KSPO/1S/49/2011


(zdroj)
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1S/49/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8011200254 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8011200254.7



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členiek senátu Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcu Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. so sídlom Komenského 50, 042 48 Košice, IČO: 36 570 460, právne zastúpeného JUDr. Pavlom Pavlíkom, Šafárikova 288/96, Košice proti žalovanému Okresnému úradu Humenné, katastrálny odbor, Štefánikova 18, Humenné za účasti obce Kamienka, Obecný úrad Kamienka, č. 143, Kamenica nad Cirochou a Okresnej prokuratúry Humenné, Štefánikova 1900/69, Humenné o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu č. UP 1/2011-Vys zo dňa 8. februára 2011

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodnutie Správy katastra Humenné zo dňa 8. februára 2011 č.k.: UP 1/2011-Vys podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 66 EUR do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Správa katastra Humenné rozhodnutím zo dňa 08.02.2012, č.k.: UP 1/2011-Vys podľa § 22 ods. 1 písm. b) a podľa § 26 ods. 1 a 2 zákona o prokuratúre vyhovela protestu prokurátora č. Pd 1/11-4 zo dňa 04.01.2011 a zrušila napadnutý záznam pod č. Z-1518/09 zo dňa 11.02.2010.

Žalobca sa žalobou zo dňa 18.03.2011 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej zo dňa 08.02.2011 č. UP 1/2011-Vys a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

