KSPO/20Co/180/2012


(zdroj)
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 20Co/180/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8810208442 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8810208442.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Petra Straku a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu Z. A., nar. X. X.. XXXX, bytom A. č. XXX, zast. JUDr. Michalom Jakubekom, advokátom AK M. R. Štefánika 2673/212/A, Vranov nad Topľou, proti žalovanej M. R., rod. Z., nar. X. X.. XXXX, bytom Z. G. E., X. M. XX/X, zast. JUDr. Jánom Uhlíkom, advokátom AK, Nám. slobody č. 5, 093 01 Vranov nad Topľou, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 14. 6. 2012, č. k. 4C 209/2010-88 takto jednohlasne

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že o nich bude rozhodnuté samostatným uznesením v lehote do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Prvostupňový súd okrem iného svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade z výsledkov vykonaného dokazovania po aplikácii interpretačného pravidla v zmysle § 35 OZ vyplynulo, že čestným prehlásením zo dňa 11. 2. 2002 žalobca sa zaviazal do konca februára 2002 vyplatiť žalovanej sumu 50.000,- Sk ako polovicu kúpnej ceny za kúpu rodinného domu č. XXX v obci A. s tým, že druhá polovica bude vyplácaná v mesačných intervaloch počnúc marcom 2002 vo výške 10.000,- Sk, pričom na uvedenej listine sú podpisy oboch účastníkov konania. Zároveň z výpovede žalovanej na pojednávaní vyplynulo, že žalovaná bola ochotná odpredať žalobcovi rodinný dom tak, ako sa dohodli, teda za sumu 100.000,- Sk. Z uvedeného vyplýva vôľa žalovanej uzavrieť kúpnu zmluvu k predmetnej nehnuteľnosti so žalobcom, nakoniec žalovaná ani túto skutočnosť v priebehu konania nepopierala. Avšak uvedené ešte neznamená, že došlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy. Z výpovede žalovanej vyplynulo, že zmluvné strany sledovali čestným prehlásením zo dňa 11. 2. 2002 zloženie preddavku na kúpnu cenu predmetnej nehnuteľnosti, aby žalovaná mohla vysporiadať vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti s ďalšími spoluvlastníkmi a následne žalovaná zamýšľala odpredať predmetný rodinný dom žalobcovi. Vôľa oboch zmluvných strán teda smerovala k uzavretiu kúpnej zmluvy v budúcnosti, keď už žalovaná ako predávajúca mala byť vlastníkom predmetného rodinného domu. Následne aj z konania žalobcu, ktorý sa následne snažil uzavrieť kúpnu zmluvu, vyplýva, že predmetné čestné prehlásenie nepokladal za platne uzavretú kúpnu zmluvu a ani nemohol byť v tomto dobromyseľný v zmysle interpretačného pravidla podľa § 35 OZ, nakoľko až následne predložil žalovanej návrh kúpnej zmluvy datovaný dňom 2. 6. 2008. Pokiaľ ide o obsahové náležitosti takejto zmluvy o budúcej zmluve a zložení preddavku na kúpnu cenu, ktorou je čestné prehlásenie zo dňa 11. 2. 2002, je neprípustný formalizmus, ktorý kladie nerealistické nároky na laikov pri písaní a uzatváraní právnych úkonov. Súd prvého stupňa teda pri výklade zmluvného textu prihliadal aj na účel úkonu spočívajúci vo vôli účastníkov. Ďalším základným princípom výkladu zmlúv je tiež priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Na základe uvedeného tak súd prvého stupňa považoval čestné prehlásenie zo dňa 11. 2. 2002 za zmluvu o budúcej zmluve a zložení preddavku na kúpnu cenu na kúpu rodinného domu č. XXX v obci A.. Zhoda vôle strán predbežnej zmluvy smeruje k tomu, že účastníci v časovo ohraničenej budúcnosti uzatvoria hlavnú zmluvu s vymedzením jej podstatných obsahových náležitostí. K uzavretiu hlavnej zmluvy v rámci dohodnutej doby potom zásadne dochádza na základe návrhu a jeho akceptácie, k čomu však nedošlo. Ak však v dohodnutej dobe povinná strana návrh s dohodnutým obsahom na uzavretie budúcej (hlavnej) zmluvy neprijme, môže sa oprávnená strana domáhať svojho práva na súde. Žalobou môže žiadať, aby súd svojím rozhodnutím nahradil chýbajúci prejav povinnej strany (§ 161 ods. 3 O.s.p.). Žalobu možno úspešne podať do jedného roka. Táto lehota začína plynúť nasledujúcim dňom od konca dohodnutej doby, dokedy povinná strana mala možnosť i povinnosť záväzok splniť. Zároveň nárok na vrátenie preddavku na kúpnu cenu z dôvodu, že k uzavretiu kúpnej zmluvy ani k vydaniu rozsudku nahradzujúceho vyhlásenie vôle nedošlo, je nárokom z bezdôvodného obohatenia. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti súd žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia vlastníctva k rodinnému domu č. XXX v obci A., zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil a vyhovel žalobe žalobcu, alternatívne aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolateľ v odvolaní okrem iného poukázal na to, že podľa jeho názoru súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil a namietal interpretáciu výkladu čestného prehlásenia. Odvolateľ má za to, že v uvedenom čestnom prehlásení nebolo uvedené uzavretie kúpnej zmluvy do budúcna, keď už žalovaná ako predávajúca bude vlastníkom predmetného rodinného domu. Žalovaná sa už v uvedenom čestnom prehlásení chovala ako výlučná vlastníčka predmetných nehnuteľností. Teda v čase podpisu čestného vyhlásenia žalovaná nebola vlastníčkou predmetného rodinného domu. Odvolateľ sa snažil predmetné nehnuteľnosti, najmä rodinný dom, nadobudnúť vydržaním, pretože podľa jeho názoru spĺňal podmienky na toto vydržanie. Za týmto účelom si odvolateľ vyžiadal od obecného úradu aj príslušné potvrdenie. Predtým si chcel dať zapísať rodinný dom na Katastrálnom úrade Vranov nad Topľou, za ktorým účelom doložil potvrdenie obce, potreboval k tomu aj predbežnú kúpnu zmluvu, preto aj jej pripravený návrh predložil potenciálnej vlastníčke žalovanej. Žalobca bol stále uzrozumený, že ide o zmluvu, na základe ktorej sa stane vlastníkom rodinného domu. Otázka bola iba v doplatení zostávajúcej sumy, no keď zistil, že žalovaná nie je výlučnou vlastníčkou, iba v nepatrnej časti, ako už uviedol, tak chcel, aby si vybavila celé vlastníctvo a tak jej uhradí aj celú sumu. Odvolateľ súdu prvého stupňa predložil aj vyhotovenú už riadnu kúpnu zmluvu, ktorú odmietla žalovaná podpísať. Toto by stačilo pre katastrálny zápis domu. Jej odmietanie bolo z dôvodu zvyšovania ceny za uvedený rodinný dom a chcela odpredať už aj ostatné nehnuteľnosti. Odvolateľ v ostatnom poukázal na predmetné čestné prehlásenie s tým, že nesúhlasí s interpretáciou výkladu tohto prehlásenia súdom prvého stupňa. Ďalej poukázal na to, že 18. 3. 2002 zaplatil žalovanej kúpnu cenu 995 Eur, dňa 20. 2. 2002 sumu 1.460 Eur. Ak by bol zaplatil ostávajúcu sumu 863,04 Eur, bola by kúpna cena vyplatená už najneskôr v máji 2002. Odvolateľ mal záujem vyplatiť žalovanej kúpnu cenu, no požadoval najprv vyporiadanie vlastníctva rodinného domu, čo žalovaná odmietla a žiadala už zaplatiť za rodinný dom a pozemok sumu 300.000,- Sk. Odvolateľ poukázal na podanie žalovanej zo dňa 20. 9. 2010 s tým, že odvolateľ bol stále uzrozumený, že ide o zmluvu, na základe ktorej sa stane vlastníkom rodinného domu. Odvolateľ ďalej poukázal na výpoveď bývalej starostky obce A. s tým, že podľa jeho názoru vlastníkom predmetného rodinného domu sa stal aj vydržaním, pretože podľa jeho názoru ho mal v držbe po dobu 10 rokov.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu je neopodstatnené.

Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, správne z neho vyvodil právne závery a vo veci aj správne rozhodol, pričom odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v ostatnom odkazuje. Na zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poukazuje na to, že žalobca nemohol nadobudnúť predmetnú nehnuteľnosť, rodinný dom, vydržaním z dôvodu neexistencie titulu pre vstup do oprávnenej držby v zmysle ust. § 134 ods. 1 O.s.p. s poukazom na ust. § 130 OZ. Neexistencia titulu vstupu do držby svedčí aj zo skutočnosti, že čestné prehlásenie medzi účastníkmi konania bolo podpísané dňa 11. 2. 2002 a v roku 2008 žalobca predložil žalovanej návrh kúpnej zmluvy (č. l. 38 spisu). Z výpovede samotného žalobcu na pojednávaní dňa 10. 4. 2012 vyplýva, že mimo čestného vyhlásenia žiadna písomná zmluva vyhotovená nebola (č. l. 73 spisu). Na tomto pojednávaní žalobca taktiež uviedol, že „my sme uzavreli iba to čestné prehlásenie, ktoré sa písalo u JUDr. J., pretože v tom čase nebola ešte vlastníčkou domu, čakal som stále z K. na papiere, čo sa mali preložiť, stále sme sa len o tom rozprávali“.

Za takejto situácie, keď všetky námietky uvedené v odvolaní sú neopodstatnené, potom odvolací súd postupom podľa § 219 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.