KSPO/3Cob/17/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Cob/17/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8107200346 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8107200346.13



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Škraba, v sporovej veci žalobcu: PPA CONTROLL, a.s., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 137, IČO: 17 055 164, zastúpeného Jurek, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Bratislava, Páričkova 15, IČO: 47 253 983, proti žalovanému: ZPA KŘIŽÍK, a.s., so sídlom v Prešove, Masarykova 10, IČO: 31 708 536, zastúpeného JUDr. Danielou Ruskovou, advokátkou, so sídlom v Prešove, Masarykova 10, o zaplatenie 137.144,50 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 18Cb/239/2007-1238 z 28.5.2015, takto

rozhodol:

Nepripúšťa zmenu žaloby podľa podania žalobcu z 26.4.2017.

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 0,025 % denne zo špecifikovaných súm uvedených v prvom výroku napadnutého rozsudku, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Určil, že o trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Vychádzal zo zistenia, že vo vzťahu k vykonaniu činnosti uvedených pod položkou 15 súpisu vykonaných prác a dodávok za august 2003, ktorý je prílohou zisťovacieho protokolu k faktúre s koncovým číslom 401, t.j. činnosti pri vypracovaní systému riadenia komplexných skúšok a kompletizovaní potrebnej dokumentácie bolo preukázané, že predmetom položky 15 nie je vykonanie komplexných skúšok CRC, ale činnosti pri vypracovaní systému riadenia komplexných skúšok a kompletizovaní potrebnej dokumentácie, ktoré však boli vykonané v auguste 2003 žalovaným v rozsahu 256 nh. Žalovaný realizované plnenie osvedčil a dokladoval faktúru č. 2003035 z 12.8.2003, ktorej prílohu tvorí aj zisťovací protokol o vykonaní stavebných prác č. 2 za august 2003 s prílohou - Súpis prác vykonaných za obdobie január až august 2003 zo 7.8.2003, na ktorých investor R. písomne potvrdil v uvedenom rozsahu vykonanie týchto prác a tieto od žalovaného prevzal.

3. Vykonanie komplexných skúšok CRS žalobcom žalovaný nepoprel, avšak za tieto žalobcovi zaplatil, čo nebolo sporné. Podľa čl. 9 ZoD (Zmluvy o dielo) bod 9.7 mali byť o vykonaných skúškach spracované písomne protokoly. Žalobca sa zároveň zaviazal viesť v spolupráci so žalovaným potrebné technické záznamy o priebehu a výsledkoch všetkých skúšok, ktoré mali obsahovať všetky údaje potrebné na vyhodnotenie jednotlivých skúšok, a teda nielen komplexných skúšok CRS. Vychádzajúc z textu uvedeného ustanovenia zmluvy, ako aj z výpovedí svedkov sa súd stotožnil s argumentáciou žalovaného, že príloha č. 1 takýmto písomným protokolom nie je, pretože nie je zmluvne dohodnutým protokolom, vyhotoveným medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom, a preto ho nie je možné akceptovať ako dôkaz o splnení záväzku v zmysle čl. 9 ZoD uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. V tejto súvislosti je dôvodná aj námietka žalovaného, že zápis o vyhodnotení komplexných skúšok CRS je s dátumom 15.6.2003, ale faktúrou s koncovým číslom 401 sa žalobca domáha zaplatenia činnosti, vykonaných až septembri 2003.