V dôvodoch žaloby namietal, že žalovaná nesprávne právne posúdila vec a nesprávne interpretovala právnu normu. Vytýkal žalovanej, že pre nedostatok dôvodov nie je zrejmé, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. Rozhodnutie žalovanej považuje za nepreskúmateľné. Poukázal na to, že pod vecnými bremenami treba rozumieť právne vzťahy, na základe ktorých vzniká vlastníkovi nehnuteľnosti povinnosť niečo strpieť, konať, alebo sa niečoho zdržať v prospech niekoho iného, pričom pojem vecné bremená zahŕňa rozličné svojou povahou vecno-právne obmedzenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech iného subjektu. Vecné bremená zriadené na základe zákona majú špecifický režim, ktorý je upravený predpismi verejného práva, na základe ktorých boli tieto zákonné vecné bremená zriadené, i keď majú nesporný verejnoprávny prvok, ktorý je daný spôsobom ich vzniku a účelom, ktorému slúžia, nemožno prehliadať ani ich významný súkromnoprávny prvok. Občianske právo definuje vecné bremeno ako právo niekoho iného, než vlastníka pozemku, ktorého obmedzuje v tom smere, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať. Tzv. zákonné vecné bremená majú tento charakter tiež. Ich režim však nie je úplne totožný s režimom zmluvných vecných bremien, pretože sa riadia špeciálnou právnou úpravou. Nejde však o úpravu komplexnú, ktorá by vylučovala použitie všeobecnej úpravy občianskeho práva o vecných bremenách. V prípade, že špeciálne predpisy neobsahujú zvláštnu úpravu, riadi sa ich režim všeobecnou občianskoprávnou úpravou. Ustanovenie § 20 zákona č. 442/2002 Z.z. upravuje „Oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam“, z čoho možno jednoznačne usúdiť, že zákonodarca obmedzuje vlastníka nehnuteľnosti v prospech tretej osoby, keď expressis verbis stanovuje práva k cudzím nehnuteľnostiam. To znamená, že niektoré právo vlastníka je priznané osobe od neho odlišnej. Samotné ustanovenie § 20 potom tézu obsiahnutú v názve len ďalej špecifikuje. Ustanovením § 20 zákonodarca okrem iného stanovuje, že „prevádzkovateľ je oprávnený vstupovať na cudzie nehnuteľnosti... „Je teda nesporné, že jednému subjektu sú priznané práva, ktoré obmedzujú iný subjekt, a ten je povinný toto obmedzenie trpieť. Poukázal na to, že ak je toto právo upravené priamo v zákone, jedná sa o zákonné vecné bremeno aj bez toho, že by bolo takto výslovne pomenované. Ak správny orgán argumentuje tým, že vecné bremená zo zákona vznikajú len tam, kde to zákon výslovne ustanovuje, javí sa použitie tohto pochybné a nemajúce oporu v slovenskom právnom poriadku, prihliadajúc pritom aj k textu odôvodnenia, kde je tento rozpor zrejmý. Zdôraznil, že v danom prípade je potrebné skúmať aj názor predkladateľa, lebo práve z dôvodovej správy je možné zistiť zámer zákonodarcu a tiež účel zákonnej úpravy, pričom účel vzniku právnych noriem je dôležitým determinantom ich obsahu. V súlade s medzinárodnými záväzkami SR v oblasti vodného hospodárstva, a tiež v súlade s vnútroštátnymi predpismi o ochrane životného prostredia, ochrane zdravia, prihliadnuc tiež k programovému vyhláseniu vlády, zákonom č. 442/2002 Z.z. mal zákonodarca v úmysle zefektívniť výstavbu vodohospodárskej infraštruktúry. Vo vzťahu k § 20 predkladateľ výslovne uvádza, že sa jedná o tzv. zákonné vecné bremená. Je toho názoru, že vzhľadom na zabezpečenie právnej istoty je potrebné a vhodné zapisovať obmedzenia vznikajúce na základe ustanovenia § 20 zákona č. 442/2002 Z.z. do katastra nehnuteľností. Práve verejná listina svedčiaca o existencii ťarchy viaznucej na nehnuteľnosti má potenciál eliminovať právnu neistotu a tým výrazne redukovať počet správnych i súdnych konaní vyvolaných v súvislosti s projektovaním, zriaďovaním, prevádzkou, rekonštrukciou vodohospodárskej infraštruktúry. Je nesporné, že vlastnícke právo je najdôležitejším a základným vecným právom. Aj Občiansky zákonník v platnom znení legálne definuje vlastnícke právo tak, že „ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Poukázal na to, že vlastnícke právo je zo všetkých subjektívnych práv najmenej obmedzené ale nie je neobmedzené. Práve naopak, aj vlastnícke právo je vždy, a to per definitionem, obmedzené. Inštitútu verejnoprávneho obmedzenia vlastníckeho práva je imanentné, že ide o obmedzenie vo verejnom záujme, ktoré upravujú právne predpisy kogentnej povahy. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Sžp/106/2009, v ktorom sa uvádza „S prihliadnutím na čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky a § 17 ods. 1 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí pre Najvyšší súd vyplýva záver, že verejný záujem na ochrane životného prostredia ako základného predpokladu existencie ľudskej bytosti je mimoriadny a preto právny poriadok Slovenskej republiky mu venuje zvýšenú pozornosť a v prípade stretu tohto verejného záujmu s výkonom niektorých práv jednotlivcom je na základe uvedeného prípustné výkon týchto práv obmedziť. Toto je najmä evidentné v prípade stretu verejného záujmu na ochrane životného prostredia a súkromných práv, ktorým je napríklad vlastnícke právo, ktorých obsah (čl. 20) a zvýšená ochrana v správnom súdnictve (čl. 46 ods. 2 veta druhá) sú zakotvené priamo v Ústave Slovenskej republiky.“ v spojení s rozsudkom 3Sžp/l/2008 a tiež na rozsudok Okresného súdu Humenné 5C 148/2007, ktorý bol potvrdený aj v konaní 16 Co 19/2009 Krajským súdom v Prešove. Ďalej namietal, že nebol účastníkom správneho konania č. UP 1/2011-Vys, čím mu bolo odňaté právo účinne sa brániť a predložiť argumenty na svoju obranu.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že na základe návrhu žalobcu zo dňa 12.10.2009, ktorý bol na Správe katastra Humenné evidovaný v registri „Z“ pod číslom 1518//09, bol vykonaný záznam vecného bremena k nehnuteľnosti v katastrálnom území Kamienka, zapísanej na liste vlastníctva č. 600 k pozemku, parcelné č. CKN 870/101 v zmysle § 20 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, podľa priloženého geometrického plánu č. 34974831-14/2009. Vecné bremeno spočívalo v práve žalobcu v nevyhnutnej miere vstupovať na uvedenú nehnuteľnosť v súvislosti s projektovaním, zriaďovaním, rekonštrukciou, modernizáciou, prevádzkovaním alebo na účely opráv a údržby verejného vodovodu, alebo verejnej kanalizácie a ich pásiem a ochrany, vodovodných a kanalizačných prípojok, vrátane potrebných kontrolných a ochranných zariadení a oporných a vytyčovacích bodov. Uvedené vecné bremeno bolo zapísané pod číslom zmeny 7/10 na predmetný list vlastníctva č. 600 k.ú. Kamienky. Okresná prokuratúra listom sp. zn. Pd 1/11-4 zo dňa 04.01.2011 podala protest prokurátora v zmysle ust. § 22 ods. 2 písm. b) zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre proti opatreniu - Záznam č. Z-1518/2009. Správa katastra Humenné na základe pokynu nadriadeného orgánu svojím rozhodnutím č. k. UP 1/2011-Vys zo dňa 08.02.2011 protestu prokurátora vyhovela a zrušila napadnutý záznam. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.02.2011.

