KSPO/23Co/70/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 23Co/70/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115211652 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115211652.1



Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: Bytové družstvo Prešov, IČO:173665, so sídlom Prešov, Bajkalská 30, právne zast. JUDr. Johanou Bertovou, advokátkou so sídlom v Prešove, ul. Bajkalská 30, proti žalovaným: 1. Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., W. XX, v konaní zast. opatrovníčkou V.. B. S., súdnou tajomníčkou Okresného súdu W., 2. W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., M. X, právne zast. JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou so sídlom v Prešove, ul. Slovenská 69, o zaplatenie 2.087,43 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 25C 204/2015-69 zo dňa 09.02.2016 takto

rozhodol:

Mení uznesenie vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade tak, že vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 2. rade účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

Potvrdzuje uznesenie vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil, vrátil žalobcovi časť súdneho poplatku, rozhodol o tom, že žalovaný v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania. Uznesenie vo výroku o trovách konania odôvodnil ust. § 146 ods. 2 OSP. Uviedol, že k späťvzatiu návrhu došlo pre správanie sa žalovaných, preto sú povinní uhradiť žalobcovi trovy konania.

2. Proti tomuto uzneseniu, a to len proti výroku o trovách konania, v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný v 2. rade. Uviedol, že rozhodnutie je nesprávne, pretože súd sa nezaoberal účelnosťou vynaložených trov, poukázal na to, že na pojednávaní dňa 18.01.2016 žalovaný v 2. rade potvrdením banky preukázal, že pohľadávka uplatnená v konaní bola uhradená. K úhrade dlžnej sumy došlo priamo na účet žalobcu, o čom žalobca musel mať vedomosť. Na základe toho potom právna zástupkyňa žalobcu mohla už pred pojednávaním dňa 18.01.2016 realizovať procesný úkon späťvzatie žaloby a nebolo nutné a účelné pojednávanie odročiť. Poukázala ďalej na danosť dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 150 OSP, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú v tom, že žalovaný v 2. rade je osobou, ktorej bol priznaný Centrom právnej pomoci W. nárok na poskytnutie právnej pomoci, pretože splnil podmienku materiálnej núdze. Jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok vo výške 165 eur, s pomocou príbuzných uhradil žalovanú istinu, úroky aj trovy konania. Vzhľadom na toto by nebolo spravodlivé od neho požadovať aj zaplatenie ďalších trov s poukazom na to, že dlh uhradil aj za svoju spoločníčku. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca uviedol, že pohľadávka bola uhradená dňa 15.01.2016 a nebolo možné do 18.01.2015 zrealizovať späťvzatie, pretože právna zástupkyňa nemala žiadnu vedomosť o tom, že došlo k zaplateniu dlžnej sumy. Až po spracovaní účtovných dokladov jej to bolo oznámené. Uviedla, že žiada súd, aby vzniknutú situáciu nepovažoval za natoľko výnimočnú, aby aplikoval ust. § 150, ale práve naopak, aby nezaťažil žalobcu platením trov právneho zastúpenia za úkony právnej pomoci, ktoré svojim špekulatívnym konaním zapríčinil žalovaný v 2. rade.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že odvolanie žalovaného v 2. rade je dôvodné. Je potrebné uviesť, že aj keď odvolanie podal len žalovaný v 2. rade, odvolaním je podľa § 379 písm. b) dotknutý celý výrok o trovách konania, pretože súd prvej inštancie výrokom o trovách konania založil nerozlučné spoločenstvo.

5. V danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade. Už z prvého vyjadrenia žalovaného v 2. rade vyplýva, že nie je nájomcom predmetného bytu, má k nemu len právo bývania. Poukázal na to, že žalobca s ním nejedná ako s nájomcom, písomné upomienky posielal len žalovanej v 1. rade. Rovnako jemu nedoručuje predpis platieb, a preto vznikol nedoplatok. Z ďalšieho priebehu konania vyplýva, že nedoplatok na byte zaplatil práve žalovaný v 2. rade. Odvolací súd má za to, že žalovaný v 2. rade v danom spore vôbec nebol pasívne legitimovaný, pretože jeho právo bývania v danom byte je právom odvodeným od predchádzajúceho práva spoločného nájmu. Nájomkyňou bytu je iba žalovaná v 1. rade, ktorá má povinnosť platiť nájomné. Žalovaný v 2. rade o vzniku dlhu nevedel z dôvodu, že žalobca ako prenajímateľ s ním nekomunikuje. Žalovaný v 2. rade potom, ako sa o dlhu dozvedel, tento dlh aj vyrovnal. Tieto skutočnosti sú podľa názoru odvolacieho súdu dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, ktorý v danom prípade vedú k postupu podľa § 257 CSP (predtým § 150 OSP) a nepriznaniu náhrady trov konania procesne úspešnému účastníkovi, a preto odvolací súd postupom podľa § 388 CSP zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade a v tomto vzťahu účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Výrok o trovách konania medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade je vecne správny, v tejto časti súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne rozhodol, a preto bol tento výrok potvrdený postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalovaný v 2. rade úspešný, trovy odvolacieho konania nežiadal priznať, a preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.