KSPO/20Co/313/2015


(zdroj)
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 20Co/313/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114225233 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114225233.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu: mBank SPÓLKA AKCYJNA, Senatorska 18, Warszava, 00-950, Poľská republika, IČO: 001254524, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky mBank S. A., pobočka zahraničnej banky, Pribinova 10, 811 09 Bratislava, IČO: 36 819 638, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Bartošík Šváby, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Plynárenská 7/A proti žalovanému: K. F., bytom M. X. Y. XX, XXX XX M. X. Y., právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom vo Svidníku, Sov. hrdinov 163,66, o zaplatenie 2.373,28 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 17C 331/2014-76 zo dňa 13.05.2015 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Predmet konania

1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáhal zaplatenia 2.373,28 Eur s príslušenstvom titulom neuhradených záväzkov žalovaného vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere.

2. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť s poukazom na premlčanie nároku .

Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.:

„Súd žalobu zamieta:

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré pozostávajú z nákladov právneho zastúpenia vo výške 420,80 EUR a tieto zaplatiť priamo na účet právnemu zástupcovi žalovaného E. A. Y., advokátovi vo R., ul. R.. P. XXX/XX na účet vedený vo Y., a. s. J., č. ú. XXXXXXXX/XXXX, IBAN SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, SWIFT: R., VS: XXXX do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“ 4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že žalobca a dlžník, t. j. žalovaný uzatvorili dňa 8. 9. 2008 Zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru H., na základe ktorého bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 10.000,- Sk, ktorý mal byť splácaný 60 mesiacov s konečnou splatnosťou 6. 9. 2013, s ročným úrokom 16,50 %, priemernou RPMN 22,21 %, s celkovými nákladmi 47.586,15 Sk, RPMN v bode 1.8 nie je uvedená, s určenou výškou splátky 2.458,45 Sk. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, z tohto dôvodu sa súd v prvom rade musel vysporiadať, či uplatnená pohľadávka žalobcom je nárokom premlčaným. 5. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Tým, že žalobca účinne odstúpil od Zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru listom zo dňa 4. 10. 2011 došlo v zmysle § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka k zrušeniu Zmluvy od začiatku a v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka pri zrušení zmluvy boli účastníci si povinní vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostali. Premlčacia doba pre vydanie bezdôvodného obohatenia je dvojročná v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka a začala plynúť po doručení oznámenia o odstúpení od zmluvy žalovanému dňom 14. 10. 2011. Žalobca doručil predmetnú žalobu dňa 16. 9. 2014, teda zjavne po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty. Z tohto dôvodu súd námietku premlčania vznesenú žalovaným považoval za dôvodne uplatnenú a pre premlčanie uplatneného nároku celú žalobu zamietol. 6. Aplikoval ustanovenia § 48, § 100, §107, §457 Občianskeho zákonníka.

7. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 Os.p. tak, že úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania.

