KSPO/3Co/249/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Co/249/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613207452 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8613207452.2



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX J., toho času bytom na neznámom mieste v E., zastúpeného opatrovníčkou, žalovanou v 2. rade a 2. O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX J., o zaplatenie 1 632,40 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 15. 06. 2016, č. k. 5C/2/2014-72 takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Svidník (ďalej len súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil, že žalovaným nepriznáva náhradu trov konania a žalobca nemá práva na ich náhradu.

2. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 06. 2011 medzi postupom J. J. a. s. a žalobcom, postupca postúpil na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Dňa 07. 07. 2005 bola uzatvorená zmluva o splátkovom úvere, ktorú žalovaní zaviazali uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Žalovaní si túto zmluvnú povinnosť neplnili, čím sa dostali do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhovali sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok v celkovej sume 1 632,40 Eur. Žalovaní túto sumu žalobcovi doposiaľ nezaplatili. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 07. 07. 2005 je zrejmé, že jej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov zo strany postupcu žalovaným v sume 1 991,64 Eur (60 000 Sk). Z listov postupcu zo dňa 18. 07. 2011 je zrejmé, že postupca oznámil žalovaným postúpenie pohľadávky na žalobcu. Z pokusu o zmier žalobcu adresovanú žalovaným zo dňa 22. 08. 2013 je zrejmé, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru dňom 22. 08. 2013.

3. S poukazom na ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2011 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o bankách) a § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd uzavrel, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 06. 2011 medzi postupcom J. J. a. s. a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Žalobca v konaní nepreukázal doručenie výzvy v súlade s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, a preto je postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu neplatné, a to bez ohľadu na to, či sa jedná o splatné alebo nesplatné pohľadávky. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že žalobca listom zo dňa 22. 08. 2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, pretože k tomu došlo až po postúpení pohľadávky. Je preto zrejmé, že žalobca nie je v danej veci aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd žalobu zamietol.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Žalovaným, ktorí mali v konaní plný úspech, žiadne preukázateľne trovy nevznikli a žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na ich náhradu.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovej lehote odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav. Žalobca tvrdí, že ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bol hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, žeby podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Žalobca zastáva názor, že aj prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 Zákona o bankách nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade žalovaným, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 Zákona o bankách. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. S nedoručením takejto výzvy môže byť spojená len sankcia vyplývajúca zo Zákona o bankách. S nedoručením takejto výzvy teda nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce zo Zákona o bankách, konkrétne zodpovednosť banky v zmysle ust. § 50 ods. 1 Zákona o bankách. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozhodnutie Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. 10. 2015, sp. zn. 8C/67/2013. Ďalej uviedol, že v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok bol žalovaný ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 1 224 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovaných so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Vzhľadom k dikcii ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách s poukazom na to, že omeškanie žalovaných trvalo nepochybne viac ako rok, odvolateľ zastáva názor, že právny predchodca žalobcu by konal v súlade s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách (a teda by neporušil bankové tajomstvo) aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovaným nezasielal. Žalobca preto zastáva názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s príslušným úrokom z omeškania odo dňa splatnosti jednotlivých splátok až do zaplatenia. Pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie žalobcu - predmetnú skutočnosť žalobca v konaní preukázal predloženými oznámeniami o postúpení pohľadávky zo strany postupcu, ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel, alternatívne navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

6. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v ust. § 379 - § 381 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci vecne správne, a preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

8. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že dňa 07. 07. 2005 došlo medzi J. J. a. s. (bankou) a žalovanými ako dlžníkmi k uzavretiu zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Poskytnutý úver sa žalovaní zaviazali splácať v mesačných splátkach po 29,67 Eur vždy k 20-temu dňu v mesiaci s tým, že splatnosť prvej splátky bola dohodnutá dňa 20. 08. 2005 a splatnosť poslednej splátky dňa 20. 06. 2015. Dňa 28. 06. 2011 bola medzi J. J. a. s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok, pričom predmetom postúpenia bola okrem iného aj pohľadávka voči žalovaným, ktorá vznikla na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 07. 07. 2005. Žalobca sa podanou žalobou voči žalovaným v predmetnom konaní domáhal zaplatenia splátok splatných od 20. 12. 2010 do 20. 06. 2015 v počte 55 v celkovej výške 1 632,40 Eur. 9. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a potvrdzuje správnosť jeho dôvodov. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku ďalej uvádza:

10. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

11. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).

12. Z ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. (zákon o bankách) vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Konečná splatnosť poskytnutého úveru s právnym predchodcom žalobcu (J., a.s.) bola dohodnutá do 20. 06. 2015. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 06. 2011 mala J. J., a.s. ako postupca žalobcovi ako postupníkovi postúpiť predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu, to znamená aj do uvedeného momentu nesplatné splátky. Keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), J., a.s. nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 28. 06. 2011 je preto pre rozpor so zákonom (nielen kódexového typu) neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobcovi preto v spore chýba aktívna vecná legitimácia.

