KSPO/2Sd/85/2015


(zdroj)
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2Sd/85/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015201058 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8015201058.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci navrhovateľky O. T., r.č. XX XX XX XXXX, trvale bytom W. XXX/XXX, XXX XX Z., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o výšku invalidného dôchodku takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 26. mája 2015 č. XXX XXX XXXX 0.

Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa dňa 26.05.2015 pod č. XXX XXX XXXX X podľa § 73, § 112 ods. 4 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvýšila sumu invalidného dôchodku navrhovateľke od 05.09.2014 na 184,20 Eur mesačne. Zároveň tým istým výrokom podľa § 82 citovaného zákona a § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 Z.z. zvýšila dôchodkovú dávku o pevnú sumu od 01.01.2015 na sumu 186,90 Eur mesačne. Výrok rozhodnutia odôvodnila odporkyňa tým, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je u navrhovateľky od 05.09.2014 55% z dôvodu, že pre jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a bol posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne pobočky Vranov nad Topľou, pričom výsledkom jej posúdenia je uvedený v lekárskej správe zo dňa 15.05.2015. Posudkový záver posudkového lekára vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o zmene sumy invalidného dôchodku. Suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 2 citovaného zákona ako súčin priemerného osobného mzdového bodu obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nárok na invalidný dôchodok navrhovateľke vznikol 17.05.2013. V odôvodnení rozhodnutia ďalej poukázala odporkyňa na presný výpočet dôchodku podľa už vyššie citovaného ustanovenia § 73 ods. 2 zákona. Zároveň zdôvodnila aj navýšenie k 01.01.2015 podľa § 82 citovaného zákona. Súčasťou odôvodnenia je aj posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočky Vranov nad Topľou z 15.05.2015. Týmto rozhodnutím bol realizovaný rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Sd/107/2014-15 z 25.02.2015.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľka domáhala opätovného posúdenia zdravotného stavu po vydaní rozhodnutia z 26.05.2015 a jeho zrušenia práve z dôvodu, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa jej subjektívneho názoru nie je dostatočná a správna a s poukazom na zdravotné postihnutia, ktorými trpí. Na týchto dôvodoch, ktoré uviedla v odvolaní voči rozhodnutiu zotrvala aj na pojednávaní pred krajským súdom dňa 27.11.2015 a žiadala predmetné rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie odporkyni. Vyslovila svoju nespokojnosť a žiadosť, že chce celý invalidný dôchodok, pretože nemôže pracovať a z polovičného dôchodku je veľmi ťažko vyžiť, keďže má aj manžela na invalidnom dôchodku. Pri svojej výpovedi niekoľkokrát zdôrazňovala, že nedokáže pracovať, že musí brať neustále lieky predpísané od psychiatričky, najlepšie sa cíti doma tak, aby nikde nemusela chodiť, s nikým sa stretávať, ani s nikým komunikovať. Podľa nej aj samotní lekári, či už odborní alebo aj posudkoví vidia, že jej patrí celý dôchodok a preto požiadala o znovuprehodnotenie zdravotného stavu a súd o zrušenie rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o zvýšení sumy invalidného dôchodku od 05.09.2014 na 184,20 Eur mesačne s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 55% pretože táto miera podľa nej nie je správne určená posudkovými lekármi. Na koniec svojej výpovede uviedla navrhovateľka, že si počká, pokým sa toto ešte všetko ukončí a nech to riešia média.

K podanému opravnému prostriedku sa písomným stanoviskom zo dňa 12.11.2015 vyjadrila odporkyňa a s poukazom na závery posudkových lekárov navrhla rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť. Prítomná poverená zástupkyňa odporkyne poukázala na vyjadrenie odporkyne a navrhla napadnuté rozhodnutie zo dňa 26.05.2015 ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s posudkovým a dávkovým spisom odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

