KSPO/18Co/146/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 18Co/146/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114229488 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114229488.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcov: 1. L. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. G. 9, XXX XX, 2. N. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. G. 9, XXX XX, 3. A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J., SNP 12, všetci zastúpení JUDr. Danielou Ruskovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Masarykova 10proti žalovanému: N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX R., J. XX zastúpenému JUDr. Rudolfom Manikom, PhD. MBA, MHA, advokátom so sídlom Masarykova 2, 040 01 Košice, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 19C/262/2014-221 zo dňa 4.4.2016 takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovia v 1. až 3. rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanému.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že L. G., rod. Q., nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, trvale bytom XXX XX Z. G. X je v podiele 1/2, N. G., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom XXX XX Z. G. X je v podiele 1/4 a A. G., rod. G., nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX J. je v podiele 1/4 podielovým spoluvlastníkom parcely registra C KN č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 763 m2, parcely registra C KN č. XXX záhrady o výmere 642 m2, a rodinného domu so súp. číslom č. X na parcele č. XXX kat. územie Z. G., zapísaných na LV č. XXX Okresného úradu Prešov, katastrálneho odboru. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovia majú nárok na 100% náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že genéza súdneho sporu sa odvíja od uzavretia zmluvy o úvere medzi žalobcom v 2/ rade a právnym predchodcom Prima banky, s ktorou súvisí aj zmluva o zabezpečení tohto úveru záložnou zmluvou na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu v 2/ rade, jeho matky a brata. Vzhľadom k tomu, že boli dohodnuté zmluvné podmienky pre prípad porušenia povinnosti zo strany žalobcu v 2/ rade týkajúce sa splácania tohto úveru a možnosti uplatniť si nárok prostredníctvom dražby založených nehnuteľností, ocitli sa žalobkyňa v 1/ rade v psychickom rozpoložení, ktoré viedlo ku skontaktovaniu sa so svedkom E. W. a následne nevierohodnému správaniu a vysvetľovaniu tohto svedka, ktorý mienil žalobcom pomôcť predať dom za lepšiu cenu, než by bol predaný v dražbe. Neuveril súd tomu, že tak činil bez prísľubu provízie za tento predaj. Svedok sa v tejto veci angažoval, jeho aktivita prekročila bežný rámec sprostredkovania a preto vystáva otázka, prečo tak robil a s akým úmyslom a pre koho tak činil. Tvrdil, že jeho odmenou mala byť provízia, ktorú dohodol so žalovaným vo výške 1000 eur. Súd prvej inštancie prihliadal aj na to, že kúpna zmluva bola vypracovaná advokátom, pričom išlo o jednoduchú kúpnu zmluvu len v dvoch exemplároch, tieto boli použité pre potreby vkladu vlastníckeho práva pre žalovaného a žalobcovia v 1/ a 2/ rade nemali k dispozícii uvedenú zmluvu. Ďalej je nevierohodného a logike odporujúce ďalšie správanie sa svedka E. W., ktorý sprevádzal žalobkyňu, ktorá si najprv založila v Tatra Banke Prešov osobný účet so stavom 0 eur a na tento účet prichádzali platby konkrétne dňa 25.6.2014 trikrát po 10 000 eur a 26.6.2014 20 000 eur. Peniaze boli po ich vklade žalovaným na účet žalobkyne v 1/ rade z účtu vybraté za asistencie svedka E. W., ktorý sprevádzal žalobkyňu v 1/ rade aj priamo v pobočkách bánk v rámci mesta Prešov, o čom svedčia videozáznamy z bezpečnostných kamier tejto banky. Rovnako správanie žalovaného svedčí o tom, že podľa jeho tvrdenia