KSPO/1S/67/2014


(zdroj)
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1S/67/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014201278 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014201278.3



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a členiek senátu JUDr. Viery Zoľákovej, JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcu SLAVOSTAV, s.r.o., Kukučínova 2, Stropkov, IČO: 36 503 258, právne zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Advokátska kancelária, Námestie SNP 7, Stropkov, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce Košice, Masarykova 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. S/2014/02876-2.1, O-359/2014 zo dňa 16.septembra 2014 na základe žaloby jednohlasne takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Včas podanou žalobou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného, ktoré je uvedené v úvodnej časti rozsudku, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Žilina zo dňa 10.07.2014 č.k.: 211/2014-IZA-2.2/pok/R/S a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Žalobca namieta, že prvostupňové rozhodnutie vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu a z tohto dôvodu boli týmto správnym orgánom prijaté nesprávne právne závery. Uviedol, že pracovný úraz, ktorý je predmetom šetrenia žalovaného sa stal na stavbe Diaľnice D1 Dubná Skala - Turany, na stavenisku SO 205 a to 01.10.2013 pracovníkovi žalobcu G. Y. a pri tomto úraze z výšky cca 15 m utrpel ťažkú ujmu na zdraví.

Dôvodil tým, že stavba Diaľnice D1 Dubná Skala - Turany je charakteristická tým, že na niekoľkokilometrovom úseku stavby je viacero stavebných a projektovo samostatných stavebných úsekov (mosty, tunel) označených konkrétnym číslom (napr. SO 205 je most, kde sa stal pracovný úraz) a ďalším charakteristickým znakom tejto stavby je skutočnosť, že ju realizuje jeden hlavný dodávateľ a množstvo subdodávateľov. Na takejto stavbe sa teda pohybuje viacero rôznych firiem a živnostníkov a bez dokonalej organizácie a kooperácie činností týchto subjektov by nemohol byť zabezpečený riadny výkon prác, ani bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov na takomto zložitom pracovisku.

Žalobca poukázal na to, že predtým, než žalovaný začal skúmať zodpovednosť konkrétneho subjektu na stavbe Diaľnice D1 Dubná Skala - Turany, mal dôsledne analyzovať právny status a kompetencie jednotlivých subjektov, spôsob, formu a druh vykonávaných činností a právny titul, ktorý oprávňoval konkrétny subjekt na stavbe Diaľnice D1 Dubná Skala - Turany pôsobiť a v akom rozsahu. Konštatoval, že Národná diaľničná spoločnosť, a.s. ako investor a objednávateľ stavby uzatvorila so spoločnosťou VÁHOSTAV - SK, a.s. ako hlavným zhotoviteľom zmluvu o výstavbe Diaľnice D1 Dubná Skala - Turany, ktorú VÁHOSTAV - SK, a.s., realizuje z väčšej časti prostredníctvom subdodávateľov. Zmluva o výstavbe Diaľnice D1 Dubná Skala - Turany medzi NDS a spoločnosťou VÁHOSTAV - SK, a.s., a jej súčasti sú dôležitým dôkazným prostriedkom, ktorý môže naznačiť právny význam zo skutočnosti ohľadom organizácie prác a zabezpečenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri výstavbe Diaľnice D1 Dubná Skala - Turany. Podľa názoru žalobcu v konaní bolo nevyhnutné, aby správny orgán túto zmluvu zabezpečil, oboznámil sa s ňou a táto spolu s prílohami tvorila obsah spisu.

Ďalej argumentoval, že právny vzťah medzi žalobcom a VÁHOSTAVOM - SK, a.s., bol založený na základe zmluvy o vykonaní určených činností č. ZML 1300642 z 22.05.2013 v spojení s prílohou č. 1 označenou ako niektoré podmienky vykonávania činnosti podľa zmluvy s tým, že k tejto zmluve bol dňa 01.06.2013 podpísaný dodatok č. 1 zmluva s prílohou a dodatok č. 1 boli uzatvorené na základe objednávky VÁHOSTAVU - SK, a.s., 22.05.2013.

V ďalšej časti žaloby sa žalobca zaoberá právnou charakteristikou vzťahu založeného zmluvou ZML 1300642. V tejto súvislosti uviedol, že právny vzťah založený predmetnou zmluvou v znení dodatku č. 1 by mal byť vzťahom obchodnoprávnym, pretože ide o zmluvu inominátnu uzatvorenú podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a dešifrovaním tejto zmluvy však sa musí dôjsť k jednoznačnému záveru, že tento obchodnoprávny vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou VÁHOSTAV - SK, a.s., len simuluje tzv. inštitút dočasného pridelenia podľa § 58 Zákonníka práce, pri ktorom ide o trojstranný právny vzťah medzi zamestnávateľom - žalobcom, jeho zamestnancami a užívateľským zamestnávateľom VÁHOSTAV - SK, a.s.. VÁHOSTAV - SK, a.s. sa však systémovo bráni otvorene pomenovať a právne perfektne uzatvoriť takýto zmluvný vzťah, pretože sa chce zbaviť zodpovednosti, ktoré vyplývajú pre zamestnávateľa z pracovného pomeru medzi zamestnancom a to cestovné, stravné, nocľahy, odvody, dovolenky a zodpovednosť za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a pod..

V súvislosti s uvedenou zmluvou uviedol, že podľa tejto zmluvy VÁHOSTAV - SK, a.s. je objednávateľom a žalobca nie je zhotoviteľom, ale poskytovateľom, čo znamená poskytovateľom pracovnej sily vyplýva, že: - poskytovateľ sa touto zmluvou zaväzuje, že bude podľa pokynov objednávateľa vykonávať činnosti vymedzené touto zmluvou s poukazom na čl. 1 bod 1.1. Ďalej v súvislosti s touto zmluvou uviedol, že poskytovateľ je v súlade - poskytovateľ je v súlade s bodom 1.1 zmluvy povinný vykonávať podľa pokynov objednávateľa činnosti, ktoré obvykle vykonávajú na stavbách nasledovné profesie: tesár, železiar... poskytovateľ bude na základe pokynov objednávateľa vykonávať činnosti spočívajúce vo vykonávaní pomocných činností (napr. pomoc s vykladaním, nakladaním, čistením atď.) a to prostredníctvom ktorejkoľvek z ktorýchkoľvek osôb, prostredníctvom ktorých plní poskytovateľ záväzky podľa tejto zmluvy (čl. I. bod 1.3) - zmluvné strany sa vzhľadom k charakteru činností, ktoré bude poskytovateľ podľa tejto zmluvy vykonávať, dohodli, že oprávnené osoby objednávateľa, určené v tejto zmluve, budú zadávať pokyny na uskutočňovanie činností podľa tejto zmluvy priamo príslušným osobám, prostredníctvom ktorých bude poskytovateľ vykonávať činnosti podľa tejto zmluvy a udelenie pokynu týmto osobám sa považuje za udelenie pokynu poskytovateľovi (čl. II. bod 2.5) - ... výška odplaty bude určovaná podľa objednávateľom odsúhlaseného počtu hodín skutočného vykonávania činnosti podľa bodu 3.3. tejto zmluvy na základe tejto zmluvy a jednotkovej sadzby (čl. III. bod 3.1.) - počet hodín skutočného vykonávania činnosti podľa tejto zmluvy bude denne odsúhlasovaný objednávateľom (ním určenou osobu) v tzv. zmenovke... (čl. III. bod 3.3.) - v prípade, že objednávateľ (VÁHOSTAV-SK, a.s.) zistí u konkrétnej osoby porušenie niektorej z povinností podľa tejto zmluvy (za ktoré zodpovedá poskytovateľ) má právo túto osobu okamžite odvolať z vykonávania činnosti a vykázať ju zo stavby. Poskytovateľ je povinný na vlastné náklady zabezpečiť do 24 hodín náhradu (čl. V. bod 5.4).

Na základe uvedeného žalobca vyvodil záver, že žalobca nemohol na stavbe diaľnice vykonávať sám bez priamych pokynov a riadenia zodpovedných pracovníkov VÁHOSTAVU - SK, a.s., žiadne práce ani činnosti, pretože mu to nevyplývalo ani zo zmluvy ani z iných relevantných dokumentov. Aj kontrola vykonávanej práce a právo na sankcie, teda vykázať pracovníka zo stavby, patrila priamo objednávateľovi. Uviedol, že predmetná zmluva z 22.05.2013 je postavená jednostranne výhodne pre spoločnosť VÁHOSTAV - SK, a.s., je nevyvážená a poskytuje značné zvýhodnenie len jednej zo zmluvných strán, s poukazom na čl. III. bod 3.2, čl. III. bod 3.10, čl. III. bod 3.11, čl. III. bod 3.12, čl. IV. bod 4.2, ktoré články žalobca cituje.

Žalobca ďalej poukazuje na to, že VÁHOSTAV - SK, a.s. si teda takouto zmluvou vytvoril pracovnoprávne prostredie, v ktorom vytvára zdanie, že na stavbe diaľnice pracujú podľa jeho pokynov zamestnanci, ktorý sú označení na prilbách logom VÁHOSTAV - SK, a.s., s poukazom na čl. V. bod 5.3 predmetnej zmluvy, teda akože vlastní zamestnanci, avšak v skutočnosti ide o zamestnancov inej spoločnosti subdodávateľskej, ktorá nesie zodpovednosť za svojich pracovníkov na cudzom pracovisku, pričom nemá možnosť akejkoľvek ingerencie do pracovných a technologických postupov, ktoré stanovili vedúci pracovníci VÁHOSTAVU - SK, a.s..

Žalobca ďalej konštatoval, že pracovný úraz zamestnanca žalobcu G. Y. sa stal na stavbe Diaľnice D1 Dubná Skala - Turany na stavebnom objekte SO 205, pričom už z citovanej zmluvy vyplýva, že práce budú vykonávané na stavbách 1484 Diaľnica D1 Dubná Skala - Turany. Ide však o niekoľkokilometrový úsek diaľnice, a preto je nevyhnutné, aby stavenisko, konkrétne stavebné objekty SO boli medzi zmluvnými stranami jednoznačne vymedzené, a preto bolo potrebné vyhotoviť presnú identifikáciu konkrétneho pracoviska na stavenisku, kde sa mali pracovníci žalobcu pohybovať, a kde mali vykonávať práce určené riadiacimi pracovníkmi VÁHOSTAVU - SK, a.s.. Za takýto doklad rozhodne nie je možné považovať protokol o odovzdaní staveniska SO 205 zo dňa 04.06.2013, ktorý mal dňa 04.06.2013 podpísať nikým nepoverený pracovník žalobcu C. N., ktorý naviac ani dňa 04.06.2013 nebol v práci, pretože nastúpil pracovať až dňa 11.06.2013. Po tejto námietke prvostupňový správny orgán uznal, že pracovný úraz sa stal na stavenisku SO 205, ktoré v čase úrazu bolo odovzdané spoločnosti SPPC, s.r.o., Drieňová 34, Bratislava podľa protokolu o odovzdaní staveniska zo dňa 27.05.2013.

Uviedol, že existuje však taktiež aj tretí a možno aj ďalší protokol o odovzdaní tohto istého staveniska SO 205 spoločnosti RADASTAV, s.r.o., Novoť 310, zo dňa 08.01.2013, pričom podľa inšpektorom zistených informácii práve táto spoločnosť mala na ľavú vetvu mosta SO 205 inštalovať zábradlie na danom mieste, kde došlo k prelomeniu dosky zábradlia a pádu pracovníka G. Y.. Je preto dôvodná otázka, ktorý zo subdodávateľov zodpovedá za bezpečné vyhotovenie zábradlia na zabetónovanej vetve mosty, ktorý subjekt mal toto pracovisko protokolárne prevzaté.

V ďalšej časti žaloby sa žalobca zaoberá otázkou spolupráce viacerých zamestnávateľov na spoločnom pracovisku s tým, že tak, ako už uvádzal, na stavbe Diaľnice D1 Dubná Skala - Turany bolo množstvo subdodávateľov, ktorí boli v rozličných zmluvných vzťahoch s hlavným zhotoviteľom VÁHOSTAV - SK, a.s., a bolo práve povinnosťou tohto subjektu, aby stanovil presne pravidlá a kritéria pohybu a činnosti pracovníkov viacerých zamestnávateľov na spoločnom pracovisku. V žiadnom prípade sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného, že to bol žalobca, ktorý mal podľa § 18 ods. 3 Zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci uzatvoriť dohodu podľa § 18 ods. 1 Zákona o BOZP, pretože takáto povinnosť vyplýva pre hlavného zhotoviteľa VÁHOSTAV - SK, a.s., zo zmluvy o dielo s NDS, pričom žalobca predložil dôkaz o tom, že z podčlánku 6.7 vyplýva, že zhotoviteľ vypracuje návrh dohody o vytvorení podmienok bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci na spoločnom pracovisku s ďalšími zhotoviteľmi objednávateľa podľa § 18 zákona č. 124/2006 Z.z.. Inštitút dohody bol do § 18 ods. 1 tohto právneho predpisu zavedený až novelou vykonanou zákonom č. 154/2013 Z.z., ktorý je účinný od 01.07.2013. V čase uzatvorenia zmluvy ZML 1300642 z 22.05.2013 bolo ustanovenie § 18 zákona č. 124/2006 Z.z. účinné v znení, že ak zamestnanci viacerých zamestnávateľov alebo fyzické osoby oprávnené na podnikanie plnia úlohy na spoločnom pracovisku tak, že môže byť ohrozená ich bezpečnosť alebo zdravie, je spolupráca zamestnávateľov a takýchto osôb pri prevencii, príprave a vykonávaní opatrení na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, koordinácii a činnosti a vzájomná informovanosť súčasťou uzavretých zmlúv. Zmluva určí, že kto z nich je povinný vytvoriť podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov na spoločnom pracovisku a v akom rozsahu.

Žalobca ďalej tvrdí, že zmluvy so subdodávateľmi pripravovala zásadne spoločnosť VÁHOSTAV - SK, a.s. ako hlavný zhotoviteľ stavby, a preto by bolo iluzórne vyžadovať od subdodávateľov, aby do zmlúv práve oni navrhovali spôsoby spolupráce zamestnávateľov na spoločnom pracovisku. Bolo to naviac aj nemožné, pretože jedine hlavný dodávateľ stavby spoločnosť VÁHOSTAV - SK, a.s. poznal úlohy a činnosti jednotlivých subdodávateľov na jednotlivých staveniskách stavby Diaľnice D1 Dubná Skala - Turany, a preto podľa názoru žalobcu bolo povinnosťou spoločnosti VÁHOSTAV - SK, a.s., podľa § 18 ods. 1 Zákona o BOZP do týchto zmlúv zakomponovať ustanovenia o spolupráci VÁHOSTAVU - SK, a.s. a subdodávateľov pri prevencii, príprave a vykonávaní opatrení na zaistenie BOZP, koordináciu činnosti a vzájomnú informovanosť na spoločnom pracovisku. Podľa názoru žalobcu sa tejto povinnosti spoločnosť VÁHOSTAV - SK, a.s. nemôže zbaviť a žalovaný správny orgán nemôže poukázať na to, že ak ustanovenia o spolupráci a koordinácii pracovných činností a systéme zabezpečenia BOZP neboli súčasťou zmlúv, prípadne neboli osobitne dohodnuté, že za BOZP na spoločnom pracovisku zodpovedá zamestnávateľ poškodeného pracovníka.

Žalobca ďalej tvrdí, že žalovaný správny orgán ani nevykonal náležité dokazovanie k zisteniu skutočnosti, či a akým spôsobom bola alebo nebola dohodnutá spoluprácu VÁHOSTAVU - SK, a.s. a ďalších subdodávateľov na spoločnom pracovisku.

Žalobca ďalej argumentuje zápisom z koordinačnej porady BOZP Združenia SD Dubná Skala so sídlom Hviezdoslavova 36/33, Martin zo dňa 15.05.2013, z ktorej vyplýva, že jednotliví zástupcovia združenia navrhli, aby zhotoviteľ VÁHOSTAV - SK, a.s. zistil aktuálny počet a zoznam poddodávateľských subjektov, ktoré vykonávajú práce na stavenisku a bola stanovená povinnosť príslušného stavbyvedúceho na stavebnom objekte informovať ostatných stavbyvedúcich o počte osôb a firiem presúvaných zo stavebného objektu na iný stavebný subjekt. Podľa jeho názoru aj z tohto zápisu jednoznačne vyplýva, že informovanosť a organizácia práce a BOZP na spoločnom pracovisku bola nedostatočná. Subdodávatelia o sebe často nevedeli a bolo medzi nimi sporné, kto zodpovedá za jednotlivé pracoviská stavby a BOZP na nich a všetky správy a zápisy sú súčasťou administratívneho spisu správneho orgánu.