4. K rovnakému záveru dospel súd aj vo vzťahu k činnostiam uvedeným pod položkou 16 (t.j. sumarizácia atestov a certifikátov) Súpisu vykonaných prác a dodávok za august 2003, ktorý je prílohou zisťovacieho protokolu k faktúre s koncovým číslom 401, pri ktorých žalovaný poukázal na faktúru č. 2003035 z 12.8.2003, ktorej prílohou je aj Súpis prác za obdobie január až august 2003, podľa ktorého je dodávateľom prác pod položkou 16 ZPA KŘÍŽIK, a.s., teda žalobca, čo odberateľ R. písomne na tomto súpise potvrdil. Vo vzťahu k vykonaniu činnosti uvedených pod položkou 17 Súpisu vykonaných prác a dodávok za august 2003 (t.j. sumarizácia dielčich prevádzkových predpisov), ktorý je prílohou zisťovacieho protokolu k faktúre s koncovým číslom 401, žalobca nepredložil, ani neoznačil žiaden dôkaz a ani ním navrhnutý svedkovia - zamestnanci J., splnenie týchto činnosti priamo nepotvrdili, pričom skutočnosť, že dielčie sumarizácie nevykonal, vyplýva aj z jeho vyjadrenia z 19.1.2015, kde od žalovaného požaduje, predložiť dielčie prevádzkové predpisy od jednotlivých subdodávateľov technologických celkov, napriek tomu, že povinnosťou žalobcu ako zhotoviteľa bolo sumarizovať dielčie prevádzkové predpisy jednotlivých technologických celkov. Sumarizácie dielčich prevádzkových predpisov, teda vykonal žalovaný a potom ich žalobcovi odovzdal, aby mohol spracovať celkový prevádzkový predpis, čo aj žalobca vykonal, aj keď táto povinnosť pre neho zo zmluvy o dielo nevyplývala. Žalobcom predložený dôkaz - dodací list projektovej dokumentácie z 31.3.2004, ktorým žalobca preukazuje, že zhotovil a odovzdal žalovanému zmluvne dohodnuté činnosti žalovaný odmietol, pričom poukázal na to, že v tomto dodacom liste je uvedené len to, že žalovanému bol doručený iba návrh prevádzkového predpisu a len v štyroch vyhotoveniach oproti zmluvne dohodnutým šesť vyhotoveniam a nie odsúhlasená konečná verzia, o ktorej by následne musel byť v súlade s čl. 10 ZoD vypracovaný protokol o odovzdaní a prevzatí diela, podpísaný oprávneným zástupcom zhotoviteľa a objednávateľa. Zároveň je dodací list vystavený s dátumom 31.3.2004 a žalobca sa domáha úhrady za vypracovanie prevádzkového predpisu faktúrou s koncovým číslom 388 z 28.8.2003, so splatnosťou 14.10.2003, teda pred žalobcom deklarovaným splnením a dodávateľom, resp. odosielateľom návrhu prevádzkového predpisu je spoločnosť J., t.j. tretia osoba, s ktorou žalovaný nebol v zmluvnom vzťahu. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno o splnení svojho záväzku zmluvne dohodnutým protokolárnym spôsobom, ako to vyplýva z prednesu žalovaného.

5. Vo vzťahu k námietke žalovaného o plnení prostredníctvom tretej osoby, s ktorou žalovaný nebol v zmluvnom vzťahu napriek tomu, že sa jednalo dcérsku spoločnosť žalobcu súd prvej inštancie konštatuje, že takýto postup žalobcu bol v rozpore s ustanoveniami predmetnej zmluvy o dielo. Pre prípad, aby mohla táto osoba plniť záväzky voči žalovanému musí byť takáto možnosť zmluvné dohodnutá, alebo by musel existovať právny podklad, t.j. zmluva o postúpení práv a záväzkov uzatvorená medzi žalobcom a treťou osobou. Podmienkou platnosti takéhoto postúpenia je v súlade s čl. 18 bod 8.3 ZoD písomný súhlas objednávateľa, t.j. žalovaného, o ktorý žalobca žalovaného nepožiadal a žalovaný mu ho neudelil. Podľa čl. 3 bod 3.3 ZoD žalobca, ako zhotoviteľ mohol uzavrieť zmluvne vzťahy s treťou osobou na obstaranie, dodávku a montáž technologického zariadenia pre TC 432 centrálny riadiaci systém, bol však povinný o tom písomne informovať žalovaného ako objednávateľa. Z textu tohto ustanovenia zmluvy je zrejmé, že toto oprávnenie sa vzťahovalo len na predmet plnenia podľa čl. 3 bod 3.1.2 ZoD, t.j. obstaranie, dodanie a montáž TC 432. Sumarizácia dielčich prevádzkových predpisov a spracovanie celkového prevádzkového predpisu upravené ako predmet plnenia v čl. 3 bod 1, 3.1.1 a 3.1.3 ZoD takouto dodávkou nie je, lebo nie sú obstaraním, dodávkou a montážou technologického zariadenia. Preto, ak žalobca uzavrel mandátnu zmluvu o vykonaní takýchto činnosti so svojou dcérskou spoločnosťou, ktorá je uvedená na dodacom liste z 31.3.2004, mal vystupovať pri doručení návrhu prevádzkového predpisu vo svojom mene, tak ako sa k tomu v čl. 3 bod 3.6 ZoD zaviazal, a teda nepostupoval v zmysle čl. 3 bod 3.6 ZoD.

