10.

Invalidita poistenca je definovaná v § 71 ods. 1 tak, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Podľa ods. 3 - pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 4 až 8 Zákona o sociálnom poistení).

Podľa ods. 9 citovaného ustanovenia - ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

Podľa ods. 10 - dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Z predloženého administratívneho spisu je bez akýchkoľvek pochybností, že posudkové lekárky v predmetnej veci postupovali v súlade s citovaným ustanovením § 71 ods. 3 a 4.

Zo spisu vyplýva, že v náleze Všeobecnej nemocnice s poliklinikou Z., psychiatrická ambulancia MUDr. U. D. zo dňa 04.06.2014 okrem iného sa konštatuje s nariadenou psychiatrickou kontrolou o mesiac, eventuálne skôr, práceneschopnosť trvá naďalej, napriek ústavnej ambulantnej liečbe sa nepodarilo dosiahnuť plnú remisiu ochorenia. Navrhovateľka bola bez floridnej psychotickej symptomatiky, avšak pretrvávalo kolísanie nálad, poruchy s koncentráciou a organizáciou činností, hypohedóniou a zníženou frustračnou toleranciou s tým, že stav je chronifikovaný, vzhľadom na psychický stav nie je schopná zvládnuť pracovnú záťaž. Prognóza na vyliečenie je neistá.

V novších lekárskych nálezoch a to z toho istého pracoviska a tej istej lekárky zo dňa 03.12.2014 sa v diagnóze konštatuje depresívna porucha ťažká, s psychotickými príznakmi, aktuálne obraz stredne ťažkej depresie, s prešmykmi do hypománie, aj s prítomnou zmiešanou symptomatikou, s dif. dg. bipolárna afektívna porucha plne vyjadrená hypománia, eventuálne mánia nebola vyjadrená a neorganická porucha tohto času kompenzovaná, s odporúčaním psychiatrickej kontroly o mesiac, eventuálne skôr s tým, že stav kolíše, práceneschopnosť vzhľadom na invalidný dôchodok bola ukončená.

Z tohto nálezu nevyplýva, žeby u navrhovateľky sa konštatovalo, že nie je schopná žiadnej pracovnej činnosti.

V aktuálnych nálezoch psychiatrickej ambulancie MUDr. U. D. zo dňa 21.01.2015 sa konštatuje, že u navrhovateľky je síce mierna tenzia, zvýšená afektívna dráždivosť, emočná labilita so sklonom k výbušnosti, aj s pretrvávaním zníženej frustračnej tolerancie, zvýraznenej anxiete, avšak bez floridnej psychotickej symptomatiky, hypoprosexiou - dekoncentráciou, avšak pri primeranom správaní, myslení súvislom, vzťahovačnosti, navodeným spánkom, psychomotorické tempo je zrýchlené, pri hyperaktivite, s diagnózou bipolárna afektívna porucha, aktuálne zmiešaná epizóda a neorganická psychotická porucha, t.č. kompenzovaná.

Iné závery nevyplývajú ani z ďalšieho nálezu zo dňa 11.02.2015 a nálezu bez dátumu tak, ako je konštatované v posudku sociálnej poisťovne ústredia.

Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v kapitole V. upravuje duševné choroby a poruchy správania. Táto kapitola súčasne obsahuje všeobecné posudkové hľadisko, podľa ktorého pri stanovení poklesu schopnosti zárobkovej činnosti je potrebné prihliadnuť na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosti adaptácie, na vplyvy prostredia, možnosti pracovného a sociálneho zaradenia.

Posudkové lekárky rozhodujúce zdravotné postihnutie v tejto kapitole zaradili pod položku 3, písm. a/, čo sú poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), stredne ťažké formy, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí 35 - 45%, pričom pod písm. b/ sú uvedené ťažké formy s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 - 80%.

Z odborných medicínskych nálezov tak, ako ich citovali posudkové lekárky sociálneho poistenia, ale aj súd, je podľa názoru súdu nepochybné, že od akútneho stavu navrhovateľky, kedy bola určená ťažká depresívna porucha v dôsledku liečby, u navrhovateľky došlo síce nie k úplnej remisii, ale k zlepšeniu zdravotného stavu, o čom svedčí aj ukončenie práceneschopnosti navrhovateľky, a teda v žiadnom prípade nemožno zdravotné poškodenie navrhovateľky v kapitole V. zaradiť pod položku 3, písm. b/.

Po preskúmaní rozhodnutia odporkyne v spojení s posudkom Sociálnej poisťovne, pobočky v Poprade a posudku Sociálnej poisťovne ústredia, vysunuté pracovisko v Poprade súd dospel k záveru, že posudky boli vypracované v súlade s kritériami upravenými v ustanovení § 71 ods. 2 až 8, vrátane všeobecného posudkového hľadiska uvedeného v kapitole V..

Navrhovateľka teda v konaní nepreukázala, žeby jej zdravotné poškodenie zodpovedalo miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 45%.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Tak, ako uviedla odporkyňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutie, aj súd poukazuje na to, že ak by došlo k rapídnemu zhoršeniu v zdravotnom stave navrhovateľky, neexistujú prekážky preto, aby na základe nových lekárskych nálezov požiadala o prehodnotenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením §250l ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľka v konaní úspech nemala a odporkyňa aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.