Predmetom preskúmania v tomto danom konkrétnom prípade bolo rozhodnutie vydané rozhodnutie na základe podanej žiadosti navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku zo dňa 21.05.2014, ktorým bola uznaná invalidnou odo dňa 05.09.2014 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50% Sociálnou poisťovňou pobočkou Vranov nad Topľou lekárskym posudkom zo dňa 05.09.2014. Následne bolo vydané rozhodnutie sociálnou poisťovňou ústredím zo dňa 19.09.2014, voči ktorému podala opravný prostriedok navrhovateľka a predmetné rozhodnutie sociálnej poisťovne bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Sd/107/2014 dňa 25.02.2015 z dôvodu, že rozhodnutie bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Na základe realizácie uvedeného rozsudku Krajského súdu v Prešove bol opätovne posúdený zdravotný stav navrhovateľky posudkovou lekárkou Sociálnej poisťovne pobočky Vranov nad Topľou dňa 15.05.2015 s tým, že posudková lekárka Sociálnej poisťovne pobočky Vranov nad Topľou uviedla, že navrhovateľka trpí chorobami recidivujúca depresívna porucha, iné zmiešané úzkostné poruchy, dorzalgia, inkontinencia moča, arteriálna hypertenzia, pričom za rozhodujúce zdravotné postihnutia uviedla posudková lekárka pobočky duševné choroby a poruchy správania, ktoré zaradila podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení pod kapitolu V., položka 3 písm. b) a určila 50% - nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u posudzovanej. Ako iné zdravotné postihnutia určila posudková lekárka iné zmiešané úzkostné poruchy, dorzalgia, inkontinencia moča, arteriálna hypertenzia, za ktoré iné zdravotné postihnutia navýšila percentuálnu mieru o 5%. Podľa celkového posudku ide o posudzovanú 51 ročnú posudzovanú s učňovským vzdelaním, t.č. nezamestnaná. Zdravotný stav menovanej opakovane posúdený na základe rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. februára 2015, ktorým bolo zrušené rozhodnutie ústredia Sociálnej poisťovne z dôvodu, že posudkoví lekári jednoznačne nevychádzali zo záverov odborných lekárskych nálezov zo psychiatrie. Posudzovaná bola uznaná invalidnou s MPSVZČ 45% od mája 2013 pre recidivujúcu depresívnu poruchu stredne ťažkú formu. Od tohto obdobia psychický stav posudzovanej kolíše. Spočiatku je popisovaná recidivujúca depresívna porucha stredne ťažká epizóda, od mája 2014 už ako ťažká epizóda, v období od júla 2014 do septembra 2014 odznievajúca ťažká depresia. Od marca 2015 psychický stav hodnotený ako recidivujúca depresívna porucha stredne ťažká až ťažká. Psychický stav je do značnej miery ovplyvnený osobnostnou zložkou posudzovanej. V klinickom obraze je dlhodobo prítomná depresívna symptomatológia, anhedónia, činnostná dekompenzácia, úzkosť, poruchy spánku. Je liečená ambulantne kombináciou antidepresív, t.č. bez potreby hospitalizačnej liečby. Uvedený zdravotný stav spĺňa kritérium depresívnej poruchy stredne ťažkej až ťažkej. Po komplexnom posúdení zdravotného stavu vzhľadom na chronifikovaný a prognosticky nepriaznivý zdravotný stav so značným podielom osobnostnej zložky, v poslednom období opakovanými epizódami ťažkej depresie určujeme ako rozhodujúce zdravotné postihnutie depresívnu poruchu, ktorú z dlhodobého hľadiska hodnotíme ako ťažkú formu a zaraďujeme do kapitoly V, položky 3, písmeno b s MPSVZČ 50%, čo je na dolnej hranici daného percentuálneho rozpätia pre neprítomnosť bludov s paranoidným alebo perzekučným obsahom, halucinácií, depresívneho stuporu. Posudzovaná je nepravidelne liečená neurológom pre bolesti chrbtice s maximom v krčnej oblasti s miernou poruchou statodynamiky a s miernymi príznakmi svalového a nervového dráždenia. Je liečená internistom pre vysoký krvný tlak, stabilizovaný na antihypertenzívnej liečbe, bez dokumentovaných orgánových komplikácií. Lieči sa pre stresovú inkontinenciu moča stredného stupňa. V marci 2015 bola operovaná, realizovaná suspenzia močovej rúry retropubickou páskou. Pri kontrolnom urologickom vyšetrení už bez úniku moča. Pre dyspepsíu vyšetrená gastroenterológom, endoskopickým vyšetrením diagnostikovaný polyp v oblasti hrubého čreva aj v oblasti dvanástnika, ktorý bol endoskopicky odstránený, bez potreby ďalšej liečby. Pre poruchu videnia nablízko (presbyopiu) vyšetrená oftalnológom, po korekcii s normálnou zrakovou ostrosťou. Pridružené zdravotné postihnutia, zhoršujú funkčný stav posudzovanej a podmieňujú navýšenie MPSVZČ o 5%. Celková MPSVZČ je teraz 55 %. Podľa pracovnej rekomandácie navrhované pracovné zaradenie na pôvodnom pracovisku áno, na trhu práce áno s obmedzením možností vykonávať prácu len v prostredí bez zvýšenej fyzickej a psychickej záťaže, bez prác spojených s dvíhaním a prenášaním ťažkých bremien, teda za vyššie uvedených podmienok môže vykonávať prácu uvedenú v popise. Podľa výroku posudku je posudzovaná naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť už nie je 45%, ale je 55%. Dátum vzniku zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je od 05.09.2014. Invalidita vznikla v dôsledku choroby.

