KSPO/19Co/221/2014


(zdroj)
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 19Co/221/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114221110 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8114221110.1



Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne: G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX/XX, D., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom vo Svidníku, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, v konaní o vydanie nariadenia predbežného opatrenia na zdržanie sa vykonávania zrážok zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 17C/273/2014 - 16 zo dňa 09.07.2014 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi žalobkyňou a poskytovateľom úveru dňa 02.02.2012 podľa podmienok úverovej zmluvy č. 8300045555 a zároveň uložil Lear Corporation Seating Slovakia s.r.o., Solivarská 1/A, 080 01 Prešov, IČO: 36 663 662 zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného na základy dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi žalobcom a poskytovateľom úveru dňa 22.02.2012 do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa vo svojej žalobe, ktorou sa domáhala vyslovenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy s návrhom na vydanie predbežného opatrenia poukázala na ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka ako aj bohatú judikatúru súdneho dvora ES a na príslušné články smernice Rady 93/13/EHS. Uviedla, že v čase uzavretia zmluvy nedokázala vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné. Nedokázala ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť majetok v podobe jej mzdy, aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok, alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Súd prvého stupňa citujúc ustanovenie § 74 ods. 1, § 75 ods. 1 až 4, 6,8, § 76 ods. 1 písm. f), ods. 2 až 4 O.s.p. skonštatoval, že predbežné opatrenie možno nariadiť vo veciach, ktoré patria do právomoci súdu. Účelom predbežného opatrenia je rýchla aj keď dočasná úprava právnych pomerov účastníkov alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia. Predbežné opatrenie zásadne neprejudikuje práva a záujmy účastníkov. Vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predb ežnej úpravy. Prvostupňovým súdom bol preskúmaný podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia a tak súd dospel k záveru, že tento návrh je dôvodný, pretože žalobkyňa osvedčila danosť svojho nároku a preukázala potrebu nariadenia predbežnej úpravy. Súd z tohto dôvodu vyhovel jej návrhu v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a nariadil žalovanému zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi žalobkyňou a poskytovateľom úveru dňa 22.02.2012 č. úverovej zmluvy XXXXXXXXXX. Zároveň uložil platiteľovi mzdy povinnosť zákazu vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi žalobcom a poskytovateľom úveru dňa 22.02.2012. Proti uvedenému uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. V odvolaní namietal nezákonnosť nariadeného predbežného opatrenia, ako aj nedostatočné odôvodnenie. Podľa odvolateľa neboli splnené kritéria pre predbežné opatrenia, pretože podmienkou, okrem iného je primeranosť zásahu, lebo nariadené predbežné opatrenie nemôže vyvolávať nerovnováhu nad rámec nevyhnutnosti. Rozhodnutie súdu je založené na jednostranných, skresľujúcich a zjednodušujúcich tvrdeniach žalobcu o tom, že prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy môže byť vymáhané aj plnenie z neprijateľných podmienok. Preto, ak je možné ustáliť, aké plnenie v rozpore s právnymi predpismi nebude (napr. predmet plnenia - poskytnutý úver ), potom neumožniť vykonávanie zrážok zo mzdy bude nielen neprimerané, ale nebude ani osvedčené a teda ani nezákonné. A preto dôvod na vydanie predbežného opatrenia nejestvuje. Nariadeným predbežným opatrením sa zavádza stav, kedy žalobca nemôže efektívne donútený uhrádzať ani to, čo mu bolo vyplatené. V uvedenom rozsahu nároku preto nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia. Súd nemôže nariadiť zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy v celom rozsahu pohľadávky, teda aj napr. poskytnutého úveru, a ani iného plnenia, ktoré nemôže mať povahu plnenia z prijateľnej