KSPO/16Co/62/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 16Co/62/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8615201711 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8615201711.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Branislava Brezu v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, právne zastúpený V.. B. W., zamestnankyňou žalobcu, proti žalovaným 1. C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX 2. Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX, 3. F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX, o zaplatenie 1 181,48 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 2C 70/2015-59 zo dňa 11. novembra 2015, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaným sa ich náhrada n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Trovy konania žalovaným nepriznáva a žalobca nemá právo na ich náhradu.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 39 odsek 1, § 48, § 54 odsek 1, § 451 odsek 1 a 2, § 457 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).

3. Vychádzal zo zistenia, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX žalovaní uzavreli so žalobcom ako veriteľom dňa 18.09.2006 Zmluvu o stavebnom úvere (ďalej len „úverová zmluva“), v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným stavebný úver vo výške 3.159,42 Eur. Predmetný právny vzťah posudzoval súd prvej inštancie ako spotrebiteľský vzťah v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. OZ. Žalobca odstúpil od zmluvy so žalovanými listom zo dňa 25.03.2013. Súd danú skutočnosť vyhodnotil podľa OZ, teda zmluva sa zrušuje s účinkami od začiatku a momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva. Žalobcovi tak vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca žalovaným poskytol finančné prostriedky vo výške 3.159,42 Eur a žalovaní ku dňu odstúpenia od zmluvy jednotlivými vkladmi celkovo žalobcovi zaplatili sumu 3.082,26 Eur a po odstúpení od zmluvy sumu 150 Eur, teda do podania žaloby zaplatili celkovo sumu 3.232,26 Eur. Podľa názoru súdu prvej inštancie teda na strane žalovaných nevzniklo bezdôvodného obohatenie, preto súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. O trovách rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 odsek 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“).

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiada, aby odvolací súd zrušil napadnuté výroky rozsudku (výrok I. a výrok II.) a vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň navrhuje, aby odvolací súd zaviazal žalovaných na náhradu trov súdneho konania vrátane odvolacieho konania v plnom rozsahu. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 205 odsek 2 písm. a/, b/, d/ a f/ v nadväznosti na § 221 odsek 1 písm. f/ a h/ O.s.p.. Žalobca namietal, že prvoinštančný súd i napriek skutočnosti, že ide o zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „ObZ“), kedy sa bez ohľadu na povahu účastníkov konania majú na daný právny vzťah aplikovať ustanovenia ObZ (ustanovenie § 261 odsek 6 ObZ), aplikoval ustanovenia OZ, teda nepríslušného právneho predpisu, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil. Navyše vo svojom odôvodnení vôbec neuviedol, prečo považoval za správne aplikovať na daný právny vzťah práve ustanovenia OZ, hoci ide o typický obchodnoprávny záväzkový vzťah, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie. Na uvedenom podľa názoru žalobcu nič nemení ani, to, že ide o spotrebiteľský vzťah. Skutočnosť, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. OZ) sú začlenené práve do OZ automaticky neznamená, že sa na právne vzťahy založené zmluvou o úvere, majú aplikovať výlučne ustanovenia OZ. Aplikácia ObZ na predmetný právny vzťah vyplýva i z prijatej novely OZ, konkrétne z ustanovenia § 52 odsek 2 tretia veta, ktorá znie: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. Predmetná novela je dôkazom o tom, že dovtedajšie znenie OZ neposkytovalo základ pre prednostnú aplikáciu OZ. Nesprávne boli posúdené aj účinky odstúpenia zmluvy o úvere, keď prvoinštančný súd mal za to, že sa majú aplikovať ustanovenia OZ (§ 457 a § 48 OZ) a medzi účastníkmi konania nastúpil režim bezdôvodného obohatenia. Prvoinštančný súd totiž opomenul skutočnosť, že účinky odstúpenia od zmluvy upravuje priamo ObZ. Napriek komplexnej úprave odstúpenia od zmluvy a nárokov vzniknutých z odstúpenia od zmluvy obsiahnutej v ustanovení § 344 a nasl. ObZ a § 506 ObZ tak prvoinštančný súd vychádzal z nepríslušných ustanovení a to ustanovení § 48 odsek 1 a 2 OZ, § 457 OZ, teda vec nesprávne právne posúdil. Účinky odstúpenia od zmluvy a teda zánik zmluvy podľa názoru žalobcu nastáva ex nunc, od okamihu doručenia odstúpenia od zmluvy o úvere, nie od okamihu ex tunc, ako neprávne uviedol prvoinštančný súd. Žalobca ďalej uvádza, že odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľovi prináleží priamo zo zákona. Má za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil jeho nárok na úroky za úver, keď mal za to, že mu prináleží iba nárok na sumu rovnajúcu sa rozdielu poskytnutých a vrátených peňažných prostriedkov. Žalobca má za to, že jeho nárok na 4,7 % p.a. úrok za úver mu prináleží aj v prípade účinného odstúpenia od zmluvy o úvere. Podľa jeho názoru ďalej súd prvej inštancie nesprávne posúdil jeho nárok na nezaplatené poplatky.