mal v dobrej viere nadobudnúť nehnuteľnosť od vlastníkov, vyplatí im riadne kúpnu cenu a následne mu títo oznámi, že sa z domu nesťahujú a že nebude môcť užívať túto nehnuteľnosť. Je tiež nelogické, že sa cítil byť oklamaný a podvedený postojom žalobcov, ale aj postojom samotného E. W., ale ani v priebehu sporu ani neskôr nevyplývalo, že by sa nejakým spôsobom bránil, resp. sa domáhal užívania tejto nehnuteľnosti. Dospel k záveru, že zo strany E. W. a s vedomosťou žalovaného došlo k hrubému zneužitiu životnej a sociálnej situácie žalobcu v 1/ a 2/ rade a namiesto zmluvy o pôžičke, ktorou by vyplatili dlh banke im bola predložená zmluva o predaji ich domu, ku čomu by oni sami neboli prikročili. Práve naopak ich cieľom bolo zabrániť dražbe domu a jeho predaju. Žalobcovia sú si vedomí, že zabránili dražbe, predávajú dom úplne dôverujúc svedkovi E. W., podpisujú zmluvy a listiny, ktoré ich vlastne o dom pripravili. Konali tak v omyle, ktorý sa týkal podstatnej náležitosti ich vôle a žalovaný musel o tom vzhľadom na zistené skutočnosti vedieť. Pretože predmetná zmluva bola v hrubom rozpore s dobrými mravmi v omyle, je absolútne neplatnou a práve preto považoval návrh žalobcov na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam za dôvodný. Výrok o trovách konania bol odôvodnený ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods. 7 O.s.p. 3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, považuje ho za nesprávny, jednak preto, že nebol zistený naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, nebol zistený dostatočne skutkový stav a vec nebola ani správne právne vyhodnotená. Je zrejmé, že účastníci konania dňa 19.6.20147 uzavreli kúpnu zmluvu, na základe ktorej previedli na žalovaného v 1/ rade vlastníctvo nehnuteľností v kat. úz. Z. G. na LV č. XXX. Táto kúpna zmluva bola podpísaná v čase, keď nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom konania, bola predmetom dražby. V prípade nízkej vydraženej sumy by žalobcovia neboli uspokojení a v celom rozsahu ani záložný veriteľ. Preto sa účastníci konania dohodli na uzavretí kúpnej zmluvy, pri ktorej pri odpočítaní dlhov, ktoré viazli na nehnuteľnosti, boli žalobcovia uspokojení. Z dohodnutej kúpnej ceny vo výške 50 000 eur bolo zaplatené spoločnosti Prima banka Slovensko dlh žalobcu a tým došlo k vyrovnaniu vzájomných vzťahov. Finančné prostriedky ako kúpna cena boli poukázané v prospech žalobcov na účet do Tatra banky, a.s. Žalovaný zaplatil riadne kúpnu cenu, s touto otázkou sa súd prvej inštancie nevyporiadal. Neprihliadol ani na synalagmatické plnenie a teda ak určil vlastnícke právo žalobcov k nehnuteľnosti, mal rozhodnúť aj o vrátení kúpnej ceny. Nevyporiadal sa tiež s predbežnou otázkou, a to platnosťou kúpnej zmluvy, keď irelevantne pokladal zmluve o úvere žalobcu v 2/ rade so spoločnosťou Prima banka, a.s. s otázkou platnosti zmluvy, pričom Prima banka, a.s. nebola ani účastníkom tohto konania. V prípade kúpy nehnuteľnosti na dražbách sa k ich užívaniu dostanú kupujúci až s ďalším časovým priestorom a v tomto prípade rovnako pre nesúčinnosť bývalých vlastníkov sa tak stalo. Vôľa žalobcov, ktorí nie sú obmedzení ani pozbavení spôsobilosti na právne úkony, smerovala k prevodu nehnuteľnosti, aby tak na rozdiel od dražby dostali aspoň nejaké finančné prostriedky, k čomu fakticky aj došlo. Za irelevantné je potom možné považovať ich tvrdenie, že podpisujú zmluvu o úvere, pretože i z názvu i obsahu zmluvy je zrejmé, že išlo o kúpnu zmluvu a žalovaný nie je podnikateľ, ktorý by úvery poskytoval. Celý návrh je smerovaný zo strany žalobcov k tomu, že si ponechajú vlastníctvo nehnuteľnosti aj kúpnu cenu a ide o právny nezmysel. Preto navrhol zmeniť a zmietnuť žalobu, zmeniť súdne rozhodnutie a priznať mu náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie i pred odvolacím súdom. 