Po podaní opravného prostriedku navrhovateľkou bol jej zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne pobočky Vranov nad Topľou dňa 25.08.2015 s tým, že posudkový lekár pobočky Vranov nad Topľou zotrval na svojom pôvodnom posudku zo dňa 15.05.2015, ako aj na záveroch uvedených v posudku a predložil zdravotnú dokumentáciu spolu s posudkom odvolaciemu orgánu Sociálnej poisťovni ústrediu so sídlom v Košiciach.

Ako vyplýva z lekárskej správy posudkovej lekárky ústredia so sídlom v Košiciach táto po predložení spisovej dokumentácie, ako aj zdravotnej dokumentácie navrhovateľky opätovne posúdila zdravotný stav navrhovateľky dňa 03.11.2015 s tým, že uviedla, že navrhovateľka trpí chorobami: recidivujúca depresívna porucha, dorzalgia, arteriálna hypertenzia, pričom za rozhodujúce zdravotné postihnutia uviedla posudková lekárka duševné choroby a poruchy správania, ktoré zaradila podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení pod kapitolu V., položka 3 písm. b) a určila 50% - nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u posudzovanej. Za iné zdravotné postihnutia, ktoré určila dorzalgiu a arteriálnu hypertenziu navýšila percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5%. Podľa celkového posudku vyplýva, že zdravotný stav posudzovanej bol opakovane posúdený na základe rozsudku krajského súdu zo dňa 25.02.2015, ktorým bolo zrušené rozhodnutie ústredia sociálnej poisťovne z 19.09.2014. Podľa názoru krajského súdu sa posudkoví lekári dostatočne nevysporiadali so zdravotným stavom posudzovanej a poškodeniami vo vzťahu k jej pracovnej schopnosti. Podľa názoru súdu posudkoví lekári nevychádzali z odborných nálezov psychiatrie. Posudzovaná s učňovským vzdelaním, aktuálne nezamestnaná, bola uznaná invalidnou s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % od mája 2013 pre recidivujúcu depresívnu poruchu stredne ťažkú formu. Pri posúdení zdravotného stavu dňa 05.09.2014 posudzovaná bola uznaná invalidnou s celkovou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % pre rozhodujúce zdravotné postihnutie recidivujúca depresívna porucha stredne ťažká forma 45 % s navýšením o 5 % pre ostatné zdravotné postihnutia. Psychický stav posudzovanej je kolísavý, spočiatku je popisovaná recidivujúca depresívna porucha stredne ťažká, epizóda, od mája 2014 už ako ťažká epizóda a v období od júla 2014 do septembra 2014 ako odoznievajúca ťažká depresia. Od marca 2015 psychický stav psychiatrom hodnotený ako recidivujúca depresívna porucha stredne ťažká až ťažká a do značnej miery ovplyvnený osobnostnou zložkou posudzovanej. V septembri 2015 posudzovaná bola hospitalizovaná aj na psychiatrickom oddelení pre nezlepšenie psychického stavu pri ambulantnej liečbe. V objektívnom psychiatrickom náleze počas hospitalizácie je psychomotorické tempo primerané, orientovaná je správne, nálada je depresívna, čiastočne odkloniteľná, pritomná výrazná neurovegetatívna labilita, tendencia k agravácii a prítomné rentové tendencie. Kontakt s realitou zachovaný, suicidálne úvahy neprítomné a nezistené ani poruchy vnímania. Po komplexnom a opakovanom posúdení zdravotného stavu posudzovanej za rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovené za depresívnu poruchu, ktorú z dlhodobého hľadiska hodnotí posudková lekárka ako ťažkú formu, ktorú zaradila do kapitoly V., položky 3, písm. b) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, čo je na dolnej hranici percentuálneho rozpätia pre neprítomnosť psychotických príznakov a aj vzhľadom na tendencie k agravacii a na prítomné rentové tendencie (pozorované počas hospitalizácie na psychiatrickom oddelení v septembri 2015). Posudzovaná je nepravidelne liečená neurológom pre bolesti chrbtice, v objektívnom funkčnom neurologickom náleze prítomná mierna porucha statodynamiky chrbtice, bez známok koreňového dráždenia. Sledovaná je aj internistom pre hypertenziu pri liečbe hodnoty Tk dobre kompenzované, bez orgánových komplikácii. Pre subjektívne udávaný únik moča bola v marci 2015 operovaná s výrazným zlepšením stavu podľa kontrolného urologického vyšetrenia. Pre tráviace ťažkosti bola vyšetrená gastroenterológom. Po kompletnom vyšetrení bez zistenia závažného ochorenia tráviaceho traktu. Vyššie uvedené pridružené zdravotné postihnutia považuje posudková lekárka za menej závažné, funkčný stav posudzovanej ovplyvňujú menej výrazne a podmieňujú navýšenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia najviac o 5 %. Uznaná invalidnou s celkovou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 % naďalej. Podľa výroku posudku je posudzovaná naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je 55%.

