KSPO/21Co/255/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 21Co/255/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112217182 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8112217182.2



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobkyne: C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, právne zastúpená: JUDr. Zdeňka Vokálová, advokátka so sídlom Prešov, Hlavná 61, za účasti na strane žalobkyne: Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, IČO: 42 205 735, so sídlom Nitra, Petzwalova 12, zastúpené E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX G., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, Bratislava, Pribinova 25, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 15C/117/2012-173 zo dňa 11.02.2016 jednohlasne takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok okrem výroku o zastavení konania v prevyšujúcej časti.

II. Žalobkyňa a Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, IČO: 42 205 735 majú voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 25.08.2011 je bezúročná a bez poplatkov, v prevyšujúcej časti konanie zastavil, žalobkyni náhradu trov konania nepriznal a posledným výrokom náhradu trov konania medzi žalovaným a vedľajším účastníkom nepriznal.

2. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1,2,3,5 a 6 Občianskeho zákonníka, ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a) a b), § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a ust. § 80 písm c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej len ,,O.s.p.“). Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za nesporne preukázané, že zmluvný vzťah strán sporu je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy s poukázaním na to, že žalovaný ako obchodná spoločnosť uzatváral zmluvu v predmete jeho podnikania (činnosti) ktorými je poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov a žalobkyňa konala pri uzatváraní zmluvy ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Žalovaný nepreukázal, žeby úver bol čerpaný pre účely výkonu povolania žalobkyňou, pretože žalobkyňa v rozhodnom období nepodnikala, nevykonávala povolanie a jej príjem bol tvorený len opatrovateľským príspevkom za opatrovanie zdravotne ťažko postihnutého dieťaťa. Prioritne súd prvej inštancie skúmal, či obstojí námietka žalovaného o prekážke litispendencie s poukázaním na prebiehajúce rozhodcovské konanie. Bol toho názoru, že takáto námietka neobstojí aj s ohľadom na odlišný predmet konania v rozhodcovskom konaní, ktorým sa žalovaný domáhal voči žalobcovi zaplatenia dlžnej sumy a predmetom tohto konania je určenie, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX je bezúročná a bez poplatkov. Pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu súd prvej inštancie vychádzal z ustálenej rozhodovacej činnosti, keď pri hodnotení naliehavého právneho záujmu v spotrebiteľských zmluvách treba vychádzať z princípov zvýšenej ochrany spotrebiteľa danej nielen komunitárnou, ale aj vnútroštátnou právnou úpravou. V tomto konkrétnom prípade preto dospel k záveru, že žalobkyňa má nepochybne naliehavý právny záujem na takomto určení aj s poukázaním na to, že v prípade preukázania, že žalovaný nerešpektoval zákonnú úpravu a v spotrebiteľskej zmluve nevymedzil obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, by po aplikácii zákonnej sankcie bola žalobkyňa povinná uhradiť žalovanému len istinu poskytnutého úveru. Taktiež žalobkyňa má daný naliehavý právny záujem aj z dôvodu, že žalovaný podal trestné oznámenie voči nej. Z obsahu vykonaných dôkazov mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa v postavení dlžníka uzavrela so žalovaným v postavení veriteľa zmluvu o úvere dňa 25.8.2011, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 800 eur s povinnosťou dlžníka zaplatiť veriteľovi sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 700 eur, teda spolu 1.500 eur v 12 mesačných splátkach po 125 eur, počnúc dňom 3.10.2011 na účet veriteľa. Z obsahu zmluvy mal za evidentné, že táto neobsahuje mnohé obligatórne náležitosti tak, ako ich vyžaduje Zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k dátumu uzavretia zmluvy. V zmluve chýba podľa písm. f) doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (nepostačuje len údaj, kedy začína splatnosť úveru 3.10.2011 a počet splátok 12, pokiaľ zákonodarca striktne požaduje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru), podľa písm. i), úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, (v zmluve absentuje údaj o úrokovej sadzbe čo je podstatnou náležitosťou úverovej zmluvy), podľa písm. j), ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej % miery nákladov (v zmluve absentuje údaj o RPMN), podľa písm. k), výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (v zmluve absentuje údaj o termínoch splácania splátok istiny, úrokov a iných poplatkov), podľa písm. y), priemerná hodnota RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platná ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnená podľa § 21 ods.2, za príslušný kalendárny štvrťrok. Neuvedením týchto obligatórnych náležitosti v zmluve je v ustanovení § 11 ako dôsledok porušenia povinností, ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9, ods. 2 písm. a) až k), r, y, a § 10 ods.1. sankcia, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže predmetná zmluva tieto obligatórne náležitosti neobsahovala, je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov, čím je žaloba žalobkyne dôvodná. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žalobnému návrhu v súlade so späťvzatím v časti vyhovel tak, že určil zmluvu o úvere č. 802000796 uzavretú medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 25.8.2011 za bezúročnú a bez poplatkov a v prevyšujúcej časti konanie zastavil z dôvodu úpravy petitu žalobného návrhu, ktorý je svojim obsahom späťvzatím žalovaného návrhu nad uvedený výrok určenia.