podmienky. Predbežné opatrenie má byť primerané a to vo vzťahu k obom účastníkom konania. Aj zmyslom ochrany spotrebiteľa je zabezpečovanie rovného postavenia spotrebiteľa, nie výhodnejšieho, ako by tomu bolo v prípade dvoch rovnocenných subjektov. Vytýkal súdu prvého stupňa, že neuviedol, aké právne a skutkové okolnosti zistil, a ktoré ho viedli k tomu, že vykonávanie zrážok zo mzdy nemá byť ani v rozsahu úveru. Podľa žalovaného nebolo zohľadnené ani to, že ostatnou novelou zákona č. 250/2007 Z.z., ktorou sa upravili podmienky pre používanie dohôd o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho prostriedku pre pohľadávky zo spotrebiteľských vzťahov bolo stanovené, že dohoda o zrážkach zo mzdy ako taká nie je v rozpore s právom EÚ. V ďalšom žalovaný uviedol, že prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy sa pristupuje k splneniu povinnosti dlžníka, t.j. úhrady splátok úveru. Podstatou dohody o zrážkach zo mzdy je, že platiteľom mzdy dlžníka sa uhrádza na základe dlžníkovho skoršieho súhlasu jeho splatný dlh pomocou zrážok zo mzdy a tieto sa poukazujú na účet veriteľa, čím sa spláca veriteľova pohľadávka. Na použitie uvedeného inštitútu sa neviaže schválenie rozhodnutím súdu, ale existencia právnej skutočnosti, napr. porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, nesplácanie dohodnutých splátok. Tento zabezpečovací inštitút nebol zo spotrebiteľského práva zákonodarcom ani vylúčený ani neprípustný. Odvolateľ namietal, že žalobca v návrhu na nariadenia predbežného opatrenia žiadnym spôsobom nepreukázal a ani nepredložil dôkazy osvedčujúce existenciu reálne hroziacej a bezprostrednej ujmy. Zrážky zo mzdy sa vykonávajú od roku 2012, odkedy nedošlo k žiadnej zmene. V tejto súvislosti ohľadom potreby preukázania osvedčenia reálnej hrozby ujmy upriamil pozornosť na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13.12.2012 sp. zn. 5Obdo/33/2012, ako aj rozhodnutia Krajského súdu v Žiline. S poukazom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR uviedol, že predbežné opatrenie nie je možné vydať len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver opodstatnenosti návrhu vo veci samej. Dôvodnosť treba skúmať z hľadiska skutkového a z hľadiska právneho. Z hľadiska skutkového je nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenia predbežného opatrenia taký stupeň presvedčivosti osvedčenia skutkových okolností v ňom tvrdených, pri ktorom je dôvodný predbežný skutkový záver, že tvrdené skutkové okolnosti sú pravdivé. Predpokladom úspešnosti návrhu z právneho hľadiska je to, že z tvrdených a primerane osvedčených skutkových okolností možno vyvodiť predbežne právny záver o pravdepodobnom úspešnom uplatnení alebo bránení práv a toho, kto vydanie predbežného opatrenia žiada. Súd teda musí pri rešpektovaní účelu a hraníc predbežnosti zaoberať sa aj otázkou práv a povinností, ktoré tvoria obsah právneho vzťahu účastníkov, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Podporne v tejto argumentácii podľa odvolateľa je možné použiť aj rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí mať zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, musí byť náležite odôvodnené. Ak z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nevyplýva dôvodnosť nutnosti na zamedzen ie zrážky zo mzdy aj pre úhradu poskytnutého úveru, a ak je táto samotná skutočnosť sporná, súd túto okolnosť mal vysvetliť. Je pritom pochybné, či ostatné zrážky zo mzdy ( vykonávané napr. podľa § 131 Zákonníka práce ) budú tiež relevantné, keďže sú vykonávané na rovnakom princípe. V ďalšom bolo namietané, že súd mal uviesť, v čom je naliehavá potreba úpravy vzťahu medzi účastníkmi a v čom spočíta nebezpečenstvo hroziacej ujmy pre žalobcu. Neurčité právne pojmy nie sú ustanoveniami, ktoré by umožňovali ľubovôľu, alebo absolútne neobmedzenú úvahu. Závery súdu o nutnosti potreby nariadenia predbežného opatrenia nie sú zdôvodnené z hľadiska toho, prečo je potrebné nariadiť predbežné opatrenie v rozsahu, v akom to urobil súd. Napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné, v čom má spočívať naliehavosť zmeny stavu, ktorý trvá od roku 2012. Absentuje preto zdôvodnenie tak, aby výsledok rozhodovacej činnosti bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby žalobca nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov, aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť, s logickým záverom procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov skutkových, z ktorých právne závery vychádzajú. Dôsledky predbežného opatrenia zakladajú stav, kedy nedochádza k splácaniu splatných splátok dlhu, čím je poškodený veriteľ - žalovaný a dlžník - žalobca sa tým dostáva do väčšieho omeškania. Nariadením predbežného opatrenia sa dosiahla úprava takých vzťahov medzi účastníkmi konania, ktoré sú v neprospech obidvoch strán. V závere žalovaný uviedol, že napadnuté uznesenie odporuje platnej právnej úprave pokiaľ ide o samotné predpoklady jeho vydania, súd ním prekročil rozsah a povahu predbežného opatrenia ako prostriedku ultima racio a nariadil ho v rozsahu prekračujúcom rámec nevyhnutnosti v nevyhnutnom rozsahu a napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné čo do podstatných otázok, o ktoré sa opiera jeho nariadenie. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal podľa § 205 ods. 2 v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p., ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) a ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. zmeniť uznesenie o nariadení predbežného opatrenia tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietne. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 80,89 Eur vrátane DPH ( za odvolanie 71,24 Eur vrátane DPH, režijný paušál 9,65 Eur vrátane DPH ). K odvolaniu žalovaného sa žalobkyňa nevyjadrila. Krajský súd v Prešove ( ďalej len „odvolací súd“ ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov ( ďalej len O.s.p. ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( § 204 ods. 1 O.s.p. ), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 O.s.p. zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd má za to, že prvostupňový súd o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia správne rozhodol a svoje rozhodnutie správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd preto poukazuje na závery súdu prvého stupňa a dôvody tam uvedené. K odvolacím námietkam žalovaného na doplnenie uvádza, že predbežné opatrenie možno vydať pred začatím konania ( § 74 O.s.p. ), alebo po začatí konania ( § 102 O.s.p. ). V oboch prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov, jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, druhým potreba zabezpečiť výkon súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný - dočasný charakter. Znamená to, že sa nimi upravujú pomery alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci samé konečné rozhodnutie. Predbežné opatrenie preto mu sí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Podmienkou pre rozhodnutie súdu o podanom návrhu na vydanie predbežného opatrenia nie je vykonávanie dôkazov v rozsahu predpokladanom v § 120 a § 153 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom k zákonom predpokladanej naliehavosti dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov, súd rozhoduje o predbežnom opatrení na základe osvedčenia tvrdení navrhovateľa, spravidla bez vypočutia účastníkov. Práva žalovaného účastníka sú chránené jeho oprávnením napadnúť opravným prostriedkom rozhodnutie súdu, ktorým bolo vyhovené návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Podmienky osvedčenia tvrdenia a skutočnosti ako postačujú ;ci podklad pre vyhovenie návrhu na vydanie predbežného opatrenia majú za následok aj to, že konečné rozhodnutie o veci samej je závislé od následne vykonaného dokazovania, a že predbežné opatrenie v danom prípade neprejudikuje konečné rozhodnutie vo veci samej. Navrhovateľovi postačuje k vyhovuje jeho návrhu na vydanie predbežného opatrenia iba osvedčiť naliehavosť potreby dočasnej úpravy vzťahu medzi účastníkmi. Podmienkou na vydanie predbežného opatrenia na návrh účastníka je vecná súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a právnym vzťahom ktorý je, alebo má byť predmetom konania vo veci samej. Predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi, najmä aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo znášal. Predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať ( § 76 ods. 