KSPO/20Co/145/2014


(zdroj)
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 20Co/145/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112200520 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112200520.1



Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne: B. Z., bytom X. mieru XX, XXX XX S., proti žalovanej: Z.. O. Z. - L., IČO: XX XXX XXX, K. XXXXX/XX/B, XXX XX S., o zaplatenie 8747,88 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 16C/3/2012-138 zo dňa 30.04.2014 jednohlasne takto

rozhodol:

M e n í sa uznesenie vo výroku o trovách konania tak, že náhrada trov konania sa účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanej na účet jej právnej zástupkyne náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 1691,74 Eur a náhradu ďalších trov žalovanej s konaním vzniknutých vo výške 279,72 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Zároveň rozhodol o vrátení 70,28 Eur žalovanej zo zálohy na trovy znaleckého dokazovania po právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že uznesením 16C/3/2012-123 zo dňa 04.11.2013 rozhodol o návrhu žalobkyne, ktorým sa domáhala toho, aby súd žalovanej uložil zaplatiť jej sumu 8747,88 Eur v dôsledku jej dispozičného úkonu, súdu doručeného 18.07.2013, ktorým vzala žalobný návrh späť tak, že konanie zastavil a žalobkyni uložil zaplatiť žalovanej náhradu trov, ktoré jej s konaním vznikli majúc za to, že dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. zistené ani tvrdené neboli. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Prešove uznesením 20Co/7/2014-133 z 27.02.2014 uznesenie Okresného súdu Prešov 16C/3/2012-123 zo dňa 04.11.2013 vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch uviedol, že nepovažuje za dostatočné odôvodnenie neaplikácie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., taktiež to, že bude potrebné vyrovnať sa so skutočnosťou, že žalobkyňa podstúpila spotrebiteľský dermatologický zákrok, následkom poskytnutej služby boli nežiaduce účinky i keď podľa znaleckého posudku nedošlo k poškodeniu zdravia.

Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že nevzhliadol dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., pričom o trovách rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p.

Proti uzneseniu, a to proti výroku, ktorým bola žalobkyňa zaviazaná nahradiť žalovanej trovy konania podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Namietala, že argumentácia prvostupňového súdu k posúdeniu danosti dôvodov hodných osobitného zreteľa je scestná a nesprávna. Súd nereflektoval na závery krajského súdu obsiahnuté v zrušovacom uznesení a nekritickým spôsobom prevzal subjektívne tvrdenia znalca, ktorý nemá žiadne právo vyjadrovať sa k tomu, čo je alebo nie je zodpovedné zo strany poškodeného. Súd zároveň nesprávne interpretoval ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Ak je spotrebiteľ v súdnom spore neúspešný, nemá utrpieť ešte ďalšiu ujmu v podobe povinnosti nahradiť žalovanému príliš vysoké trovy konania. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov nepriznáva, alternatívne žiadala, aby odvolací súd uznesenie zmenil tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej na účet jej právnej zástupkyne náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 571,97 Eur.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Zastavenie konania v tomto prípade zavinila žalobkyňa, a to využitím svojho dispozičného práva - späťvzatím žaloby. Preto žalobkyni vznikla podľa § 146 ods. 2 O.s.p. povinnosť nahradiť trovy konania žalovanej.

Použitie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., znamená odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie, pretože má dopad na toho, kto by mal ináč právo na náhradu trov konania. Aplikácia ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú v konaní naplnené zákonné predpoklady na priznanie práva na náhradu trov konania, avšak z osobitných dôvodov súd náhradu trov neprizná.

Aplikácia § 150 O.s.p. je možná iba v prípade existencie zákonom bližšie nešpecifikovaných dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane účastníkov konania. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom.

Zákon v danom ustanovení stanovuje dve základné podmienky, z ktorých by mal súd vychádzať, ak chce uvedené moderačné právo využiť. Musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a musí ísť o výnimočné okolnosti. Výklad týchto podmienok ponecháva zákon na súdnej praxi. Je preto vecou vždy konkrétneho prípadu, či dôjde k takým okolnostiam, ktoré budú podkladom na rozhodnutie súdu o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania.

Významným z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia môže byť v určitej veci tiež to, za akých okolností bol nárok uplatnený na súde, aký bol postoj účastníkov k veci, ako pristupovali v priebehu konania k plneniu procesných povinností účastníka občianskeho súdneho konania a pod. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 17. 10. 2013, sp. zn. 3MCdo 30/2012).

Zistený skutkový stav vyplývajúci z obsahu spisu umožňuje právny záver o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa pre aplikáciu výnimočného ust. § 150 O.s.p.. Významnými z hľadiska aplikácie ust. § 150 O.s.p. sú okolnosti podania návrhu na začatie konania a priebehu konania.

V danej veci je potrebné prihliadnuť na samotný predmet konania, okolnosti, za akých žalobkyňa pristúpila k uplatneniu svojho práva na súde. Predmetom konania je právo na zaplatenie sumy 8747,88 Eur s prísl., ktorá predstavuje plnenie za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Ak sa žalobkyňa chcela domáhať daného práva, musela mať k dispozícii listinný dôkaz preukazujúci existenciu a rozsah jej práva v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobkyňa si preto nechala vypracovať lekársky posudok, v zmysle ktorého bolo bolestné a sťaženie jej spoločenského uplatnenia ohodnotené na 395 bodov. Zo správania sa žalobkyne počas konania možno vyvodiť, že žalobkyňa bola presvedčená o dôvodnosti podanej žaloby, pričom sama navrhla vykonanie znaleckého dokazovania a až následne po oboznámení sa s jeho výsledkami vyvracajúcimi závery obsiahnuté v žalobe využila svoje dispozičné právo a žalobu vzala späť, dôsledkom čoho došlo k zastaveniu konania, čím teda žalobkyňa predišla jeho zbytočnému predlžovaniu a vzniku prípadných ďalších trov konania. Samotný znalec v znaleckom posudku uviedol, že na dolných končatinách žalobkyne existujú mnohopočetné ložiská poruchy pigmentácie, ktoré mohli byť spôsobené IPL prístrojom, v súčasnosti stav žalobkyne nie je možné považovať za ustálený. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa mohla reálne predpokladať, že v konaní bude úspešná.

Nakoľko bola zistená existencia vyššie popísaných dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočných okolností v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. vyznievajúcich v prospech žalobkyne, odvolací súd dospel k záveru, že ani jednému z účastníkov nie je možné priznať náhradu trov prvostupňového konania napriek tomu, že právo na ich náhradu v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. v konaní vzniklo žalovanej.

Za tohto stavu odvolací súd postupom podľa § 220 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.