Žalobca ďalej namieta, že ak žalovaný označil v napadnutom rozhodnutí C. Y. za vedúceho stavebnej skupiny, ktorý by mal byť tou zodpovednou osobou, má na mysli ustanovenie § 2 písm. q/ vyhlášky č. 147/2013 Z.z., s týmto záverom nesúhlasí, pretože C. Y. nemal kompetencie takejto osoby, pretože takáto osoba je osobou s právomocou samostatne rozhodovať a to C. Y. na pracovisku SO 205 rozhodne nebol. C. Y. bol tzv. parťákom určitej skupiny pracovníkov, tzn. osobou, ktorá prijímala pokyny od riadiacich pracovníkov VÁHOSTAVU - SK, a.s. a to od stavbyvedúceho majstra a ďalej tieto pokyny prenášal na svojich spolupracovníkov. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že parťák nerozhoduje o tom, ktoré činnosti sa idú vykonávať, a akým spôsobom (technologickým postupom) sa budú vykonávať, iba plní príkazy stavbyvedúceho a majstra a pri manuálnej práci, ktorú spoločne s ďalšími pracovníkmi riadne vykonáva aj koordinuje prácu svojich spolupracovníkov na prikázaných činnostiach.

V žalobe konštatoval, že na rôznych stavebných objektoch stavby Diaľnice D1 Dubná Skala - Turany poskytol spoločnosti VÁHOSTAV - SK, a.s., až 40 svojich pracovníkov s poukazom na dodatok č. 1 k ZML č. 1300642, a preto by bolo nemožné, aby ich riadil robotník parťák, ktorý by bol zodpovedným za všetkých pracovníkov na všetkých staveniskách. Vie aj preukázať, že jeho pracovníci pracovali v rôzne veľkých pracovných skupinách na viacerých stavebných objektoch, nielen na stavebnom objekte SO 205, kde sa stal pracovný úraz, ale aj na SO 225, s poukazom na objednávku z 22.05.2013 a rovnako aj na SO 201, SO 204, SO 207, SO 208, SO 210. Na žiadnom z uvádzaných stavebných objektoch neexistuje protokol o odovzdaní stavenisku, ktorý by preukazoval, že žalobca protokolárne prevzal stavenisko. Aj táto skutočnosť dokresľuje fakt, že spoločnosť žalobcu nevykonávala na stavbe Diaľnice D1 Dubná Skala - Turany žiadne dielo, ani konkrétne činnosti vopred v zmluve vymedzené, ale len dodala spoločnosti VÁHOSTAV - SK, a.s., stanovený počet pracovníkov, ktorý vykonávali na základe priameho riadenia a konkrétnych pokynov zodpovedných osôb v spoločnosti VÁHOSTAV - SK, a.s. určené práce a činnosti za odmenu určenú podľa počtu odpracovaných hodín. Žalobca sa nestotožňuje ani v prezentovanom názore žalovaného, že žalobca nezabezpečil, aby pracovisko vo výške, z ktorého zamestnanci prehadzovali predlžovací elektrický kábel, neohrozovalo bezpečnosť a zdravie zamestnancov.

Ak žalovaný ustálil, že pracovný úraz Patrika Hudáka sa stal na stavenisku SO 205, ktorý protokolárne prevzala spoločnosť SPPC, s.r.o. Bratislava a ochranné zábradlie na dokončenej časti tohto mosta SO 205 vyhotovila spoločnosť RADASTAV, s.r.o., Novoť, potom chýba logická súvislosť stanovenia zodpovednosti žalobcu za nesprávne inštalované zábradlie. Uviedol, že ak zábradlie, ktoré sa pri pracovnom úraze zlomilo a jeho nekvalita bola v priamej príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu, bolo potom zhotovené nekvalitne a v rozpore so slovenskou technickou normou a bolo predsa povinnosťou hlavného zhotoviteľa stavby spoločnosti VÁHOSTAV - SK, a.s. takéto zábradlie skontrolovať, prípadne tento úsek stavby označiť ako nebezpečný priestor. Skutočnosť, že zábradlie na kritickej časti nebolo nainštalované správne a podľa platnej STV, dokazuje aj to, že bezprostredne po úraze práve pracovníci VÁHOSTAVU - SK, a.s. zabezpečili na zábradlie doplnenie konzol s poukazom na výpoveď C. Y. z 03.12.2013. Zo správ o plnení úloh BOZP na stavbe Diaľnice D1 Dubná Skala - Turany s poukazom na správy č. 15/2013, 16/2013, 17/2013 vyplýva, že je konštatovaná nedostatočná kontrolná činnosť technika BOZP spoločnosti VÁHOSTAVU - SK, a.s., a sú konštatované hlavne nedostatky pri nedostatočnom zabezpečení alebo chýbajúcej ochrane proti pádu z výšky na mostných konštrukciách.

Žalobca poukazuje na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že z vyšetrovania udalosti je zrejmé, že priamou príčinou vzniku pracovného úrazu postihnutého bola nesprávna organizácia práce a nesprávny pracovný postup, pretože účastník konania trpel na stavbe nebezpečný spôsob práce a neurčil správny pracovný postup. Zamestnanci vôbec nemuseli vystupovať do výšky na ľavú časť mosta, ktorá bola po stránke tesárskych, železiarskych a betonárskych prác už hotová. Podľa štandardného pracovného postupu sa na jednotlivé pracoviská stavby inštalujú podružné staveniskové rozvádzače, ktoré zabezpečuje pre svojich zamestnancov zamestnávateľ alebo subjekt na základe dohodnutých podmienok na spoločnom pracovisku.

V tejto súvislosti žalobca uviedol, že jeho pracovníci v pracovných pozíciách tesár, železiar, prípadne pomocný robotník neboli kompetentní stanovovať záväzné pracovné postupy ani postupy technologické. Takéto oprávnenie nemal ani tzv. parťák C. Y., ktorého kompetencie boli popísané a zo zmluvy medzi žalobcom a VÁHOSTAV - SK, a.s., vyplýva jednoznačne, že žalobca prostredníctvom svojich pracovníkov vykonával práce v uvedených profesiách a na základe pokynov objednávateľa VÁHOSTAV - SK, a.s., ktorý prostredníctvom svojich oprávnených osôb dával pokyny priamo príslušným osobám žalobcu a udelenie pokynu týmto osobám sa považovalo podľa zmluvy za udelenie pokynu priamo žalobcovi. Z tejto zmluvy totižto vyplýva, že oprávnené osoby spoločnosti VÁHOSTAV - SK, a.s. mohli dávať pokyny nielen prostredníctvom parťáka, ale aj priamo hociktorému pracovníkovi žalobcu, pričom mali právo a povinnosť túto prácu riadiť, organizovať a kontrolovať. Preto žalobca nesúhlasí s tým, že zavinenie za nesprávnu organizáciu prácu ani nesprávny pracovný postup nesie žalobca, ktorý práce ani neorganizoval, ani neurčoval žiadne pracovné ani technologické postupy. Aj samotný spôsob napojenia pracovných pomôcok na elektrickú energiu bol v kompetencii riadiacich pracovníkov spoločnosti VÁHOSTAV - SK, a.s..

Súhlasí však s konštatovaním žalovaného, že podľa štandardného pracovného postupu sa na jednotlivé pracoviská stavby inštalujú podružné staveniskové rozvádzače, ktoré zabezpečuje pre svojich zamestnancov zamestnávateľ alebo subjekt na základe dohodnutých podmienok na spoločnom pracovisku. V tejto súvislosti žalobca zdôrazňuje, že podľa článku V. bod 5.9 ZML 1300642, ktoré cituje: „Objednávateľ zabezpečí poskytovateľovi stavebné mechanizmy, materiál a nevyhnutné špeciálne náradie potrebné na realizáciu činnosti podľa tejto zmluvy.“ Uviedol, že staveniskový elektrický rozvádzač možno celkom jednoznačne považovať za nevyhnutné špeciálne náradie, ktoré mala pre žalobcu zabezpečiť spoločnosť VÁHOSTAV - SK, a.s. s tým, že podľa čl. 1 ods. 11 písm. b/ prílohy č. 1 k zmluve ZML 1300642 zhotoviteľ je povinný používať výhradne miesto a spôsoby pripojenia elektrickej energie a vody určené objednávateľom. V tejto súvislosti žalobca konštatoval, že prívod elektrickej energie na zárodok pravej strany vetvy mosta SO 205 je najbližšie z betónovej plochy dokončenej ľavej vetvy mosta v smere Žilina - Martin, preto priamo zodpovední pracovníci VÁHOSTAVU - SK, a.s. určili takýto spôsob napojenia elektrickej energie. Tento spôsob napojenia elektrickej energie bol realizovaný opakovane po dlhú dobu a bolo by iluzórne sa domnievať, že majstri, prípadne stavbyvedúci o takomto spôsobe napojenia elektrickej energie nevedeli a netolerovali ho. Inšpektor práce vyšetrujúci tento pracovný úraz postupoval vo veci tendenčne, zaujato, neskryte hájil záujmy spoločnosti VÁHOSTAV - SK, a.s. a vyšetrovanie viedol s cieľom zbaviť túto spoločnosť zodpovednosti za pracovný úraz. Namietal, že neboli vykonané výsluchy dôležitých osôb, napr. Ing. I. O., autorizovaného bezpečnostného technika spoločnosti VÁHOSTAV - SK, a.s., ktorý oznámil pracovný úraz, nebol vypočutý ani autorizovaný bezpečnostný technik Ing. I. T., ktorý pre žalobcu zabezpečoval služby v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a ktorý naviac pôsobil na stavbe Diaľnice D1 Dubná Skala - Turany ako zástupca koordinátora bezpečnosti. Nebol vypočutý autorizovaný bezpečnostný technik I. V., ktorý vykonával na tejto stavbe funkciu koordinátora bezpečnosti. Všetci uvedení bezpečností technici mohli podstatne viac ozrejmiť koordináciu práce a zabezpečenia BOZP viacerými subjektmi na spoločnom pracovisku. Žalobca súčasne pripustil, že technologický postup napájania elektrickej energie zo staveniskového rozvádzača na zabetónovanej časti ľavej vetvy mosta SO 205 nebol celkom správny, pretože došlo k pracovnému úrazu, avšak išlo o kombináciu dvoch základných príčin a to 1/ nesprávne zhotovené zábradlie na ľavej vetve mosta SO 205 a 2/ nesprávny technologický postup napájania do zdroja elektrickej energie. V tejto súvislosti žalobca akcentoval, že za nesprávne zhotovené zábradlie nemôže niesť zodpovednosť subjekt, ktorý zábradlie nezhotovoval vzhľadom už na namietané skutočnosti citované v žalobe vyššie.

Vo vzťahu k technologickému postupu napájania elektrickej energie uviedol, že tento spôsob určila spoločnosť VÁHOSTAV - SK, a.s., prostredníctvom svojich riadiacich subjektov. Technologicky nesprávne a nebezpečné zapájanie elektrickej energie zo staveniskového rozvádzača na zabetónovanej ľavej vetve mosta SO 205 bolo vykonávané na pokyn riadiacich osôb spoločnosti VÁHOSTAV - SK, a.s. pracovníkmi žalobcu po dlhšiu dobu. Spoločnosť VÁHOSTAV - SK, a.s. bezprostredne po pracovnom úraze okrem namontovania dostatočného počtu konzol na sporné zábradlie zabezpečila aj podružný staveniskový rozvádzač do blízkosti výkonu prác na zárodku pravej strany mosta, pričom toto uskutočnila prostredníctvom svojho žeriavu a pracovníkmi žalobcu, ktorí ho vykonali na základe pokynu stavbyvedúceho spoločnosti VÁHOSTAV - SK, a.s.. Nie je teda pravdou, že pracovníci žalobcu nepoukazovali na nedostatočný počet elektrických stavebných rozvádzačov, pretože tieto požiadavky boli najmä zo strany C. Y. stavbyvedúcemu oznamované, avšak zrealizované boli až po pracovnom úraze G. Y.. Ak stavbyvedúci W.. B. E. tvrdí, že aj pod zárodkom pravej vetvy mosta bol staveniskový elektrický rozvádzač a tento bol asi 5 metrov ďalej ako používaný rozvádzač na ľavej vetve mosta, táto skutočnosť nie je pravdivá a podľa názoru žalobcu sa žalovaný s touto informáciou vôbec nevyrovnal. Stavba SO 205 most je dlhá niekoľko sto metrov a pod pravou stranou zárodku mosta sa nachádzal staveniskový rozvádzač za riekou, takže pokiaľ by mala byť privedená elektrická energia do tohto rozvádzača, bolo byť potrebné prekonať rieku a bolo by to omnoho ďalej. Takýto spôsob napojenia však nikto zo zodpovedných pracovníkov spoločnosti VÁHOSTAV - SK, a.s. neurčil. Správny spôsob napojenia bol vykonaný až po pracovnom úraze spoločnosťou VÁHOSTAV - SK, a.s..

V súvislosti s nesprávnym procesným postupom žalovaného žalobca uviedol, že vyšetrujúci inšpektor neprizval k riešeniu a vyšetreniu pracovného úrazu zodpovedných pracovníkov žalobcu, ale konal s nikým nepovereným pracovníkom C. Y., ktorý vykonával funkciu parťáka a inšpektor nevypočul autorizovaných bezpečnostných technikov, ktorých už uvádzal a výsluchy pracovníkov žalobcu boli vykonané v strese, záznamy sú nečitateľné, nepresné a dotknutí pracovníci nemali reálnu možnosť pre ich nečitateľnosť pred ich podpisom prečítať svoju výpoveď. Priemerný robotník nevie posúdiť rozsah a význam svojej výpovede, vyšetrovanie pracovného úrazu je mu nepríjemné a vyšetrujúceho inšpektora sa rád zbaví podpisom nečitateľnej výpovede. Inšpektor výpovede, ktoré následne prepísal do čitateľnej podoby, ani neviedol k skutočnému zisteniu príčin vzniku pracovného úrazu, a preto závery inšpektora sú neúplné, čiastkové a hlavne tendenčné. Neboli vypočutí okrem E. aj iní zodpovední vedúci spoločnosti VÁHOSTAV - SK najmä k spôsobu organizácie práce.

Za flagrantné porušenie pracovných predpisov považuje žalobca požiadavku inšpektora práce Inšpektorátu práce v Žiline, ktorú adresoval žalobcovi listom zo dňa 26.03.2014 č. 2014-2.2/5039, pretože týmto listom inšpektor požiadal prvú, tretiu a štvrtú stranu protokolu o vyšetrovaní príčin vzniku pracovného úrazu zo dňa 27.01.2014 vymeniť za ním zaslané strany a pôvodné strany protokolu tým podľa inšpektora strácajú opodstatnenosť a je potrebné ich skartovať. Preto je dôvodná otázka, ktorý protokol o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu je ten správny, či pôvodný z 27.01.2014 alebo ten, v ktorom majú byť vymenené strany jedna, tri a štyri. V tomto prípade ide o neprípustný postup hraničiaci so zneužitím právomoci verejného činiteľa.

