KSPO/2Sd/61/2014


(zdroj)
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2Sd/61/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200887 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014200887.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci navrhovateľa D.. R. Z., r.č. XX XX XX XXXX, trvale bytom W. XXX, XXX XX W., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 22. mája 2014 pod č. XXX XXX XXXX 0 podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa dňa 22. mája 2014 pod č. XXX XXX XXXX 0, podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 19. decembra 2013. Výrok rozhodnutia odôvodnila odporkyňa poukazom na žiadosť navrhovateľa, ako aj citáciu ustanovenia § 65 ods. 1, § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003, pričom uviedla, že dôchodkový vek dosiahol navrhovateľ 05. mája 2011, kedy k tomuto dňu získal 1673 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 4 roky a 213 dní obdobia dôchodkového poistenia. Zároveň citovala odporkyňa ustanovenie § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Dôvodila tým, že z rozhodnutia Colného riaditeľstva SR zo dňa 22. septembra 2005 zn.: 34250/2005-1462-2 vyplýva, že navrhovateľovi bol podľa § 38 ods. 1, § 39 a § 68 ods. 2 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov priznaný výsluhový dôchodok od 09. septembra 2005. Na vzniku nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho výšku bola navrhovateľovi zhodnotená doba od 01. apríla 1969 do 31. marca 1971 a od 05. apríla 1971 do 08. septembra 2005. Podľa vyjadrenia Finančného riaditeľstva SR z 26. marca 2014 zamestnanie navrhovateľa - funkcia colníka a uvedená doba služby počas pracovného pomeru od 05. apríla 1971 do 08. septembra 2005 nebola zaradená v rezortných zoznamoch do prvej ani druhej pracovnej kategórie. Vzhľadom na to, že navrhovateľ získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok bol pre nárok na starobný dôchodok doba služby od 01. apríla 1969 do 31. marca 1971a od 05. apríla 1971 do 08. septembra 2008 (správne má byť 2005) t. j. v rozsahu 36 rokov a 160 dní nebola hodnotená. Nakoľko zamestnanie navrhovateľa nebolo zaradené do prvej ani druhej pracovnej kategórie, ani nevykonával službu zaradenú do prvej ani druhej kategórie funkcii nevzťahuje sa na navrhovateľa právna úprava podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a preto nárok na starobný dôchodok podľa uvedených podmienok k 05. máju 2011 navrhovateľovi nevznikol a jeho žiadosť o starobný dôchodok bola z tohto dôvodu zamietnutá.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia s poukazom na právny názor vyslovený Najvyšším súdu SR v rozsudku 9So 138/2011 ako aj s poukazom na čl. 33 Dohovoru č. 128. Podľa navrhovateľa priznanie výsluhového dôchodku podľa 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby v ozbrojenom zbore, alebo ozbrojených silách bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Na základe uvedeného preto navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie z 22. mája 2014 pod č. 490 505 3580 0 a riadiť sa právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR v uvedenom rozsudku.

Na pojednávaní navrhovateľ zotrval na opravnom prostriedku a žiadal zrušiť rozhodnutie sociálnej poisťovne a žiadal aj o znovuprepočítanie výšky starobného dôchodku.

K podanému opravnému prostriedku sa písomným stanoviskom vyjadrila zo dňa 13.08.2014 odporkyňa, ktorá poukázala na dôvody uvedené v rozhodnutí, ktoré navrhla ako vecne správne potvrdiť. Poverený zástupca odporkyne na pojednávaní zotrval na podanom písomnom vyjadrení a navrhol rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s dávkovým spisom odporkyne a zistil tento skutkový stav.

Na základe žiadosti navrhovateľa zo dňa 19. decembra 2013, ktorou požiadal navrhovateľ o priznanie starobného dôchodku odo dňa 05.05.2011 odporkyňa rozhodla už vyššie citovaným napadnutým rozhodnutím dňa 22. mája 2014.

Ako vyplýva z ustanovenia § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. účinného ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

V zmysle ustanovenia § 65 ods. 2 citovaného zákona, dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.