Krajský súd podľa § 244 a nasledujúcich ustanovení Občianskeho súdneho poriadku („ďalej len O.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených k žalobe (§250j ods. 1 O.s.p.) vo veci konal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Protest prokurátora je upravený ust. § 69 Správneho poriadku a v zákone č. 153/2001 o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o prokuratúre“), v konkrétnych ustanoveniach v § 22-27, ktoré sa prekrývajú a dopĺňajú. Aj keď správny poriadok expressis verbis neuvádza, že ide o mimoriadne oprávnený prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, je potrebné vychádzať zo systematického zariadenia tohto inštitútu v rámci správneho poriadku a zároveň z ust. § 27 ods. 1 písm. a) Zákona o prokuratúre. Protest prokurátora je jedným z prostriedkov prokurátorského dozoru, ktorý prokurátor vykonáva vo vzťahu k orgánom verejnej správy.

Protest prokurátora je právnym aktom, na základe ktorého môže orgán, ktorého sa napadnuté rozhodnutie týka protestu vyhovieť alebo nevyhovieť. Rozhodnutie tohto orgánu o proteste prokurátora nie je bezprostredným rozhodnutím o právach právom chránených záujmoch alebo povinnostiach subjektov, ktorým prokurátor poskytuje ochranu. Ide o rozhodovanie o návrhu prokurátora, ktorý nie je účastníkom správneho konania. Podanie protestu nemá vplyv na formálno-právnu právoplatnosť napadnutého rozhodnutia, t. j. rozhodnutie o veci samej (napr. nález ústavného súdu SR, spis. zn. PL ÚS 17/1998 zo dňa 04.03.1988). Ak správny orgán protestu vyhovie, nasleduje vydanie rozhodnutia, ktorým je nahradené pôvodné právoplatné rozhodnutie.

Z administratívneho spisu bolo zistené, že Správa katastra Humenné na základe návrhu Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. Košice č. 108597/09/PV zo dňa 12.10.2009 na vykonanie záznamu vecného bremena k nehnuteľnosti, parcela EKN č. 870/101, vedenej na LV č. 600 v k.ú. Kamienka vykonala zápis tohto vecného bremena do katastra nehnuteľností pod č. Z-1518/09 zo dňa 11.02.2010.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné protestom č. PD 1/11-4 zo dňa 04.01.2011 navrhol záznam vykonaný Správou katastra Humenné pod č. Z-1518/09 zrušiť, pretože je nezákonný. Protest bol podaný podľa ust. § 22 ods. 1 písm. b) a § 26 Zákona o prokuratúre.

Žalovaná o proteste rozhodla preskúmavaným rozhodnutím tak, že protestu vyhovela a záznam zrušila.

Výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že preskúmaním záznamu na základe protestu prokuratúry prokurátora zistila, že protest je dôvodný a napadnutý záznam je potrebné ako nezákonný zrušiť. Poukázala na ust. § 5 ods. 2 Katastrálneho zákona, podľa ktorého záznam je úkon správy katastra plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Zápis vecného bremena do operátu katastra nehnuteľností bol vykonaný záznamom napriek tomu, že oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam v zmysle ust. § 20 ods. 1 Zákona o vodovodoch neboli výslovne formulované ako vecné bremená a nebola uzavretá zmluva o zriadení vecného bremena. Je potrebné odlišovať vecné bremená a tzv. verejnoprávne obmedzenia. Vecné bremená majú v zásade súkromnoprávnu povahu, ktorá je daná aj tým, že všeobecná právna úprava vecných bremien je obsiahnutá v Občianskom zákonníku, ktorý je kódexom súkromného práva. Práva vyplývajúce z takýchto vecných bremien svedčia v prospech konkrétnych osôb. K zriadeniu takýchto vecných bremien je potom potrebná zmluva ako dvojstranný, či viacstranný právny úkon medzi jej konkrétnymi subjektmi. Napriek tomu verejnoprávne obmedzenia vlastníckeho práva predstavujú súhrn práv a povinností, ktoré vyplývajú priamo zo znenia príslušných právnych predpisov majúcich verejnoprávnu povahu. Tieto verejnoprávne obmedzenia sa v zásade nezapisujú do katastra nehnuteľností. Ale ak majú tieto verejnoprávne obmedzenia charakter vecných bremien, potom sa do operátu katastra nehnuteľností zapisujú, a to vo forme záznamu. Podmienkou je, aby tieto verejné obmedzenia vlastníckeho práva boli ako vecné bremená priamo a výslovne označené v príslušných právnych predpisoch, ktoré ich kreujú. Vzhľadom na to, že v zákone o vodovodoch takéto výslovné označenie verejnoprávnych obmedzení ako vecných bremien chýba, tieto verejnoprávne obmedzenia nemožno automaticky ex lége považovať za vecné bremená. Súd uznesením pribral do konania Obec Kamienka ako vlastníka nehnuteľností zapísaných na LV č. 600 v k.ú. Kamienka, ktorého sa správneho konania týkalo a na ktorom sa nachádza dotknutý vodovod a verejná kanalizácia a zároveň Okresnú prokuratúru Humenné, ktorej prokurátor podal protest, o ktorom rozhodovala právna predchodkyňa žalovaného preskúmavaným rozhodnutím.

Podľa ust. § 20 ods. 1 zákona o vodovodoch, prevádzkovateľ je oprávnený a) v nevyhnutnej miere vstupovať na cudzie pozemky v súvislosti s projektovaním, zriaďovaním, rekonštrukciou, modernizáciou, prevádzkovaním alebo na účely opráv a údržby verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie a ich pásiem ochrany, vodovodných a kanalizačných prípojok vrátane potrebných kontrolných a ochranných zariadení a oporných a vytyčovacích bodov, b) odstraňovať a okliesňovať v nevyhnutnom rozsahu stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie vrátane potrebných kontrolných a ochranných zariadení a oporných a vytyčovacích bodov, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník pozemku, jeho správca alebo užívateľ; nedotknuté zostávajú osobitné predpisy, c) umiestňovať na nehnuteľnostiach orientačné označenia, ktoré je povinný udržiavať v riadnom stave.

Protest prokurátora je upravený ust. § 69 Správneho poriadku a v zákone č. 153/2001 o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o prokuratúre“), v konkrétnych ustanoveniach v § 22-27, ktoré sa prekrývajú a dopĺňajú. Aj keď správny poriadok expressis verbis neuvádza, že ide o mimoriadne oprávnený prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, je potrebné vychádzať zo systematického zariadenia tohto inštitútu v rámci správneho poriadku a zároveň z ust. § 27 ods. 1 písm. a) Zákona o prokuratúre. Protest prokurátora je jedným z prostriedkov prokurátorského dozoru, ktorý prokurátor vykonáva vo vzťahu k orgánom verejnej správy.

