KSPO/2Co/321/2015


(zdroj)
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2Co/321/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311210507 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8311210507.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcu CEDENT plus, s. r. o., Sídl. I. 971/1, Vranov nad Topľou, zastúpeného JUDr. Beátou Krausovou, advokátkou, so sídlom vo Vranove nad Topľou, ul. M. R. Štefánika 137, proti žalovanému X.. S. J., C. XXXX/XX, I., zastúpenému JUDr. Milošom Kunecom, advokátom, so sídlom v Snine, Jána Bottu 151/11, o zaplatenie 7.078,05 eur s príslušenstvom, o odvolaní strán proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 13.4.2015 , č. k. 17C/23/2012 v spojení s opravným uznesením zo dňa 4.8.2015 č. k. 17C/23/2012-198 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.078,05 eur s prísl. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 424,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 3.821,81 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o pôžičke, nebola vykonaná písomnou formou, avšak táto forma zákonom vyžadovaná nie je. Uviedol, že k priamemu odovzdaniu predmetu pôžičky došlo, išlo o poskytnutie sumy 10.000,- eur a táto zmluva je platná. V tomto prípade išlo o bezúročnú pôžičku. Poukázal na obsah výdavkového pokladničného dokladu z 29.12.2009, podľa ktorého firma CEDENT plus s.r.o. , so sídlom vo Vranove nad Topľou vyplatila žalovanému sumu 10.000,- eur za účelom pôžičky. Podpis príjemcu je podpisom žalovaného. Žalovaný podpísanie tohto výdavkového pokladničného dokladu nepoprel. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že tento výdavkový doklad podpísal a platbu prevzal ako zálohu pred faktúry č. X/XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, za ktorú spoločnosť W. C. s.r.o. nakúpila technologické zariadenie a materiál na výrobu kotla a hrablice, pretože ak by suma 10.000,- eur bola platbou zálohovej predfaktúry, nepochybne by takto na výdavkovom pokladničnom doklade bola označená, čo v tomto konaní potvrdila najmä svedkyňa Ľ. C., účtovníčka firmy W. C. s.r.o. I.. Iba vtedy by tento doklad mohol byť účtovne priradený k predfaktúre č. X/XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, vystavenej spoločnosťou W. C., s.r.o. a následne by takto, tejto spoločnosti, vznikla povinnosť vystaviť konečnú faktúru, túto faktúru doručiť žalobcovi a daň z pridanej hodnoty odviesť príslušnému daňovému úradu. Tieto skutočnosti však žalovaný nepreukázal. Suma 10 000,- eur nie je vedená v účtovníctve spoločnosti W. C. I., pretože iba zápis uvedený v tzv. pokladničnej knihe, teda v zošite, nespĺňa náležitosti a účtovný postup právnickej osoby W. C., s.r.o. I., ktorá účtuje v sústave podvojného účtovníctva, musí mať prísny súlad s ustanoveniami zákona o účtovníctve. Školský zošit formátu A4 a rukou písaný text bez riadne vystavenej faktúry a bez zaplatenia DPH, nemôže byť dôkazom pre záver súdu o tom, že sumu 10.000,- eur evidovala spoločnosť W. C., ako zálohu platby spomínanej predfaktúry. Podľa názoru súdu