KSPO/17Co/116/2013


(zdroj)
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 17Co/116/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8210202568 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8210202568.1



Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469, právne zastúpeného JUDr. Oliverom Balážom, advokátom so sídlom Zámocká 10, Bratislava, proti žalovanému Q. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX/X, W., t.č. W. č. XX, XXX XX W. H., za účasti vedľajších účastníkov na strane žalovaného: 1./ Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Nám. SNP 7, Stropkov a 2./ Perssec, o.z. Zelinárska 2, 821 01 Bratislava - Ružinov, IČO: 42 270 511, o zaplatenie 1.086,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 1C/17/2012-152 zo dňa 16.01.2013 jednohlasne takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa, okrem výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 492,03 eur s úrokom z omeškania vo výške 15% ročne od 28.01.2009 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca, žalovaný a vedľajší účastník na strane žalovaného nemajú právo na ich náhradu.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 261 ods. 1, § 273 ods. 1, § 409 ods. 1, § 300, § 365, § 369 ods. 1, § 344, § 387, § 394 ods. 1 a § 397 Obchodného zákonníka, 5 ods. 7, § 42 ods. 4 písm. b), 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách a § 39, § 40 ods. 1, § 37 ods. 1, § 41, § 52, § 53, § 54 ods. 1, 2, § 53a ods. 1, § 544 ods. 1 a 2, § 545 ods. 1 a 3, § 451 Občianskeho zákonníka.

Uviedol, že žalobca si žalobou voči žalovanému uplatnil nároky z dvoch zmlúv o pripojení, a to zmluvy č. 1570928 zo dňa 27.06.2002 v zmysle jej Dodatku zo dňa 10.08.2006, pri uzatváraní ktorej konal žalovaný ako spotrebiteľ (nepodnikateľ) a zmluvy č. 2150113 zo dňa 11.09.2003 v zmysle Dodatku zo dňa 06.06.2007, pri uzatváraní ktorej konal žalovaný ako podnikateľ. Vo vzťahu k nároku zo zmluvy č. 1570928 súd žalobu zamietol v dôsledku aplikovania spotrebiteľského práva, keď nárok považoval za premlčaný. Vo vzťahu k nároku zo zmluvy č. 2150113 súd žalobe vyhovel, keď konštatoval, že ide o vzťah obchodnoprávny (žalovaný pri jej uzatváraní konal ako podnikateľ - bol označený IČO-m, podpis bol označený pečiatkou, faktúry zneli na meno podnikateľa a dodatok k zmluve bol označený ako „podnikateľ150“), a teda nie spotrebiteľský. Žalobcovi z tejto zmluvy priznal nárok na zaplatenie sumy 160,09 eur za poskytnuté telekomunikačné služby a 331,94 eur zmluvnú pokutu (spolu 492,03 eur). Žalovaný sa dostal do omeškania od 28.01.2009 (dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry), a preto súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania od tohto dňa vo výške 15% ročne (zmluvnými stranami dohodnutej výške). O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď konštatoval, že všetci účastníci a vedľajší účastník mali v konaní úspech len čiastočný. Proti rozsudku sa čo do výrokov o čiastočnom vyhovení žalobe a o trovách konania v zákonnej lehote odvolal vedľajší účastník na strane žalovaného - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (ďalej len „Združenie“).

Odvolanie odôvodnil s poukazom na odbornú literatúru (J. Husár: Obchodné záväzky a obchody) tým, že podnikatelia sa považujú za spotrebiteľov, a to v tom rozsahu, v akom uskutočňujú úkony mimo zapísaného predmetu podnikania. Nie všetky právne úkony, ktoré vykonáva fyzická osoba - podnikateľ pri svojej podnikateľskej činnosti sú vylúčené z modelu spotrebiteľskej ochrany. Vedľajší účastník v odôvodnení odvolania vychádzal z toho, že podnikateľ (fyzická osoba) konajúci pri uzatváraní a plnení zmluvy, ktorá sa „in concreto“ netýka predmetu jeho podnikateľskej alebo obchodnej činnosti zapísanej v príslušnom registri, sa musí považovať za spotrebiteľa, pretože jeho právne postavenie vo vzťahu k dodávateľovi nie je o nič silnejšie, než by bolo právne postavenie tej istej fyzickej osoby v tom istom zmluvnom vzťahu, ak by konala ako nepodnikateľ. Názornou ukážkou je ak táto prejednávaná vec. Ani v prípade zmluvy, ktorú uzatváral žalovaný ako podnikateľ, nemal možnosť osobitne vyjednať zmluvné podmienky a musel pristúpiť na diktát dodávateľa v predformulovanej zmluve. Podľa názoru vedľajšieho účastníka je potrebné na obe zmluvy o pripojení aplikovať normy spotrebiteľského práva. Preto žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne ho zmeniť tak, že súd žalobu zamietne. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 83,06 eur.

Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že vedľajší účastník nie je oprávnený podať za žalovaného odvolanie, pretože z hmotnoprávneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi žalovaným a vedľajším účastníkom na jeho strane. Preto žiadal aby odvolací súd odvolanie odmietol. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3Cdo 188/2012 zo dňa 05.02.2013.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 1, 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté výroky rozsudku je potrebné zrušiť.

