KSPO/16CoPr/1/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 16CoPr/1/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716200079 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8716200079.1



Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa: I. C., nar. X.X.XXXX, bytom G., D. XXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Rolandom Kovácsom, advokátom, Mäsiarska 30, Košice, proti odporcovi: Letisko Poprad - Tatry, a.s., Na letisko 100, Poprad 058 98, IČO: 35912651, právne zastúpeného Mgr. Luciou Lorenčíkovou, advokátkou, Námestie sv. Egídia 95, Poprad, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 22.2.2016, č.k. 12Cpr 1/2016-59, takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie s výnimkou výroku o trovách konania.

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvého stupňa“) stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nariadil predbežné opatrenie v tomto znení: Účinnosť výpovede z pracovného pomeru danú odporcom navrhovateľovi dňa 18.11.2015 a doručenú dňa 19.11.2015 pozastavuje až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru. Súd uložil navrhovateľovi, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podal návrh vo veci samej o vyslovenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru danú odporcom navrhovateľovi dňa 18.11.2015 a doručenú dňa 19.11.2015. Súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Odporcu zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Poprad súdny poplatok za návrh na nariadenie predbežného opatrenia v sume 33,- eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Proti predmetnému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Má za to, že navrhovateľ v žiadnom prípade nepreukázal existenciu hroziacej ujmy a neosvedčil, že bez nariadenia predbežného opatrenia by mu mohla vzniknúť značná, či závažná a neodstrániteľná ujma. Skutočnosť, že nebude môcť absolvovať pravidelné školenia (ktoré môže absolvovať kedykoľvek i na vlastné náklady) je len hypotetické, ničím nepodložené tvrdenie a ostatné skutočnosti o žiadnej bezprostredne hroziacej ujme nesvedčia, keďže na zachovanie pracovnoprávneho postavenia navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi tak, ako keby nedošlo k výpovedi, mal predsa navrhovateľ zákonné prostriedky predpokladané Zákonníkom práce (§ 79 ods. 1). Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že výpoveď z pracovného pomeru mu bola daná ako reakcia na jeho oznámenia protispoločenskej činnosti odporcu, ktoré súdu preukázal aj listinnými dôkazmi, odporca má za to, že ani jedno také podanie navrhovateľa zákonné kritéria pre oznámenie protispoločenskej činnosti nespĺňa. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a návrh zamietnuť.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobu vo veci samej podal na poštovú prepravu adresovanú súdu prvého stupňa dňa 2.3.2016, čím si splnil povinnosť uloženú mu napadnutým uznesením. Poukázal na to, že keby súd dočasne nepozastavil účinnosť výpovede, v tom prípade by jeho pracovný pomer skončil uplynutím výpovednej doby, čím by sa nezachovala kontinuita výkonu jeho povolania. Na druhej strane odporcovi nevzniká ujma, pretože mzdu mu bude poskytovať na základe riadne vykonanej práce. Ak by nebol zaraďovaný do výkonu služieb došlo by ku strate praxe, zručností a k strate schopnosti čítať a vyhodnocovať obrazový výstup RTG zariadenia pri kontrole batožín, nákladu a zásielok. Bez praxe by to znamenalo stratu odbornej spôsobilosti pracovníka bezpečnostnej ochrany a bezpečnostnej kontroly podľa zákona č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve. V prípade jeho zlyhania tak môže dôjsť k ohrozeniu plynulosti a ohrozeniu leteckej prevádzky, životov a majetku, čo je zákonom chránený záujem. Poukázal na § 13 ods. 2 zákona č. 307/2014 Z.z.. Inšpektorát práce jednoznačne dospel k záveru, že výpoveď mu bola daná v súvislosti s podaním podnetu na odporcu podľa § 11 cit. zákona. Uviedol, že listinami preukázal tak inšpektorátu práce, ako aj súdu, že podával podnet na odporcu, ako aj na to, z akých dôvodov. Vo veci samej bude navrhovať pripojenie spisu inšpektorátu práce, z ktorého vyplýva akého počtu porušení zákona sa odporca dopustil, pričom vedúcich na tieto porušenia upozornil. K uvedenej problematike si vyžiadal aj odborné stanovisko Slovenského národného strediska pre ľudské práva z 10.3.2016, z ktorého jednoznačne vyplýva, že stredisko dospelo k záveru o vysokej miere pravdepodobnosti o existencii príčinnej súvislosti medzi výpoveďou, ktorá bola výsledkom rozhodnutia zamestnávateľa, a ním oznamovanou protispoločenskou činnosťou na pracovisku. Na základe uvedeného navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O. s. p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa § 75 ods. 2 O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

V zmysle citovaných ustanovení po začatí konania môže sa navrhovateľ domáhať, aby súd do doby právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej dočasne upravil pomery účastníkov predbežným opatrením. Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní, ktorý slúži na dočasné zabezpečenie ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov do času definitívnej právnej (súdnej) ochrany a zabezpečuje, aby sa v konaní pokračovalo bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého účastník v konaní žiada. Nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak a) sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, b) tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, c) táto dočasná úprava je potrebná, d) sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav, e) sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi (účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci).