prvej inštancie, táto suma nesúvisí s predmetným obchodným vzťahom medzi žalobcom a spoločnosťou W. C. I., s.r.o. a tento názor súdu má oporu vo vyššie uvedenom vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie poukázal na ďalšie predložené listinné dôkazy, ktoré svedčia o tom, že žalobca 10.2.2010 zaplatil spoločnosti W. C. s.r.o. zálohu na zhotovenie diela vo výške 3.000,- eur a taktiež výpis z účtu spoločnosti W. C. s.r.o. zo dňa 4.6.2010 o zaplatení druhej zálohy žalobcu vo výške 10.000,- eur. Je potom možné, že faktúra vystavená spoločnosťou T. V. bola uhradená z prvej faktúry žalobcu a faktúra vystavená spoločnosťou E. I. s.r.o. W., bola uhradená z druhej zálohy žalobcu uhradenej spoločnosti W. C. I.. Súd však v tomto konaní neskúmal bližšie tento obchodnoprávny vzťah medzi spoločnosťou žalobcu a spoločnosťou žalovaného, keďže toto predmetom konania nebolo. Podstatné je, že žalovaný predmetnú sumu 10.000,- eur prevzal osobne a potvrdil jej prevzatie. Neobstojí jeho obrana, že tieto peniaze prevzal ako konateľ spoločnosti W. C. s.r.o., keďže výdavkový pokladničný doklad nepodpisoval za túto obchodnú spoločnosť, ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra tejto spoločnosti. Aj svedkyňa E. N., ekonómka žalobcu, uviedla, že vystavila na pokyn konateľa firmy žalobcu pána Š. v dvoch vyhotoveniach výdavkový pokladničný doklad, ktorý žalovaný pred ňou podpísal, prečítal si ho a jedno potvrdenie tohto výdavkového pokladničného dokladu mu bolo odovzdané spolu so sumou 10.000,- eur. Spoločnosť W. C. I. s.r.o. faktúru na túto žalobcovi nikdy nedoručila a súčasne, že žalobca si zo sumy 10.000,- eur odpočet DPH neuplatnil, ani nemohol uplatniť. Súd prvej inštancie vychádzal aj z ďalších listinných dôkazov, najmä z výpisov z podnikateľského účtu majiteľa P. plus s.r.o., z ktorého je zrejmé, že vklad na tento účet vo výške 2.921,95 eur dňa 14.12.2010 vložil žalovaný. Je nelogické, aby fyzická osoba vložila na účet firmy túto sumu, ak táto osoba pôžičku popiera. Z toho je zrejmé, že časť sumy 10.000,- eur, bola takto vrátená žalovaným a nie firmou W. C. I., s.r.o. a aj táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že išlo o vrátenie časti pôžičky poskytnutej dňa 29.12.2009 žalobcom priamo žalovanému. Súd prvej inštancie preto vyhovel žalobe pokiaľ ide o zaplatenie sumy 7.078,05 eur s prísl., s tým, že poukázal na to, že splatnosť pôžičky uplynula až po 7-dňovej lehote po výzve žalobcu pre žalovaného zo dňa 20.5.2010 a splatnosť pôžičky mohla nastať potom až 28.5.2011, nie skôr. Preto žalobu v časti príslušenstva priznanej pohľadávky v prevyšujúcej časti zamietol. O trovách konania strán rozhodol súd prvej inštancie podľa zásady úspechu v konaní, a teda podľa výsledku konania o veci, keď žalobca mal neúspech len v nepatrnej časti. Žalobcovi priznával náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku a z odmeny právneho zástupcu za poskytnutú právnu pomoc. K tejto sume sa pripočítava aj 20 % DPH s tým, že celková výška trov právneho zastúpenia tak predstavuje sumu 3.821,81 eur.