4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia, ktorí uviedli, že nemožno súhlasiť s tým, že nepreukázali naliehavý právny záujem na určení, že sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností. Preukázali, že na LV č. XXX kat. úz. Z. G. je ako vlastník zapísaný žalovaný, čím je daný právny záujem na tomto určení. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že súd nedostatočne zistil skutkový stav, resp. zistený skutkový stav nesprávne vyhodnotil. Súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie, vypočul účastníkov, navrhovaných svedkov, vykonal navrhované dôkazy a vykonal aj ďalšie dôkazy na zistenie a objasnenie okolností, ktoré viedli k uzavretiu zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Vykonaným dokazovaním sa jednoznačne preukázalo, že žalobcovia pri uzatváraní zmluvy konali v úmysle záchrany svojho vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam a jednoznačne mali vôľu uzavrieť zmluvu o úvere. Získanie väčšieho finančného prospechu prevodom nehnuteľností v porovnaní s výťažkom z hroziacej dražby je len konštrukcia žalovaného a vychádza zrejme z jeho neznalosti pomerov na dražbách, ktoré nadobudol pri podnikaní v oblasti sprostredkovania predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľnosti. Žalobkyňa v 1/ rade náhodne kontaktovala E. W., sprostredkovateľa žalovaného, je dôchodkyňa bez akýchkoľvek skúseností a znalostí situácie. Vykonaným dokazovaním sa preukázalo, že žalovaný spolu s E. W., ktorý zase dlhodobo pôsobil v oblasti finančníctva, využili jednoduchosť a dôverčivosť žalobkyne v 1/ rade, o čom svedčí aj celkový prístup a konanie E. W. počas celého procesu uzatvárania kúpnej zmluvy, čo konštatoval vo svojom rozhodnutí aj súd prvej inštancie. Námietka žalovaného, že súd prvej inštancie pri určení, že žalobcovia sú vlastníkmi nehnuteľností, nerozhodol zároveň aj o ich povinnosti vrátiť kúpnu cenu, je nedôvodná. Žalobcovia si uplatnili žalobu podľa § 80 písm. c) O.s.p., aby sa rozhodol, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Určovacia žaloba nie je prekážkou litispendencie pre žalovaného žalobou na plnenie pre žalovaného podľa ust. § 80 písm. b) O.s.p. Preto navrhli potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne. 5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. 378 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“ a „odvolací súd“), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 6. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vec sj správne právne posúdil. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na skutkových a právnych záveroch nič nezmenilo. 7. Z obsahu spisu je zrejmé, že dňa 16.4.2008 uzavrela Dexia banka Slovensko, a.s. so žalobcom v 2/ rade hypopôžičku na sumu 300 000 Sk bez uvedenia účelu. Boli dohodnuté mesačné splátky vo výške 3.486 Sk k 20-temu dňu v mesiaci na počet mesiacov 120. Predmetný úver bol zabezpečený zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 16.4.2008. K týmto majetkom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX a to pozemky a rodinný dom súp. č. X s príslušenstvom, kde žalobkyňa v 1/ rade mala vlastnícky podiel 1 a žalobcovia v 2/ a 3/ rade podiel 1. V zmluve bolo dohodnuté, že v prípade porušenia podmienok dohodnutých v tejto zmluve záložný veriteľ je oprávnený predať zálohu na dobrovoľnej dražbe. Dražobná spoločnosť, a.s. Bratislava bola poverená právnym nástupcom Dexia banky, a.s. Prima banka Slovensko dňa 21.3.2014 vykonať dražbu na uvedené nehnuteľnosti. Podľa znaleckého posudku Ing. G. S. č. 35/2014 bola stanovená celková hodnota stavieb a pozemkov na sumu 52 500 eur. Podľa oznámenia Prima banky dňa 30.6.2014 bola pohľadávka z titulu úverovej zmluvy