Obsah odvolania

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ďalej v odvolaní uviedol, že súd na predmetnú zmluvu o úvere aplikoval výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka a na príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka nebral ohľad, teda postupoval v rozpore so zásadou retroaktivity, keď na danú vec aplikoval ustanovenia nepríslušného právneho predpisu, pričom vôbec nevzal do úvahy žalobcovo podanie v predmetnom konaní zo dňa 12.05.2015, prostredníctvom ktorého žalobca poukázal na porušenie zásady zákazu retroaktivity v prípade, ak by boli na predmetnú zmluvu o úvere aplikované výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalobca od zmluvy o úvere odstúpil ešte v roku 2011, kedy do Občianskeho zákonníka nebola zavedená posledná veta § 52 ods. 2, v zmysle ktorej zákonodarca určil prednostnú aplikáciu Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Naopak, v čase uskutočnenia tohto právneho úkonu stále platil stav, podľa ktorého bolo nutné aplikovať na zmluvu o úvere ustanovenia Obchodného zákonníka. Nakoľko úprava odstúpenia od úverovej zmluvy je v Obchodnom zákonníku úpravou komplexnou, nebolo možné ohľadom Odstúpenia aplikovať Občiansky zákonník ani len subsidiárne. Žalobca teda legitímne očakával, že nastali následky a účinky tohto právneho úkonu uvedené v príslušnom kódexe, ktorým bol Obchodný zákonník. Novela Občianskeho zákonníka, ktorou bola do ustanovenia § 52 ods. 2 OZ zavedená jeho posledná veta, neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia (ďalej len „Novela OZ“). Uvedená Novela OZ nadobudla vo vzťahu k poslednej vete § 52 ods. 2 OZ účinnosť dňa 01.04.2015. Žalobca doručil žalobu na súd dňa 16.09.2014, a teda pred uplynutím nie štyroch, ale dokonca ešte pred uplynutím troch rokov od začiatku plynutia premlčacej doby, pričom v čase podania žaloby na súd taktiež ešte nebola účinná ani Novela O Z. Samotná skutočnosť, že takzvaný absolútny obchodný vzťah je založený medzi dodávateľom (§ 52 ods. 3 OZ) a spotrebiteľom (§ 52 ods. 4 OZ), nemôže automaticky založiť pôsobnosť Občianskeho zákonníka v celom rozsahu, ale založí iba aplikáciu ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Nemožno teda svojvoľne aplikovať ustanovenia iného kódexu, ale možno použiť len také, ktoré explicitne uvádzajú, že sa majú na spotrebiteľské zmluvy použiť. Žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách nevylučuje použitie Obchodného zákonníka v prípadoch, keď je daná priamo zákonom (nie dohodou zmluvných strán), ako je tomu práve v prípade zmluvy o úvere. Takisto neexistuje žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka, ktoré by stanovovalo akým spôsobom má (alebo nemá) byť splatený úver s úrokom v prípade odstúpenia od úverovej zmluvy, a to z jednoduchého dôvodu, a to, že Občiansky zákonník úverovú zmluvu ako absolútny obchod vôbec neupravuje, a preto ani nemôže pre spotrebiteľa priaznivejším spôsobom upravovať následky odstúpenia od zmluvy zo strany veriteľa z dôvodu porušenia povinností dlžníka. Aplikáciu Obchodného zákonníka nevylučuje ani právna úprava zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsiahnutá v súčasne platnom zákone č. 129/2010 Z. z., ani v predchádzajúcom zákone č. 258/2001 Z. z., keďže táto neupravuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako osobitný zmluvný typ, ale upravuje iba určitý režim ochrany, ktorý sa má aplikovať na rôzne typy zmlúv, jednou z ktorých je aj zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka. Osobitný predpis neupravuje ani to, čo je to úver (ako jedna z mnohých foriem „spotrebiteľského úveru“ - § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. alebo § 1 zákona č. 129/2010 Z. z., popri napr. odloženej platbe). Ak teda zmluva o spotrebiteľskom úvere napĺňa aj znaky zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka, tak potom je potrebné použiť Obchodný zákonník ako všeobecný predpis voči zákonu o spotrebiteľských úveroch (a až následne aj OZ ako predpis všeobecný voči Obchodnému zákonníku v otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje odlišne, resp. ako predpis osobitný vo vzťahu k ustanoveniam o spotrebiteľských zmluvách). Žalobca je názoru, že výlučná aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka na záväzkovo- právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľom nie je celkom správna. Skutočnosť, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, zakladá aplikáciu ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, no zároveň nevylučuje aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka, ktorý upravuje úverovú zmluvu ako absolútny obchod. Na základe uvedeného je teda jednoznačné, že žalobca má mať v dôsledku odstúpenia nárok nielen na vrátenie nesplatenej istiny, ale aj na zaplatenie zmluvného úroku, ako aj úroku z omeškania a dohodnutých sankcií a nie na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko v dôsledku odstúpenia k vzniku bezdôvodného obohatenia v zmysle Občianskeho zákonníka nedošlo. V súvislosti s odstúpením veriteľa od úverovej zmluvy (pre hrubé porušenie zmluvy, teda nesplácanie úveru dlžníkom) podľa ustanovenia § 506 OBZ vzniká špecifická situácia, a to z dôvodu, že napriek odstúpeniu od zmluvy naďalej trvá záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úrok. Odstúpením od zmluvy de facto dochádza k mimoriadnej splatnosti úveru a strate výhody splátok a vzniká nárok veriteľa na úrok z omeškania. Naviac, žalobca neodvodzoval právo odstúpiť od zmluvy a nároky z toho vyplývajúce od zmluvného dojednania so žalovaným, ale primárne od príslušného zákonného ustanovenia, čo je zrejmé aj z textu odstúpenia. Žalobcovo odstúpenie, ktoré bolo urobené v súlade s ust. § 506 OBZ, založilo žalobcom uplatnený nárok voči žalovanému na úhradu nesplatenej časti úveru spolu so zmluvným úrokom a úrokom z omeškania. 9. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Hodnotenie odvolacieho súdu.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok v jeho napadnutých častiach, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

11. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza( § 387 ods. 2 CSP).

12. Žalobca namieta, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávneho skutkového zistenia ( § 205 ods. 2, písm. f/, d/ O.s.p).

13. K tejto námietke odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený. 14. Podľa názoru žalobcu súd nesprávne právne vec posúdil, ak na účinky odstúpenia od zmluvy aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka.

15. K týmto námietkam odvolací súd udáva, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (§ 52 ods. 1,2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ďalej len OZ, v znení platnom ku dňu podpisu zmluvy ).

16. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľné podmienky“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané (§ 53 ods. 1 OZ ). Zmluvné podmienky uzavreté spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 OZ ).Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, zaradil s účinnosťou od 1.4.2004 t.j. pred uzavretím spornej zmluvy zo dňa 8.9.2008 do nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. V zmysle uvedeného a v súlade s úpravou ochrany spotrebiteľov podľa smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že odstúpenie od zmluvy žalobcom listom zo dňa 4.10.2011 došlo k odstúpeniu od zmluvy, ktoré je potrebné právne vyhodnotiť podľa Občianskeho zákonníka, lebo je to pre žalovaného ako spotrebiteľa výhodnejšie. Dňom 13.10.2011 sa stalo odstúpenie od zmluvy účinným a v tento deň už žalobca mal vedomosť o tom, že k bezdôvodnému obohateniu došlo a kto sa na jeho úkor obohatil. Od uvedeného momentu začala žalobcovi plynúť dvojročná premlčacia doba stanovená ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Žaloba vo veci bola podaná až po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.

17. V súvislosti s právnym posudzovaním uplatňovaného nároku je potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19.06.2013 sp.zn. I. ÚS 402/2013, ktorý sa zaoberal sťažnosťou práve vo veci právneho posúdenia odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka a považoval ho za ústavne konformný, a preto sťažnosť odmietol.

18. Taktiež Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 28.05.2015 vydaným vo veci 8MCdo 13/2014, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora skonštatoval, že aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného a nie Občianskeho zákonníka je zrejmé, že ak by Najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musel by prvostupňový súd vziať zreteľ na ust. § 5b zákona č. 250/2001 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť ust. § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy Obchodného práva. Právne predpisy, ktorých súčasťou sú obe tieto ustanovenia nemajú prechodné ustanovenia, to znamená, že sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou týchto právnych predpisov. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že v prípade zrušenia rozsudkov napadnutých mimoriadnym dovolaním by súd prvého stupňa posudzoval plynutie premlčacej doby podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho by rozhodol tak ako v rozsudku, ktorý generálny prokurátor navrhuje zrušiť. Z tohto rozhodnutia teda nepochybne vyplýva potreba aplikácie ust. § 48 Občianskeho zákonníka i na právne vzťahy založené pred 01.04.2015. Pri spotrebiteľských úveroch použitie ust. § 48 a § 107 Občianskeho zákonníka upravujúceho odstúpenie od zmluvy navyše upravoval v čase uzatvorenia zmluvy zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v poznámke 9 k ust. § 5 tohto právneho predpisu. Pri žalobcovi ako dodávateľovi, ktorý musí poznať právne predpisy súvisiace s poskytovaním spotrebiteľských úverov je treba vyžadovať rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch v najvyššej možnej miere, a to i vo vzťahu k otázke, kedy tento účastník získal vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej v dôsledku odstúpenia od zmluvy. 19. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP rozsudok vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil. 20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že vyslovil, že žalovaný má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože bol v odvolacom konaní plne úspešný. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).