Pokiaľ žalobca vo vyjadrení k odvolaniu namietal, že vedľajší účastník nemôže podať odvolanie proti rozsudku bez súhlasu účastníka, na ktorého strane v konaní vystupuje, tak tu je nutné uviesť, že podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Citované ustanovenie nebráni vedľajšiemu účastníkovi (združeniu na ochranu spotrebiteľa) podať odvolanie aj bez súhlasu účastníka, na ktorého strane vystupuje (spotrebiteľa). Súd má povinnosť zvážiť všetky okolnosti pri posudzovaní toho, či sa úkony vedľajšieho účastníka priečia záujmom účastníka a odvolací súd nemá najmenšej pochybnosti o tom, že toto podané odvolanie je úkonom v prospech žalovaného (tomu odvolanie bolo doručené a žiadnym spôsobom ho nenamietal). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo 27/2012 zo dňa 27.08.2012, podľa ktorého cit.: „Z tejto dikcie (§ 93 ods. 4 O.s.p. - poznámka) možno vyvodiť, že súd bude úkon vedľajšieho účastníka, s ktorým nevyslovil súhlas hlavný účastník, posudzovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu. Môže sa totiž stať, že takýto úkon bude vlastne hlavnému účastníkovi na prospech, v tom prípade môže súd zvážiť, že takýto úkon vykoná a to napriek nesúhlasu hlavného účastníka.“

Odvolací súd preto neposúdil odvolanie vedľajšieho účastníka ako podané neoprávnenou osobou a zaoberal sa jeho dôvodmi.

Pre posúdenie dôvodnosti podaného odvolania je potrebné zodpovedať otázku, či aj na právny vzťah založený zmluvou o pripojení č. 2150113, ktorú uzavrel so žalobcom žalovaný v pozícii podnikateľa, je možné aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, tzn. že či aj napriek tomu, že žalovaný je v zmluve označený ako podnikateľ, požíva právnu ochranu ako spotrebiteľ. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Samotná skutočnosť, že žalovaný bol v predmetnej zmluve o pripojení označený ako podnikateľ (miestom podnikania, IČO-m, príp. odtlačkom pečiatky pri podpise) ešte neznamená, že pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, a teda že nejde o spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 OZ.

Rovnako tak ani názov programu služieb vytvorený dodávateľom (v tomto prípade označený ako „Podnikateľ 150“) nemôže sám o sebe znamenať, že užívateľ stráca pri uzatváraní takejto zmluvy postavenie spotrebiteľa. Názov programu služieb je potrebné chápať ako prejav marketingovej politiky dodávateľa, zmyslom ktorého je osloviť cieľovú skupinu záujemcov o poskytované služby a odlíšiť ho od iných programov služieb určených iným cieľovým skupinám. Je vecou dodávateľa, aké názvy dá svojim produktom (programom služieb), no samotné názvy nemôžu mať relevanciu pre právne posúdenie zmluvných vzťahov (napr. ak by dodávateľ nazval svoj produkt, ktorý by bol v porovnaní s inými produktmi zdanlivo zvýhodnený v úmysle osloviť čo najviac spotrebiteľov, programom „nespotrebiteľ“, nemohlo by to samé o sebe znamenať, že spotrebiteľ, ktorý o takýto produkt prejaví záujem a uzavrie s dodávateľom zmluvu, stratí postavenie spotrebiteľa).

Ako je vyššie uvedené, pre posúdenie toho, či žalovaný (fyzická osoba) v zmluvnom vzťahu zo zmluvy o pripojení č. 2150113 má postavenie spotrebiteľa, je rozhodujúce preukázanie, či pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy skutočne konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Niet preto žiadnych racionálnych dôvodov, aby sa za spotrebiteľa nemohla považovať aj fyzická osoba - živnostník, ak sú splnené tieto predpoklady:

a) fyzická osoba - živnostník v čase uzavretia zmluvy nie je podnikajúcim subjektom b) fyzická osoba - živnostník využíva služby a tovary používa pre vlastnú potrebu (nie na podnikanie), resp. pre potrebu svojich členov (napr. združenie osôb, zamestnancov, služobné telefóny).

V tom smere však prvostupňový súd nevykonal žiadne dokazovanie a vychádzal len z dohadov vyplývajúcich z označenia žalovaného v zmluve.

Súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci prvostupňový súd doplní dokazovanie tak, aby bolo preukázané, či žalovaný uzatvoril zmluvu o pripojení č. 2150113 na plnenie, ktoré priamo súvisí s jeho podnikaním ( či s mobilným telefónom, ktorý bol predmetom zmluvy, ďalej obchodoval ako s komoditou ).

Pre posúdenie uplatneného nároku je taktiež rozhodujúce, či zo strany žalobcu došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy o pripojení. K tomu, aby nastali účinky odstúpenia od zmluvy je nevyhnutné oznámenie využitia tohto oprávnenia protistrane (žalovanému), čo nebolo preukázané. Toto zistenie má význam pre posúdenie, či uplatnený nárok má byť plnením zo zmluvy, alebo či má ísť o plnenie podľa § 451 Občianskeho zákonníka.

Prvostupňový súd taktiež rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.) a o návrhu Združenia Perssec, o.z. zo dňa 16.08.2013 (v spise na č.l. 178). Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.