3. Proti tomuto rozsudku v spojení s opravným uznesením podal včas odvolanie žalovaný, okrem výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá. Navrhol, aby v tejto časti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, aby žaloba bola zamietnutá. Žalovaný tvrdí, že v predchádzajúcom konaní odvolací súd zrušil predtým vydaný rozsudok súdu prvej inštancie za účelom výsluchu konateľa žalobcu ako účastníka konania, aj keď tvrdí, že tento bol vypočutý ešte pred vydaním rozsudku zo dňa 3.12.2015. Odvolací súd tak mohol potvrdiť už predchádzajúce rozhodnutie súdu prvej inštancie. Má za to, že konaním súdu prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom, bola porušená zásada právnej istoty. Súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom vykonal, okrem vyžiadania účtovníctva žalobcu, v podstate jediný dôkaz - duplicitný výsluch konateľa žalobcu O. C. ako účastníka konania a len na základe jeho výpovede o veci rozhodol. Konateľ žalobcu má pritom evidentný na výsledku sporu, z účtovníctva žalobcu poskytnutie pôžičky nevyplývalo a rozhodol následne v rozpore s predchádzajúcim rozhodnutím súdu. Má za to, že v spise je dostatok dôkazov o tom, že žalobca sa snaží iba využiť omyl a nepozornosť žalovaného, do ktorého uviedol žalovaného tým, že vo výdavkovom pokladničnom doklade uviedol zámerne iný účel na aký peniaze odovzdával a taktiež uviedol žalovaného ako príjemcu namiesto skutočného príjemcu, teda spoločnosť W.-C., s.r.o. I.. Upriamuje pozornosť odvolacieho súdu na jednotlivé dátumy, ktoré sú pre objektívne posúdenie veci dôležité. Dňa 21.12.2009 bola vydaná zálohová faktúra vo výške 10.000,- eur spoločnosťou W. C., s.r.o. na nákup technologických zariadení a materiálu. Žalobca ju prevzal 23.12.2009 a vyzval túto spoločnosť na prevzatie zálohy. Dňa 29.12.2009 si žalobca a W. C., s.r.o. dohodli stretnutie v sídle firmy žalobcu, kde skutočne odovzdal žalobca žalovanému týchto sporných 10.000 eur, ale nie ako pôžičku pre žalovaného, ale ako v poradí prvú zálohu na kúpu technologických zariadení na realizáciu kotolne v rekreačnej oblasti A.. Vo výdavkovom doklade však úmyselne uviedol mylnú informáciu o účele platby, kde uviedol namiesto záloha účel pôžička a namiesto spoločnosti W.-C.. s.r.o.. uviedol iba meno a priezvisko žalovaného. Sú tu na seba nadväzujúce dátumy 21.12. - zálohová faktúra na realizáciu zákazky, 23.12. - jej prevzatie žalobcom, 29.12. - odovzdanie tejto zálohy v sídle firmy žalobcu. Už z tejto chronológie je jasné, že nešlo o poskytnutie pôžičky, ktorú žalovaný ani nepotreboval, išlo by totiž o príliš veľkú náhodu, keby v ten istý deň ako mala byť spoločnosti W. C. odovzdaná prvá záloha, by namiesto toho došlo k poskytnutiu pôžičky žalobcom žalovanému. Neskôr odovzdal žalobca spoločnosti W.-C.. s.r.o. druhú zálohu vo výške 3.000 eur a tretiu a poslednú zálohu vo výške 10.000,- eur poslal žalobca spoločnosti W.- C., s.r.o. na jej účet 4.6.2010. O všetkých týchto troch zálohách súdu poskytol žalovaný listinné dôkazy. Pri rekapitulácii rozpočtových nákladov po predčasnom ukončení zákazky vinou pána C. sa zmluvné strany dohodli na konečnej finančnej čiastke 15.800,- čo potvrdili svojimi podpismi. Takže sumár 23.000,- eur zálohy od žalobcu, 15.800,- eur - skutočné rozpočtové náklady, rozdiel 7.200,- eur bol spoločnosti žalobcu vrátený v dvoch splátkach, a to 2.921,95 eur vrátené na účet ako 70 % ceny z faktúry E. I. s.r.o. a hotovosť 5 000,- eur prevzal osobne pán S.. To, že spoločnosti W. C. odovzdal žalobca zálohy spolu vo výške 23.000,- eur potvrdzuje aj výpoveď svedka D.. Výpoveď tohto svedka súd vyhodnotil ako nedôveryhodnú. Ako dôveryhodnú však vyhodnotil výpoveď ekonómky žalobcu E. N., ktorá bola svedkom údajnej pôžičky. Je nepravdepodobné, aby žalobca poskytol pôžičku v takejto výške žalovanému, ako neznámemu človeku, bez akejkoľvek zmluvy s uvedením presných podmienok jej vrátenia, úrokov, doby splatnosti, resp. jej jednotlivých splátok. Zdôrazňuje, že sporná suma 10.000,- eur bola odovzdaná do pokladne spoločnosti W. C. I., ako záloha na realizáciu danej zákazky. Je potrebné si položiť otázku, či by požičal skúsený a dlhoročný podnikateľ akým je pán C. bez akejkoľvek zmluvy, záložného alebo zabezpečovacieho prevodu práva, bez ručenia sumu 10.000,- eur cudziemu človeku, ktorého ako sa vyjadril na pojednávaní ani poznal. V zmysle týchto dôvodov navrhol žalovaný podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Proti výroku o trovách konania podal včas odvolanie aj žalobca, ktorý navrhol v tejto časti zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením tak, aby na trovách konania, ktoré pozostávajú zo zaplatených súdnych poplatkov mu bola priznaná suma 849,- eur. Zdôrazňuje, že z jeho strany bol zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 424,50 eur, ako aj súdny poplatok za podané odvolanie v rovnakej výške, teda spolu 849,- eur.

5. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného a pokiaľ ide o vec samú, navrhol rozsudok v spojení s opravným uznesením potvrdiť ako vecne správny.

6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením v zmysle zásad vyjadrených v § 379, § 380, § 381 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) spolu s konaním, ktoré ich vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie strán dôvodné nie je.

7. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, o veci následne správne rozhodol a skutkové zistenia súdu prvej inštancie majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

8. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriť dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

9. Pojmovými znakmi tejto zmluvy je dohoda o prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), druhovom určení vecí, povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a obvykle aj určenie času vrátenia. Predmetom zmluvy o pôžičke môže byť akákoľvek druhovo určená vec, ktorá je spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Žalobca v tomto konaní uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 10.000,- eur vo vzťahu k žalovanému, a to na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 29.12.2009 a argumentuje predovšetkým existenciou výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 29.12.2009, ktorý potvrdzuje prevzatie finančných prostriedkov žalovaným a zároveň ako účel prevzatia finančných prostriedkov je v tomto doklade uvedená pôžička.

10. Z dokazovania vyplynulo, že vyhlasovateľ spoločnosť O. P., s.r.o., so sídlom vo C. nad T. vyhlásila dňa X.X.XXXX na internetovej stránke vyhlasovateľa obchodnú verejnú súťaž, predmetom ktorej bola rekonštrukcia reštauračného zariadenia J. a tvorba nových pracovných miesť s cieľom podpory konkurencieschopnosti. Vyhlasovateľ potvrdil, že v zmysle výzvy na predkladanie návrhov prevzal návrh od spoločnosti W. - C., s.r.o., so sídlom v I. dňa 25.9.2009 a je zrejmé, že jedným z konateľov a spoločníkov menovanej spoločnosti je aj žalovaný. I. W. - C., s.r.o., vyhotovila predfaktúru č. X/XXX dňa 29.12.2009, v zmysle ktorej žalobcovi fakturuje na základe cenovej ponuky zo dňa 12.10.2009 zálohovú faktúru v sume 10.000,- eur.

11. V druhom polroku roka 2010 spoločnosť W. - C., s.r.o., realizovala dodávku predmetného kotla s technologickým zariadením a montážou v zmysle cenovej ponuky a odovzdala žalobcovi časť pracoviska (kotol), ktorý mal byť kontrolovaný Ministerstvom životného prostredia v súlade s cenovou ponukou a jej jednotlivými odsúhlasenými položkami. V dôsledku nesúladu s projektovou dokumentáciou EÚ fondov po realizovanej kontrole bol kotol demontovaný a odvezený spoločnosťou W. - C., s.r.o. s tým, že podľa žalovaného medzi spoločnosťami žalobcu a W. - C., s.r.o. bola vyhotovená rekapitulácia rozpočtových nákladov vynaložených na realizáciu diela v sume 15.800,- eur.

12. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že vykonané dokazovanie vo veci potvrdilo, že žalobca poskytol žalovanému sumu 10.000,- eur ako pôžičku. Existuje v tejto súvislosti výdavkový pokladničný doklad zo dňa 29.12.2009, v ktorom žalovaný potvrdil prevzatie finančných prostriedkov a v tomto doklade je 2-krát uvedený ako účel prevzatia sumy 10.000,- eur, pôžička. Žalovaný nepochybne nepodpisoval výdavkový pokladničný doklad spôsobom určeným tak, ako sa predpokladá konanie menom spoločnosti. Podľa výpisu z obchodného registra firmy W. - C., s.r.o. , ktorej v tom čase bol žalovaný jediným konateľom a spoločníkom, za spoločnosť konal konateľ a podpisoval tak, že k tlačenému alebo písanému obchodnému menu spoločnosti pripojil svoj vlastnoručný podpis, čo v prípade podpisu spomínaného pokladničného dokladu splnené nebolo.