Žalovaný sa k veci vyjadril v písomnom podaní zo dňa 13.01.2015 a navrhol žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. V podstate poukázal na to, že žalobné námietky sú totožné s námietkami uvedenými v priebehu správneho konania a odvolacími námietkami a neobsahujú žiadne nové skutočnosti ani argumenty. V tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie rozhodnutia s tým, že považuje za potrebné poukázať na zásadné aspekty predmetu rozhodnutia, resp. porušenia povinnosti, za ktoré bola žalobcovi uložená pokuta. Uviedol, že už v odvolaní žalobca dokazoval zodpovednosť spoločnosti VÁHOSTAV - SK, a.s. ako objednávateľa podľa uzatvorenej zmluvy o vykonaní určitých činností č. ZML 1300642 zo dňa 22.05.2013. V tejto súvislosti žalovaný konštatuje, že žalobca na jednej strane tvrdil, že prácu prideľoval a jej výkon kontroloval, a teda za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zodpovedal objednávateľ, na druhej strane však z uvedenej zmluvy vyplýva, že účastník konania - žalobca poskytovateľ je povinný vystrojiť svojich zamestnancov potrebnými osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami s poukazom na čl. V. bod 5.3 a podľa tej istej zmluvy žalobca zodpovedá v plnom rozsahu tiež za dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich BOZP, aj za registráciu úrazov a ich odškodnenie podľa čl. V. bod 5.5. Táto dohoda v súlade s § 18 ods. 1 Zákona o BOZP jednoznačne určila, že žalobca je povinný vytvoriť podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov na spoločnom pracovisku a v plnom rozsahu. Námietky žalobcu, že uzatvorená zmluva bola jednostranne výhodná pre druhú stranu, nie je relevantná, pretože táto zmluva mala byť podpísaná v súlade so zmluvnou voľnosťou a žalobca si mal byť vedomý, k čomu sa podpisom zmluvy zaväzuje.

Ani prípadný záver, že inšpekciou práce bolo zistené porušenie predpisov a povinností aj zo strany iných subjektov, by však nezbavil žalobcu zodpovednosti za porušenie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a to aj s poukazom na objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa za správny delikt.

Žalovaný v súvislosti s objektívnou zodpovednosťou uviedol, že administratívnoprávna zodpovednosť má úplne odlišný charakter ako zodpovednosť trestnoprávna či občianskoprávna. Správne právo je založené v súvislosti so zodpovednosťou zamestnávateľa na objektívnom princípe, pretože zodpovednosť zamestnávateľa za správny delikt je zodpovednosťou objektívnou. Správne orgány ukladajú v správnom konaní sankcie za jednotlivé správne delikty, zatiaľ čo orgány činné v trestnom konaní riešia a sankcionujú trestné činy fyzických osôb, ktoré napĺňajú znaky niektorej zo skutkových podstát uvedených v Trestnom zákone. V nadväznosti na vyššie uvedené, aj za predpokladu, že by sa v trestnom konaní preukázalo zavinenie jednej alebo viacerých fyzických osôb za určitý trestný čin, neznamená to, že sa žalobca ako zamestnávateľ zbaví svojej zodpovednosti za dokázaný správny delikt.

Žalovaný zdôraznil, že zamestnávateľ musí predovšetkým vykonávať všetky potrebné bezpečnostné a zdravotné opatrenia tak, aby nedošlo k ohrozeniu a k akémukoľvek poškodeniu zdravia zamestnancov. Je povinný vždy realizovať požiadavky upravené právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Absolútnou prioritou zamestnávateľa na pracovisku musí byť bezpečnosť a zdravie jeho zamestnancov, ako aj iných zamestnancov a fyzických osôb, nachádzajúcich sa s vedomím zamestnávateľa na jeho pracovisku alebo v jeho priestore. V zmysle Zákona o BOZP je zamestnávateľ povinný realizovať všeobecné zásady prevencie, posudzovať riziko a v primeranom rozsahu vykonávať potrebné opatrenia na zaistenie bezpečnosti a zdravia zamestnancov.

Povinnosti stanovené právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú totiž základnými povinnosťami zamestnávateľa, lebo pri ich porušení nedochádza iba k ohrozeniu materiálnych hodnôt, ale i k ohrozeniu života a zdravia zamestnancov. Ak teda zamestnávatelia, či už z nevedomosti alebo z nedbanlivosti umožnia, aby svoje prevádzkové, pracovné a iné úlohy plnili na úkor BOZP, berú na seba plnú zodpovednosť za prípadné dôsledky.

Žalovaný konštatoval, že požiadavky upravené predpismi na zaistenie BOZP musí realizovať vždy zamestnávateľ, a to s tým, že jednotlivé elementy práce uvedené v ustanovení § 6 Zákona o BOZP musia byť v takom stave, aby jednotlivo alebo vo svojom spoločnom pôsobení na zamestnanca neohrozovali jeho bezpečnosť a zdravie. Nestačí, aby stroje a organizácia práce len spĺňali požiadavky BOZP - tam, kde nemožno vylúčiť škodlivé vplyvy, treba ich pôsobenie znížiť na najnižšiu možnú mieru.

Zamestnanci žalobcu sa s vedomím povereného vedúceho pracovníka (vedúceho skupiny, ktorého žalobca označil ako tzv. parťák) rozhodli, že elektrickú energiu budú na svoje pracovisko - rozostavanú vetvu mosta dopravovať pomocou svojho predlžovacieho kábla, ktorého jeden koniec zapájali do zásuvky elektrického rozvádzača umiestneného na ľavej zabetónovanej vetve mosta SO 205 vo výške cca 15 m a druhý koniec opakovane riskantným spôsobom prehadzovali do značnej vzdialenosti do rúk iného zamestnanca stojaceho na rozostavanej pravej vetve mosta. Zamestnanci vo svojich vyjadreniach potvrdili, že išlo o zaužívaný postup, ktorý bol použitý opakovane. Zamestnanci žalobcu mali pritom vykonávať pracovnú činnosť (debniace práce) len na zárodku rozostavanej vetvy mosta SO 205, na zabetónovanú deku druhej vetvy mosta nebolo pri správnej organizácii práce potrebné vôbec vystupovať a prehadzovať predlžovací kábel do značnej vzdialenosti. Uvedený spôsob bol zapojený do zásuvky rozvádzača, teda bol prehadzovaný pod prúdom. Pred touto nebezpečnou činnosťou nebola zabezpečená ani kontrola technického stavu dočasného ochranného zábradlia napriek tomu, že pri hádzaní kábla sa zamestnanci približovali až k okraju zabetónovanej deky vo výške. Žalobca nezabezpečil pre túto činnosť ani individuálnu ochranu, ktorá je pre krátkodobú prácu pre zamestnávateľa z hľadiska úspory času a nákladov vhodnejšia.

Nebezpečný pracovný postup si určili a realizovali zamestnanci žalobcu s vedomím zodpovedného vedúceho zamestnanca bez toho, aby im bol určený bezpečný pracovný postup v zmysle príslušných ustanovení Zákona o BOZP. Žalobcova námietka, že p. C. Y. nebol vedúcim zamestnancom v zmysle § 2 písm. q/ vyhlášky č. 147/2013 Z.z., je neakceptovateľná, lebo tento neurčil na stavbe svojho majstra ani stavbyvedúceho, ale ústne poveril riadením prác vedúceho skupiny p. C. Y. a tento bol považovaný za vedúceho skupiny, ktorý rozdeľoval úlohy a takto bol všetkými akceptovaný. Táto skutočnosť bola potvrdená zamestnancami žalobcu, ale aj zamestnancami objednávateľa.

Podstatou pochybenia žalobcu a prvotnou príčinou vzniku pracovného úrazu postihnutého zamestnanca žalobcu je podľa názoru NIP skutočnosť, že žalobca neurčil bezpečný pracovný postup napojenia pracovných prostriedkov (reťazovej píly, malého cirkulára) na elektrický prúd a trpel nebezpečný pracovný postup, kedy zamestnanci vystupovali do výšky 15 m na vedľajšiu hotovú vetvu mosta a odtiaľ prehadzovali predlžovací elektrický kábel na zárodok druhej vetvy mosta. Rovnako závažnou je aj skutočnosť, že nezabezpečil, aby pracovisko vo výške neohrozovalo bezpečnosť a zdravie jeho zamestnancov.

Tomuto postupu zamestnancov mohol žalobca účinne zabrániť, keby dôsledne kontroloval ich činnosť a venoval nevyhnutnú pozornosť aj kontrole pracovných postupov, používaných pri práci jeho zamestnancami.

Pokuta bola uložená s ohľadom na skutočnosť, že preukázané porušenie povinností zo strany žalobcu tak, ako sú uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia, bolo jednoznačne v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom postihnutého zamestnanca s následkom ťažkej ujmy na zdraví, spočívajúcej v predpokladaných trvalých následkoch a s predpokladanou zníženou pracovnou schopnosťou. Prvostupňový správny orgán vychádzal pri ukladaní výšky sankcie zo Zákona o inšpekcii práce ako svojho kompetenčného zákona a zároveň aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR v oblasti ukladania sankcií. Podľa § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce pri ukladaní pokuty zohľadňuje preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na skutočnosti uvedené v bodoch a/ až e/.

V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/16/2011 zo dňa 30.05.2012 spĺňa výška pokuty, ktorá bola uložená v spodnej hranici zákonnej sadzby výchovný účel, ktorý má v budúcnosti odradiť žalobcu od protiprávneho konania, ale zároveň nemá byť uložená pokuta pre žalobcu likvidačná, pretože cieľom sankcie nie je len trest, ale aj prevencia.

Podľa názoru žalovaného má za to, že správne orgány na obidvoch stupňoch sa riadne vysporiadali s argumentami žalobcu vo svojich rozhodnutiach, v ktorých zaujali stanovisko ku všetkým námietkam, ktoré uviedol žalobca vo svojom vyjadrení k oznámeniu o začatí správneho konania a v odvolaní.

Postup v priebehu celého konania bol v súlade so Správnym poriadkom a s právnymi predpismi platnými a účinnými na území SR, s námietkami žalobcu sa IP a NIP plne vysporiadali a k jeho vyjadreniam zaujali v obidvoch napadnutých rozhodnutiach relevantné stanovisko. Pretože žalobca nepredložil počas správneho konania žiadne nové listinné dôkazy, ani nenavrhol vykonanie nových dôkazov na podporu svojich tvrdení, správny orgán rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania.

Žalovaný konal bez dôvodných pochybností, v súlade so zásadou náležitého zistenia skutkového stavu a v rozsahu potrebnom na riadne a spravodlivé rozhodnutie v prejednávanej veci, čo patrí medzi základné procesné zásady.

S argumentáciou žalobcu NIP zásadne nesúhlasí a jeho námietky nepovažuje za relevantné. Žalobca v súvislosti s uložením pokuty znova namieta skutočnosti, ktoré NIP skúmal už v odvolacom konaní, kedy dospel k záveru, že tieto nie sú relevantné a neodôvodňujú zrušenie alebo zmenu rozhodnutia IP. NIP má za to, že IP disponoval takými dôkazmi, ktoré preukázali porušenie povinnosti zo strany žalobcu, a po ich zhodnotení nemal pochybnosti o zistených nedostatkoch. V konaní bola dodržaná zásada hospodárnosti, čo však nebolo na ujmu kvality rozhodnutia a skutočný stav veci bol zistený presne a úplne. IP vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a rozhodol plne v súlade s § 46 a § 47 Správneho poriadku, preto námietky žalobcu uvedené v odvolaní, resp. v žalobe sú neopodstatnené.

Postup IP pri ukladaní pokuty bol plne v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o inšpekcii práce a Správneho poriadku. IP ako prvostupňový orgán postupoval v súlade so zákonom, pričom vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci a jeho rozhodnutie obsahovalo všetky predpísané náležitosti. Rozhodnutie bolo vydané v zmysle § 46 Správneho poriadku, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vydal ho orgán na to príslušný, ktorý vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci a rozhodnutie obsahovalo predpísané náležitosti.

Žalovaný konštatoval, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. V odôvodnení rozhodnutia boli uvedené všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, ako aj to, ako sa prvostupňový správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníka konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. - podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

V tejto súvislosti je treba aplikovať aj ustanovenie § 244 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. - rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenie a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Žalovaný na základe uznesenia súdu predložil aj administratívny spis. Z tohto spisu vyplýva, že správny orgán prvého stupňa a to Inšpektorát práce Žilina rozhodnutím zo dňa 10.07.2014 č.k.: 211/2014-IZA-2.2/ pok/R/S podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov rozhodol tak, že účastníkovi konania SLAVOSTAV, s.r.o., Kukučínova 2, Stropkov..., zastúpený v tom čase JUDr. Ivanom Jurčišinom, uložil na základe oprávnenia daného ustanovením § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za porušenie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vrátane predpisov upravujúcich minimálne bezpečnostné a zdravotné požiadavky na stavenisko (zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 396/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko), ktoré bolo zistené pri výkone inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v dňoch 01.10.2013, 08.10.2013, 03.12.2013, 06.12.2013, 15.01.2014 a 27.01.2014, pri šetrení príčin vzniku pracovného úrazu G. Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorý sa stal dňa 01.10.2013 o 07.45 hod., u účastníka konania SLAVOSTAV, s.r.o., Kukučínova 2, Stropkov, IČO: 36 503 258, na mieste úrazu Diaľnica D1, Turčianske Kľačany, most SO 205, spočívajúce: - v porušení ustanovenia § 6 ods. 1, písm. d/ zákona č. 124/2006 Z.z. v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. a/, príloha č. 3 časť B oddiel II bod 5.1 a bod 5.2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 396/2006 Z.z. tým, že v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezabezpečil, aby pracovisko vo výške, z ktorého zamestnanci prehadzovali predlžovací elektrický kábel, neohrozovalo bezpečnosť a zdravie postihnutého zamestnanca G. Y., nar. XX.XX.XXXX, ako aj ostatných zamestnancov, tým, že nezabránil pádu z výšky technickými opatreniami, predovšetkým pevným a dostatočne vysokým zábradlím, ktoré musí mať aspoň zarážku pri podlahe, držadlo pre ruky (madlo) a strednú výstuhu, alebo iným rovnocenným riešením, pretože práce vo výškach je možné vykonávať len vtedy, ak sa použijú vhodné prostriedky kolektívneho zabezpečenia, napríklad zábradlia, plošiny alebo záchytné siete. Ak povaha prác neumožňuje použiť tieto zariadenia, musia sa poskytnúť vhodné prostriedky umožňujúce prístup a musia sa použiť prostriedky osobného zabezpečenia proti pádu; - v porušení § 6 ods. 1 písm. d/ a písm. i/ zákona č. 124/2006 Z.z. tým, že v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezabezpečil, aby pracovný postup a organizácia práce pri debniacich prácach na zárodku mosta SO 205 neohrozovali bezpečnosť a zdravie postihnutého zamestnanca G. Y., ako aj ostatných zamestnancov tým, že na stavenisko stavby pravej časti zárodku mosta neurčil bezpečný pracovný postup napojenia pracovných prostriedkov (reťazovej píly, malého cirkulára) na elektrický prúd a trpel nebezpečný pracovný postup, kedy zamestnanci vystupovali do výška 15 m na vedľajšiu hotovú vetvu mosta, odkiaľ namáhavým spôsobom prehadzovali predlžovací elektrický kábel na zárodok druhej vetvy mosta; pokutu vo výške 33.000,-- eur.