Súd na základe obsahu preskúmavaného napadnutého rozhodnutia a obsahu dávkového spisu poukazuje na to, že pri zohľadnení doby služby a osobných vymeriavacích základov dosiahnutých počas služby na vznik nároku na dôchodkovú dávku a určenie sumy dôchodkovej dávky podľa všeobecných právnych predpisov o sociálnom poistení je potrebné dôchodkovú dávku určiť v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej len „Dohovor 128“) a to podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR uvedeného jednak v rozhodnutí č. R 55/2011 zverejneného v zbierke stanovísk NS SR, ako aj rozhodnutí príslušných súdov SR podľa podmienok uvedených v týchto ustanoveniach. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu v SR vyjadreného v rozsudku 9So/138/2011 z 22. augusta 2012, ak bol poistencovi priznaný výsluhový dôchodok, podľa ktorého sa suma dôchodkovej dávky poistenca, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok môže iba krátiť primerane k počtu skončených rokov doby služby rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku. V tejto súvislosti poukazuje súd na obsah čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, z ktorého vyplýva, že ak má, alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto dohovore, alebo ak dostáva inú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávku podľa tohto dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

Sociálna poisťovňa po zohľadnení všetkých období dôchodkového poistenia a všetkých osobných vymeriavacích základov mala vypočítať sumu dôchodkovej dávky, ktorá by sa mala znížiť o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy príspevku alebo výsluhového dôchodku za celé roky.

Súd pritom zdôrazňuje, že ak sa určuje suma dôchodkovej dávky poistencovi, ktorému bol priznaný príspevok, sumu dôchodkovej dávky je možné krátiť najviac o sumu príspevku, ktorá je vyplácaná ku dňu priznania dôchodkovej dávky a to v súlade s judikátom uvedeným vyššie pod č. R55/2011. Z uvedeného vyplýva, že určenie sumy starobného dôchodku poistencovi, ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku, je potrebné vypočítať aj podľa ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov práve v spojení s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.

Z uvedených skutočností preto vyplýva ďalší postup v predmetnej konkrétnej veci, v ktorej aj s poukazom na to, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok k 10. decembru 2007, bolo potrebné vykonať následný prepočet výšky dôchodkovej dávky, preto súd predmetné rozhodnutie Sociálnej poisťovne o zamietnutí žiadosti o starobný dôchodok zrušil.

V ďalšom konaní s poukazom na vyššie citovaný článok 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 je potrebné urobiť prepočet nie len podľa zákona č. 100/1988 Zb., ale aj podľa zákona č. 461/2003 Z.z. a na základe uvedeného prepočtu dospieť ku konečnému záveru, že dôchodok vypočítaný podľa zákona č. 461/2003 Z. z. je nižší ako starobný dôchodok, t.j. výsluhový dôchodok určený na základe rozhodnutia Colného riaditeľstva SR zo dňa 22. septembra 2005 pod zn. 34250/2005-1462-2, na ktoré už súd vyššie poukázal.

Súd je toho názoru, že v danej veci bolo potrebné zrušiť rozhodnutie vydané odporkyňou dňa 22. mája 2014 pod číslom XXX XXX XXXX 0 podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. z dôvodu nesprávneho právneho záveru prijatého odporkyňou v predmetnom konaní a rozhodnutí a vec vráti odporkyni na ďalšie konanie, pretože považuje dôvody uvádzané odporkyňou v napadnutom rozhodnutí za dôvody, ku ktorým dospela na základe nesprávneho právneho záveru.

S poukazom na citáciu vyššie uvedených rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ako aj s poukazom na obsah čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude potrebné opätovne rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 19. decembra 2013, ktorou žiadal o priznanie starobného dôchodku od 05. mája 2011 práve s poukazom na obsah týchto rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a vykonať prepočet starobného dôchodku podľa príslušných ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a pri tomto prepočte dospieť k záveru, či vypočítaná suma starobného dôchodku bude, resp. nebude vyššia ako priznaný výsluhový dôchodok.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľ, aj keď bol v konaní úspešný si náhradu trov konania neuplatnil, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a že náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.