KSPO/13Co/44/2017


(zdroj)
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 13Co/44/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114227957 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114227957.4



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: L. V., S.. XX.X.XXXX, M. U., C. XX, o zaplatenie 2.181,78 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 16.3.2017 pod č. k. 9C/268/2014-120, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti ohľadom istiny 470,58 eur.

R u š í rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej zvyšnej časti ohľadom úroku z omeškania a vo výroku o trovách konania, a v rozsahu tohto zrušenia mu vec vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1) Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,okresný súd“) vyššie označeným rozsudkom uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.711,20 eur, a to v mesačných splátkach vo výške 100,- eur mesačne, splatných vždy do 25. dňa toho-ktorého kalendárneho mesiaca, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, a to tak, že pri omeškaní čo len jednej splátky, stáva sa zročným celé peňažné plnenie. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zároveň rozhodol, že žalobca má nárok proti žalovanej na náhradu trov konania vo výške 14 %.

2) Vychádzal z odôvodnenia návrhu, v ktorom žalobca uviedol, že sa v tomto konaní domáha zaplatenia sumy 2.181,78 eur s príslušenstvom, spočívajúcom v úroku z omeškania zo splátok za obdobie od 21.11.2010 do 11.8.2013 vo výške 166,83 eur a 8,5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 2.181,78 eur od 12.8.2013 do zaplatenia, dôvodiac, že pohľadávku, ktorú si v konaní uplatňuje, nadobudol na základe postúpenia od postupcu V. V., L..V.., zo dňa 27.6.2013. Má ísť o pohľadávku zo Zmluvy o úvere, uzavretej dňa 27.1.2009 medzi V. V., L..V.., ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom č. XXXXXXXXXX. Touto zmluvou V. V. ako veriteľ poskytla žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 2.000,- eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach po 42,78 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. V tomto konaní si žalobca uplatňuje splátky úveru splatné od 20.11.2010 do 20.1.2015 v počte 51 v celkovej výške 2.181,78 eur. Splátky splatné od 20.8.2013 do 20.1.2015 sa stali splatnými dňa 11.8.2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že poskytnutie úveru V. V.J., L..V.., a jeho úplne nevrátenie nepopiera.

3) Ďalej konštatoval, že z ustanovenia § 53 ods. 9 Obč. zákonníka je nepochybné, že proces predčasného zosplatnenia spotrebiteľského úveru je rozdelený do dvoch fáz. 1. fáza - upozornenie na možnosť zosplatnenia najmenej 15 dní pred jeho vyhlásením, 2. fáza - samostatné zosplatnenie. Obe vyššie uvedené fázy sú rovnocenné a možnosť 2. fázy je podmienená fázou č. 1. Je preto len a len vecou dodávateľa, aby pre prípad sporu vedel preukázať realizáciu oboch fáz zosplatnenia. Pri tak dôležitom úkone, ako je zosplatnenie, je potom len logické, že dodávateľ má listiny týkajúce sa zosplatnenia doručovať tak, aby ich doručenie vedel preukázať. Samotnú listinu si totiž v dnešnej dobe nie je žiadnym problémom vyrobiť aj dodatočne, a teda samotná listina, ktorej účinnosť je viazaná na to, že sa dostane do dispozície adresáta - spotrebiteľa, bez preukázania jej doručenia právne relevantné účinky nemôže mať. Žalobca síce súdu predložil doklad o doručení samotného zosplatnenia, žiadnym spôsobom však nepreukázal realizáciu 1. fázy zosplatnenia (doručenie alebo odoslanie výzvy žalovanému). Zároveň výzva zo dňa 19.7.2013 (č. l. 52) predpoklady podľa § 53 ods. 9 Obč. zákonníka nespĺňa, pretože dlžníka na možnosť predčasného zosplatnenia úveru neupozorňuje. Teda v tejto súvislosti konštatoval, že k platnému predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo.

4) Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou ustanovení § 101, § 103 Obč. zákonníka, § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ďalej § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, uzavrel, že na premlčanie nároku žalobcu v tomto prípade musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná dňa 20.10.2014, je suma úveru splatná pred dňom 20.10.2011 (splátky boli splatné k 20. dňu kalendárneho mesiaca), premlčaná. Premlčané sú teda splátky splatné v čase od 21.11.2010 do 21.9.2011 v počte 11, čo predstavuje sumu 11 x 42,78 eur = 470,58 eur. Vzhľadom na to, že platnému predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo, okresný súd priznal žalobcovi splátky za čas od 21.10.2011 do 20.1.2015 v počte 40, čo predstavuje sumu 1.711,20 eur (40 x 42,78 eur).