Účastník konania je povinný uloženú pokutu zaplatiť na účet Inšpektorátu práce Žilina, vedený v Štátnej pokladnici, číslo účtu:..., variabilný symbol... v lehote 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že šetril príčiny vzniku pracovného úrazu G. Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorý sa stal 01.10.2013 o 07.45 hod. u účastníka konania SLAVOSTAV, s.r.o., Kukučínova 2, Stropkov na mieste úrazu Diaľnica D1 Turčianske Kľačany, most SO 205, ktoré bolo vykonané v dňoch 01.10., 08.10., 03.12., 06.12.2013, 05.01. a 27.01.2014, na základe čoho boli zistené nedostatky, ktorými boli porušené ustanovenia predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a to aj predpisov upravujúcich minimálne bezpečnostne a zdravotné požiadavky na stanovisko. Protokol z výkonu inšpekcie práce č. IZA-12-4-2.2/P-J2-14 zo dňa 27.01.2014 v znení dodatku č. 1 zo dňa 20.02.2014, ktorý tvorí podklad rozhodnutia, že SLAVOSTAV porušil dodržiavanie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, včítane predpisov upravujúcich minimálne bezpečnostné a zdravotné požiadavky na stavenisko s tým, že zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezabezpečil, aby pracovisko vo výške, z ktorého zamestnanci prehadzovali predlžovací elektrický kábel, neohrozovalo bezpečnosť a zdravie postihnutého zamestnanca G. Y. aj ostatných zamestnancov tým, že nezabránil pádu z výšky technickými opatreniami, predovšetkým pevným a dostatočne vysokým zábradlím, ktoré musí mať aspoň zarážku pri podlahe, držadlo pre ruky (madlo) a strednú výstuhu, alebo iným rovnocenným riešením, pretože práce vo výškach je možné vykonávať len vtedy, ak sa použijú vhodné prostriedky kolektívneho zabezpečenia, napríklad zábradlia, plošiny alebo záchytné siete. Ak povaha prác neumožňuje použiť tieto zariadenia, musia sa poskytnúť vhodné prostriedky umožňujúce prístup a musia sa použiť prostriedky osobného zabezpečenia proti pádu, nedodržanie uvedených ustanovení je v rozpore § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 8 ods. 1 písm. a/ príloha č. 3 časť B, oddiel II., bod 5.1 a bod 5.2 nariadenia vlády SR č. 396/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko. Zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezabezpečil, aby pracovný postup a organizácia práce pri debniacich prácach na zárodku mosta SO 205 neohrozovala bezpečnosť a zdravie postihnutého zamestnanca G. Y. aj ostatných zamestnancov tým, že na stavenisko stavby pravej časti zárodku mosta neurčil bezpečný pracovný postup napojenia pracovných prostriedkov (reťazovej píly, malého cirkulára) na elektrický prúd a trpel nebezpečný pracovný postup, kedy zamestnanci vystupovali do výšky 15 m na vedľajšiu hotovú vetvu mosta, odkiaľ namáhavým spôsobom prehadzovali predlžovací elektrický kábel na zárodok druhej vetvy mosta, čo je porušením § 6 ods. 1 písm. d/ a i/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V ďalšej časti prvostupňový správny orgán poukázal na postup v konaní, vyjadrenie žalobcu k oznámeniu o začatí správneho konania, v ktorom namietal identické skutočnosti ako v žalobe.

V tejto súvislosti správny orgán v prvom stupni poukázal na to, že podľa § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v znení neskorších predpisov zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiálny, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy.

Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ nariadenia vlády č. 396/2006 Z.z. zamestnávateľ na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na stavenisku v súlade s požiadavkami podľa § 6 prijíma opatrenia, najmä pri plnení všeobecných zásad podľa § 7, v súlade s bezpečnostnými a zdravotnými požiadavkami na stavenisko uvedenými v prílohe č. 3.

Príloha č. 3 k nariadeniu vlády č. 396/2006 Z.z. bezpečnostné a zdravotné požiadavky na stavenisko, časť B osobitné požiadavky, časť B osobitné požiadavky, oddiel II. pracoviská vo vonkajších priestoroch - bod 5.1 ustanovuje, že pádu z výšky sa musí zabrániť technickými opatreniami, predovšetkým pevným a dostatočne vysokým zábradlím, ktoré musí mať aspoň zarážku pri podlahe, držadlo pre ruky (madlo) a strednú výstuhu, alebo iným rovnocenným riešením, - bod 5.2. ustanovuje, že práce vo výškach je možné vykonávať len vtedy, ak sa použijú vhodné prostriedky kolektívneho zabezpečenia, napríklad zábradlia, plošiny alebo záchytné siete.

Pri šetrení príčin vzniku pracovného úrazu bolo zistené, že účastník konania ako zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezabezpečil, aby pracovisko vo výške, z ktorého zamestnanci prehadzovali predlžovací elektrický kábel, neohrozovalo bezpečnosť a zdravie postihnutého zamestnanca G. Y. aj ostatných zamestnancov tým, že nezabránil pádu z výšky technickými opatreniami, predovšetkým pevným a dostatočne vysokým zábradlím, ktoré musí mať aspoň zarážku pri podlahe, držadlo pre ruky (madlo) a strednú výstuhu, alebo iným rovnocenným riešením, pretože práce vo výškach je možné vykonávať len vtedy, ak sa použijú vhodné prostriedky kolektívneho zabezpečenia, napríklad zábradlia, plošiny alebo záchytné siete. Ak povaha prác neumožňuje použiť tieto zariadenia, musia sa poskytnúť vhodné prostriedky umožňujúce prístup a musia sa použiť prostriedky osobného zabezpečenia proti pádu.

Uvedené skutočnosti boli zistené na základe informácií podaných postihnutým zamestnancom - G. Y. (zápisnica o podaní informácie zo dňa 08.10.2013), vedúcim skupiny C. Y., spolupracovníkom E. Y. (zápisnica o podaní informácie zo dňa 06.12.2013), ako aj stavbyvedúcim B. E. (zápisnica o podaní informácie zo dňa 15.01.2014). Zistený skutkový stav ďalej preukazuje fotodokumentácia vyhotovená inšpektorom práce počas šetrenia príčin vzniku pracovného úrazu.

Na základe uvedených skutočností teda bolo zistené, že účastník konania svojím konaním porušil ustanovenia predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a to konkrétne § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z.z. v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. a/, príloha č. 3, časť B, oddiel II, bod 5.1 a bod 5.2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 396/2006 Z.z.

Podľa § 6 ods. 1 písm. i/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v znení neskorších predpisov zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný určovať bezpečné pracovné postupy.

Pri šetrení príčin vzniku pracovného úrazu bolo zistené, že zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezabezpečil, aby pracovný postup a organizácia práce pri debniacich prácach na zárodku mosta SO 205 neohrozovali bezpečnosť a zdravie postihnutého zamestnanca G. Y. aj ostatných zamestnancov tým, že na stavenisko stavby pravej časti zárodku mosta neurčil bezpečný pracovný postup napojenia pracovných prostriedkov (reťazovej píly, malého cirkulára) na elektrický prúd a trpel nebezpečný pracovný postup, kedy zamestnanci vystupovali do výšky 15 m na vedľajšiu hotovú vetvu mosta odkiaľ namáhavým spôsobom prehadzovali predlžovací elektrický kábel na zárodok druhej vetvy mosta. Uvedené skutočnosti boli zistené z Predbežnej správy z vyšetrenia pracovného úrazu, ku ktorému došlo dňa 01.10.2013 (správa zo dňa 02.12.2013), ako aj z informácií poskytnutých stavbyvedúcim B. E. (zápisnica o podaní informácie zo dňa 15.01.2014). spolupracovníkom E. Y. (zápisnica o podaní informácie zo dňa 06.12.2013), vedúcim skupiny C. Y. (zápisnica o podaní informácie zo dňa 03.12.2013). ako aj postihnutým zamestnancom G. Y. (zápisnica o podaní informácie zo dňa 08.10.2013), ktorí uviedli zaužívaný pracovný postup pri debniacich prácach na zárodku mosta SO 205, ktorý ohrozoval zdravie a bezpečnosť zamestnancov.

Zamestnávateľ nepredložil žiadny doklad, ktorým by preukázal, že svojim zamestnancom určil bezpečný pracovný postup pri debniacich prácach na zárodku mosta SO 205.

Na základe uvedených skutočností teda bolo zistené, že účastník konania svojím konaním porušil ustanovenia predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a to konkrétne § 6 ods. 1 písm. d/ a písm. i/ zákona č. 124/2006 Z.z.

Vo vzťahu k vyjadreniu žalobcu, inšpektorát práce k námietke, že všetci zamestnanci si boli v pracovnom zaradení rovní a žiadny z nich nemal oprávnenie dávať záväzné pokyny, správny orgán uvádza, že všetci zamestnanci skupiny a aj samotný vedúci skupiny C. Y. do zápisníc, v ktorých boli poučení o dôsledkoch neuvedenia pravdivých informácií, uviedli, že práca na stavbe bola organizovaná tak, že vedúci zamestnanci objednávateľa VÁHOSTAV - SK, a.s., Žilina, zadávali potrebné práce prostredníctvom vedúceho skupiny p. C. Y., ktorý určoval zamestnancom skupiny konkrétne pokyny.

Takéto organizovanie práce je na stavbe štandardné a legitímne, pretože v zmysle § 2 písm. q/ vyhlášky č. 147/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností súvisiacich, zodpovednou osobou je osoba určená zhotoviteľom na odborné riadenie osôb vykonávajúcich stavebne práce na zverenom úseku s právomocou samostatne rozhodovať, najmä stavbyvedúci, majster a vedúci skupiny.

K zisťovaniu príčin pracovného úrazu bol prizvaný zodpovedný zamestnanec spoločnosti, vedúci skupiny p. C. Y., ktorý do zápisnice uviedol, že pracuje na stavbe ako vedúci skupiny pracovníkov SLAVOSTAV s.r.o. Spolupracovníci, ktorí vykonávali práce na stavbe a postihnutý zamestnanec zas uviedli, že C. Y. považujú za vedúceho skupiny a plnia jeho pokyny. Taktiež vedúci zamestnanci spoločnosti VÁHOSTAV - SK, a.s., Žilina podali informácie, že pri zadávaní prác komunikujú s C. Y., ako vedúcim skupiny zamestnancov, ktorý prenáša ich požiadavky a dáva pokyny pracovníkom skupiny na realizáciu konkrétnych stavebných operácií.

Pri vyšetrovaní úrazu bolo zistené, že žalobca konania neurčil na stavbe svojho majstra ani stavbyvedúceho, ale ústne určil na riadenie prác na stavbe vedúceho skupiny p. C. Y., ktorý bol zamestnancami účastníka konania a aj vedúcimi pracovníkmi objednávateľa považovaný zavedúceho skupiny.

Tvrdenie, že zamestnanci skupiny si boli rovnocenní, nie je možné akceptovať aj z toho dôvodu, že stavebné práce na stavbe, kde vykonávajú práce viacerí zhotovitelia, sa takýmto spôsobom nedajú realizovať. Skupinu pracovníkov musí niekto organizovať a riadiť. Nemôžu sa len tak pohybovať neriadení po stavbe. Takýto spôsob organizácie práce by bol zo strany zamestnávateľa neprofesionálny a z hľadiska vytvárania podmienok na zaistenie BOZP zamestnancov neprípustný.

Zamestnanci sa s vedomím zodpovedného zástupcu spoločnosti (vedúceho skupiny p. C. Y.) rozhodli, že predlžovací kábel budú prehadzovať z výšky cca 15 m na druhú vetvu zárodku mosta vzdialenú cca 5 m.

Inšpektorát práce ďalej poukázal na to, že G. Y. do zápisnice uviedol, že na stavbe robí od júla 2013 a viackrát predtým (asi 7 krát) ten istý kábel stočený do disku prehadzoval z jednej vetvy na druhu vetvu mosta. Uviedol, že v deň úrazu sa mu kábel nepodarilo prehodiť na požadované miesto ani na tretí pokus, čo svedčí o tom, že žalobca neurčil zamestnancom bezpečný pracovný postup na pripojenie elektrického náradia na elektrickú energiu na pracovisku zárodku mosta, na ktorom vykonával debniace práce. Vedúci skupiny C. Y. do zápisnice uviedol, že postup bol bežne taký, že sa koniec kábla zastrčil do zásuvky rozvádzača umiestneného na ľavej strane mosta a druhý koniec kábla sa hádzal z mosta na zárodok druhej vetvy. C. Y. v čase úrazu bol na inej časti stavby a podľa jeho vyjadrenia tam robil šalovanie ložiskových „bočkov".

Zamestnanec E. Y. do zápisnice uviedol, že na zárodku pravej časti mosta nebol staveniskový rozvádzač, a preto bolo potrebné z hotovej vetvy mostovky prehodiť kábel na zárodok. Povedal G. Y., ktorý bol najmladší zo skupiny, aby išiel prehodiť kábel z mostovky na zárodok. Kábel sa prehadzoval tak, že kotúč kábla na 230 V G. Y. vyniesol po schodovom rebríku na betónovú deku mostovky a odtiaľ ho mal prehodiť na zárodok. Dvakrát sa netrafil na miesto, kde Y. stál. Musel teda kábel vytiahnuť na mostovku. Na tretí krát, keď hádzal jeden koniec kábla, Y. ho chcel chytiť a vtom počul praskot dosky zábradlia a videl G. Y. ako padá z mosta dole. Takýto spôsob premiestňovania kábla z ľavej vetvy mosta na zárodok nebol realizovaný v čase úrazu prvýkrát, ale už predtým sa takto vykonával,

Z výsledkov vyšetrovania vyplýva, že prehadzovanie kábla na stavbe sa vykonávalo viackrát predtým a zodpovední zamestnanci o tomto spôsobe vedeli a nevykonali žiadne nápravné opatrenia, z čoho vyplýva, že trpeli nebezpečný spôsob práce.

Postihnutý G. Y. podával informácie v nemocnici v Martine so súhlasom primára, ktorý neuviedol, že postihnutý je ovplyvnený liekmi a nie je možné ho vypočuť do zápisnice, resp. jeho odpovede nebudú vzhľadom na podané lieky hodnoverné. Navyše informácie, ktoré poškodený podal v nemocnici sú v zhode s informáciami, ktoré uviedli jeho spolupracovníci. Z uvedeného dôvodu správny orgán hodnotí čestné vyhlásenie postihnutého, ktoré bolo prílohou vyjadrenia účastníka konania, za účelové, Navyše čestné vyhlásenie môže v správnom konaní v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní urobiť len účastník konania, ktorým nie je postihnutý zamestnanec, ale spoločnosť SLAVOSTAV, s.r.o.

Správny orgán prvého stupňa zdôraznil, že zamestnávateľ, ktorý predovšetkým zodpovedá za svojich zamestnancov, je v zmysle § 9 ods. l písm. a) zákona č. 124/2006 Z.z. povinný sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov, najmä kontrolovať stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení; na ten účel v intervaloch určených osobitnými predpismi zabezpečovať kontrolu tohto stavu.

V protokole z vyšetrovania udalosti nie je uvedené, že skupina zamestnancov účastníka konania nebola školená o BOZP.

Žalobca mal vedomosť o tom, že jeho zamestnanci nemajú na svojom pracovisku zdroj elektrickej energie na zapojenie pracovných prostriedkov na obrábanie dreva. Taktiež zodpovedný zamestnanec vedel, že zamestnanci zložitým spôsobom zabezpečujú pripojenie pomocou predlžovacieho kábla z vedľajšej vetvy mosta, kde pracovník musel vystupovať do výšky cca 15 m na vedľajšiu vetvu mosta a odtiaľ prehadzovať kábel, a teda organizačne nezabezpečil zriadenie elektrického rozvádzača na svojom pracovisku a trpel nebezpečný spôsob práce. Taktiež nevykonal kontrolu stanovišťa vo výške, odkiaľ jeho zamestnanec prehadzoval uvedený kábel, či dočasné zábradlie, ktoré je súčasťou debnenia PERI vyhovuje bezpečnostným podmienkam. Predmetom tesárskych prác, ktoré jeho zamestnanci na stavbe mosta vykonávajú, je aj inštalácia zábradlia na voľných okrajoch deky mosta po oddebnení jeho krídiel, preto z odborného hľadiska mohli kvalifikovane posúdiť technický stav dočasného zábradlia, ktoré je súčasťou debnenia.

Zamestnávateľ je zodpovedný za bezpečnosť svojich zamestnancov. Inšpektorát práce argumentoval, že žalobca ako zamestnávateľ sa zrejme domnieva, že bez uzatvorenej dohody, kto a v akom rozsahu zodpovedá za vytvorenie podmienok na spoločnom pracovisku, možno zodpovednosť za bezpečnosť jeho zamestnancov preniesť na iný subjekt, v tomto prípade na objednávateľa, čo však nie je v súlade s § 18 zákona č. 124/2006. Z.z. Nemožno súhlasiť s jeho tvrdením, že stavba ľavej časti mosta, z podlahy, ktorej spadol postihnutý, bola už hotová, dokončená. V skutočnosti bola deka mosta po betonáži oddebnená a na voľných okrajoch bolo inštalované len dočasné zábradlie. Trvalé zábradlie mosta nebolo inštalované.

V čl. V. bod 5.5 zmluvy ZML 1300642 je ustanovené, že poskytovateľ zodpovedá v plnom rozsahu za dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich BOZP (najmä zákon č. 124/2006 Z.z.). Zmluva v čl. II bode 2.5 obsahuje ustanovenie, že zmluvné strany sa vzhľadom k charakteru činností, ktoré bude poskytovateľ podľa tejto zmluvy vykonávať, dohodli, že oprávnené osoby objednávateľa budú zadávať pokyny na uskutočňovanie činností podľa zmluvy priamo príslušným osobám, prostredníctvom ktorých bude poskytovateľ vykonávať činnosti podľa tejto zmluvy a udelenie pokynu týmto osobám sa považuje za udelenie pokynu poskytovateľovi.