3. Výrok o trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným odôvodnil v zmysle v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., keď nárok na náhradu trov konania vznikol len úspešnej žalobkyni. Tá síce v žalobe uplatnila návrh na náhradu trov konania v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p., avšak právna zástupkyňa žalobkyne trovy konania v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia nevyčíslila. Vzhľadom na to, že žalobkyni okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd prvej inštancie jej náhradu trov konania nepriznal.

4. Pokiaľ ide o náhradu trov konania vo vzťahu medzi Združením na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie vystupovalo ako vedľajší účastník na strane úspešnej žalobkyne v zmysle ust. § 93 ods. 2 O.s.p., a žalovaným, súd prvej inštancie poukázal na to, že už pri podaní žaloby si vedľajší účastník uplatnil trovy konania vo výške 57,95 eur, avšak nijakým spôsobom nepreukázal, že tieto trovy, ktoré si uplatňuje, mu aj vznikli.

Obsah odvolania

5. Proti výroku rozsudku o určení bezúročnosti a bezodplatnosti zmluvy o úvere podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie, ako aj nedostatočné odôvodnenie rozsudku, čim mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Považoval za sporné, či v súvislosti z predmetnou zmluvou o úvere možno prisúdiť žalobkyni status spotrebiteľa, a teda či súdom citované ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa sú vôbec aplikovateľné. Žalobcom predložená Zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže žalobkyňa vstúpila do právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon povolania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Žalovaný predložil tri listinné dôkazy, ktoré nasvedčujú účelu. Žalobkyňa nepredložila ani jeden dôkaz, že by bol úver vzatý za spotrebným účelom, a aj napriek tomu, súd sa priklonil na stranu žalobkyne. Poukázal na rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie sp. zn. P/0355/01/2012, v ktorom bolo konanie voči žalovanému zastavené z dôvodu že ,,nebol preukázaný spotrebiteľský charakter zmluvy, ktorej všeobecné podmienky boli predmetom kontroly“. Zdôraznil skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy neexistoval a nebol účinným žiadny predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Možno teda vychádzať iba z ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Dôkazné bremeno pritom v otázke primeranosti odplaty znáša žalobca a nie žalovaný. Žalobca sa opieral o úrokové sadzby stanovené pre banky, pričom sa mal opierať o úrokové sadzby stanovené pre nebankové, leasingové a iné spoločnosti. Najviac je možné prevýšenie takejto odplaty a zákon zakazuje len také prevýšenie, ktoré má charakter prevýšenie podstatného. Bol toho názoru, že žalobca na určení bezúročnosti a bezodplatnosti zmluvy nemá právny záujem a žalobkyňa ho nepreukázala. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II, p. zn. 52C/135/2014 zo dňa 25.05.2016. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o určení bezúročnosti a bezodplatnosti zmluvy o úvere zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Hodnotenie odvolacieho súdu

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a ) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec správne právne posúdil. Odvolací súd si osvojuje odôvodnenie súdu prvej inštancie a na potvrdenie správnosti rozsudku a v súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa (§ 387 ods.2 C.s.p.).

8. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu strany sporu dňa 25.08.2011 uzavreli formulárovú zmluvu o spotrebiteľskom úvere formou predtlače, ktorou žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníkovi bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 800 eur s poplatkom vo výške 700 eur, ktorý mala žalobkyňa splatiť v 12 mesačných splátkach po 125 eur. 10. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné podmienky úveru, ktoré žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol žalobkyni za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti žalobcu. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný, nič nehovoriaci údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania, resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania, zamestnania resp. podnikateľská činnosť s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť si žalovaný nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi rovnaký vplyv ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia uvedený nebol. Za stavu, že žalobkyňa bola poberateľkou opatrovateľského príspevku na syna, ktorý je ťažko zdravotne postihnutý od 01.05.2001 do naďalej (čiže aj v čase uzavretia zmluvy o úvere zo dňa 25.08.2011) a úver žalobkyňa brala za účelom preklenutia nepriaznivej finančnej situácie, pričom o tej skutočnosti mala vedomosť finančná agentka žalovaného (zápisnice o pojednávaní zo dňa 24.09.2013, 22.09.2015 a 12.11.2015, potvrdenie Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Prešov o tom, že žalobkyňa od 01.05.2001 poberá peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorou je jej syn), keď predmetnú zmluvu o úvere vypĺňal nesporne žalovaný, tvrdenie žalovaného o nespotrebiteľskom charaktere zmluvného vzťahu, nemôže obstáť.