6. Žalobcovi, ktorý poskytnuté plnenie prostredníctvom tretej osoby vyfakturoval žalovanému faktúrou s koncovým číslom 388 z 28.8.2003, nevzniklo právo na zaplatenie za spracovanie a dodanie prevádzkového predpisu, lebo dňa 31.3.2004 bol vypracovaný a žalobcovi odovzdaný iba jeho návrh, a to treťou osobou, čo nebolo v súlade s uzavretou zmluvou. 7. Žalovaný vo svojom prednese poukázal na to, že faktúry č. XXXXXXX z 12.8.2003 a XXXXXXX z 8.9.2003, ktorými preukazoval vykonanie činnosti uvedených pod položkou 20 súpisu vykonaných prác (t.j. účasť pri skúšobnej prevádzke, monitorovanie funkčnosti zariadení jednotlivých technologických celkov vo väzbe na CRS), ktorý je prílohou zisťovacieho protokolu k faktúre s koncovým číslom 401, a to v rozsahu 800 nh a 400 nh, preukazujú splnenie týchto činnosti žalovaným v uvedenom rozsahu a na základe príloh týchto faktúr, a to zisťovacieho protokolu o vykonaných stavebných prácach č. 2 za august 2003 s prílohou - Súpis prác vykonaných za obdobie január až august 2003 zo 7.8.2003 a zisťovací protokol o vykonaných stavebných prácach č. 3 za august 2003 s prílohou - Súpis prác vykonaných za obdobie január až august 2003 z 8.9.2003. Na týchto dokumentoch investor R. písomne potvrdil žalovanému,v uvedenom rozsahu vykonanie týchto prác a tieto od žalovaného prevzal. Zároveň žalovaný namietol, že žalobca dôkaz o tom, že tieto činnosti splnil on a nie žalovaný doteraz nepredložil. Súd pri oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi vyhodnotil argumentáciu žalovaného ako oprávnenú, teda, že vykonané činnosti sa žalovaným fakturovali pravidelne mesačne, a to v rozsahu v akom boli v príslušnom mesiaci vykonané. Na potvrdenie správnosti svojho postupu žalovaný pritom zdôraznil, že výstavba tunela Branisko bola naozaj významný investičný projekt, ktorého celý priebeh výstavby vo všetkých jeho častiach, či už stavebnej alebo technologickej bol prísne sledovaný a kontrolovaný, a to nielen zo strany investora, ale aj zo strany príslušných štátnych orgánov. Preto posuny vo fakturácií, a to už z akýchkoľvek dôvodov neboli možné a k ním nedochádzalo. Zároveň nie všetky činnosti na miesto žalobcu vykonal žalovaný prostredníctvom svojich zamestnancov, a to činnosti pri dopracovaní dokumentácie skutočného vyhotovenia tunela L. (DSV), preklad DSV z nemeckého jazyka do slovenského jazyka - dodávateľ spoločnosť C., R..K..S.., J. X a U. R. R., R..K..S.., L. a rozmnoženie chýbajúcej projektovej dokumentácie - M. - X. Y., F..

8. Vo vzťahu k plneniu zo zmluvy podľa čl. 3 bod 3.2 ZoD spracovanie DSV a jej dodanie v počte šesť vyhotovení v tlačenej forme a jedno vyhotovenie v elektronickej forme žalovaný vzniesol námietku nedostatočného rozsahu, pričom na výzvu žalovaného žalobca tieto nedostatky odmietol odstrániť. Preto žalovaný bol nútený ich odstránenie zabezpečiť prostredníctvom tretích osôb, postupoval v súlade s čl. 8 bod 8.12 ZoD a bodom 49.4. Náklady na tieto práce žalovaný ich dodávateľom zaplatil a následne ich vyfakturoval žalobcovi faktúrou č. 200615 z 3.7.2006 v sume 13.377,61 eur a faktúrou č. XXXXXXX z 15.1.2007 v sume 5.818,23 eur a tieto boli predmetom zápočtu z 25.6.2007, ktorým žalovaný započítal aj tieto pohľadávky voči žalobcovi oproti pohľadávke žalobcu voči nemu. Žalobca v konaní obranu žalovaného k uvedenej námietke nevyvrátil.