Vedúci zamestnanci objednávateľa vykonali oboznámenie o BOZP na stavbe všetkým pracovníkom stavby, vrátane zamestnancov zhotoviteľa, t.j. účastníka konania. Z uvedeného vyplýva, že si plnili informačnú povinnosť voči iným pracovníkom stavby v zmysle § 6 ods. 4 zákona č. 124/2006 Z.z.

Pri vyšetrovaní úrazu nebolo zistené, že oprávnené osoby objednávateľa (stavbyvedúci, majster) udali pracovný postup, či pokyn zamestnancom zhotoviteľa, aby prehadzovali predlžovací kábel z ľavej vetvy mosta 205 na zárodok druhej vetvy. Nebezpečný pracovný postup si určili a realizovali zamestnanci zhotoviteľa (zamestnanci účastníka konania), s vedomím zodpovedného zástupcu.

Ľavá časť mosta dokončená stavebne úplne nebola, pretože nebolo inštalované trvalé zábradlie mosta a iné súvisiace práce potrebné pre finálne dokončenie povrchu mosta. Zábradlie mosta bolo dočasne inštalované zo súčasti debnenia PERI.

Správny orgán prvého stupňa zdôraznil, že pri správnej organizácii práce, dovedením zdroja potrebného elektrického prúdu na pravú časť rozostavaného mosta, kde vykonávali pracovnú, tesársku činnosť zamestnanci účastníka konania, by odpadla nadbytočná, nebezpečná pracovná činnosť - vystupovanie do výšky na zabetónovanú ľavú časť mosta. Nebezpečná činnosť prehadzovania kábla z výšky do značnej diaľky bola trpená účastníkom konania. Podľa vyjadrenia stavbyvedúceho spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a.s., zamestnanci tejto spoločnosti na tomto úseku stavby, kde poškodený spadol, v čase úrazu nevykonávali stavebné práce. Na most chodili za účelom posúvania betonárskeho vozíka 1 krát za cca 10 dní. S poukazom na vyššie uvedené za bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov zodpovedá ich zamestnávateľ a za týmto účelom vykonáva potrebne ochranné opatrenia. Preto sa účastník konania nemôže zbaviť zodpovednosti a zvaľovať zodpovednosť za svojich zamestnancov na vedúcich zamestnancov objednávateľa.

Spoločnosť VÁHOSTAV-SK, a.s., zápisom odovzdal stavenisko inému subjektu, SPPC s.r.o. Bratislava. Zamestnanci účastníka konania pri správnej organizácii práce, určení bezpečného postupu, privedením zdroja elektrického prúdu na konkrétne pracovisko, pravú časť mosta, kde napájali na prúd drevoobrábacie pracovné prostriedky sa vôbec nemuseli pohybovať po ľavej zabetónovanej časti mosta. Pri vyšetrovaní udalosti neboli predložené dôkazové materiály o tom, že zo strany zhotoviteľa - účastníka konania bola vznesená požiadavka na zriadenie ďalšieho, elektrického rozvádzača na zárodok pravej vetvy mosta.

Inšpektorát práce na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca toleroval vystupovanie zamestnancov do výšky na ľavú časť mosta, odkiaľ postihnutý zamestnanec prehadzoval kábel. Povinnosťou účastníka konania bolo vykonať kontrolu pracoviska vo výške z hľadiska kolektívnej ochrany a v prípade, že kolektívna ochrana, zábradlie, nie je bezpečné, zamestnávateľ je povinný poskytnúť individuálnu ochranu prostredníctvom osobného zabezpečenia proti pádu z výšky, resp. do hĺbky, s možnosťou bezpečného ukotvenia. Tvrdenie účastníka konania, že VÁHOSTAV-SK, a.s., Žilina ako zamestnávateľ a „hlavný zhotoviteľ" stavby Dl Dubná Skala - Turany, zodpovedá za dodržiavanie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov iného subjektu na stavenisku, ktoré zápisom odovzdal, nemožno z vyššie uvedených dôvodov akceptovať.

Šetrením bolo zistené, že VÁHOSTAV-SK, a,s., odovzdal stavenisko inému subjektu SPPC s.r.o. Bratislava a nenesie zákonnú zodpovednosť za zamestnancov iného zamestnávateľa, pretože dohoda na takýto spôsob zodpovednosti nebola medzi zúčastnenými stranami uzatvorená. Taktiež zmluva o dielo takúto klauzulu neobsahuje. Objednávateľ VÁHOSTAV-SK, a.s. poskytol informácie, oboznámil zamestnancov o BOZP na konkrétnom pracovisku, ale priamo za bezpečnosť zamestnancov na spoločnom pracovisku zodpovedá ich zamestnávateľ, pokiaľ sa na spoločnom pracovisku inak písomne nedohodnú (§ 18 zákona č. 124/2006 Z.z.). Inšpektorát práce vyšetroval úraz v zmysle platných právnych predpisov a metodických usmernení na základe objektívne a zákonne zistených dôkazových materiálov.

Stavba mosta SO 205 Dl Dubná Skala - Turany, je charakteristická tým, že na tomto pracovisku vykonávajú činnosť viacerí zamestnávatelia a SZČO, preto v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. zamestnávateľ, ktorého zamestnanci plnia úlohy na spoločnom pracovisku so zamestnancami napr. objednávateľa (VÁHOSTAV - SK, a.s., Žilina), zhotoviteľmi SPPC s.r.o., Bratislava, fyzickými osobami oprávnenými na podnikanie, tak, že môže byť ohrozená ich bezpečnosť alebo zdravie, musí byť spolupráca zamestnávateľov a týchto osôb pri prevencii, príprave a vykonávaní opatrení na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, koordinácia činností a vzájomná informovanosť, písomne dohodnutá.: Dohoda určí, kto z nich je povinný vytvoriť podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov na spoločnom pracovisku a v akom rozsahu. Zamestnávateľ, ktorý takúto dohodu na spoločnom pracovisku neuzatvoril, zodpovedá za svojich zamestnancov.

Žalobca neuzatvoril v rámci spolupráce zamestnávateľov pri prevencii, príprave a vykonaní opatrení na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, koordinácie činností a vzájomnej informovanosti písomnú dohodu, ktorá určí, kto z nich je povinný vytvoriť podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia na spoločnom pracovisku mosta SO 205 diaľnice Dl a v akom rozsahu a navzájom sa neinformovali najmä o možných ohrozeniach a preventívnych opatreniach napriek tomu, že tieto informácie je každý zamestnávateľ povinný poskytnúť svojim zamestnancom a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť.

Zhotoviteľ sa v rámci zmluvy o vykonávaní určených činností č. ZML 1300642 zo dňa 22.05.2013 zaviazal vykonávať tesárske profesie, ktorých súčasťou je aj montáž debnenia PERÍ. Zábradlia mosta sú príslušenstvom tohto debnenia.

V zmluve o vykonaní určených činností č. ZML 1300642 zo dňa 22.05.2013, ktorú tvorí aj príloha č. 1 nie je ustanovenie, že postup prác riadi priamo stavbyvedúci spoločnosti VÁHOSTAV- SK, a.s. V predmete zmluvy v čI. I. bod 1.1 je uvedené, že poskytovateľ (zhotoviteľ - účastník konania) sa touto zmluvou zaväzuje, že bude podľa pokynov objednávateľa vykonávať činnosti vymedzené zmluvou a to na stavbách 1484 diaľnica Dl Dubná Skala - Turany.

Podľa bodu 1.3 predmetnej zmluvy, poskytovateľ v súlade s bodom 1.1 je povinný vykonávať podľa pokynov objednávateľa činnosti, ktoré obvykle vykonávajú na stavbách profesie tesár, železiar.

Ustanovenie § 18 zákona č. 124/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov taxatívne neurčuje, že zhotoviteľ alebo objednávateľ má povinnosť vypracovať návrh dohody na spoločnom pracovisku. V zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z.z. zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, vykonávajúci montážne, opravárenské, stavebné a iné práce pre iné fyzické osoby a právnické osoby sú povinní dohodnúť s objednávateľom prác zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon práce.

Každý zamestnávateľ je povinný v zmysle zákona č. 124/2006 Z.z. zabezpečiť pre všetkých svojich zamestnancov preventívne ochranné služby, medzi ktoré patri aj bezpečnostno-technická služba (ďalej len „BTS") a ktoré súvisia s výberom, organizovaním a vykonávaním odborných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Odborní zamestnanci BTS môžu v rámci plnenia svojich úloh u zamestnávateľa vypracovať návrh dohody na spoločnom pracovisku. Z uvedených dôvodov nie je možné na námietky účastníka konania, ktoré s touto časťou odôvodnenia súvisia, prihliadať.

Ďalej účastník konania predložil v prílohe vyjadrenia torzo „Zmluvy o dielo - Národná diaľničná spoločnosť" pre Diaľnica Dl Dubná Skala - Turany z októbra 201 1, Zhotoviteľ VÁHOSTAV-SK, a.s. prostredníctvom zmluvy o vykonaní určených činností č. ZML 1300642 zo dňa 22.05.2013 uzatvorenej so zhotoviteľom SLAVOSTAV s.r.o., dohodol konkrétne podmienky pri realizácii zmluvou dohodnutých činností. Pracovný úraz sa stal zamestnancovi zamestnávateľa SLAVOSTAV s.r.o., ktorý uzatvoril zmluvný vzťah s objednávateľom VÁHOSTAV-SK, a.s. V zmluve o vykonaní určitých činností ZML 1300642 sú oboma stranami dohodnuté vzájomné podmienky a vzťahy pri realizácii diela. Zmluva o dielo uzatvorená medzi stavebníkom (NDS a.s.) a zhotoviteľom VÁHOSTAV-SK, a.s. upravuje zmluvné vzťahy medzi týmito dvoma subjektmi. Inšpektorát práce pri vyšetrovaní udalosti preveruje všetky okolnosti a príčiny vzniku úrazu zamestnanca na pracovisku, kde sa úraz stal z hľadiska dodržiavania zákonom stanovených povinností zamestnávateľa a iných dotknutých subjektov prípadne osôb, ktoré v čase úrazu mohli mať vplyv na vznik udalosti.

Účastník konania sa rozhodol že elektrickú energiu bude prepravovať na svoje pracovisko pomocou svojho predlžovacieho kábla, ktorého jeden koniec bude zapájať do elektrického rozvádzača na ľavej vetve mosta a druhý koniec prehadzovať na zárodok mosta, kde mal pracovisko. O tomto rozhodnutí neinformoval zodpovedných zástupcov objednávateľa VÁHOSTAV-SK, a.s., a ani od nich nepožadoval zriadenie elektrického rozvádzača na svojom pracovisku, kde vykonával debniace práce. Účastník konania po tomto rozhodnutí nevykonal kontrolu stavu zábradlia miesta vo výške odkiaľ prehadzoval postihnutý aj iní zamestnanci predlžovací kábel.

Zmluva o vykonaní určitých činnosti obsahuje v čl. III ods. 3.2 ustanovenia, že v cene za výkon jednotlivých činností sú zahrnuté aj náklady na zariadenie potrebných prvkov BOZP a žalobca nevykonal kontrolu stavu zábradlia, v blízkosti, ktorého jeho zamestnanci prehadzovali kábel, čím si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z § 9 zákona č. 124/2006 Z.z.

Povinnosťou zamestnávateľa je vykonať kontrolu bezpečnosti pracoviska, na ktoré majú prístup jeho zamestnanci a v prípade zistených nedostatkov zabezpečiť nápravné, ochranné opatrenia na zamedzenie vzniku nežiaducej udalosti. Kto má konkrétne vykonať opravu bezpečnostných prvkov na spoločnom pracovisku je vecou dohody medzi zúčastnenými dodávateľmi a ak takáto dohoda nie je uzatvorená za zamestnancov zodpovedá ich zamestnávateľ. V žiadnom prípade nesmú byť zamestnanci a iné osoby vystavené riziku poškodenia zdravia. Pri vyšetrovaní úrazu nebol preložený doklad, že časť stavby mosta SO 205 odkiaľ spadol postihnutý bolo odovzdané a odkontrolované ako bezpečné.

Išpektorát práce poukázal na to, že Váhostav v záujme bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezabezpečil, aby pracovný postup a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov, pretože im neurčil bezpečný pracovný postup napojenia pracovných prostriedkov na elektrický prúd a trpel nebezpečný spôsob práce, kedy zamestnanci pred každou pracovnou zmenou vynášali predlžovací kábel na ľavú časť mosta, s námahou ho prehadzovali na svoje pracovisko, pravú vetvu mosta a potom na konci každej pracovnej zmeny ho odstraňovali z pracoviska. Taktiež svojpomocne si nezriadili elektrický rozvádzač na svoje pracovisko a ani nepožadovali od objednávateľa zriadenie ďalšieho rozvádzača elektrického prúdu aj na zárodok pravej vetvy mosta, kde vykonávali debniace práce, čo je považované za nesprávny pracovný postup a nesprávnu organizáciu práce.

V čl. V. ods. 5.9 zmluvy o vykonaní určených činností č. ZML 1300642 je uvedené, že objednávateľ zabezpečí poskytovateľovi stavebné mechanizmy, materiál a nevyhnutné špeciálne náradie k realizácii činností. Elektrický rozvádzač nie je možné považovať stavebné mechanizmy, materiál a nevyhnutné špeciálne náradie, ale za dočasné staveniskové elektrotechnické zariadenie.

Podľa podaných informácií zodpovedného zástupcu (stavbyvedúceho) objednávateľa VÁHOSTAV-SK, a.s., staveniskové rozvádzače boli k dispozícii na stavbe. Zhotoviteľ -účastník konania nepožadoval na svoje pracovisko, kde vykonával debniace práce, zriadiť staveniskový rozvádzač a rozhodol sa preniesť elektrickú energiu z rozvádzača umiestneného na ľavej vetve mosta pomocou svojho predlžovacieho kábla už viackrát popísaným spôsobom.

Zodpovední zamestnanci objednávateľa VÁHOSTAV-SK, a.s. pri kontrole postupu prác na stavbe z hľadiska množstva a kvality operatívne a podľa potreby komunikujú so zodpovedným zástupcom zhotoviteľa p. C. Y.. Podľa podaných informácií vedúcich zástupcov objednávateľa, konateľka účastníka konania nechodila na kontrolné dni na stavbu mosta Dl. Navyše na uvedenej stavbe pôsobia koordinátori bezpečnosti, ktorých poveril stavebník - NDS. Zápisy z kontroly koordinátorov bezpečnosti všeobecne uvádzajú, že sú porušované bezpečnostné predpisy pri práci vo výškach, ale nekonkretizujú, kto ich porušuje, akým spôsobom a v ktorých miestach stavby. Vedúci zamestnanci objednávateľa VÁHOSTAV- SK, a.s. priamo neriadili zamestnancov zhotoviteľa - účastníka konania, ale prostredníctvom vedúceho skupiny C. Y.. C. Y. prenášal požiadavky zástupcov objednávateľa na pracovníkov svojej skupiny a konkretizoval skutočný postup práce na stavbe vrátane spôsobu dopravy elektrickej energie na svoje pracovisko. Predlžovací kábel, ktorý zamestnanci prehadzovali na inú vetvu mosta, je majetkom účastníka konania. Zvolený pracovný postup (opätovné zapájanie kábla pred každou pracovnou zmenou do rozvádzača na ľavej strane mosta a jeho následne prehadzovanie a po pracovnej zmene zase odpájanie) bol určený zodpovedným vedúcim zhotoviteľa a nie vedúcimi zamestnancami VÁHOSTAV- SK, a.s. Z hľadiska bezpečnosti a efektívneho využívania pracovného času reálne stačilo predlžovací kábel dopraviť na pracovisko pred začiatkom debniacich prác a odpojiť kábel po ich úplnom ukončení. Uvedený postup práce poukazuje na nesprávnu organizáciu práce zo strany účastníka konania, ktorý zodpovedá za svojich zamestnancov z hľadiska ich bezpečnosti.