Na základe uvedených posudkových záverov posudkových lekárov tak pobočky vo Vranove nad Topľou, ako aj ústredia so sídlom v Košiciach dospel súd k skutkovému záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný, pričom vychádzal z posúdení zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálnej poisťovne, ktoré bolo vykonané v dňoch 15.05.2015, 25.08.2015 a 03.11.2015. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia sociálnej poisťovne ústredia zo dňa 26.05.2015 pod č. XXX XXX XXXX 0, táto realizovala predmetnými vyšetreniami posudkových lekárov rozsudok Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 2Sd/107/2014 z 25.02.2015.

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 citovaného zákona, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2 zákona, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Podľa § 71 ods. 2 citovaného zákona, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Podľa § 71 ods. 3 citovaného zákona, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnávaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa § 71 ods. 4 citovaného zákona, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe:

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Podľa § 71 ods. 5 citovaného zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

Podľa § 71 ods. 6 citovaného zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa § 71 ods. 7 citovaného zákona, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

Podľa § 71 ods. 8 citovaného zákona, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Podľa § 153 ods. 1 písm. b/, ods. 3 a ods. 5 citovaného zákona, lekársku posudkovú činnosť pre výkony sociálneho poistenia vykonáva posudkový lekár Sociálnej poisťovne pobočky a ústredia (ďalej len „posudkový lekár“).

Podľa § 73 ods. 2 citovaného zákona, suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

V zmysle ustanovenia § 112 ods. 4 citovaného zákona, výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

Ako vyplýva z dávkového spisu navrhovateľka si uplatnila nárok na zvýšenie invalidného dôchodku žiadosťou zo dňa 21.05.2014, v ktorej poukázala na zhoršenie zdravotného stavu.

Z dávkového a posudkového spisu mal súd ďalej za preukázané, že na základe uvedenej žiadosti navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku došlo k posúdeniu jej zdravotného stavu posudkovými lekármi pobočky Vranov nad Topľou, neskôr ústredia so sídlom v Košiciach s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50% od 05.09.2014. Z uvedenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nebola navrhovateľka spokojná a preto podala voči rozhodnutiu sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 26.05.2015 pod č. XXX XXX XXXX 0 opravný prostriedok, v ktorom ako už súd vyššie konštatoval namietala, že jej zdravotný stav je oveľa horší, ako to posúdili posudkoví lekári sociálnej poisťovne.

Z vyššie uvádzaných popísaných skutočností ďalej vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľky bol viackrát posudzovaný posudkovými lekármi tak pobočky Vranov nad Topľou, ako aj ústredia so sídlom v Košiciach.

Ako vyplýva z uvedeného zaradenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia ide o duševné choroby a poruchy správania, ktoré boli zhodne vo všetkých troch prípadoch zaradené podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení pod kapitolu V., položka 3, písm. b) a v rozsahu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je uvedená v príslušnom tabuľkovom prehľade od 50% do 80% bola stanovená u posudzovanej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50% vzhľadom na závery odborných lekárskych nálezov, ktoré navrhovateľka v rámci odvolacieho konania predložila. Ako iné zdravotné postihnutia boli posúdené ostatné diagnózy, ktorými navrhovateľka trpí a za tieto bolo posudkovými lekármi navýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5% práve s poukazom na zhoršujúci sa funkčný stav posudzovanej, pričom celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na 55%.