13. V týchto intenciách súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj predložený listinný dôkaz - pokus o zmier zo dňa 22. 08. 2013 adresovaný žalovaným, ktorým žalobca ako postupník vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňom 22. 08. 2013, teda až po tom, keď bola postúpená pohľadávka právnym predchodcom žalobcu. Súd prvej inštancie správne tomuto úkonu neprikladal právny význam.

14. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax, napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 250/2014 z 13. 10. 2015, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co 145/2014 zo dňa 11. 3. 2015, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co 132/2015 z 26. 5. 2016 , z ktorého cit. ,, Odvolací súd v súvislosti s odvolacou námietkou ohľadom postúpenia úveru z banky na nebankový subjekt poznamenáva, že uvedený záver bez ďalšieho nie je dôsledný a nevylučuje ho práve ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, v zmysle ktorého ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

15. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť však iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už (1) splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

16. Z obsahu spisu a napokon i z obsahu samotného odvolania je zrejmé, že postupca neukončil záväzkovo-právny vzťah uzatvorený medzi postupcom na jednej strane a žalovanými na strane druhej strane, nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, zmluva nebola vypovedaná a taktiež nedošlo k odstúpeniu od zmluvy a žalobca nedisponuje dokladmi, ktoré by danú skutočnosť - ukončenie zmluvy - preukázali. K predčasnému ukončeniu zmluvy došlo až zo strany žalobcu oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 15.10.2012 (čl. 21).

17. Odvolací súd v tomto smere dáva do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Bratislave vo veci 6Co 203/2015, ktoré sa týka postupovania pohľadávok právneho predchodcu žalobu (postupcu v predmetnom konaní), na odklon ktorého nevidí dôvod a v plnom rozsahu sa s jeho závermi stotožňuje cit.:

18. „Predmetný splátkový úver vo výške 29.000,- Sk (962,62 eur) poskytla žalovanej J., a. s. na základe zmluvy z 28. 8. 2006. V zmysle tejto zmluvy mala konečná splatnosť úveru nastať dňa 20. 8. 2011. Pohľadávku z tohto úveru J. J. a. s. postúpila I. (právny zástupca žalobcu) zmluvou o postúpení pohľadávok z 21. 10. 2010. Z ČI. 7.6 bod 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok J., a. s., v prípade porušenia zmluvnej povinnosti zo strany dlžníka bola J. J., a. s., oprávnená okrem iného vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť. J. J., a. s., nevyužila ani jednu z týchto možností a pohľadávku teda postúpila spomenutej spoločnosti bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. bez toho, aby zmluvný vzťah zanikol výpoveďou zmluvy o úvere alebo odstúpením od nej. Táto skutočnosť je zrejmá z toho, že až žalobca (po tom, ako mu pohľadávku postúpila spoločnosť U.) vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a to listom zo 4. 7. 2011. Pokiaľ nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou zmluvy o úvere, resp. odstúpením od nej, nie je možné urobiť záver o tom, že by úver s úrokmi z neho vo výške 18,60 % ročne bol splatný. Splatnými sa do tej doby mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých bola žalovaná v omeškaní.

19. Z ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. (zákon o bankách) vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Pokiaľ teda J. J., a. s., postúpila zmluvou z 21.10.2010 predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu I.ek, spol. s r. o., postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), J., a. s., nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 21.10.2010 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák. Vzhľadom na to v súlade so zásadou, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má, je neplatnou aj zmluva z 1. 12. 2010, ktorou I.., postúpila predmetnú pohľadávku žalobcovi. Žalobcovi preto v spore chýba aktívna vecná legitimácia. Odvolací súd poukazuje tiež na to, že žalobca nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery, a preto ich nemôže vo vlastnej réžii ani spravovať. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je pritom úkonom, ktorý možno podradiť pod pojem spravovanie úveru. Vzhľadom na to žalobca zrejme nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť predmetného úveru.“

20. Žalobca argumentuje, že niet povinnosti na strane žalobcu či jeho predchodcu pristúpiť k strate výhod splátok (de fault, zosplatnenie). S týmto názorom sa dá len súhlasiť a odvolací súd pripúšťa platné postúpenie nezaplatených splátok po ich splatnosti.

21. Odvolací súd však poukazuje na to, že žalobca nepreukázal zaslanie ani doručenie písomnej výzvy (banky) po tom, čo bola žalovaná (klient banky) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním jednotlivých už splatných splátok. Splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatných pohľadávok nebolo preukázané. Aktívna legitimácia žalobcu nie je preto ani čiastočne daná“.

22. Zákonné ustanovenie (§ 92 ods. 8 Zákona o bankách) sprísňuje režim postúpenia pohľadávky zo sféry kontrolovanej centrálnou bankou a ide o vzťahy z úverov, ktoré nie sú jednoduché a častokrát spojené s vážnymi následkami v sociálnej oblasti. Sprísnenie zákonných podmienok cesie bankovej pohľadávky je preto plne pochopiteľné.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 v spojení s ust. § 255 CSP, kedy v odvolacom konaní boli plne úspešní žalovaní, avšak nežiadali priznať náhradu trov odvolacieho konania, ani žiadne preukázateľne trovy odvolacieho konania im nevznikli. Neúspešný žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).