KSPO/21CoE/24/2013


(zdroj)
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 21CoE/24/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8409205565 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8409205565.1



Uznesenie Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Bratislava, Pribinova 25, právne zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému B. R., bytom V.. O. XX, D., o vymoženie 1.306,54 eur s príslušenstvom, o odvolaniach oprávneného a súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 2Er/972/2009-21 zo dňa 16.03.2012 jednohlasne takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie vo výrokoch o uložení povinnosti súdnemu exekútorovi JUDr. Krutému a oprávnenému zaplatiť súdny poplatok vo výške 1,50 eur za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh.

odôvodnenie:

Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením rozhodol, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý so sídlom exekútorského úradu v Bratislave, ul. Záhradnícka č. 60, je vylúčený z exekúcie vedenej na jeho exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 5556/09. Zároveň súd uložil súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému a oprávnenému, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia zaplatili súdny poplatok každý vo výške 1,50 eur podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov za vyhotovenie rovnopisu podania a jeho prílohy označeného.

Výroky o povinnosti zaplatiť súdny poplatok uloženej súdnemu exekútorovi a oprávnenému odôvodnil prvostupňový súd poukazom na položku č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb..

Proti uzneseniu sa v časti o povinnosti zaplatiť súdny poplatok v zákonnej lehote odvolal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý a oprávnený.

Súdny exekútor v odvolaní uviedol, že zákon o súdnych poplatkoch v položke 20a nestanovuje sadzbu súdneho poplatku za vyhotovenie akéhokoľvek podania a jeho príloh, ale len za vyhotovenie rovnopisov podaní a príloh, ktoré boli urobené elektronickými prostriedkami a zároveň boli podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Jeho podanie však nebolo urobené elektronickými prostriedkami a nebolo podpísané elektronickým podpisom. Navyše súdny exekútor nie je poplatníkom podľa § 2 zákona o súdnych poplatkoch a nie je ani účastníkom konania, ktorému by bolo možné uložiť povinnosť platiť trovy konania podľa § 137 a nasl. O.s.p.. Podľa položky 20a je možné uložiť súdny poplatok len za podania a prílohy, ktoré majú buď tvoriť súdny spis, alebo sa doručujú účastníkom konania, čo však nie je tento prípad. Jeho podanie nesmerovalo ku konkrétnemu konaniu, nemohlo vytvoriť súčasť konkrétneho súdneho spisu založeného per konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté uznesenie. Preto ani neexistuje dôvod doručovať toto podanie účastníkom konkrétnych súdnych konaní. Ak súd vyhotovil kópie jeho podania a založil ich do spisov, postupoval svojvoľne a nie na žiadosť súdneho exekútora. Prvostupňový súd navyše len stručne poukázal na podanie, za ktoré súdnemu exekútorovi súdny poplatok vyrubil, bez bližšieho odôvodnenia, a preto je napadnuté uznesenie nepresvedčivé, čo má za následok odňatie možnosti konať pred súdom. Preto súdny exekútor žiadal napadnutý výrok uznesenia zrušiť. Oprávnený v odvolaní uviedol, že súd mu uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov bez bližšieho vysvetlenia v odôvodnení, čo v žiadnom prípade nespĺňa požiadavku presvedčivosti odôvodnenia predmetného uznesenia. Poukázal na to, že listom zo dňa 09.11.2011 zaslal predsedovi okresného súdu (a nie do tohto konkrétneho exekučného konania) vyjadrenie k dožiadaniam okresných súdov týkajúcich sa zaujatosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Podľa jeho názoru nie je možné pripustiť vyhotovenie rovnopisov tam, kde chýba vôľový prvok účastníka konania, t.j. prejav vôle smerujúci k tomu, aby určité podanie bolo súčasťou súdneho spisu. Predmetné vyjadrenie malo byť zaevidované v správnom registri konajúceho súdu a pre potreby exekučného konania mal konajúci súd nahliadnuť do tohto správneho registra. Vyhotovovanie rovnopisov podaní, ak sa už podanie v správnom registri súdu nachádza, sa javí ako neúčelné. Z uvedených dôvodov oprávnený žiadal napadnuté uznesenie zrušiť.

Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolania sú dôvodné.

Podľa článku 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona.

Podľa § 1 ods.1 a 2 - Predmet súdnych poplatkov, zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v platnom znení, súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Poplatky sa vyberajú aj za konanie a úkony vykonávané bez návrhu v prospech poplatníka, ak je to v sadzobníku výslovne uvedené.

Podľa § 5 ods.1 písm. a/ cit. zákona, vzniká poplatková povinnosť podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa položky č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov (tvoriaceho prílohu zákona o súdnych poplatkoch) za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh, ktoré vytvoria súdny spis, a rovnopisu podaní a ich príloh doručovaných účastníkom, ak bolo podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona za každú stranu 0,06 eura najmenej 6,50 eura za podanie, ktoré je návrhom na začatie konania s prílohami, najmenej 1,50 eura za ostatné podania s prílohami.

Podľa čl. 8 ods.2 Inštrukcie č. 13/2012 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 29. marca 2012 (č. 17594/2012-110) o postupe pri prijímaní, overovaní a evidencii elektronických podaní na súdy podpísaných zaručeným elektronickým podpisom, vyhotovenie rovnopisov podaní a ich príloh doručovaných účastníkom konania, ak bolo podanie urobené elektronickými prostriedkami, podpísané zaručeným elektronickým podpisom, je spoplatnené podľa osobitného predpisu. Týmto je Položka 20a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení zákona č. 273/2007 Z. z..

V zmysle uvedených ustanovení, aplikácia Položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov v prípade spoplatnenia podaní účastníkov konania, urobených elektronickou formou a podpísaných zaručeným elektronickým podaním, je možná za splnenia podmienok, v zmysle ktorých ide o úkon súdu, ktorým je vyhotovenie rovnopisov takýchto podaní a ich príloh a to v prípade ak predstavujú súčasť spisu (§ 42 O.s.p.) a vyvstáva tak potreba ich založenia doň alebo za účelom doručenia takýchto podaní účastníkom.

V prípade podania súdneho exekútora v danej veci zo dňa 22.09.2011, založeného v spise vo fotokópii pod č.l. 18 - „Stanovisko, splnenie povinnosti podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku“ a podania oprávneného zo dňa 09.11.2011, založeného v spise vo fotokópii pod č.l. 23a - „Vyjadrenie spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. k dožiadaniam okresných súdov, týkajúcich sa zaujatosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého“, je zrejmé, že ide o podania adresované k rukám predsedu Okresného súdu Kežmarok, bez označenia konkrétnej spisovej značky konania pred týmto súdom, zaevidované v Správnom denníku. Nejde tak v zásade o podanie tvoriace súdny spis na návrh poplatníka - súdneho exekútora a oprávneného, ani o podanie, ktoré je potrebné doručovať účastníkom konania, svojim charakterom tak napĺňajúce predpoklady použitia Položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, ako to dôvodne namieta odvolateľ.

Z obsahu spisu navyše nie je zrejmé ani to, či podania súdneho exekútora a oprávneného boli urobené elektronickou formou a podpísané zaručeným elektronickým podpisom, a teda či vôbec spĺňajú základné kritérium podania, ktoré je podľa položky 20a Sadzobníka predmetom poplatkového úkonu. Naopak z poznámky „obálka je pripojená“ na podaní vyplýva, že podanie bolo urobené poštou.

Prvostupňový súd vyrubil súdnemu exekútorovi súdny a oprávnenému poplatok podľa položky, ktorá sa nevzťahuje na tento prípad, čo je v rozpore s citovaným článkom 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Uvedený článok Ústavy Slovenskej republiky vylučuje použitie analógie pri vyrubovaní súdnych poplatkov, a teda pokiaľ zákon o súdnych poplatkoch nepredpisuje pre konkrétny úkon súdny poplatok, nie je možné súdny poplatok vyrubiť ani podľa položky sadzobníka, ktorá je mu charakterom blízka. Pri nejasnom znení právnej normy ukladajúcej poplatkovú povinnosť je potrebné vychádzať zo zásady „v pochybnostiach v prospech poplatníka“.

