KSPO/21Co/253/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 21Co/253/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614202596 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8614202596.2



Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom Šoltesovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, právne zast. Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej: V. A., nar.: XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX K., št. občianka T., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, právne zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, AK so sídlom ul. Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, v konaní o zaplatenie 443,67 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 2C 107/2014-97 zo dňa 06.06.2016 jednohlasne takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku IV..

II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) výrokom č. I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 28,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 14,- Eur od 18.05.2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 14,- Eur od 18.07.2011 do zaplatenia a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd II. výrokom žalobu zamietol, výrokom č. III. žalovanému trovy konania nepriznal a vyslovil, že žalobca nemá právo na ich náhradu. Súd IV. výrokom žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 119,- Eur na účet jeho právneho zástupcu J. S. L. do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Žalovaný mal v prevažnej miere úspech, avšak žiadne preukázateľné trovy konania mu nevznikli, preto mu súd trovy konania nepriznal a žalobca nemá právo na ich náhradu.

3. Vo vzťahu k výroku o trovách vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovanej, súd prvej inštancie uviedol, že o trovách medzi žalobcom a vedľajším účastníkom súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., pretože v konaní ohľadne zamietnutia žaloby týkajúcej sa zmluvnej pokuty mal plný úspech vedľajší účastník. Trovy vedľajšieho účastníka pozostávajú z dvoch úkonov právnej pomoci po 29,88 Eur v zmysle § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to prevzatie a príprava zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ AT), písomné vyjadrenie zo dňa 28.07.2014 (§ 13a ods. 1 písm. c/ AT), a jeden úkon právnej pomoci po 14,94 Eur za písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Svidník, sp. zn. 2C/107/2014 dňa 25.06.2015 (§ 13a ods. 2 písm. b/ AT), režijný paušál 2 x 8,04 Eur a 1 x 8,39 Eur (§ 16 ods. 3 AT) a 20 % DPH v sume 19,83 Eur. Celkom trovy vedľajšieho účastníka predstavujú sumu 119,- Eur. Povinnosť žalobcu prisúdené trovy konania zaplatiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka vyplýva z ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p..

4. Proti uvedenému rozsudku, a to proti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Mal za to, že súd prvej inštancie nerozhodol správne a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v prípade trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka ide o neúčelne vynaložené trovy. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované rozhodnutia súdov, bol toho názoru, že súd v napadnutom rozsudku vec nesprávne právne posúdil, nakoľko je zrejme, že úkony právneho zastúpenia intervenienta neboli v konaní vynaložené účelne a taktiež neboli nevyhnutné na bránenie práva slabšej strany, ktorou je žalovaný. Vzhľadom na uvedené dôvody navrhol, aby odvolací súd odvolaniu žalobcu vyhovel a zrušil napadnuté rozhodnutie v časti trov priznaných vedľajšiemu účastníkovi.

5. Vedľajšiemu účastníkovi bola dňa 30.09.2016 doručená výzva na vyjadrenie sa k odvolaniu, ten sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len C.s.p.) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. Podľa § 137 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovanie súdu prvej inštancie, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. účinného v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. účinného v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. účinného v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

8. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd o odvolaní žalobcu voči rozsudku rozhoduje po 01.07.2016, pri rozhodovaní postupuje s ohľadom na § 470 ods. 1, § 473, § 474 C.s.p už v režime C.s.p. Pokiaľ však ide posúdenie otázky náhrady trov prvoinštančného konania vedľajšieho účastníka a samotné posúdenie postavenia vedľajšieho účastníka v konaní po 01.07.2016 (keďže C.s.p s takýmto subjektom neráta), tu je potrebné brať zreteľ na procesnú právnu úpravu účinnú do 30.06.2016, t.j. Občiansky súdny poriadok, keďže v zmysle § 470 ods. 2 C.s.p právne účinky úkonov, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti C.s.p (t.j. pred 01.07.2016) zostávajú zachované. S ohľadom na potrebu rešpektovania zásady právnej istoty teda zostáva zachované procesné postavenie vedľajšieho účastníka, ktorý do konania vstúpil pred 01.07.2016 zákonným spôsobom upraveným v ust. § 93 ods. 2 a 3 O.s.p. a rovnako preto zostáva zachované okrem iného aj jeho právo na náhradu trov konania. 9. Vo vzťahu k odvolacím námietkam o neúčelnosti úkonov právnej služby, odvolací súd poznamenáva, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je aj to, že strana konania, ktorá v konaní, spravidla v spore, uspela, má, zásadne, právo na to, aby sa jej nahradili všetky trovy, ktoré zaplatila vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva.

10. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej strane konania alebo strane, ktorej to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

11. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešnou stranou v spore. Je potrebné vziať na zreteľ, že účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania. Podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie, či bránenie práv stranami konania. Súdu prináleží hodnotiť ako kritérium pre ich priznanie ich účelnosť, resp. nevyhnutnosť. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze.

12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že vedľajší účastník na strane žalovanej vstúpil do konania podaním zo dňa 26.06.2014 (čl. 14). Z obsahu spisu naďalej nepochybne vyplýva, že vo vyjadrení k žalobe zo dňa 28.07.2014 poukázal na zmluvnú pokutu vo výške 415,67 Eur, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a preto je neplatná. Žiadal, aby súd žalobu v časti týkajúcej sa nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 415,67 Eur zamietol. Zároveň si uplatnil trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia. Súd prvej inštancie zároveň svojím právoplatným rozhodnutím zo dňa 25.05.2015 pripustil vstup združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej.

13. Žalobca argumentuje predmetom činnosti vedľajšieho účastníka inter alia jeho vedľajšími intervenciami na ochranu spotrebiteľov v súdnych konaniach. Tým má byť podľa žalobcu vedľajší účastník spôsobilý sám vystupovať v konaní a zastúpenie advokátom len navyšuje trovy.

14. Táto argumentácia je nepresvedčivá a naráža aj na základné princípy občianskeho súdneho konania. Predovšetkým žalobca neuviedol jediný rozumný dôvod, prečo práve tento typ právnickej osoby má byť vylúčený z práva na právne zastúpenie advokátom a niet na to opory v žiadnom ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu. Poskytnutie právnej ochrany právnickej osobe podporuje judikatúra Súdneho dvora Európskej únie „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby, a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom“ (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09).

15. Argument o navyšovaní trov zjavne neobstojí. Strana konania musí počítať s tým, že v súdnom konaní môže neuspieť a najtypickejším negatívnym následkom v takomto prípade je aj náhrada trov konania protistrane, ale aj na jej podporu vedľajšiemu účastníkovi

16. Procesná aktivita vedľajšieho účastníka evidentne súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva význam pri zvyšovaní kvality života spotrebiteľov (porov. rozsudok súdneho dvora Mostaza Claro C-168/05, bod 37, cit.: Okrem toho, smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa, predstavuje podľa článku 3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného Spoločenstvu a, najmä, na zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (pozri analogicky v súvislosti s článkom 81 ES rozsudok Eco Swiss, už citovaný, bod 36). Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania a jeho sankčná funkcia (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. 9. 2011 sp. zn. 7MCdo 4/2010, cit. ,,Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil“, tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.6.2011 sp. zn. II. ÚS 281/2011). Dôležitá je pri trovách konania aj ich náhradová funkcia (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.12.2004, sp. zn. II. ÚS 31/04, cit. „Pri tomto výklade treba venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu“).

17. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NS SR z 29.09.2015, sp. zn. 4 MCdo/16/2014, v ktorom NS SR uviedol: „Pojem „účelný“ je nevyhnuté chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr. opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom atď.). Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného termínu (neúčelne vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska právneho zastúpenia mala odlišné postavenie, a tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom v konaní upierať a z hľadiska ostatných účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť sám.“ Odvolací súd konštatuje, že uvedené závery sa rovnako vzťahujú na vedľajšieho účastníka, teda nie je možné súhlasiť s argumentom žalobcu, že trovy právneho zastúpenia vedľajších účastníkov sú neúčelné z dôvodu, že vedľajší účastník - občianske združenie na ochranu spotrebiteľov má byť samé zo svojej podstaty schopné poskytnúť právnu pomoc spotrebiteľovi v súdnom konaní. Odvolací súd konštatuje, že uvedené závery sa rovnako vzťahujú na vedľajšieho účastníka, teda nie je možné súhlasiť s argumentom žalobcu, že trovy právneho zastúpenia vedľajších účastníkov sú neúčelné z dôvodu, že vedľajší účastník - občianske združenie na ochranu spotrebiteľov má byť samé zo svojej podstaty schopné poskytnúť právnu pomoc spotrebiteľovi v súdnom konaní.

18. Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. účinný v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý uplatňovať svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U právnických osôb zameraných na kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameranie a dokonca špecializáciu (napr. bytové spotrebiteľské veci, finančný trh a iné). Služba advokáta je pochopiteľná a logická, pretože úspech v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo má (hmotnoprávny aspekt), ale aj schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s tým spojené sú v zásade účelné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom.

19. V prejednávanej veci vedľajší účastník na strane žalovaného sa k veci vyjadril a súd prvej inštancie, rovnako i odvolací súd v intenciách ust. § 93 ods. 4 O.s.p. posúdil a dospel po zvážení všetkých okolností prípadu k záveru, že úkony vedľajšieho účastníka sú v záujme žalovaného. Odmena za prevzatie a prípravu zastúpenia bola súdom prvej inštancie správne priznaná vedľajšiemu účastníkovi ako za úkon právnej služby, ktorého vykonanie bolo procesne nevyhnutné v záujme ďalšieho účelného bránenia práv žalovaného v občianskom súdnom konaní. Námietka zmluvnej pokuty ako neprijateľnej zmluvnej podmienky vznesená vedľajším účastníkom v časti nároku žalobcu vo výške 415,67 Eur sa v konečnom dôsledku ukázala ako opodstatnená, keďže sud prvej inštancie zamietol žalobu v uvedenej časti, teda išlo o úkon, ktorý nepochybne bol spôsobilý privodiť pre žalovaného priaznivé rozhodnutie vo veci. Realizované úkony vedľajšieho účastníka, za ktoré súd prvej inštancie priznal odmenu, je treba považovať za úkony účelne vynaložené, pretože viedli k sledovanému cieľu za použitia primeraných prostriedkov. Odvolací súd dodáva, že pokiaľ činnosť vedľajšieho účastníka viedla k sledovanému cieľu, nie je možné hodnotiť ju ako neúčelnú, a to aj za takého stavu, že súd z úradnej moci je povinný prihliadať na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok či premlčanie nároku.

20. Vo svetle princípu vychádzajúceho z čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je plne opodstatnené priznať združeniu náhradu nákladov za úspešné presadenie spotrebiteľského práva.

21. Odvolací súd poukazuje na to, že vedľajšia intervencia vo svetle § 93 ods. 2 O.s.p. je ďalším z nástrojom ochrany spotrebiteľa, ktorý síce explicitne odporúčaný v smernici Rady 93/13/EHS nie je, ale nič nebránilo členským štátom nad rámec smernice upraviť mechanizmy, ktoré zvážia ako efektívne. Takáto možnosť vyplýva z čl. 8 citovanej smernice. 22. Podľa čl. 8 smernice Rady 93/13/EHS „členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa.“

23. Rovnako Európska komisia vo svojich pripomienkach v bode 21 v prejudiciálnom konaní vedenom pod C-470/12, POHOTOVOSŤ/Vašuta uvádza cit. ,,Smernica 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby vnútroštátny súd pripustil vstup združenia na ochranu spotrebiteľov ako vedľajšieho účastníka v exekučnom súdnom konaní.“

24. Vedľajšiu intervenciu vníma Európska komisia ako jeden z prostriedkov na ochranu práv spotrebiteľov a niet dôvodu ho vylučovať z prostriedkov ochrany zameraných na dosiahnutie cieľov podľa smernice Rady 93/13 EHS vrátane čl. 7 ods. 1.

25. Podľa čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie 1. Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.

26. Niet dôvodu u právnických osôb zameraných na ochranu práv spotrebiteľov vylučovať ich z právnej ochrany, ktorej súčasťou je aj náhrada ich nákladov v občianskom súdnom konaní. Súdna moc v podstate ani nemá možnosť ako podporiť združenia na účely čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako tým, že sa združeniam prizná náhrada ich nákladov.

27. Účinky procesných úkonov súdu i účastníkov, ktoré s nimi spájala či nespájala predchádzajúca práva úprava zostávajú zachované (srov. např. Bureš, J., Drápal, L., Krčmář, Z., Mazanec, M.: Občanský soudní řád, komentář, II. díl, 6. vydání, C.H. Beck, Praha, 2003, str. 1053).

28. Majúc na zreteli uvedené odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku, t.j. vo výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania ako vecne správny potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p..

29. Žalobca ako odvolateľ bol v odvolacom konaní neúspešný a ostatným stranám konania žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd stranám konania náhradu trov konania nepriznal (§ 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p.).

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).