9. Po vyhodnotení dokazovania preto súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie 137.114,50 eur s prísl. je nedôvodný, keďže žalobcovi nevzniklo právo na zaplatenie sumy 31.135,90 eur z faktúry č. 2300000388 z 28.8.2003, pretože celkový prevádzkový predpis žalovanému v súlade s čl. 10 bod 10.2 ZoD doteraz neodovzdal, a teda záväzok zo ZoD nesplnil, taktiež mu nevzniklo právo na zaplatenie sumy 84.494,57 eur z faktúry pod č. 2300000401 z 30.9.2014, lebo inžiniersku činnosť pri koordinácii dodávok a výkonov v neuznanom rozsahu nevykonal, a teda záväzok zo ZoD nesplnil. Zaniklo mu tiež právo na zaplatenie sumy 167,63 eur z faktúry pod č. 2200000429, sumy 3.355,08 z faktúry 2300000117, sumy 1.517,39 eur z faktúry č. 2300000118, sumy 10.615,74 z faktúry č. 2300000119 , sumy 4.254,36 eur z faktúry č. 2300000179, sumy 51,87 eur z faktúry č. 2300000321, sumy 625,72 eur z faktúry č. 2300000323, sumy 896,24 eur z faktúry pod č. 2300000389, a to započítaním podľa špecifikácie uvedenej v podaní právnej zástupkyne žalovaného z 23.2.2015 .

10. Zároveň však mal súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaný neuhradením faktúr v lehotách ich splatnosti sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, v dôsledku čoho vzniklo žalobcovi právo na priznanie dohodnutého úroku z omeškania vo výške 0,025 % denne v zmysle bodu 13.1 ZoD podľa faktúr a súm, ktoré špecifikoval aj v odôvodnení svojho rozhodnutia.

11. Preto súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel a v prevyšujúcej časti túto zamietol.

12. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 151 ods. 1 O.s.p.. 13. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to len proti výroku o zamietnutí žaloby a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

14. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom.

15. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené, nepreskúmateľné a tento súd sa nevyrovnal s predloženou rozsiahlou argumentáciou žalobcu, a preto takýmto postupom žalobcovi odňal možnosť konať pred súdom.

16. Napriek tomu, že si žalovaný vykázal činnosti v rozsahu 256 nh pri tejto časti diela v auguste 2003 (komplexné skúšky CRS, ktoré v skutočnosti vykonal sám žalobca), skutočnosť je naviac taká, že tieto činnosti nebol žalovaný schopný kapacitne ani odborne vykonať. Napriek opakovaným výzvam žalobcu žalovaný nepredložil akýkoľvek dôkaz o tom, že by práce na diele vykonali reálne jeho zamestnanci alebo iné právnické osoby na základe zmluvného vzťahu. Z uvedeného je možné vyvodiť, že súd nedostatočne zistil skutkový stav vzhľadom na to, treba konštatovať, že žalovaný nepreukázal, že by dané činnosti vykonal on namiesto žalobcu.

17. Súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že vykonanie jednotlivých skúšok bolo súčasťou komplexných skúšok CRS, preto aj dôkaz o vykonaní komplexných skúšok preukazuje skutočnosť, že žalobca vykonal jednotlivé skúšky, a to dokonca bez súčinnosti a spolupráce zo strany žalovaného, a tieto zaznamenal v jednom dokumente, ktorým je ,,Prehľad o výsledkoch komplexných skúšok CRS“. Žalobca teda vykonal všetky skúšky, ktoré mali byť predmetom kontroly a preskúšania, vyhotovil z nich záznam, a napriek tomu za tieto činnosti neobdŕžal platbu od žalovaného.

18. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že v prípade, že Zápis o vyhodnotení komplexných skúšok CRS je s dátumom 15.6.2003 a faktúra s koncovým číslom 401 bola vystavená v septembri 2003, dokazuje to skutočnosť, že záväzok zo zmluvy nesplnil žalobca. Žalovaný však žiadnym spôsobom nepreukázal, že by dané činnosti vykonal priamo on prostredníctvom svojich zamestnancov alebo prostredníctvom svojich subdodávateľov.

19. Súčasťou plnenia Zmluvy o dielo bolo taktiež vykonanie činnosti uvedených v položke 16 Súpisu vykonaných prác a dodávok za august 2003. Skutočnosť, že faktúru za dané činnosti vystavil žalovaný na investora skôr ako žalobca na žalovaného neznamená, že tieto práce neboli vykonané žalobcom. Oneskorenie žalobcu s vystavovaním faktúr bolo spôsobené jednak veľkým časovým stresom, ktorý bol spojený s finalizáciou činnosti podľa Zmluvy o dielo, ako aj so skutočnosťou, že počas dovolenkového obdobia bol problém, zabezpečiť promptnosť niektorých zložiek zamestnancov.

20. Žalobca, bol podľa Zmluvy o dielo povinný vykonať sumarizáciu atestov a certifikátov, pričom tieto atesty a certifikáty vypracovávali iní subdodávatelia žalovaného. Nakoľko existoval zmluvný vzťah medzi subdodávateľmi a žalovaným, žalobca nemal právny nárok na obdŕžanie výsledkov ich činnosti priamo od nich. Pri vykonávaní tejto činnosti bolo potrebné konať v spolupráci so žalovaným, čo sa žalobca aj opakovane pokúšal. O tejto skutočnosti svedčí aj početná písomná komunikácia, v ktorej žalobca vyzýval žalovaného na súčinnosť pri zabezpečovaní podkladov potrebných na vykonanie jeho časti diela. V súlade s čl. 8 bod 18 ZoD bol žalovaný povinný poskytnúť žalobcovi potrebnú súčinnosť a odovzdať mu všetky jemu dostupné materiály a podklady, ktoré sa tykajú realizácie predmetu Zmluvy o dielo. Napriek prekážkam, ktoré kládol žalobcovi žalovaný, sa žalobcovi podarilo zosumarizovať všetky potrebné dielčie predpisy a atesty a v súlade so Zmluvou o dielo, vykonať svoju povinnosť - pripraviť prevádzkový predpis celého tunela L.. Žalobca tak aj vykonal, a to v šiestich vyhotoveniach, ako bolo uvedené v Zmluve o dielo, a to 31.3.2004, kedy odovzdal žalovanému štyri vyhotovenia, ako aj 29.2.2004 a 10.3.2004, kedy odovzdal žalovanému po jednom vyhotovení. Súd posúdil vykonanie tejto časti diela ako nedostatočné, nakoľko podľa súdu došlo k odovzdaniu iba návrhu prevádzkového predpisu ,nie k jeho finálnej verzii. Súdu bolo v priebehu dokazovania uvedené, že žalobca nie je schopný vytvoriť finálnu verziu prevádzkového predpisu, nakoľko v jeho moci je vytvoriť len návrh, ktorý musí byť schválený investorom. Týmto schválením sa z návrhu prevádzkového predpisu stáva finálna podoba. Argumentácia žalovaného, že nakoľko žalobca odovzdal len návrh prevádzkového predpisu, preto nie je relevantná. Pokiaľ žalobca vykonal túto časť diela v súlade so zmluvou, nie je v jeho moci zabezpečiť, aby investor schválil ním navrhnutý prevádzkový predpis a opatril ho svojím podpisom a pečiatkou. V prípade, že investor tvrdí, že do dnešného dňa nemá finálnu verziu prevádzkového predpisu, je to výlučne z dôvodu, že ten protokol, ktorý bol opakovane dopracovaný žalobcom, neschválil. Otázkou, prečo tento prevádzkový predpis do dnešného dňa nebol investorom schválený sa však prvostupňový súd nezaoberal, a to i napriek tomu, že táto otázka je v danom konaní podstatná. Súd taktiež uvádza, že vypracované paré prevádzkové protokolu doručil žalovanému tretí subjekt - spoločnosť J. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, ktorý tvrdil, že s touto treťou osobou nebol žalovaný, ani investor v zmluvnom vzťahu. Otázkou teda zostáva, prečo v priebehu prác na diele žalovaný nikdy nenamietal prítomnosť pracovníkov tohto tretieho subjektu napriek tomu, že Zmluva o dielo obsahuje ustanovenia o mlčanlivosti. Treba uviesť, že to bolo pravdepodobne spôsobené tým, že pracovníci tretieho subjektu, ktorým je spoločnosť, ktorej spoločníkom je zo 100 % žalobca, sa na stavbe a pri vykonávaní diela zúčastňovali počas celej doby stavby, ako aj následne, t.j. odovzdaní diela. Z uvedeného dôvodu treba mať za to, že žalovaný namieta práce J. alibisticky a výlučne kvôli súdnemu konaniu, nakoľko súdu bola predložená Mandátna zmluva č. 101/01902 v znení dodatkov, z ktorej vyplýva, že okrem žalobcu mali práce na diele z dôvodu rozsahu diela a z kapacitných dôvodov mali vykonávať aj zamestnanci J.reba mať za to, že sa nejednalo o tretí subjekt ale člena holdingu žalobcu, a teda je potrebné sa na vykonanie diela pozerať tak, akoby ho vykonal sám žalobca. Súd opiera svoje rozhodnutia o výklad čl. 3 bod 3.3 ZoD, podľa ktorého mohol žalobca uzavrieť zmluvné vzťahy s treťou osobou na obstaranie, dodávku a montáž technologického zariadenia pre TC 432 centrálny riadiaci systém, avšak bol povinný o tom písomne informovať žalovaného. Nakoľko však žalobca vykonával všetky práce na predmetnom diele v kooperácií so svojou dcérskou spoločnosťou J., ktorú vlastní žalobca, nejedná sa o tretí subjekt, ktorý by musel byť písomne oznámený žalovanému. Skutočnosť, že zamestnanci J. vykonávajú činnosti na diele, bola žalovanému známa a okrem tohto jedného bodu žalovaný nikdy nenamietal. J. vykonal časť diela v súlade s pokynmi žalobcu, s ktorými bol personálne prepojený a splnil ich riadne a včas.