Podľa § 22 ods. 1 písm. b) Zákona o prokuratúra prokurátor je oprávnený podať protest proti opatreniu.

Podľa § 26 ods. 1 Zákona o prokuratúre protest proti opatreniu podáva prokurátor orgánu verejnej správy, ktorý nezákonné opatrenie vydal.

Podľa § 26 ods. 2 Zákona o prokuratúre ak orgán verejnej správy protestu prokurátora vyhovie, je povinný do 30 dní od doručenia protestu podľa návrhu prokurátora uvedeného v proteste toto opatrenie zrušiť alebo nahradiť opatrením, ktoré bude v súlade so zákonom a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Podľa § 26 ods. 9 Zákona o prokuratúre proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa nemožno odvolať ani podať rozklad.

Podľa § 5 ods. 2 Katastrálneho zákona záznam je úkon správy katastra plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

Podľa ust. 34 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním ,práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín.

Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Otázku, ktorú bolo potrebné vyriešiť bola otázka, či bol záznam vecného bremena k nehnuteľností na LV č. 600 v k.ú. Kamienka vo vlastníctve Obce Kamienka vykonaný v súlade s ustanovením § 20 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovoch a kanalizáciách.

Z obsahu ustanovenia § 20 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z. vyplýva verejnoprávne obmedzenie vlastníckeho práva, podľa ktorého prevádzkovateľ je oprávnený v nevyhnutnej miere vstupovať na cudzie pozemky v súvislosti s projektovaním, zriaďovaním, rekonštrukciou, modernizáciou, prevádzkovaním alebo na účely opráv a údržby verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie a ich pásiem ochrany, vodovodných a kanalizačných prípojok vrátane potrebných kontrolných a ochranných zariadení a oporných a vytyčovacích bodov, odstraňovať a okliesňovať v nevyhnutnom rozsahu stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie vrátane potrebných kontrolných a ochranných zariadení a oporných a vytyčovacích bodov, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník pozemku, jeho správca alebo užívateľ umiestňovať na nehnuteľnostiach orientačné označenia, ktoré je povinný udržiavať v riadnom stave. Toto obmedzenie vlastníckych práv je výrazom prevahy verejného záujmu, ktorý sa vzťahuje k určitému zariadeniu nad záujmom jednotlivca, a to bez toho, aby k takémuto obmedzeniu bol nutný súhlas vlastníka.

Krajský súd je toho názoru, že aj keď v ustanovení § 20 ods. 1 Zákona o vodovodoch, ani v ďalších jeho ustanoveniach nie je uvedené, že sa jedná o vecné bremeno tak, ako je to upravené v energetickom a telekomunikačnom zákone, jedná sa aj v danom prípade o zákonné vecné bremeno a je vo verejnom záujme, aby bolo zapísané aj na liste vlastníctva v záujme prehľadu o zákonnom obmedzení vlastníka nehnuteľností a transparentnosti právnych vzťahov. Pri zápise takéhoto vecného bremena je zrejmé zaťaženie oprávnenia žalobcu a zamedzenie problémom vyplývajúcim z oprávnení žalobcu vyplývajúci z ustanovenia § 20 ods. 1 Zákona o vodovodoch.

Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že právna predchodkyňa žalovaného nesprávne vec právne posúdila, ak vyhovela protestu prokurátora a zrušila záznam vykonaný Správou katastra Humenné pod č. Z-1518/09.

Preto zrušil rozhodnutie Správy katastra Humenné zo dňa 8. februára 2011 č.k.: UP 1/2011-Vys podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného opätovne posúdiť protest prokurátora v zmysle vyššie uvedeného, konať tak so žalobcom, ako aj s vlastníkom predmetných nehnuteľností a vo veci opätovne rozhodnúť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli so zaplatením súdneho poplatku vo výške 66 EUR, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet žalobcu.

Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru- čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.