KSPO/29CoE/50/2015


(zdroj)
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 29CoE/50/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8707211500 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8707211500.1



Uznesenie Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s. r .o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Pribinova 25 proti povinnému: O. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXXX/X, J. - Y., o vymoženie istiny 1 200,29 Eur s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 25. 04. 2014, č. k. 18Er/429/2007-36 takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie.

odôvodnenie:

Okresný súd Poprad uznesením č. k. 18Er/429/2007-36 exekučné konanie proti povinnému v časti vymoženia úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 298,55 Eur od 07. 05. 2007 do zaplatenia v časti presahujúcej úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zastavil.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dojednanie o výške úrokov z omeškania v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je neplatná, nakoľko zaväzuje povinného ako dlžníka na neprimerane vysokú výšku úroku z omeškania. Výška úroku z omeškania k 07. 05. 2007 predstavovala v prípade spotrebiteľskej zmluvy maximálnu výšku 8,5 % ročne. Dohodnutý úrok z omeškania 0,25 % denne, t. j. 91,25 % ročne, je nezákonný, predstavuje hrubý nepomer, a teda rozpor s dobrými mravmi. Poukázal na ust.§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona a na ust. § 57 ods. 3 o možnosti čiastočného zastavenia exekúcie. Ďalej poukázal na ust. § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z., podľa ktorého konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie súd zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Uviedol, že odporujúcou dobrým mravom je taká výška úroku z omeškania, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú a stanovenú predovšetkým s prihliadnutím k najnižším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie oprávnený. Uviedol, že v čase uzatvárania zmluvy zmluvu o úvere nebolo možné zaradiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv, pretože v tom čase spotrebiteľskými zmluvami boli kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iná odplatná zmluva upravená v 8.časti Občianskeho zákonníka a zmluva podľa ust. § 55, ak zmluvnými stranami na jednej strane sú dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Pokiaľ ide o tvrdenie súdu o neprimerane vysokých sankciách uviedol, že povinný podpísaním zmluvy vyjadril súhlas so zmluvnými podmienkami, okrem iného aj s bodom 6 všeobecných podmienok, kde bol dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Tento úrok má sankčný charakter a účtuje sa dlžníkovi v prípade, že porušil zmluvné podmienky. Povinný svoju povinnosť nesplnil, čo bolo preukázané počas rozhodcovského konania. Podľa názoru oprávneného dojednaná výška úroku z omeškania 0,25 % denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, vzhľadom na podmienky, za ktorých oprávnený poskytol úver povinnej a vzhľadom na obchodné riziko oprávneného. Výška úrokov z omeškania sa upravuje predovšetkým dohodou zmluvných strán. Len ak výška úrokov nie je zmluvne dohodnutá, nastupuje výška úrokov ustanovená zákonom. Ani zo zákona, ani z iných právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/34/2004, kde súd uviedol, že ak si účastníci pre prípad omeškania úrokovú sadzbu dohodli, musí dlžník platiť úroky v dohodnutej výške. Výška úrokov 0,25 % denne z dlžnej sumy nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Poukázal na novší judikát Vrchného súdu v Prahe 12CMo/95/2005, podľa ktorého u nebankových subjektov nie je možné obvyklú výšku úrokov odvodzovať z výšky úrokov požadovaných bankami. Dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka len ak poruší svoju povinnosť vyplývajúcu z uzavretej zmluvy. Plnenie dohodnutého záväzku je pritom elementárnou zásadou zmluvného práva. Dobrých mravov sa nemôže odvolávať ten, kto ich ako prvý svojím konaním poruší. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa stotožňuje s jeho záverom o tom, že dojednaný úrok z omeškania 0,25 % denne (cca 91 % ročne) odporuje dobrým mravom aj zásadám poctivého obchodného styku. Aj keď existuje možnosť dohody o sadzbe úroku z omeškania v obchodných vzťahoch, nie je možné uzavrieť, že takáto dohoda nemá žiaden limit. Limitom sú dobré mravy, resp. zásada poctivého obchodného styku, a to osobitne u spotrebiteľa.

V danom prípade je tiež potrebné prihliadnuť na to, že povinný je spotrebiteľom a ako taký je chránený nielen ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ale aj ustanoveniami zákona na ochranu spotrebiteľa, ktorý ho má chrániť pred neprijateľnými podmienkami v uzavretých zmluvách. Postavenie spotrebiteľa mal povinný aj v čase uzavretia zmluvy a aj vtedy bol zákonom 634/1992 Zb. chránený pred konaním dodávateľa, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi (§ 6 ods. 3 zákona 634/1992 o ochrane spotrebiteľa).

Možno súhlasiť s oprávneným, že úrok z omeškania je sankciou, ktorá postihuje dlžníka za to, že neplní svoje povinnosti vyplývajúce z uzavretej zmluvy riadne a načas. Nie je však dôvod, aby bol dlžník sankcionovaný neprimerane.

Možnosť čiastočného zastavenia konania, v danom prípade, vyplýva so súdom prvého stupňa citovaných ustanovení § 57 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský rozsudok v tomto prípade zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil postupom podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p..

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.