21. Skutočnosť, že práve spoločnosť J. bola uvedená v záhlaví dodacieho listu na návrh prevádzkového predpisu miesto žalobcu neznamená, že dielo nebolo odovzdané riadne a v súlade so Zmluvou o dielo. Zamestnanci J., vykonávali činnosti podľa potreby, nakoľko z dôvodu flexibility a efektivity pripravili dodací list namiesto žalobcu, avšak konali na výslovný pokyn a v mene žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že argument žalovaného, s ktorým sa súd stotožnil, sa neopiera o vykonané dokazovanie a z ktorého jednoznačne vyplýva, že návrh prevádzkového predpisu bol riadne vykonaný a protokolárne odovzdaný v súlade so Zmluvou o dielo.

22. Pokiaľ ide o tú časť rozsudku súdu prvej inštancie, ktorou tento súd poukazuje na započítanie vo vzťahu k dielčim sumám, ktoré sú predmetom tohto konania, treba konštatovať, že daný výpočet a jeho odôvodnenie nie sú dostatočné a spôsobujú zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozsudku.

23. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že argumentácia uvedená v odvolaní je len opakovaním predchádzajúcich tvrdení, s ktorými sa súd prvej inštancie vyporiadal, a preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

24. Podaním z 26.4.2017 žalobca upravil žalobu tak, že okrem súm uvedených v podaní zo 6.11.2014 si uplatnil úrok z omeškania vo výške 0,025 % denne aj zo sumy 92.926,98 eur od 20.6.2006 do zaplatenia a zo sumy 3.196,41 eur od 21.5.2003 do zaplatenia. Poukázal na to, že chybou v písaní v rámci podania zo 6.11.2014 vypadli z petitu niektoré sumy, z ktorých si v súčasnosti uplatňuje úroky z omeškania.