vo výške 7245,11 eur. Dňa 23.6.2014 si založila žalobkyňa v 1/ rade účet v Tatra banke na pobočke 98163 na dobu neurčitú. Na tento účet dňa 25.6.2014 jej bolo zaslané prostredníctvom služby internetbanking žalovaným 3x po 10 000 eur a 26.6.2014 suma 20 000 eur. Následne pracovníčka Prima banky, a.s. oznámila spoločnosti Dražobná spoločnosť, a.s., že dlh je vyrovnaný a došlo k upusteniu od vykonania dražby. Rovnako vyrovnaním dlhu došlo aj k zániku záložného práva. Dňa 20.10.2014 Q.. N. Q. podal podnet na spáchanie trestného činu podvodu zo strany E. W. pri vyrovnaní dlhu na jeho známom žalobcovi v 2/ rade. Následne táto vec však bola odložená orgánmi činnými v trestnom konaní. V dôsledku návrhu na vklad vlastníckeho práva dňa 12.11.2014 boli zapísané nehnuteľnosti na žalovaného. 8. Podľa § 3 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 9. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 11. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. 12. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným. 13. Odvolacie námietky týkajúce sa naliehavosti právneho záujmu synalagmatického záväzku a nevyporiadania sa s platnosťou kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania nie sú zo strany žalovaného dôvodné. 14. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na zistené skutočnosti a právne závery súdu prvej inštancie, ktorý v konaní vykonal rozsiahle dokazovanie. Na základ toho jednoznačne v rozhodnutí konštatuje, že kúpnu zmluvu považuje za neplatnú s poukazom na skutočnosti, ktoré boli zistené a teda absentujúc vôľu žalobcov v 1/ až 3/ rade predať nehnuteľnosť, ktorú používali na bývanie. Preto nemožno súhlasiť s tvrdením, že otázkou platnosti či neplatnosti kúpnej zmluvy sa súd prvej inštancie nezaoberal. Rovnako nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalovaného v uvedenom odvolaní, že nie daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva na podanie určovacej žaloby. Z výpovede žalobcov a z podanej žaloby, ako aj vykonaného dokazovania v konaní jednoznačne vyplynulo, že nemali v úmysle uzatvárať kúpnu zmluvu a predávať nehnuteľnosť, v ktorej bývajú, ale chceli vyporiadať úver a dlh na tomto úvere v snahe vyhnúť sa dražbe, ktorú mala vykonať na pokyn Prima banky, a.s. Dražobná spoločnosť. Možno prisvedčiť žalobcom v tom, že konštrukcia žalovaného v odvolaní ale aj v priebehu konania o tom, že by po vykonanej dražbe nebolo by sa zvýšilo dostatok finančných prostriedkov pre žalobcov, nie je ničím odôvodnená ani preukázaná. Nehnuteľnosť bola ocenená, je pravdou, že žalobcovia podpísali kúpnu zmluvu, túto okolnosť vo vzťahu k ich pravosti ich podpisov nepopreli, v konečnom dôsledku tieto boli overené na štátnom notárstve, no z obsahu textu tejto zmluvy vyplýva, že bola vypracovaná len v dvoch vyhotoveniach, ktoré sa predkladajú na vkladové konanie do katastra nehnuteľností. Dlh na poskytnutom úvere voči žalovanému v 2/ rade však predstavoval len časť hodnoty ocenených nehnuteľností. Otázka schopnosti žalobcov v 1/ a 2/ rade zabezpečiť finančné prostriedky na vyplatenie dlhu opísal vo výpovedi svedok Q.. Q., ktorý oboch účastníkov na strane žalobcu opísal ako ľudí, ktorí nemali skúsenosti v otázke finančníctva a neboli zbehlí v tejto oblasti, boli v zlej životnej situácii, kedy čelili výkonu dobrovoľnej dražby nehnuteľností, ktoré tvorili ich domov. Žalobcovia v 1/ až 3/ rade opakovane uvádzali, že ich úmyslom nebolo odpredávať nehnuteľnosti, ale zabezpečiť si finančné prostriedky vo forme pôžičky od vypočutého svedka E. W., ktorý reagoval na ich potrebu pomôcť pri tomto úvere. Okolnosť namietaná žalovaným, že išlo o právne spôsobilých občanov, ktorí boli vlastníkmi nehnuteľností a rozhodli sa uzavrieť kúpnu zmluvu, je potrebné konštatovať, že problematikou