5. K odvolaniu podala vyjadrenie žalovaná v 1./ rade. Žiada, aby odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v § 380 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len „C.s.p.“), vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 C.s.p. a contrario a zistil, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Nakoľko sa ani v priebehu odvolacieho konania na týchto právnych a skutkových zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. V podanom odvolaní odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záveroch vyvodil nesprávne právne závery.

9. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie na zistený skutkový stav použil správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkového stavu vyvodil správne právne závery.

10. Na doplnenie vecne správnych právnych záverov súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza nasledovné: 11. Podľa ustanovenia § 23a odsek 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

12. Podľa ustanovenia § 53 odsek 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

Podľa odseku 4, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

13. Podľa ustanovenia § 54 odsek 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

14. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a priestor pre dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny nie je vytvorený. Zmluva uzatvorená so žalovanými túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy boli tiež všeobecné podmienky, ktoré spotrebiteľ ovplyvniť nemohol, nakoľko boli vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.

15. Odvolací súd nepopiera tvrdenia žalobcu, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom a že sa na úver vzťahuje tretia časť ObZ, bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Predmetná vec sa však týka spotrebiteľského úveru, ktorý je regulovaný osobitnou právnou úpravou.

16. Ustanovenie § 54 odsek 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na zmluvu o úvere. Pokiaľ by z pôsobnosti ustanovenia § 54 odsek 1 OZ mali byť vyňaté niektoré typy spotrebiteľských zmlúv, zákonodarca by to explicitne upravil. To platí aj na zmluvné typy upravené v ObZ.

17. V prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov (odstúpenie od zmluvy, premlčanie) je dôvodné a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo.

18. Právna úprava odstúpenia od zmluvy je obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch a to v OZ a ObZ. Podľa ustanovenia § 349 odsek 1 ObZ, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany. Ustanovenie § 351 odsek 1 ObZ ďalej umožňuje, aby určité ustanovenia mohli podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu trvať aj po ukončení zmluvy. Na rozdiel od uvedeného OZ s odstúpením od zmluvy v ustanovení § 48 odsek 2 v zásade spája jej zrušenie s účinkami od začiatku (ex tunc). Zákonná úprava odstúpenia od zmluvy v OZ je teda pre žalovaných ako spotrebiteľov výhodnejšia. Napriek tomu, že ustanovenie § 48 odsek 2 OZ umožňuje účastníkom zmluvy dohodnúť sa na inom zrušení zmluvy než od začiatku, pri spotrebiteľskom vzťahu je táto možnosť obmedzená ustanovením § 54 OZ. Dohoda presúvajúca moment zrušenia zmluvy by zhoršila postavenie žalovaných.

19. Na základe uvedeného, ak by teda zmluva alebo všeobecné obchodné podmienky upravovali následky odstúpenia odlišne od občianskoprávnej úpravy, takéto dojednanie by bolo neplatné pre jeho rozpor s ustanovením § 54 OZ. Ustanovenie § 54 OZ nie je zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti v zmysle § 40a OZ, išlo by teda o neplatnosť absolútnu vyplývajúcu z ustanovenia § 39 OZ.

20. Naviac, je to práve žalobca ako dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu a rozhodol sa využiť ustanovenia zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia.

21. Ustanovenie ObZ o odstúpení od zmluvy teda nemožno aplikovať na zmluvu o úvere, ktorá síce bola uzatvorená podľa ustanovenia § 497 a nasl. ObZ, ale má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 52 OZ. 22. Keďže dôsledkom odstúpenia od zmluvy podľa ustanovenia § 48 odsek 2 OZ bolo zrušenie zmluvy od začiatku, súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol správne, že zo zrušenej zmluvy vzniklo žalobcovi právo domáhať sa iba vydania bezdôvodného obohatenia podľa zásad upravených v ustanovení § 451 OZ. Pri zrušenej zmluve je každý účastník povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (v zmysle ustanovenia § 457 OZ). Žalovaní na základe zrušenej zmluvy získali finančné prostriedky vo výške 3.159,42 Eur. Do podanie žaloby žalovaní žalobcovi vrátili sumu vyššiu. Súd prvej inštancie teda rozhodol správne keď žalobu zamietol, nakoľko bezdôvodné obohatenie na strane žalovaných nevzniklo.

23. So zreteľom na uvedené odvolací súd v zmysle § 387 odsek 1 a 2 C.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek 1 C.s.p. tak, že žalovaným, ktorí by mali s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).