25. Žalovaný vo vyjadrení k tomuto podaniu namietol, že ide o zmenu žaloby, ktorá je v zmysle § 371 CSP neprípustná v štádiu odvolacieho konania.

26. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba čiastočne zamietnutá, a preto výrok, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, a ktorý odvolaním napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP). Rovnako nebol preskúmavaný výrok napadnutého rozsudku o trovách konania, t.j. rozhodnutie prvoinštančného súdu, že o týchto rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, nakoľko ide o rozhodnutie, ktorým sa iba upravuje vedenie konania a proti ktorému odvolanie prípustné nie je (§ 202 ods. 3 písm. a) O.s.p. účinného v čase podania odvolania žalobcu). 27. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

28. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania a nemožno mať pochybnosti ani správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.

29. Podanie žalobcu z 26.4.2017 nie je len zopakovaním predchádzajúcich vyjadrení žalobcu, ale zmenou žaloby v podobe jej rozšírenia o nároky na úroky z omeškania z vyššie uvedených súm (92.926,98 eur a 3.196,41 eur), tak ako je to špecifikované v tomto podaní žalobcu, pričom tento postup, t.j. rozšírenie žaloby v štádiu odvolacieho konania nie je možný s poukazom na ustanovenie § 371 CSP, ktoré zmenu žaloby v odvolacom konaní nepripúšťa. Preto odvolací súd takúto zmenu žaloby na základe uvedeného podania žalobcu z 26.4.2007 nepripustil.

30. Nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že došlo k jeho odňatiu možnosti konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. (účinného v čase podania odvolania žalobcu) z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné.

31. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že súd prvej inštancie náležite uviedol, ktoré okolnosti považuje za preukázane a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a ako sa vyporiadal s jednotlivými dôkazmi i vyjadreniami strán produkovanými v priebehu konania pred prvoinštančným súdom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie ako celok spĺňa náležitosti uvedené v § 157 ods. 1, 2 O.s.p. (ako procesného predpisu účinného v čase podania odvolania žalobcu), a preto nemožno konštatovať, že by takýmto spôsobom došlo k odňatiu žalobcovi v možnosti konať pred súdom. Napokon aj judikatúra NS SR (stanovisko z 3.12.2015 - občiansko-právneho kolégia NS SR) orientuje súdnu prax v tom smere, že nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia v zásade neznamená odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom.

32. Nemožno súhlasiť s námietkou žalobcu týkajúcou sa nesprávnosti záverov súdu prvej inštancie pokiaľ ide o započítanie pohľadávok medzi sporovými stranami a následný zánik v dôsledku takéhoto postupu niektorých nárokov, ktoré si žalobca uplatnil v tomto konaní. V tejto súvislosti treba uviesť, že nestačí len tvrdenie žalobcu uvedené v jeho odvolaní (v tejto časti) proti rozsudku súdu prvej inštancie zakladajúce sa na názore, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je v tomto smere nepreskúmateľné bez toho, aby odvolateľ náležite uviedol v čom súd prvej inštancie pochybil, ktoré jeho skutkové zistenia v tomto smere sú v rozpore s dôkazmi uvedenými v spise a vysvetlil, z akých dôvodov nemožno pohľadávky, ktoré súd prvej inštancie špecifikoval ako zaniknuté v dôsledku započítania v odôvodnení svojho rozhodnutia za takéto (t.j. zaniknuté) považovať. Treba tiež zdôrazniť, že ani v prvoinštančnom konaní žalobca tieto skutočnosti uvádzané žalovaným nijako nespochybnil a nevyvrátil návrhom na doplnenie dokazovania. Na pojednávaní 31.3.2015 k stanovisku žalovaného, v ktorom poukázal na zánik nárokov žalobcu na časť predmetu konania titulom započítania podľa tam uvedenej špecifikácie vo vzťahu k jednotlivým sumám právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že toto podanie žalovaného jej bolo doručené, jeho obsah pozná a dokazovanie navrhla vykonať len vo vzťahu k sporným okolnostiam a to tým, ktoré sa týchto súm (a faktúr) pokrytých započítaním netýkali. Taktiež na pojednávaní 5.5.2015 nebolo žalobcom v tomto smere navrhnuté ďalšie dokazovanie vo vzťahu k tejto časti predmetu konania. Preto súd prvej inštancie považoval okolnosti zániku nárokov uplatňovaných žalobcom touto časťou žaloby za nesporné medzi sporovými stranami a s touto úvahou treba súhlasiť.

33. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

34. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. 35. Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom.

36. Podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.

37. Podľa § 560 ods. 2 Obchodného zákonníka zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania (§ 554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky.

38. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomne pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu zaniknú započítaním a pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorí z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

39. Podľa § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

40. Treba súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že okrem pohľadávok, ktoré boli uplatňované v tomto konaní a ktoré zanikli v dôsledku započítania, v zmysle vyššie uvedeného nemá žalobca právo ani na zaplatenie sumy 31.135,90 eur v zmysle faktúry č. 2300000388 z 28.8.2003. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania prevádzkový predpis vzťahujúci sa na stavbu tunela Branisko žalobcom dodaný nebol, pričom z dokazovania na súde prvej inštancie vyplýva (najmä z výpovede svedka A.. L. Y.), že boli dodané len dva čiastkové prevádzkové predpisy, avšak nie úplný prevádzkový predpis. Podporne v smere nesplnenia si povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o dielo na strane žalobcu, pokiaľ ide o dodanie kompletného prevádzkového predpisu, treba vyhodnotiť aj okolnosť, že v konečnom dôsledku za spracovanie takéhoto predpisu zaplatil investor žalovanému, ktorý mu túto prácu fakturoval a žalovaný svoju prácu dokladoval aj príslušnými normohodinami, ktoré touto prácou strávili jeho zamestnanci.

41. Taktiež treba súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o nepreukázanie zo strany žalobcu nároku na zaplatenie 84.494,57 eur na základe faktúry č. 2300000401 z 30.9.2014 z dôvodu, že vykonanie čiastkových, či komplexných skúšok CRS, nie je tým plnením, ktoré malo byť vo vzťahu k tejto faktúre a zisťovaciemu protokolu, ktorý je jej podkladom vykonané, teda vypracovanie systému riadenia komplexných skúšok a kompletizovanie potrebnej dokumentácie.

42. Rozhodujúcou okolnosťou, ktorú správne vyhodnotil aj súd prvej inštancie je však to, že uvedené činnosti v skutočnosti v rozpore so Zmluvou o dielo nevykonával žalobca, ale jeho dcérska spoločnosť J.. V tejto súvislosti nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že táto okolnosť nič nemení na situácii, že žalovaný by mal plniť žalobcovi aj za situácie, že dané činnosti vykonávala táto dcérska spoločnosť žalobcu. Predovšetkým nebolo preukázané, že by žalovaný mal vedomosť o tom, že na danom pracovisku (stavbe) v skutočnosti pracujú zamestnanci tejto dcérskej spoločnosti žalobcu, a nebolo ani jeho povinnosťou zisťovať konkrétny vzťah týchto zamestnancov k svojmu zamestnávateľovi, t.j. s kým sú konkrétne tieto osoby v pracovnom pomere. Rozhodujúce je to, že v zmysle predmetnej Zmluvy o dielo bolo povinnosťou žalobcu si vyžiadať súhlas a písomne informovať žalovaného ako objednávateľa o tom, že práce, ktoré sú predmetom Zmluvy o dielo nebudú vykonávané osobne žalobcom, ale iným subjektom. Na tejto okolnosti nič nemení ani situácia, že spoločnosť J. je dcérskou spoločnosťou, ktorej výlučným vlastníkom je žalobca, pretože je potrebné sa stotožniť s argumentáciou žalovaného, že ide o samostatný a rozdielny právny subjekt od samotného žalobcu, ktorý je subjektom samostatným. Pokiaľ by takýto subjekt vykonával nejaké činnosti, stalo by sa tak v rozpore so Zmluvou o dielo a takéto plnenia nemožno považovať za plnenia vykonané žalobcom v súlade s touto zmluvou.

43. Za týchto okolnosti žalobca nepreukázal, že mu vznikol nárok na zaplatenie súm uplatňovaných v tomto konaní a správne postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobu zamietol, pričom v ďalšom odvolací súd poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP). 44. Preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

45. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý ani v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).