Z uvedených dôvodov nie je možné na námietky účastníka konania, ktoré súvisia s touto časťou odôvodnenia, prihliadať.

V zmysle § 6 ods. 3 písm. a) zákona 124/2006 Z.z. je zamestnávateľ povinný bezplatne poskytovať zamestnancom pracovný odev a pracovnú obuv, ak pracujú v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podlieha mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu.

V zákone nie je ustanovenie, že zamestnanec si kupuje pracovnú obuv a odev sám a zamestnávateľ mu prepláca náklady. Zamestnávateľ je povinný posúdiť riziko pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami. Pri tesárskych prácach na stavbách existuje aj riziko, ktoré vyplýva z možnosti prerazenia podrážky klincom, prípadne pádu predmetov na obuv a v tomto prípade je zamestnávateľ povinný poskytnúť aj adekvátnu obuv. V uvedenom prípade sa nejedná o pracovnú obuv ale ochrannú certifikovanú obuv a zamestnávateľ je povinný ju zamestnancom zabezpečiť. Tento nedostatok nie je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, ale v iných nedostatkoch, ktoré nie sú v príčinnej súvislosti s udalosťou a voči zamestnávateľovi nie je vyvodzovaná zodpovednosť formou pokuty. Na námietky účastníka konania v tomto bode však nemožno prihliadať.

Vyšetrovanie udalosti sa opiera o zákonne získané listinné dôkazové materiály, (fotodokumentácie, výpovede svedkov, postihnutého a jeho spolupracovníkov), ktoré boli posudzované jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Inšpektor práce postupoval pri vyšetrovaní predmetného závažného úrazu na základe objektivity a zákonnosti, v zmysle právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Na základe vyššie uvedeného stanoviska správneho orgánu k vyjadreniam účastníka konania, nie je možné vyhovieť návrhu účastníka konania na zmenu protokolu.

Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ prvom bode až treťom bode a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100.000,-- eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33.000,-- eur.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 3. zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia.

Vzhľadom na to, že účastník konania porušil ustanovenia zákona č. 124/2006 Z.z. a nariadenie vlády č. 396/2006 Z.z., ktoré sú predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a/ bod 3. zákona č. 125/2006 Z.z... správny orgán je oprávnený uložiť účastníkovi konania pokutu podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z.

Uloženie pokuty za zistené porušenie je v tomto prípade len oprávnením správneho orgánu v zmysle citovaného ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a/ Zákona o inšpekcii práce, nie jeho povinnosťou, avšak vzhľadom na závažnosť porušenia právnych predpisov na zaistenie BOZP a na závažnosť následkov protiprávneho konania účastníka konania, je správny orgán toho názoru, že účastníkovi konania je potrebné pokutu uložiť.

Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov inšpektorát práce pri ukladaní pokuty zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada aj na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, počet nelegálne zamestnávaných fyzických osôb, skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, opakované zistenie toho istého nedostatku.

Pri určovaní výšky pokuty správny orgán zohľadňoval závažnosť porušenia povinnosti (porušenie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je považované za závažné porušenie povinností, a to s ohľadom na možný vznik závažných následkov predovšetkým zamestnancov) a závažnosť ich následkov, a to vznik pracovného úrazu G. Y. s následkom ťažkej ujmy na zdraví (lekárske stanovisko zo dňa 04.10.2013 - G.. C.. G. N., Univerzitná nemocnica Martin).

Rovnako zohľadňoval riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, nakoľko sa jedná o zamestnávateľa, ktorý sa venuje okrem iného aj stavebnej činnosti, pri ktorej hrozia riziká pádu z výšky. pádu clo hĺbky, zasypania, pádu predmetov a pod. V dôsledku týchto rizík môže dôjsť k závažný poškodeniam zdravia zamestnancov, v krajnom prípade k smrti.

Pri rozhodovaní o výške pokuty bola zohľadňovaná aj skutočnosť, že zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa, nakoľko v prípade určenia bezpečného pracovného postupu nemuselo dôjsť k vzniku pracovného úrazu.

Počet zamestnancov zamestnávateľa bol rovnako zohľadňovaný - k dátumu vydania tohto rozhodnutia evidoval 37 zamestnancov.

Ďalej bolo zohľadňované, že sa jedná o ojedinelý výskyt nedostatku a nejedná sa o opakované zistenie toho istého nedostatku.

Počet nelegálne zamestnávaných fyzických osôb nebolo zohľadňované, nakoľko kontrola nelegálneho zamestnávania nebola predmetom výkonu inšpekcie práce.

S ohľadom na zistené skutočnosti správny orgán dospel k záveru, že pokuta vo výške 33.000,-- eur (spodná hranica pri vzniku pracovného úrazu s následkom ťažkej ujmy na zdraví) bude pre naplnenie preventívneho, represívneho, ako aj výchovného účelu postačujúca. Uloženie pokuty je odôvodnené zistenými nedostatkami a uloženie pokuty je prostriedkom do budúcnosti, aby zamestnávateľ dodržiaval ustanovenia predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a odstránil zistené nedostatky a tiež aby v budúcnosti nedochádzalo k žiadnym pracovným úrazom zamestnancov.

Podľa názoru správneho orgánu je pokuta v tejto výške za skutočnosti zistené pri výkone inšpekcie práce pokutou primeranou a správnym orgánom náležité odôvodnenou. Z dôkazov, ktoré boli zistené a získané zákonným spôsobom, bolo dostatočne preukázané, že účastník konania porušil povinnosti ustanovené predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, v dôsledku čoho došlo k vzniku závažného pracovného úrazu.

Pri určovaní výšky správny orgán pokuty dostatočne prihliadal na práva samotného účastníka konania, ale zároveň dodržal aj svoju povinnosť chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností, v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.

Správny orgán vychádzajúc z citovaného protokolu, dodatku k protokolu, záznamu o registrovanom pracovnom úraze, zápisníc o podaní informácie, vyjadrenia k protokolu, vyjadrení k začatiu konania, splnomocnenia pre advokáta, vyžiadania klasifikácie úrazu, klasifikácie úrazu - odpovede, stanovísk inšpektora práce k vyjadreniam účastníka konania, zmluvy o vykonaní určených činností, protokolov o odovzdaní staveniska, správ o plnení úloh BOZP na stavbe diaľnice Dl Dubná Skala - Turany, objednávky - niektoré podmienky vykonávania činností podľa objednávky, záznamovej knihy, plánu bezpečnosti práce, rýchleho hlásenia o závažnom pracovnom úraze, fotodokumentácie, dohody o vykonaní práce, výpisu zo sociálnej poisťovne, ďalších listinných dôkazových materiálov a skutkových zistení, dospel jednoznačne k záveru a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 16.09.2014 č. S/2014/02876-2.1 O-359/2014 v odvolacom konaní podľa § 6 ods. 1 písm. d/ a § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce... o odvolaní žalobcu tak, že žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

V odôvodnení rozhodnutia poukázal na doterajší priebeh konania, obsah prvostupňového rozhodnutia a odvolacie námietky a po preskúmaní rozhodnutia v celom rozsahu tak, ako upravuje § 59 ods. 1 Správneho poriadku, dospel k záveru, že v konaní bolo prvostupňovým správnym orgánom zistené, že účastník konania (žalobca) nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti, ktoré sa týkali práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nezabezpečil, aby pracovisko a organizácie práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a neurčil bezpečný pracovný postup.

Inšpektorátom práce bolo zistené, že žalobca nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nezabezpečil, aby pracovisko a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov, tiež neurčil bezpečný pracovný postup.

Inšpektorát práce dospel k záveru, že následkom porušenia povinností zo strany žalobcu bol pracovný úraz s následkom ťažkej ujmy na zdraví, spočívajúcej v predpokladaných trvalých následkoch s predpokladanou zníženou pracovnou schopnosťou, ktorý utrpel jeho zamestnanec - postihnutý G. Y..

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že postihnutý vykonával na stavbe spolu s ďalšími zamestnancami práce pri debnení mostnej konštrukcie, vedúci skupiny C. Y. ho zadelil na debniace práce zárodku vetvy mosta SO 205, Postihnutý mal na pokyn spolupracovníka E. Y. prehodiť elektrický kábel zo zabetónovanej vetvy mosta, pretože na zárodku druhej vetvy nebol k dispozícii elektrický staveniskový rozvádzač.

Z výsledkov vyšetrovania pracovného úrazu vyplýva, že zamestnanci sa s vedomím zodpovedného vedúceho zamestnanca účastníka konania (vedúceho skupiny) rozhodli, že elektrickú energiu budú na svoje pracovisko - rozostavanú vetvu (zárodok) mosta dopravovať pomocou svojho predlžovacieho kábla, ktorého jeden koniec zapájali do zásuvky elektrického rozvádzača umiestneného na ľavej zabetónovanej vetve mosta SO 205 vo výške cca 15 m a druhý koniec viackrát riskantným spôsobom prehadzovali do značnej vzdialenosti do rúk iného zamestnanca stojaceho na rozostavanej pravej vetve mosta.

Zamestnanci žalobcu mali vykonávať pracovnú činnosť (debniace práce) len na zárodku rozostavenej vetvy mosta SO 205, na zabetónovanú deku druhej vetvy mosta nebolo pri správnej organizácii práce potrebné vôbec vystupovať a prehadzovať predlžovací kábel do značnej vzdialenosti. Uvedený spôsob premiestňovania elektrického kábla bol neštandardný a nebezpečný, pretože jeden koniec kábla bol zapojený do zásuvky rozvádzača, teda bol prehadzovaný pod prúdom.

Žalobca prostredníctvom zodpovedného zamestnanca - vedúceho skupiny vedel a súhlasil, aby jeho zamestnanci vystupovali na zabetónovanú deku druhej vetvy, a to len z dôvodu vynesenia kábla a jeho prehodenia. Pred touto nebezpečnou činnosťou účastník konania nezabezpečil kontrolu technického stavu dočasného ochranného zábradlia napriek tomu, že pri hádzaní sa jeho zamestnanci približovali až k okraju zabetónovanej deky vo výške. Účastník konania nezabezpečil pre túto činnosť ani individuálnu ochranu, ktorá pre krátkodobú pracuje pre zamestnávateľa z hľadiska úspory času a nákladov výhodnejšia.

Nebezpečný pracovný postup si určili a realizovali zamestnanci účastníka konania s vedomím zodpovedného vedúceho zamestnanca bez toho, aby im bol určený bezpečný pracovný postup v zmysle § 6 ods. 1 písm. j/ Zákona o BOZP. Účastník konania neurčil na stavbe svojho majstra ani stavbyvedúceho, ale ústne poveril riadením prác vedúceho skupiny p. C. Y. a tento bol považovaný za vedúceho skupiny.

Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia argumentoval, že podľa § 6 ods. 8 Zákona o BOZP úlohy zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sú povinní zabezpečovať vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu úloh vyplývajúcich z ich funkcií. Tieto úlohy sú rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou plnenia ich pracovných povinností.

Zabetónovaná časť vetvy mosta, kde došlo k závažnému pracovnému úrazu a kde bola betonáž ukončená, slúžila pre zamestnancov objednávateľa ako komunikácia a ako svoje pracovisko ju využívali len zamestnanci žalobcu, ktorí sa tu rozhodli nebezpečným spôsobom prehadzovať kábel v tesnej blízkosti voľného okraja tejto komunikácie.

Zamestnávateľ, ktorý je zodpovedný za svojich zamestnancov, je povinný vytvoriť svojim zamestnanom bezpečné pracovné podmienky a v zmysle § 9 Zákona o BOZP sústavne kontrolovať dodržiavanie bezpečnostných predpisov a vykonať potrebné opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a teda bol povinný vykonať kontrolu technického stavu pracoviska a vykonať potrebné opatrenia, vrátane označenia, pretože išlo o práce vykonávané na spoločnom pracovisku, na ktorom nebolo vopred v zmysle § 18 Zákona o BOZP dohodnuté kto a v akom rozsahu zodpovedá za bezpečnosť na spoločnom pracovisku.

Inšpektor práce vychádzal pri vyšetrovaní udalosti z informácií stavbyvedúceho a tento uviedol, že dočasné zábradlie v minulosti namontovala spoločnosť RADASTAV s.r.o., ktorá už na stavbe v čase úrazu dlhší čas nepracovala. Zodpovednosť za kontrolu dočasného zábradlia - či vyhovuje pevnostným podmienkam, mal zabezpečiť žalobca, pretože je zodpovedný za svojich zamestnancov a je povinný vykonávať sústavnú kontrolu pracovísk, kde vykonávajú práce jeho zamestnanci.

Objednávateľ pôvodne odovzdal stavenisko protokolárne aj zhotoviteľovi - žalobcovi. Podľa vyjadrenia stavbyvedúceho E. bolo telefonicky dohodnuté, že záznam podpíše zamestnanec p. N.. Po pracovnom úraze G. Y. protokol o prevzatí staveniska zamestnávateľ - žalobca postihnutého neuznal.

Žalovaný sa nestotožnil s konštatovaním žalobcu, že objednávateľ mu neodovzdal stavenisko oficiálne prostredníctvom zodpovedných (poverených) zástupcov, preto zodpovedá za jeho zamestnancov. Na spoločné pracoviská sa vzťahuje ustanovenie § 18 Zákona o BOZP, kde je potrebné vyhotoviť dohodu na spoločnom pracovisku - kto v akom rozsahu zodpovedá za bezpečnosť na spoločnom pracovisku. Ak sa takáto dohoda neuzatvorí, zodpovedá každý zamestnávateľ za svojich zamestnancov v plnom rozsahu.

K ďalšej odvolacej námietke žalobcu žalovaný uviedol, že pri vyšetrovaní príčin vzniku pracovného úrazu neboli zistené nedostatky zo strany postihnutého. Jedná sa o zamestnanca neskúseného v oblasti stavebníctva, ktorý na stavbe vykonával prácu vrátane nebezpečného prehadzovania kábla so súhlasom zodpovedného vedúceho stavby.

Taktiež nebolo preukázané, že vedúci skupiny C. Y. žiadal väčší počet rozvádzačov na stavbu a podľa vyjadrenia stavbyvedúceho p. E. sa na stavbe nachádzal dostatočný počet staveniskových rozvádzačov. Napriek tomu sa vedúci skupiny rozhodol používať vlastný predlžovací kábel, ktorý nebezpečným spôsobom prehadzovali zamestnanci vo výške na druhú vetvu stavby.

To, že táto práca bola namáhavá, dokazuje skutočnosť, že postihnutý prehadzoval a znova stáčal kábel a pri hádzaní sa zdržiaval v tesnej blízkosti hrany mosta s dočasným zábradlím, ktorého pozdĺžna drevená doska sa po zaťažení postihnutým zlomila. Žalobca pred vykonaním prác na zabetónovanej ploche mosta mal posúdiť riziká z hľadiska pádu z výšky a prijať adekvátne opatrenia. Pri krátkodobej činnosti vo výške, kedy nie je efektívne budovať kolektívnu ochranu, je zamestnávateľ povinný zabezpečiť individuálnu ochranu prostredníctvom bezpečnostného postroja s bezpečnostným lanom a pevným ukotveným. Prehadzovanie kábla pred pracovnou zmenou možno považovať za krátkodobú prácu, preto žalovaný považoval túto odvolaciu námietku za neopodstatnenú.

Zamestnanci žalobcu pri správnej organizácii práce vôbec nemuseli kontrolovať kvalitu práce na ľavej časti mosta SO 205, pretože mali vykonávať tesársku prácu len na zárodku pravej časti mosta. Zamestnanci vystupovali na ľavú časť len z dôvodu zapojenia kábla a jeho následného prehadzovania so súhlasom zodpovedného zamestnanca účastníka konania, pričom súčasťou povinností vedúcich zamestnancov je sústavne kontrolovať bezpečnosť pri práci vrátane technických zariadení. Na námietky účastníka konania v tomto bode nemožno prihliadať.