Pri nariadení predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad úplnosťou skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. Z tohto dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré ma mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín, skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj z dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom predbežných opatrení je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu ( uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 MCdo 3/2010).

Súdy pri nariaďovaní predbežného opatrenia musia vziať zreteľ na fakticitu javu, proporcionalitu následku a príčiny jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv účastníkov konania (Nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 18.06.2002 sp. zn. IV. ÚS 89/02, Sbírka nálezu a uznesení Ústavního soudu, Svazek 27, nález č. 97).

Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ osvedčil predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia spočívajúceho v pozastavení účinnosti výpovede z pracovného pomeru danej odporcom navrhovateľovi dňa 18.11.2015. Ako je zrejmé z obsahu spisu, dňa 19.11.2015 doručil navrhovateľ odporcovi výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1, písm. b/ zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, t.j. z dôvodu nadbytočnosti navrhovateľa, pričom pracovný pomer navrhovateľa u odporcu by mal skončiť k 29.2.2015. Navrhovateľ tvrdí, že výpoveď z pracovného pomeru mu bola daná ako reakcia na jeho oznámenia protispoločenskej činnosti odporcu, ktoré súdu preukázal listinnými dôkazmi. Poukázal na podrobný opis skutkových okolností v chronologickom postupe počnúc dňom 25.11.2014 dosiaľ. So zreteľom na to považuje navrhovateľ výpoveď z pracovného pomeru za neplatnú. Poukázal tiež na § 13 zákona č. 307/2014 Z.z, podľa ktorého je oznamovateľom protispoločenskej činnosti, ktorá sa vykonávala u odporcu, a na ktorú sústavne poukazoval. V zmysle § 3 zákona č. 583/2008 Z.z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti sa inou protispoločenskou činnosťou rozumie konanie, ktoré je priestupkom alebo iným správnym deliktom; za inú protispoločenskú činnosť sa považuje aj konanie, ktoré nie je priestupkom alebo iným správnym deliktom, ale pôsobí negatívne na spoločnosť.

Dňa 25.11.2015 navrhovateľ požiadal Inšpektorát práce Prešov, aby pozastavil účinnosť výpovede z pracovného pomeru a ktorému doručil všetky listinné dôkazy týkajúce sa oznamovania protispoločenskej činnosti odporcu. Žiadosti navrhovateľa Inšpektorát práce Prešov vyhovel a dňa 21.12.2015 vydal potvrdenie pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu - výpovede z pracovného pomeru z 18.11.2015, ktoré bolo doručené navrhovateľovi dňa 28.12.2015. Dňa 2.3.2016 podal navrhovateľ na súde prvého stupňa návrh na určenie neplatnosti predmetnej výpovede.

Z odborného stanoviska Slovenského národného strediska pre ľudské práva z 10.3.2016, ktoré si navrhovateľ vyžiadal, vyplýva, že stredisko dospelo k záveru o vysokej miere pravdepodobnosti o existencii príčinnej súvislosti medzi výpoveďou, ktorá bola výsledkom rozhodnutia zamestnávateľa, a ním oznamovanou protispoločenskou činnosťou na pracovisku.

Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedeného, ako aj z predložených listinných dôkazov sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ osvedčil reálnu hrozbu ujmy, a to, že ak by sa návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nevyhovelo a navrhovateľ by kontinuálne nepokračoval vo výkone svojho povolania, nemohol by absolvovať pravidelné školenie kurzu a preskúšanie bezpečnostnej ochrany (platnosť osvedčenia mu mala skončiť 12.4.2016), čím by došlo ku strate jeho odbornej spôsobilosti ako pracovníka bezpečnostnej ochrany a bezpečnostnej kontroly podľa zákona č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve. Naviac je potrebné poukázať i na tú skutočnosť, že pokračovaním vo výkone prác pre odporcu nevzniká odporcovi ujma, nakoľko navrhovateľovi bude odporca mzdu poukazovať na základe riadne vykonanej práce.

Uvedené skutočnosti nepochybne osvedčujú tvrdenie navrhovateľa o nutnosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov do skončenia konania vo veci samej. Preto bolo namieste nariadiť vo veci predbežné opatrenie.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie s výnimkou výroku o trovách konania ako vecne správne v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil. Podľa § 145 O.s.p. účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov.

O náhrade trov konania sa v uznesení o predbežnom opatrení v zmysle § 102 O.s.p. nerozhoduje. Keďže predbežným opatrením dochádza k dočasnej úprave pomerov účastníkov konania, pričom zákon ustanovuje, že pomery účastníkov budú definitívne upravené až v rozhodnutím vo veci samej, preto sa o náhrade trov konania účastníkov konania o predbežnom opatrení rozhoduje až v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej.

Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil výrok o trovách konania v zmysle § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p., nakoľko sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.