Naviac vychádzajúc z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. februára 2002, sp. zn. 2 Cdo 112/01 (ktoré sa síce týka plnomocenstva založeného do spisov súdnej správy, no podľa názoru odvolacieho súdu sa vzťahuje aj na túto vec) „Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov) ani Spravovací poriadok pre okresné a krajské súdy (vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 66/1992 Zb. v znení neskorších predpisov) nevylučujú možnosť založiť tzv. všeobecné plnomocenstvo, oprávňujúce zástupcu zastupovať zastúpeného v každom súdnom konaní, do spisov súdnej správy a v konkrétnej veci sa naň iba odvolať, pretože súd má vždy možnosť do spisu súdnej správy nahliadnuť. Súd však nie je povinný zisťovať, či všeobecné plnomocenstvo bolo udelené a založené v spise súdnej správy; na existenciu plnomocenstva musí účastník alebo ním zvolený zástupca upozorniť súd“.

Prvostupňový súd vyhotovil kópie vyjadrení súdneho exekútora a oprávneného zo spisu súdnej správy bez toho, aby ho naň súdny exekútor a oprávnený konkrétne v tejto veci upozornili, a teda tak konal svojvoľne na základe vlastnej vedomosti o takýchto podaniach založených v spise správy súdu. Ak mal súd vedomosť o týchto podaniach a mal možnosť do spisu správy súdu nahliadať, nemožno od súdneho exekútora a oprávneného spravodlivo žiadať, aby hradili súdny poplatok za to, že súd považoval za potrebné vyhotoviť ich kópie a založiť ich do súdneho spisu.

Prvostupňový súd vyrubil predmetné súdne poplatky bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a vzhľadom na vyššie uvedené dôvod na vydanie takéhoto rozhodnutia neexistoval. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutých častiach podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. zrušuje tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Z obsahu spisu vyplýva, že prvostupňový súd dňa 15.06.2010 vo veci vydal poverenie na vykonanie exekúcie č.k. 2Er/972/2009-17, pričom exekučným titulom je Rozsudok stáleho rozhodcovského súdu zriadený Slovesnkou rozhodcovskou, a.s.. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa preskúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul a to z hľadiska jeho materiálnej a formálnej vykonateľnosti. Na splnenie podmienok exekúcie je treba prihliadať v každom okamihu exekúcie (napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“. Aj keď v úverovej zmluve je uvedené, že finančné prostriedky sú dlžníkovi poskytované na účel zamestnania, v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že z viacerých spisov týkajúcich sa oprávneného vyznievajú pochybnosti nad vyznačeným účelom úveru a to v súvislosti s tvrdeniami povinných, že obchodní zástupcovia oprávneného sa dopustili nekalej obchodnej praktiky a svojvoľne vyznačili účel zmluvy. Účel podnikania mal byť vyznačovaný bez ďalšieho len z dôvodu, že spotrebiteľ bol držiteľom živnostenského listu. Pochybnosti umocňuje aj predbežné opatrenie Okresného súdu Prešov z 11.03.2011 č. k. 17C 45/2011-35 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove z 26.05.2011 č. k. 6Co 84/2011 o uložení povinnosti spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., aby sa uvedenej nekalej obchodnej praktiky zdržala. Nie je možné nechať bez povšimnutia uvedené skutočnosti, pretože determinujú v zásadnej otázke aj vývoj právnej veci a na ktorý postup je exekučný súd oprávnený aj bez návrhu. Otázku tendenčného postupu oprávneného pri vyznačovaní účelu úveru skúma aj Európska komisia a súd to má zistené z listu Ministerstva spravodlivosti SR zo 7.júla 2011 č. 21349/2011 zaslaného súdom Slovenskej republiky. Navyše z definície spotrebiteľa v § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy je rozhodujúce to, či pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Ani v prípade, že by bol povinnému ako dlžníkovi skutočne poskytnutý úver za účelom zamestnania, neznamená to, že nejde o zmluvu spotrebiteľskú, pretože zamestnanie nie je podnikateľskou činnosťou.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.