13. Je zrejmé, že medzi žalobcom a spoločnosťou žalovaného v tom čase existoval aj obchodný vzťah súvisiaci s rekonštrukciou reštauračného zariadenia J.. Štatutárny zástupca žalobcu a žalovaný spoločne komunikovali a konateľ žalobcu vysvetlil, že práve na základe pozitívnych referencií o osobe žalovaného vyhovel jeho žiadosti o krátkodobú pôžičku. Tie finančné prostriedky, ktoré žalobca poskytol spoločnosti W. - C., s.r.o. ako zálohy na nákup technologického zariadenia na zhotovenie kotolne podľa dohody žalobcu a spoločnosti žalovaného, boli poukazované spoločnosti W. - C., s.r.o. s označením, že ide o zálohu (suma 3.000,- eur dňa 10.2.2010, č. l. 33 a suma 10.000,- eur dňa 4.6.2010, č. l. 34). Súd prvej inštancie ďalej správne zdôraznil, že predfakúru č. X/XXXX, ktorú vyhotovila spoločnosť W. - C., s.r.o. a na existenciu ktorej žalovaný poukazuje, nemožno priradiť k spornej sume 10.000,- eur podľa pokladničného dokladu zo dňa 29.12.2009, v ktorom je ako účel uvedený nie úhrada zálohy, ale pôžička, čo potvrdila aj svedkyňa T. C., účtovníčka firmy W. - C., s.r.o.. Je tiež zrejmé, že sumu 2.921,95 eur dňa 14.12.2010 vložil na účet žalobcu priamo žalovaný, ale ďalšie vyporiadania záloh poskytnutých žalobcom pre firmu W. - C., s.r.o. boli po dodaní kotolne realizované dodávateľom, a teda firmou W. - C., s.r.o..

14. Všetky tieto okolnosti v spojení s predloženými dôkazmi tak nepodporujú argumentáciu žalovaného, že aj suma 10.000,- eur prevzatá na základe výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 29.12.2009 predstavovala zálohu na nákup technologického zariadenia a on ju prevzal ako konateľ firmy W. - C., s.r.o.. K odvolacím námietkam žalovaného ohľadom otázky splatnosti daného dlhu odvolací súd opätovne uvádza, že pojmovým znakom zmluvy o pôžičke je obvykle aj doba jej splatnosti. Ak však doba vrátenia pôžičky (splnenia dlhu) nie je dohodnutá, dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal (§ 653 Občianskeho zákonníka). Odo dňa keď veriteľ mohol toto svoje právo vykonať po prvý raz, začne plynúť aj trojročná premlčacia doba na jeho súdne uplatnenie. K námietkam žalovaného o opätovnom výsluchu štatutárneho zástupcu žalobcu sa žiada dodať, že v predchádzajúcom štádiu konania, a to na pojednávaní konanom dňa 16.5.2012 (č. l. 61), tento výsluch súdom prvej inštancie prakticky zrealizovaný nebol, keďže menovaný len poukázal na to, že trvá na podanom návrhu na začatí konania. Štatutárny zástupca žalobcu sa však už bližšie k okolnostiam, za akých mala byť uzatváraná zmluva o pôžičke či charakteru vzťahov strán sporu, nevyjadroval. ,

15. Podobne správne postupoval súd prvej inštancie aj pri rozhodovaní o trovách konania strán sporu v závislosti od výsledku konania o veci samej (§ 142 ods. 3 O.s.p. v znení platnom do 30.6.2016). Žalobca nepreukázal, aby ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie a aj následne v odvolacom konaní okrem súdneho poplatku za návrh na začatie konania uhradil aj súdny poplatok za podané odvolanie. 16. So zreteľom na všetky tieto okolnosti odvolací súd rozsudok v spojení s opravným uznesením, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ktorý nebol dotknutý odvolaním strán sporu, potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p..

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca vzhľadom na úspech v odvolacom konaní má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto trov rozhodne v ďalšom konaní súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.S.P.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).