Pracovný úraz sa stal pri práci (prehadzovaní kábla), nie pri pohybe po ľavej deke mosta 205, ako tvrdí účastník konania v odvolaní, nemožno preto súhlasiť s tvrdením, že voľný okraj pracoviska stačí len označiť. Toto opatrenie by bolo účinné pri bežnom pohybe po komunikácii, prehadzovanie kábla však nemalo byť vôbec vykonávané bez prijatia účinných opatrení na zabezpečenie proti pádu v zmysle právnych predpisov. Žalobca si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a spoliehal sa na objednávateľa, s ktorým nemal uzatvorenú dohodu, že sa zaväzuje starať o bezpečnosť jeho zamestnancov. Na stavbe mosta SO 205 Dl Dubná Skala Turany vykonávajú činnosť viacerí zamestnávatelia a SZČO. V zmysle § 18 ods. 3 Zákona o BOZP zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, vykonávajúci montážne, opravárenské, stavebné a iné práce pre iné fyzické osoby a právnické osoby, sú povinní dohodnúť s objednávateľom prác zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon práce.

Z vyšetrovania udalosti je zrejmé, že priamou príčinou vzniku pracovného úrazu postihnutého bola nesprávna organizácia práce a nesprávny pracovný postup, pretože účastník konania trpel na stavbe nebezpečný spôsob práce a neurčil správny pracovný postup. Zamestnanci vôbec nemuseli vystupovať do výšky na ľavú časť mosta, ktorá bola po stránke tesárskych, železiarskych a betonárskych prác už hotová, podľa štandardného pracovného postupu sa na jednotlivé pracoviská stavby inštalujú podružné staveniskové rozvádzače, ktoré zabezpečuje pre svojich zamestnancov zamestnávateľ alebo subjekt na základe dohodnutých podmienok na spoločnom pracovisku.

Účastníkom konania zvolený postup viacnásobného prehadzovania kábla pod prúdom z výšky, v blízkosti okraja mosta, možno považovať za riskantný a organizáciu práce za nebezpečnú, ohrozujúcu život zamestnancov. Účastník konania (vedúci pracovnej skupiny) vedel o nebezpečnom spôsobe práce a napriek tomu nevykonal potrebné opatrenia smerujúce k zabráneniu nežiaducej udalosti, čím bola ohrozená bezpečnosť, ale aj zdravie, či život jeho zamestnancov.

Žalovaný konštatoval, že inšpektori práce vychádzali pri vyšetrovaní príčin vzniku pracovného úrazu okrem iného z písomne podaných informácií zamestnancami prítomnými na pracovisku, a to postihnutým G. Y. (zápisnica o podaní informácie zo dňa 08. 10. 2013), vedúcim skupiny C. Y., spolupracovníkom E. Y. (zápisnica o podaní informácie zo dňa 06.12.2013), ako aj stavbyvedúcim B. E. (zápisnica o podaní informácie zo dňa 15.01.2014). Skutkový stav preukazuje aj fotodokumentácia vyhotovená inšpektorom práce počas šetrenia príčin vzniku pracovného úrazu.

Zamestnanec C. Y. uviedol, že pracuje na stavbe ako vedúci skupiny zamestnancov účastníka konania. Zamestnanci, ktorí vykonávali práce na stavbe a postihnutý uviedli, že menovaného považujú za vedúceho skupiny a plnia jeho pokyny. Taktiež vedúci zamestnanci objednávateľa sa vyjadrili, že pri zadávaní prác komunikujú s C. Y. ako s vedúcim skupiny zamestnancov, ktorý prenáša ich požiadavky a dáva pokyny pracovníkom skupiny na realizáciu konkrétnych stavebných operácií.

Postihnutý v zápisnici o podaní informácie uviedol, že na stavbe robí od júla 2013 a viackrát predtým (asi 7 krát) ten istý kábel stočený do disku prehadzoval z jednej vetvy na druhu vetvu mosta. Potvrdil, že v deň úrazu sa mu kábel nepodarilo prehodiť na požadované miesto ani na tretí pokus, čo svedčí o tom, že účastník konania neurčil zamestnancom bezpečný pracovný postup na pripojenie elektrického náradia na elektrickú energiu na pracovisku zárodku mosta, na ktorom vykonával debniace práce.

Z výsledkov vyšetrovania a z vyjadrení vypočutých zamestnancov vyplýva, že pracovný postup, pri ktorom bolo prehadzovanie kábla vykonávané opakovane a zodpovední zamestnanci o tomto spôsobe vedeli a nevykonali žiadne nápravné opatrenia, z čoho vyplýva, že trpeli nebezpečný spôsob práce.

Zaužívané pracovné postupy a organizácia práce u účastníka konania boli jednoznačne nebezpečné, pričom sa nejednalo len o ojedinelé pochybenie, ale o opakovane trpený nepriaznivý stav, tolerovaný a praktizovaný dokonca aj vedúcim zamestnancom. Účastník konania ako zamestnávateľ nevykonal žiadne potrebné opatrenia k tomu, aby existujúci nepriaznivý stav na pracovisku odstránil, čím ohrozil život a zdravie viacerých osôb.

Na základe podkladov rozhodnutia žalovaný posúdil predložený spisový materiál vrátane písomností predložených účastníkom konania, zápisníc o podaní informácií, spísaných s osobami prítomnými na pracovisku, fotodokumentácie zabezpečenej na pracovisku, ako aj ďalších listinných dôkazov a dospel k záveru, že inšpektorát práce preukázal porušenie povinností tak, ako to uviedol v napadnutom rozhodnutí. Boli zistené celkom štyri nedostatky, z toho dva boli na strane účastníka konania v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu, za ktoré bola uložená pokuta vo výške 33.000,- eur.

Podľa § 6 ods. 1 písm. d/ Zákona o BOZP je zamestnávateľ povinný zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy.

Vzhľadom na charakter práce, ktorú postihnutý vykonával v čase, kedy došlo k pracovnému úrazu, poukázal inšpektorát práce aj na niektoré ustanovenia NV č. 391/2006 Z.z., a to: - § 8 ods. 1 písm. a) - zamestnávateľ na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na stavenisku v súlade s požiadavkami podľa § 6 prijíma opatrenia, najmä pri plnení všeobecných zásad podľa § 7, v súlade s bezpečnostnými a zdravotnými požiadavkami na stavenisko uvedenými v prílohe č. 3,. - Príloha č. 3, časť B, oddiel II, bod 5.1 - pádu z výšky sa musí zabrániť technickými opatreniami, predovšetkým pevným a dostatočne vysokým zábradlím, ktoré musí mať aspoň zarážku pri podlahe, držadlo pre ruky (madlo) a strednú výstuhu, alebo iným rovnocenným riešením. - bod 5.2 - práce vo výškach je možné vykonávať len vtedy, ak sa použijú vhodné prostriedky kolektívneho zabezpečenia, napríklad zábradlia, plošiny alebo záchytné siete. Ak povaha prác neumožňuje použiť tieto zariadenia, musia sa poskytnúť vhodné prostriedky umožňujúce prístup a musia sa použiť prostriedky osobného zabezpečenia proti pádu.

Podľa § 6 ods. 1 písm. i/ Zákona o BOZP je zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný určovať bezpečné pracovné postupy.

Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia argumentoval, že vykonanie účinných opatrení na zabezpečenie a zlepšovanie pracovných podmienok, zvlášť opatrení na zaistenie BOZP, patrí medzi základné povinnosti zamestnávateľa. To má zásadný právny význam a dopad, nakoľko zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti za prípadné neplnenie úloh v starostlivosti o BOZP alebo zodpovednosti v prípade uplatňovania náhrady škody pri pracovných úrazoch a pod. Ak teda zamestnávatelia, či už z nevedomosti alebo z nedbalosti umožnia, aby svoje prevádzkové, pracovné a iné úlohy plnili na úkor BOZP, berú na seba plnú zodpovednosť za prípadné dôsledky.

Zákon uložil zamestnávateľovi v najširšom chápaní problematiky BOZP vykonávať všetky potrebné preventívne a ochranné opatrenia na zaistenie BOZP so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce. Zamestnávateľ musí v prvom rade vykonávať všetky potrebné bezpečnostné a zdravotné opatrenia tak, aby nedošlo k ohrozeniu alebo k poškodeniu zdravia zamestnancov, a to s ohľadom na všetky priame i nepriame súvislosti danej pracovnej aktivity.

Jednotlivé elementy práce uvedené v tomto ustanovení musia byť v takom stave, aby jednotlivo alebo vo svojom spoločnom pôsobení na zamestnanca neohrozovali jeho bezpečnosť a zdravie, Nestačí, aby stroje, zriadenia, organizácia práce, atď. len spĺňali požiadavky BOZP. Tam, kde nemožno vylúčiť škodlivé vplyvy, treba ich pôsobenie znížiť na najnižšiu možnú mieru.

Nevyhnutným predpokladom bezpečného výkonu práce je poznanie možných ohrození, na základe čoho môže potom zamestnávateľ určiť bezpečné pracovné postupy. Z hľadiska ochrany života a zdravia zamestnanca je kľúčovým a efektívnym opatrením práve určenie bezpečného pracovného postupu, tzn. takého spôsobu výkonu práce, pri ktorom nedôjde k ujme na zdraví. Obsahom bezpečného pracovného postupuje nadväznosť jednotlivých vykonávaných úkonov, a to na konkrétnych výrobných strojoch, zariadeniach, v rámci konkrétne špecifikovaných pracovných procesov tak, aby vykonanie práce neviedlo k poškodeniu zdravia zamestnanca. Žalovaný ako odvolací orgán po posúdení všetkých relevantných skutočností a vzhľadom na uvedenú právnu úpravu sa stotožnil s konštatovaním inšpektorátu práce, že skutok uvedený vo výroku rozhodnutia sa stal, a preto je uloženie pokuty dôvodné. Má za to, že inšpektorát práce preukázal porušenie povinností vyplývajúcich z uvedených ustanovení zákona o BOZP tak, ako to uviedol v napadnutom rozhodnutí.

Porušenie povinností, ktoré bolo zistené a za ktoré správny orgán ukladá pokutu, patrí medzi správne delikty právnickej osoby postihované bez ohľadu na zavinenie. Ide o tzv. objektívnu zodpovednosť, pri ktorej správny orgán preukazuje len porušenie právnej povinnosti zo strany účastníka konania, a nie zavinenie.

Správnym deliktom právnickej osoby je protiprávne konanie právnickej osoby, ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú administratívnoprávnou normou (Zákonom o inšpekcii práce). Účastník konania aby sa zbavil zodpovednosti za porušenie povinnosti, musí predložiť také dôkazy, ktoré by ho úplne zbavili zodpovednosti za zistené porušenia. Žalobca však na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadny relevantný dôkaz.

Žalovaný preto považoval za preukázané, že zistené porušenie povinností zo strany účastníka konania je v priamej príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu a na základe utrpených poranení došlo k ťažkej ujme na zdraví postihnutého.

Inšpektorát práce teda správne rozhodol aj o výške uloženej pokuty a túto riadne odôvodnil. Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ Zákona o inšpekcii práce je inšpektorát práce oprávnený uložiť pokutu zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ prvom bode až treťom bode a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100.000,-- eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33.000,-- eur.

Pri rozhodovaní o pokute musí inšpektorát práce prihliadať na všetky skutočnosti v zmysle § 19 ods. 6, najmä na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa, skutočnosť, či ide o ojedinelý výskyt nedostatku alebo opakované zistenie toho istého nedostatku.

Uloženú pokutu je možné považovať za dôvodnú, táto má naplniť ako preventívny, tak aj výchovný charakter a je uložená v súlade s ustanovením § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce v nadväznosti na § 3 ods. 4 Správneho poriadku.

Výška uloženej pokuty je primeraná predovšetkým vzhľadom k tomu, že ide o závažné porušenie povinností zo strany účastníka konania, následkom ktorých je pracovný úraz s následkom ťažkej ujmy na zdraví.

Na druhej strane bola zohľadnená aj skutočnosť, že v minulosti neboli u účastníka konania zistené rovnaké porušenia povinností, nejedná sa teda o opakované zistenie toho istého nedostatku, a preto bola pokuta uložená na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby.

Argumentácia, ktorú použil účastník konania v odvolaní, nie je podľa názoru žalovaného dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a účastník konania nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci.

Primárne námietky žalobcu smerujú k obsahu zmluvy č. ZML 1300642 z 22.05.2013 v spojení s prílohou č. 1 označenej ako niektoré podmienky vykonávania činnosti podľa zmluvy s dodatkom č. 1 zo dňa 01.06.2013, z ktorých žalobca vyvodzuje, že 1/ nenesie žiadnu zodpovednosť za pracovný úraz G. Y., pretože medzi žalobcom a spoločnosťou VÁHOSTAV - SK, a.s., išlo o tzv. inštitút dočasného pridelenia podľa § 58 Zákonníka práce, stavebný objekt SO 205 mu nebol odovzdaný ako stavenisko, prácu na stavenisku riadili zamestnanci VÁHOSTAVU - SK, a.s., a teda v plnom rozsahu zodpovedali za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Súd musí prisvedčiť žalobcovi, že zmluva zo dňa 22.05.2013 obsahuje ustanovenia, ktoré sú protirečivé, avšak za tejto situácie žalobca v zmluve označený ako poskytovateľ nemal takúto zmluvu uzatvoriť. Totižto, aj keď žalobca tvrdí, že je dôvodné v konaní posúdiť vzťah medzi žalobcom, VÁHOSTAVOM - SK, a.s. a G. Y. podľa § 58 Zákonníka práce, žiaden dôkaz o svojom tvrdení v správnom konaní predložený nebol.

Ak žalobca v žalobe argumentuje, že v skutočnosti došlo k naplneniu obsahu ustanovenia § 58 Zákonníka práce, je treba poukázať na tú skutočnosť, že túto žalobnú námietku súd považuje za nedôvodnú s poukazom na ustanovenie Zákonníka práce. Z obsahu zmluvy o vykonaní určitých činností č. ZML 1300642 zo dňa 22.05.2013 v spojení s dodatkom č. 1 k tejto zmluve zo dňa 01.06.2013 je nesporné, že žalobca s obsahom tejto zmluvy a dodatku súhlasil. Je síce pravdou, že podľa čl. II. bod 2.5 sa zmluvné strany vzhľadom k charakteru činnosti, ktoré bude poskytovateľ (teda žalobca) podľa tejto zmluvy vykonávať, oprávnené osoby objednávateľa (teda VÁHOSTAV - SK, a.s.) určené v tejto zmluve budú zadávať pokyny na uskutočňovanie činnosti podľa tejto zmluvy priamo príslušným osobám, prostredníctvom ktorých bude poskytovateľ vykonávať činnosti podľa tejto zmluvy a udelenie pokynu týmto osobám sa považuje za udelenie pokynu poskytovateľovi.

Zákonník práce v znení účinnom k 22.05.2013, 01.06.2013 v ustanovení § 58 inštitút dočasného pridelenia v ods. 1 upravoval tak, že zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania podľa osobitného predpisu môže sa so zamestnancom v pracovnom pomere písomne dohodnúť, že ho dočasne pridelí na výkon práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe (ďalej len „užívateľský zamestnávateľ). Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - v pracovnej zmluve uzatvorenej medzi agentúrou dočasného zamestnávania a zamestnancom sa agentúra dočasného zamestnávania zaviaže zabezpečiť zamestnancovi dočasný výkon práce u užívateľského zamestnávateľa a dohodnú si podmienky zamestnania.

Podľa § 58 ods. 3 Zákonníka práce - písomná dohoda o dočasnom pridelení uzatvorená medzi zamestnávateľom a zamestnancom musí obsahovať najmä názov a sídlo užívateľského zamestnávateľa, deň, keď dočasné pridelenie vznikne a dobu, na ktorú sa dočasné pridelenie dohodlo, druh práce a miesto výkonu práce, mzdové podmienky a podmienky jednostranného ukončenia výkonu práce pred uplynutím doby dočasného pridelenia. Tieto náležitosti musí obsahovať aj pracovná zmluva uzatvorená medzi agentúrou dočasného zamestnávania a zamestnancom, ak sa táto pracovná zmluva uzatvára na určitú dobu.

Podľa ods. 4 tohto ustanovenia - užívateľský zamestnávateľ, ku ktorému bol zamestnanec dočasne pridelený, ukladá zamestnancovi v mene zamestnávateľa alebo agentúry dočasného zamestnávania počas dočasného pridelenia pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu, dáva mu na tento účel pokyny, utvára priaznivé pracovné podmienky a zaisťuje bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci rovnako ako k ostatným zamestnancom. Vedúci zamestnanci užívateľského zamestnávateľa nemôžu voči dočasne pridelenému zamestnancovi robiť právne úkony v mene zamestnávateľa alebo agentúry dočasného zamestnávania... .