1 písm. f), ods. 2 O.s.p. ). Zo spisu bolo zistené, že žalobkyňa sa návrhom vo veci samej domáhala určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a zároveň požiadala o vydanie predbežného opatrenia. Návrh odvodnila tým, že zo žalovaným uzavrela úverový právny úkon na základe formulárovej typovej spotrebiteľskej zmluvy - zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. S poukazom na ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a inými kogentnými ustanoveniami zákona ( neprijateľná rozhodcovská doložka, sankčné poplatky, dohoda o zrážkach zo mzdy a pod. ) považuje zmluvu za neudržateľnú. Súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené ; zo strany veriteľa - žalovaného, je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný napriek spornosti veci požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek neexistencii žiadneho súdneho rozhodnutia, ktoré by uložilo jej povinnosť plniť, zamestnávateľ jej avizoval, že začne vykonávať zrážky zo mzdy počnúc mesiacom apríl 2014 a nemá možnosť uvedené zastaviť. Jej zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Žiadosť veriteľa jej zamestnávateľovi o vykonávaní zrážok zo mzdy preukázala listom zo dňa 24.07.2012, čím osvedčila vecnú súvislosť medzi zrážk ami zo mzdy a spornou Dohodou o zrážkach zo mzdy. Poukázala ďalej, že Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za rozpornú s právom Európskej únie s medzinárodnou zmluvou, preto aj neplatnú ( § 39 OZ ). Súčasne so žalobou žalobkyňa podala aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Tento odôvodnila tým, že žalovaný vyzval jej zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy, ktoré aj vykonáva. Je obava, že žalovaný naplní zásah do jej majetku bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení a bez toho, aby bol známy výklad únijného práva, ktorá sa tak aj reálne naplní. Ak je dohoda o zrážkach zo mzdy v rozpore s únijným právom, je principiálne neprípustné, aby sa použil tento problémový zabezpečovací inštitút.

Žalobkyňa preto žiadala vydať predbežné opatrenie v znení, ako o tom v petite rozhodol súd prvého stupňa . Vo veci samej sa žalobkyňa domáha určenia, že Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX z 22.02.2012, uzavreté medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná. Naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) O.s.p. preukazovala deklarovaním neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, čím žalovaný stratí akúkoľvek legitimáciu na použitie tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach. Okrem vyriešenia neprípustnosti takejto dohody čo do základe právnej otázky, táto Dohoda predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ a naliehavý právny záujem vyplýva aj z ustanovenia § 153 ods. 3,4 OZ. Hrubá nerovnováha je daná aj tým, že veriteľovi umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku. Z vyššie uvedeného odvolací súd vyvodil, že v predmetnom prípade žalobkyňa potrebu dočasnej právnej úpravy vzťahu medzi účastníkmi konania osvedčila tým, že sa vedie konanie vo veci samej a že realizáciou Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú považuje žalobkyňa za neplatnú, môže byť negatívne zasiahnuté do jej majetkovej sféry. Účelom predbežného opatrenia totiž nie je prejudikovanie práva a záujmov účastníkov, ale rýchla úprava ich vzťahov, ktorou sa docieli poskytnutie okamžitej procesnej ochrany účastníkovi pred možnými následkami bezprostredne hroziacej ujmy. Práve táto bezprostredne hroziaca ujma na strane žalobkyne je evidentná. Pri predbežnom opatrení ide o úpravu dočasnú, ktorá trvá iba do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Konanie o predbežnom opatrení v žiadnom prípad nenahrádza základné konanie. V rámci skúmania podmienok pre vydanie predbežného opatrenia sa nevykonávajú a nevyhodnocujú dôkazy, stačí, aby bolo právo osvedčené. Právo pritom je osvedčené ak sa nárok vzhľadom na všetky okolnosti prípadu javí ako pravdepodobný. Aj podľa odvolacieho súdu preto potreba dočasnej úpravy pomerov a tým potreba nariadenia predbežného opatrenia bola osvedčená tak, ako to správne vyhodnotil súd prvého stupňa. Pred nariadením predbežného opatrenia sa nevykonávajú dôkazy, tieto budú vykonávané až v konaní vo veci samej. Až pri rozhodovaní o žalobe bude v konečnom dôsledku vyriešená otázka platnosti zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Až vtedy bude možné ustáliť, aké nároky medzi účastníkmi bude nutné považovať za relevantné. K ďalším odvolacím dôvodom žalovaného je potrebné uviesť, že aj podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade boli naplnené zákonné predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia v súlade s ustanovením § 74 ods. 1 O.s.p. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia má všetky zákonom predpokladané náležitosti, boli v ňom opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce nariadenie predbežného opatrenia, boli v ňom uvedené podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj odôvodnenie nebezpečenstva ujmy, ktorá bezprostredne hrozila žalobkyni a potreba dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. V konaní bolo preukázané, že žalovaný požiadal spoločnosť Lear Corporacion Seating Slovakia, s.r.o. Prešov listom zo dňa 25.07.2012 o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne a to vo výške 80,37 Eur mesačne. Povinnosť realizovať zrážky zo mzdy zamestnávateľom žalobkyne vyplýva zo zákona. To, či Dohoda o zrážkach zo mzdy je alebo nie je platná, je oprávnený posudzovať iba súd, nie zamestnávateľ žalobkyne. Bez vydania predbežného opatrenia by zamestnávateľ žalobkyne musel realizovať zrážky zo mzdy do sumy, ktorej výška môže byť sporná. Odvolací súd uvádza, že námietka žalovaného, že súd nariadil predbežné opatrenie bez skúmania toho, či došlo k zmene skutkových okolností, nakoľko zrážky zo mzdy sú vykonávané od roku 2012, je irelevantná. Ak aj trval stav odôvodňujúci potrebu vydania predbežného opatrenia ešte pred tým, než o vydanie predbežného opatrenia žalobkyňa požiadala, neznamená to, že v súčasnej dobe nie je možné takémuto návrhu vyhovieť. Navyše žalobkyňa tvrdila, že zrážky z jej mzdy vykonávané v roku 2012 neboli. Taktiež nie je možné súhlasiť s tvrdením žalovaného, že vydané predbežné opatrenie je nedôvodné, neupravuje dočasné pomery účastníkov a oboch ich poškodzuje. Jednoznačne je možné konštatovať, že vykonávanie zrážok zo mzdy na základe Dohody, ktorá je jednou zo zmluvných strán namietaná ako neplatná, zasahuje do majetku žalobkyne, a preto realizácia výkonu zrážok zo mzdy nepochybne zasahuje do jej majetkovej sféry. Zo samotnej povahy inštitútu predbežného opatrenia vyplýva, že tento má dočasný charakter, teda iba dočasne upravuje pomery účastníkov konania. Ak sa následne v konaní vo veci samej preukáže, že nárok žalobkyne nie je dôvodný, žalovaný v dôsledku predbežného opatrenia neutrpí žiadnu nenapraviteľnú ujmu. Odvolací súd ešte uvádza, že žalobkyni ako spotrebiteľke je potrebné poskytnúť ochranu a to najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe Dohody umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy totiž umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ( neprijateľné zmluvné podmienky ). Aj s poukazom na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/20 N. Z./Pohotovosť, s.r.o. je zdôraznená správnosť záveru prvostupňového súdu: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úprave, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, ale neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenia za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácií zákonov a iných právnych predpisov a právnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úprave, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy“. Z uvedeného je možné jednoznačne vyvodiť záver o tom, že žalobkyňa osvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania a to do skončenia konania vo veci samej. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa postupom podľa § 219 O.s.p. ako vo výroku vecne správne potvrdil. O návrhu žalovaného na náhradu trov konania v súvislosti s úkonmi realizovanými vo vzťahu k predbežnému opatreniu odvolací súd nerozhodoval, nakoľko v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia § 145 O.s.p., z ktorého a contrário vyplýva, že o všetkých trovách konania aj trovách predbežného opatrenia bude rozhodnuté vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.