Samotné zhoršenie zdravotného stavu oproti minulosti zdôvodnili aj posudkoví lekári a to tým, že navýšili percentuálnu mieru oproti roku 2013 zo 45% na 50% za rozhodujúce zdravotné postihnutie. S poukazom na realizáciu ustanovenia § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení súd dáva do pozornosti, že uvedené ustanovenie odôvodňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú v ods. 6 s možnosťou zvýšiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 10% po posúdení ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňujúcich pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u posudzovaného. Pokiaľ posudkoví lekári vo všetkých troch prípadoch skonštatovali, že navýšenie vzhľadom na závažnosť iných zdravotných postihnutí je stanovené na 5%, vychádzali tak jednoznačne z odborných lekárskych nálezov a to z urologického vyšetrenia, interného vyšetrenia, ako aj gastroenterologického vyšetrenia a očného vyšetrenia, ktoré navrhovateľka v rámci opravného prostriedku predložila a ktoré mali k dispozícií pri posúdení zdravotného stavu navrhovateľky posudkoví lekári. Súd v tomto prípade opätovne zdôrazňuje, že ide o možnosť, nie však povinnosť posudkového lekára na základe iných zdravotných postihnutí uvedené percentuálne navýšenie posudzovanému priznať. Záverom vo všetkých troch prípadoch je posúdená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená za iné zdravotné postihnutia o 5%.

Podľa názoru súdu závery posudkových lekárov vo všetkých troch prípadoch posúdenia tak posudkovými lekármi pobočky Vranov nad Topľou, ako aj ústredia so sídlom v Košiciach sú logické, pričom vychádzajú z komplexného posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky k miere poklesu pracovnej schopnosti na základe poklesu pracovnej schopnosti na základe odborných vyšetrení a odborných nálezov, ktoré sa nachádzajú v zdravotnej dokumentácii, ktorá je obsahom posudkového spisu.

S poukazom na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 2Sd/107/2014 zo dňa 26.05.2015 postupovala sociálna poisťovňa ústredie a opätovne posúdili posudkoví lekári komplexne všetky odborné lekárske nálezy lekárov z interného, psychiatrického vyšetrenia, urologického, gastroenterologického, onkologického, gynekologického, očného vyšetrenia, urologickej ambulancie, ako aj FRO vyšetrenia z príslušných dátumov, ktoré sú uvedené v poslednej lekárskej správe zo dňa 03.11.2015. Súd konštatuje, že uvedenými odbornými lekárskymi nálezmi sa posudkoví lekári dostatočne zaoberali a každý jeden lekársky nález vyhodnotili v rámci posúdenia komplexného zdravotného stavu navrhovateľky s dôrazom na psychiatrické ochorenie. Na základe záverov odborných lekárov z psychiatrie posudkoví lekári sa dôsledne zaoberali práve rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky s dôrazom na právny záver súdu vyslovený v rozsudku 2Sd/107/2014.

S poukazom na uvedené závery posudkových lekárov, na základe ktorých rozhodla odporkyňa je aj súd toho názoru, že predmetné určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky bolo stanovené posudkovými lekármi správne a v súlade s ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

Na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vydala sociálna poisťovňa následne rozhodnutie zo dňa 26.05.2015 č. XXX XXX XXXX 0, ktoré aj dôsledne odôvodnila. Po podaní opravného prostriedku navrhovateľkou voči predmetnému rozhodnutiu bol takisto komplexne posúdený opätovne zdravotný stav navrhovateľky a posudkoví lekári tak pobočky, ako aj ústredia dospeli k rovnakému záveru, ako tomu bolo pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia.

Z týchto dôvodov preto krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporkyne zo dňa 26.05.2015 pod č. XXX XXX XXXX 0 ako vecne správne a zákonné potvrdil. Subjektívne názory vyslovené navrhovateľkou na pojednávaní pred krajským súdom s poukazom na viacnásobné posúdenie jej zdravotného stavu posudkovými lekármi vzal súd ako nedôvodné a účelové s poukazom na jej vyjadrenia, že v uvedenom konaní vyčká do rozhodnutia súdu a následne bude túto situáciu riešiť prostredníctvom médií. Podľa názoru súdu posudkoví lekári v danom prípade posúdili objektívne zdravotný stav navrhovateľky s poukazom práve na dôvody zrušujúceho rozsudku Krajského súdu v Prešove vydaného dňa 25.02.2015 pod sp. zn. 2Sd/107/2014.

O náhrade trov konania krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. a pretože navrhovateľka nemala v konaní úspech a odporkyňa aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania, rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.