ochrany vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe dobrej viery sa zaoberali v rozhodnutiach súdy Slovenskej ale aj Českej republiky. Je potrebné konštatovať, že z týchto rozhodnutí vyplýva jednoznačne prísna kontrola posúdenia dobromyseľnosti nadobúdateľa pri kúpe nehnuteľnosti. Nie je vylúčené, aby si žalobcovia uplatnili nárok na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vzhľadom k okolnostiam, za akých došlo ku kontaktu so svedkom E. W., ktorý bol sprostredkovateľ uzavretej zmluvy, so žalovaným sa nikdy osobne nestretli, žalovaný pred kúpou nehnuteľnosti túto nikdy osobne, okrem tvrdeného pohľadu z ulice, nenavštívil, neoboznámil sa s technickým stavom tejto nehnuteľnosti a otázkou technického stavu nehnuteľnosti. 15. Určite bolo potrebné v danej veci posúdiť princíp ochrany práva pôvodného vlastníka a princíp ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa a v tejto súvislosti je potrebné vychádzať z toho, že dobrá viera musí byť hodnotená veľmi prísne, pričom poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej veci musí javiť ako spravodlivé. V danom prípade všetky okolnosti súd prvej inštancie dôsledne zvážil, vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania, dospel k záveru, že za situácie hroziacej dražby, neskúsenosti žalobcov v 1/ a 2/ rade, sprostredkovania kúpy tejto nehnuteľnosti žalovanému, ktorý osobne sa nezúčastnil žiadneho jednania, finančné prostriedky boli zasielané na účet žalovanej vo viacerých splátkach, pritom zakaždým za účasti svedka E. W. tieto žalobkyňa v 1/ rade vyberala vo viacerých pobočkách Tatra banky, a.s. Prešov čo bolo jednoznačne preukázané, aj keď žalobkyňa v 1/ rade, resp. vypočutý svedok E. W. popieral, že tieto finančné prostriedky okrem splátky dlhu vo vzťahu k Prima banke, a.s. Slovensko od žalobkyne v 1/ rade prebral. 16. Námietka žalovaného vo vzťahu k tomu, že súd prvej inštancie nerozhodol zároveň o vrátení kúpnej ceny v prípade určovacej žaloby neobstojí, nie je dôvodná, nakoľko o synalagmatickom záväzku možno hovoriť v prípade, že sa posudzuje neplatnosť zmluvy a tá je predmetom konania, prípadne odstúpenie od zmluvy a v takomto prípade je potrebné rozhodovať aj o vzájomnom si vrátení plnení podľa § 487 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade však nešlo o takýto predmet konania. Je na žalovanom, ako si uplatní svoje nároky. 17. Z týchto dôvodov odvolací súd považoval žalobu za dôvodu, rovnako správne rozhodol súd prvej inštancie, ktorý dopodrobna rozviedol svoje postupy, úvahy, počnúc úmyslom žalobcov v 1/ až 4/ rade riešiť otázku toho, aby sa vyhli dobrovoľnej dražbe nehnuteľností formou vyrovnania dlhu voči banke, následného uzavretia zmluvného vzťahu so žalovaným, ktorého reprezentoval svedok E. W., následného zistenia o tom, že nehnuteľnosť už nepatrí žalobcom v 1/ a 3/ rade, ktorí nemajú inú možnosť bývania a vzhľadom aj na výsluch svedka Q.. Ivaneckého, ktorý je dlhoročným priateľom a susedom žalobcov v 1/ a 2/ rade, pozná ich pomery, je možné dospieť k záveru, že žalobcovia v 1/ až 3/ rade nemali úmysel uzatvárať kúpnu zmluvu. Celý postup pri uzatváraní tejto zmluvy, spôsob jednania, otázka splácania kúpnej ceny, vyrovnania dlhu, tvrdenia pomoci zo strany svedka Ondreja žalobcom, sú vecami, ktoré možno uzavrieť ako konanie, ktoré bolo v rozpore so skutočnou vôľou žalobcov a z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. 18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. S ohľadom na výsledok odvolacieho konania majú žalobcovia nárok na náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, ako aj o náhrade prvoinštančného konania, ktoré si vymienil rozhodnúť postupom podľa § 151 O.s.p. platného do 30.6.2015.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).