11. Obchodný zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy úpravu neprijateľných podmienok spotrebiteľských zmlúv neobsahoval. Tento právny predpis v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy, ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník, má postavenie predpisu špeciálneho. Ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka priamo ukladá riešiť otázky Obchodným zákonníkom neupravené podľa predpisov občianskeho práva. V tejto súvislosti je právne významné ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných podmienok pri zmluvách o úvere, ktoré síce boli uzatvorené podľa prísl. ustanovení Obchodného zákonníka, avšak majú spotrebiteľský charakter v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, je potrebné vychádzať z ust. § 53 Občianskeho zákonníka upravujúceho analogický prípad. Inak by sa minula účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

12. Odvolací súd nijako nepopiera argumenty, že zmluva bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka, predmetná vec sa však týka záväzkovo - právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda o typický občianskoprávny vzťah a niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľa - žalobkyne vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo.

13. Odvolací súd konštatuje, že na predmetnú zmluvu sa zároveň vzťahuje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Zmluvným dojednaním nie je možné vylúčiť pôsobnosť zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je predpisom obsahujúcim kogentné ustanovenia a vzťahuje sa na všetky zmluvy spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle tohto zákona. Výnimku netvoria ani zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch má vo vzťahu k Obchodnému zákonníku povahu lex specialis, a preto má prednosť pred aplikáciou ustanovení Obchodného zákonníka. Z uvedeného je podľa odvolacieho súdu zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia, ktoré sa týkajú spotrebiteľských zmlúv, upravené jednak v Občianskom zákonníku, jednak v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

14. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Účelom uvádzania zákonom stanovených náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je zabezpečiť spotrebiteľovi dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Informácia spotrebiteľa o úrokoch, poplatkoch a ostatných zákonom stanovených náležitostiach má podstatný význam z dôvodu, že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalobkyňa však túto možnosť nemala, keďže tieto náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere preukázateľne absentujú.

15. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že predmetná zmluva neobsahuje údaj v zmysle § 9 ods. písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z, t.j. konečnú splatnosť úveru. Tento údaj musí byť v zmluve výslovne uvedený, nemožno ho vyvodzovať z ďalších zmluvných náležitostí (napr. z počtu splátok úveru). Počet a výška splátok úveru je samostatnou zmluvnou náležitosťou, ktorú nemožno stotožňovať s chýbajúcim údajom o konečnej splatnosti úveru. Nepochybne zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou pod písm. k), kde sa uvádza aj počet splátok. Počet splátok teda nemožno stotožniť s konečnou splatnosťou úveru a preto pri písm. f) iný výklad než ten, že konečná splatnosť úveru musí byť určená dátumovo, neprichádza do úvahy.

16. V zmluve rovnako absentuje údaj o úrokovej sadzbe podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona č.129/2010 Z.z.. Túto je možné vyvodiť z výšky poplatku uvedeného v zmluve a počtu splátok v spojení so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, čo spôsobuje neprehľadnosť a spotrebiteľovi de facto znemožňuje získať zrozumiteľné, náležité informácie o základných podmienkach zmluvného vzťahu, do ktorého vstupuje.

17. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z uvedeného je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy žalobcu a žalovaného bola aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová, výška, počet a termíny splátok sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Je teda jednoznačné, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o absencii tejto náležitosti v zmluve o úvere.

18. Neuvedenie týchto náležitostí, ako aj neuvedenie náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. j) a y) zákona č. 129/2010 Z.z. (ročná percentuálna miera nákladov a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov) v zmluve zákon o spotrebiteľských úveroch postihuje tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. ).

19. Za daného stavu odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 v spojení s § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. bol správny.

20. K odvolacej námietke žalovaného o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení úveru za bezúročný a bez poplatkov, odvolací súd zdôrazňuje, že zo samotného zákonného ustanovenia (najmä § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.) vyplýva tento naliehavý právny záujem spotrebiteľa na určení, že úver z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je bezúročný a bez poplatkov.

21. Naliehavý právny záujem je daný, pretože len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobkyňa nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru môže následne argumentovať vo vzťahu k žalovanému. Práve žalobkyňa a jej majetková sféra je v ohrození, a preto žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami a nekalými obchodnými praktikami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúcich z ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z., z čoho taktiež vyplýva naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

22. Za tohto stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie okrem výroku o zastavení konania v prevyšujúcej časti ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 C.s.p.). Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiace výroky o trovách konania, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C.s.p., stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p., tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni a Združeniu na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, IČO: 42 205 735 priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanému, pričom o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).