Žalobca v správnom konaní netvrdí a netvrdí ani v žalobe, že medzi ním ako zamestnávateľom a G. Y., ktorý utrpel pracovný úraz, bola uzavretá písomná zmluva o dočasnom pridelení.

Ak teda žalobca v žalobe tvrdí, že ide o vzťah medzi žalobcom ako poskytovateľom, VÁHOSTAVOM - SK, a.s., ako objednávateľom a G. Y., takáto konštrukcia nezodpovedá zistenému skutkovému stavu a príslušnej právnej úprave. O tomto závere svedčí aj čl. V. bod 5.5., podľa ktorého poskytovateľ (teda žalobca) zodpovedá v plnom rozsahu za dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich BOZP (najmä zákon č. 124/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov, vyhlášky SÚBP č. 59/1982 Zb.), viď príloha č. 1, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Poskytovateľ zodpovedá za dodržiavanie zákona č. 314/2001 Z.z. ochrane pred požiarmi. Poskytovateľ zodpovedá za registráciu úrazov a ich odškodnenie (ak je to vyžadované všeobecne záväznými právnymi predpismi).

Zo zmluvy súčasne vyplýva, že zmluvné strany sa súčasne podľa čl. II. bod 2.2 tretia veta dohodli, že osoby, prostredníctvom ktorých bude poskytovateľ (žalobca) vykonávať pre objednávateľa touto zmluvou určené činnosti, nie sú na základe tejto zmluvy v žiadnom zmluvnom vzťahu s objednávateľom a podľa čl. II. bod 2.5 zmluvné strany sa vzhľadom k charakteru činností, ktoré bude poskytovateľ podľa tejto zmluvy vykonávať, dohodli, že oprávnené osoby objednávateľa určené v tejto zmluve, budú zadávať pokyny na uskutočňovanie činností podľa tejto zmluvy priamo príslušným osobám, prostredníctvom ktorých bude poskytovateľ vykonávať činnosti podľa tejto zmluvy a udelenie pokynu týmto osobám sa považuje za udelenie pokynu poskytovateľovi.

Ak teda žalobca v žalobe tvrdí, že prácu na spoločnom stavenisku riadil objednávateľ, teda VÁHOSTAV - SK, a.s. a jeho oprávnení zamestnanci mali vedomosť o spôsobe napájania elektrického kábla na rozvádzač, z vyššie citovaného článku zmluvy jednoznačne vyplýva, že ak by aj súd pripustil absurdný výklad, že takýto pokyn dali zamestnanci objednávateľa, teda ho dali priamo poskytovateľovi, teda žalobcovi, za ktorého koná iba štatutárny zástupca - konateľ, konateľ žalobcu si potom mal byť vedomý rizika spôsobu napájania na elektrický rozvádzač a to prehadzovanie kábla z mosta, že ide o činnosť vysoko rizikovú, a teda takýto pokyn zodpovedného pracovníka objednávateľa mal poskytovateľ, teda konateľ spoločnosti odmietnuť. Tento záver platí o to viac, že ako zodpovednému zamestnávateľovi mu muselo byť zrejmé, že zodpovedá za BOZP, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva aj z už vyššie citovaného čl. V. bod 5.5.

Za nedôvodné považuje súd aj ďalšie námietky žalobcu, pretože v správnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že práve C. Y. bol ostatnými zamestnancami žalobcu ale aj VÁHOSTAV - SK, a.s. považovaný za vedúceho skupiny, resp. parťáka. Tento zamestnanec žalobcu určil riskantný pracovný postup, za ktorý má objektívnu zodpovednosť žalobca. Ak o tomto nesprávnom pracovnom postupe nevedel, táto skutočnosť nemení nič na jeho zodpovednosti za pracovný úraz, pretože zodpovedá za BOZP svojich zamestnancov. Správne orgány v odôvodnení rozhodnutí konštatovali, že konateľ žalobcu sa kontrolných dní na spoločnom stavenisku nezúčastňoval a javí sa, že o BOZP svojich zamestnancov sa nestaral.

Nedôvodná je námietka žalobcu, že elektrický staveniskový rozvádzač je špeciálne zariadenie, (neuviedol na základe ktorého právneho predpisu je takto definovaný) a aj v prípade ak by to bolo možné takto definovať, v správnom konaní nebolo preukázané, že sám žalobca resp. jeho „parťák“ alebo jeho zamestnanci objednávateľa teda VÁHOSTAV - SK, a.s. a zabezpečenie rozvádzača žiadali a tento im poskytnutý nebol.

Za nedôvodnú súd tak ako aj správne orgány považujú námietku o odovzdaní staveniska SO 205 inému subjektu, pretože je z vykonaného dokazovania zrejmé, že zábradlie pri prelomení ktorého došlo k pracovnému úrazu zamestnanca žalobcu malo dočasný charakter a zamestnanci žalobcu na moste sa nemali pohybovať, pretože pracovali na zárodku prvej časti mosta. Primárnou príčinou pracovného úrazu nebolo dočasné zábradlie ale nesprávne zvolený pracovný postup.

Neobstojí ani námietka o povinnosti VÁHOSTAVU - SK, a.s. ako objednávateľa zabezpečiť BOZP na spoločnom stavenisku. Je nesporné, že sa takáto dohoda mala uzatvoriť medzi všetkými subjektmi vykonávajúcimi práce na spoločnom stavenisku, k jej uzatvoreniu však nedošlo. Žalobca ako zodpovedný zamestnávateľ dbajúci o BOZP svojich zamestnancov nepredložil žiaden dôkaz, že objednávateľa vyzýval na realizáciu tejto dohody a že VÁHOSTAV - SK, a.s. takúto dohodu odmietol uzavrieť.

Zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozsah úpravy v § 1 upravuje tak, že tento zákon ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.

Podľa § 3 - na účely tohto zákona a/ zamestnávateľ je fyzická osoba a právnická osoba, ktorá 1/ zamestnáva fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu... b/ zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu podľa jeho pokynov za mzdu alebo za odmenu... .

Podľa § 5 ods. 1 - zamestnávateľ je povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vrátane zabezpečovania informácii vzdelania a organizácie práce a prostriedkov. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - všeobecné zásady prevencie sú a/ vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika, b/ posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť, najmä pri výbere a počas používania pracovných prostriedkov, materiálov, látok a pracovných postupov, c/ vykonávanie opatrení na odstránenie nebezpečenstiev v mieste ich vzniku, d/ uprednostňovanie kolektívnych ochranných opatrení pred individuálnymi ochrannými opatreniami, e/ nahrádzanie prác, pri ktorých je rizikom poškodenia zdravia bezpečnými prácami alebo prácami, pri ktorých je menšie riziko poškodenia zdravia, f/ prispôsobovanie práce schopnostiam zamestnanca a technického pokroku, g/ zohľadňovanie ľudských schopností, vlastností a možností najmä pri navrhovaní pracoviska, výbere pracovného prostriedku, pracovných postupov a výrobných postupov s cieľom vylúčiť alebo zmierniť účinky škodlivých faktorov práce, namáhavej práce a jednotvárnej práce na zdravie zamestnanca, h/ plánovanie a vykonávanie politiky prevencie zavádzaním bezpečných pracovných prostriedkov, technológie a metód organizácie práce, skvalitňovanie pracovných podmienok s ohľadom na faktory pracovného prostredia a prostredníctvom sociálnych opatrení, i/ vydávanie pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 citovaného zákona, kde sú upravené všeobecné povinnosti zamestnávateľa, zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný a/ vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, b/ zlepšovať pracovné podmienky a prispôsobovať ich zamestnancov, zohľadňovať pritom meniace sa skutočné a predvídateľné okolnosti a dosiahnuté vedecké a technické poznatky, c/ zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami, d/ zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiálny, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácie práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy..., g/ nahrádzať namáhavé a jednotvárne práce a práce v sťažených a zdraviu nebezpečných alebo škodlivých pracovných podmienkach vhodnými pracovnými prostriedkami, pracovnými postupmi, výrobnými postupmi a zdokonaľovaním organizácie práce, i/ určovať bezpečné pracovné postupy... .

Ak teda žalobca tvrdí, že uvedený spôsob zabezpečenia prívodu elektrickej energie na pracovisku zamestnancov žalobcu, vrátane zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz G. Y., o nebezpečnom postupe práce vedel, potom v zmysle citovaného mal zabezpečiť bezpečný pracovný postup, čo sa v danom prípade nestalo aj vzhľadom na už citovaný článok zmluvy zo dňa 22.05.2013.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca a) s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť, b) s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, s dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na zdraví, a s ochranou pred nimi, c) so zákazom vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnanca.

Podľa odseku 2 tohto ustanovenia zamestnávateľ je povinný oboznámiť zrozumiteľne a preukázateľne zamestnanca so zoznamom prác a pracovísk podľa § 6 ods. 1 písm. m).

Žalobca dodatočne tvrdí, že zmluva je jednostranná, zvýhodňujúca objednávateľa a poškodzujúca poskytovateľa, teda žalobcu, aj napriek všetkému chápajúc žalobcu, že bol založený za účelom zisku, potom za uvedených podmienok takúto zmluvu podpísať nemal. Ak teda takúto zmluvu o vykonaní určených činností č. ZML 13006242 platne uzavrel a žalobca to netvrdí, že táto zmluva je neplatná, potom je povinný znášať následky vyplývajúce z tejto zmluvy, vrátane sankcie za nedodržanie bezpečných pracovných postupov žalobcu ako zamestnávateľa, v dôsledku ktorého došlo k pracovnému úrazu jeho zamestnanca G. Y..

Pokiaľ ide o žalobnú námietku žalobcu, že z dodatku k zmluve vyplýva, že objednávateľ sa zaviazal na stavenisku SO 205 stavba Diaľnice D1 Dubná Skala - Turany, na ktorej práce vykonáva viacero stavebných a projektovo samostatných stavebných subdodávateľov a ide teda o spoločné pracovisko, pričom podľa názoru žalobcu bolo povinnosťou VÁHOSTAVU - SK, a.s., aby stanovil presné pravidlá a kritéria pohybu a činnosti pracovníkov viacerých zamestnávateľov na spoločnom pracovisku podľa § 18 ods.3 zákona č. 126/2004 Z.z., je treba poukázať na tú skutočnosť, že vzhľadom na už vyššie citované ustanovenie § 6 Zákona o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa s názorom správnych orgánov súd stotožňuje. Ak VÁHOSTAV - SK, a.s., takúto subkoordináciu neuskutočnil, čo podľa tvrdení žalobcu vyplýva zo zápisu z koordinačnej porady BOZP Združenia SD Dubná Skala, so sídlom Hviezdoslavova 36/33, Martin zo dňa 15.05.2013, treba uviesť, že v tom čase žalobca zmluvu uzatvorenú nemal a aj v prípade, ak by v tom čase zmluva uzatvorená bola, súc si vedomý zodpovednosti za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci svojich zamestnancov žalobca mal vykonať také úkony, ktorými by došlo k naplneniu ustanovenia § 18.

Z obsahu spisu je nesporné, že síce zmluva o vykonaní určitých činností bola uzatvorená dňa 22.05.2013, dodatok dňa 01.06.2013, avšak túto žalobnú námietku súd považuje za irelevantnú.

Zo zisteného skutkového stavu je bez akýchkoľvek pochybností, že k pracovnému úrazu zamestnanca žalobcu G. Y. nedošlo v dôsledku nekoordinovanej činnosti zamestnancov žalobcu a zamestnancov iného zamestnávateľa, ale je bez akýchkoľvek pochybností, že zamestnanci žalobcu pri pripájaní elektrického kábla na rozvádzač zvolili nesprávny a rizikový spôsob napájania tohto káblu.

Neobstojí ani žalobná námietka žalobcu, že v súvislosti s námietkami, že stavenisko SO 205 v súvislosti s protokolom o odovzdaní tohto stanoviska zo dňa 04.06.2013, pretože aj podľa názoru súdu je zrejmé, že zamestnanci žalobcu na moste v čase, keď k pracovnému úrazu došlo, nevykonávali žiadne činnosti podľa zmluvy zo dňa 22.05.2013. Súd opätovne zdôrazňuje, že k pracovnému úrazu došlo v dôsledku nesprávneho pracovného postupu, a ak žalobca dodatočne tvrdí, že na chýbajúci rozvádzač elektriny zamestnanci žalobcu objednávateľa, resp. jeho zodpovedných zamestnancov upozorňovali, táto skutočnosť nebola žiadnym spôsobom preukázaná.

Ustanovenia zákona č. 126/2004 Z.z. je nevyhnutné vykladať v spojení s nariadením vlády SR o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko č. 396/2004 Z.z. a podľa § 1 ods. 1, 2 toto nariadenie vlády ustanovuje minimálne bezpečnostné a zdravotné požiadavky na stavenisko a toto nariadenie vlády sa nevzťahuje na banskú činnosť a na dobývanie ložísk nevyhradených nerastov.

Podľa § 2 ods. 1 - na účely tohto nariadenia vlády sa stanoviskom rozumie aj priestor, v ktorom sa vykonávajú stavebno-inžinierske práce a priestor, v ktorom sa vykonávajú výkopové práce, zemné práce, stavebné úpravy, búracie práce, rekonštrukčné práce a renovačné práce, montáž a demontáž konštrukčných prvkov, demontáž, opravy, vrátane technického, technologického a energetického vybavenia stavieb, odvodňovacie práce, údržba, udržiavacie práce, vrátane maliarskych prác a čistiacich prác a vypratávanie staveniska po skončení prác... .

Ustanovenie § 8 ods. 1 citovaného nariadenia zamestnávateľovi ukladá, že tento na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na stavenisku v súlade s požiadavkami podľa §6 a/ prijíma opatrenia, najmä pri plnení všeobecných zásad podľa § 7 v súlade s bezpečnostnými a zdravotnými požiadavkami na stavenisko uvedenými v prílohe č. 3, b/ zohľadňuje usmernenia koordinátora bezpečnosti.

Príloha č. 3 tohto nariadenia v časti B, v oddiely 2 upravuje pracoviská vo vonkajších priestoroch, bod 5 - pád z výšky, bod 5.1 - pádu z výšky sa musí zabrániť technickými opatreniami, predovšetkým pevným a dostatočne vysokým zábradlím, ktoré musí mať aspoň zarážku pri podlahe, držadlo pre ruky (madlo) a strednú výstuhu alebo iným rovnocenným riešením, bod 5.2 - práce vo výškach je možné vykonávať len vtedy, ak sa použijú vhodné prostriedky kolektívneho zabezpečenia, napr. zábradlia, plošiny alebo záchytné siete. Ak povaha prác neumožňuje použitie tohto zariadenia, musia sa poskytnúť vhodné prostriedky umožňujúce prístup a musia sa použiť prostriedky osobného zabezpečenia proti pádu.

Zákon č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce v ustanovení § 19 ods. 1 písm. a/ upravuje, že inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ prvom bode až treťom bode a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100.000,--eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33.000,-- eur.

Ustanovenie § 2 upravuje rozsah inšpekcie práce, pričom žalobca v žiadnom prípade nenamieta, že by inšpektor práce nemal oprávnenie vykonať šetrenie vo vzťahu k vzniku pracovného úrazu zamestnanca žalobcu.

Súd v konaní sa nezaoberal žalobnou námietkou uvedenou v písomnej žalobe, že inšpektor práce Inšpektorátu práce v Žiline uvedeným postupom, ak žiadal vymeniť strany, postupoval nezákonné, pretože žalobca na pojednávaní dňa 30.06.2015 neuviedol, aké subjektívne práva žalobcu týmto postupom boli porušené a vo vzťahu k tejto žalobnej námietke vzal žalobu späť, pričom podľa ustanovenia § 250h ods. 1 O.s.p. až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutého správneho rozhodnutia obmedziť, rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b.

Súd preskúmal rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe v zúženom rozsahu tak, ako je uvedené vyššie a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca v konaní úspech nemal a žalovaný aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.