5) Pokiaľ ide o úroky z omeškania, tak žalovaná sa s jednotlivými splátkami do omeškania dostala. Splácanie úveru má anuitný charakter. Podľa www.wikipedia.sk anuita (z lat. annuus - ročný) je pravidelné (periodické) plynutie pevne stanovených platieb počas určitej špecifikovanej doby. Anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká. Skladá sa z istiny a splátky úroku. Výška anuitnej splátky sa nemení. Plynule sa mení výška a pomer istiny a úroku. Z toho vyplýva, že na začiatku úrokového vzťahu najväčší podiel celej splátky bude tvoriť úrok, a naopak, na konci bude najväčší podiel splátky predstavovať istina, čiže každou ďalšou splátkou sa úrok znižuje a istina zvyšuje. Úrok a istina sa platia v pravidelných časových intervaloch, najčastejšie mesačne počas celej splatnosti úveru.

6) Pri priznávaní úrokov z omeškania vychádza súd zo zákazu anatocizmu (úročenia úrokov) a preto priznáva úroky z omeškania iba z dlžnej istiny. Keďže žalobca súdu neoznámil výšku istiny v jednotlivých splátkach, nemohol mu súd úroky z omeškania priznať, pretože úroky z omeškania nepatria z celej dlžnej splátky (zahrňujúcej istinu a úrok), ale len z jej časti pripadajúcej na istinu. Teda aj z tohto dôvodu súd prvej inštancie nárok žalobcu ohľadom uplatneného úroku z omeškania zamietol.

7) O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP. V tejto súvislosti dôvodil, že žalobca požadoval zaplatenie sumy 2.181,78 eur + 166,83 eur (vyčíslené úroky z omeškania) + 666,61 eur (úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.181,78 eur od 12.8.2013 do dňa rozhodnutia súdu 16.3.2017), spolu 3.015,22 eur. Keďže žalobcovi bola priznaná suma 1.711,20 eur, jeho úspech predstavuje 57 %, úspech žalovaného 43 %. Presahujúcemu úspechu žalobcu (14 %) tak prislúcha nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

8) Proti rozsudku súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti, ohľadom úrokov z omeškania z priznanej istiny, podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal o jeho zmenu v tejto časti tak, že sa mu prizná nárok na úrok z omeškania v požadovanej výške, alternatívne zrušiť rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Okresný súd pri priznávaní úrokov z omeškania vychádzal zo zákazu anatocizmu (úročenia úrokov) a preto zamietol uplatnený úrok z omeškania aj z dlžnej istiny, dôvodiac, že súdu neoznámil výšku istiny v jednotlivých splátkach, ako aj preto, že úroky z omeškania nepatria z celej dlžnej splátky (zahrňujúcej istinu a úrok), ale len z jej časti. V tejto súvislosti poukázal na to, že riadny úrok, ktorý je súčasťou každej splátky, predstavuje odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov. Nemožno spochybniť, že v danom prípade došlo k uzavretiu zmluvy o úvere, na základe ktorej poskytol jeho právny predchodca žalovanej úver v sume 2.000,- eur, ktorý sa zaviazala uhradiť v 72 pravidelných mesačných splátkach po 42,78 eur, pričom každá zo splátok pozostáva z istiny a riadneho úroku. Ohľadom tohto tvrdenia poukázal najmä na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/1998, a to najmä v tej súvislosti, že „zmluvou o úvere sa dlžník zaväzuje vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Úroky sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka, pretože dôsledkom omeškania s ich platením je zo zákona vyplývajúca povinnosť platiť úroky z omeškania.“ Teda odmena za poskytnutie finančných prostriedkov v podobe riadnych úrokov obsiahnutá v každej splátke je súčasťou peňažného záväzku dlžníka, a teda sa stáva súčasťou istiny. Preto žalovanému v dôsledku omeškania vznikla povinnosť uhradiť aj úrok z omeškania z celej sumy splátky. V náväznosti na toto tvrdenie poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Q. zo dňa 27.3.2008, sp. zn. XCob/XX/XXXX, z ktorého zároveň aj citoval. Teda žalobca má za to, že žalovaný sa zaviazal k úhrade jednotlivých splátok k v zmluve určeným termínom, čo nedodržal. Preto sa dňom nasledujúcim dostal do omeškania a žalobcovi tak vznikol nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy.

9) Žalobca pre úplnosť uviedol, že pokiaľ sa odvolací súd nestotožní s vyššie uvedeným názorom, nebol dôvod na zamietnutie úroku z omeškania v plnom rozsahu, súd mohol priznať úrok z omeškania z istiny z každej splátky. Pokiaľ súd uvádza, že mu nepriznal úrok z omeškania z dôvodu, že neoznámil súdu výšku istiny v jednotlivých splátkach, s tým nemôže súhlasiť. Súd žalobcu totiž nijakým spôsobom nevyzval na poskytnutie rozpisu splátok, pričom v rámci konania, ani žiadnym spôsobom nevyslovil svoj právny záver, prípadne predbežné právne posúdenie veci, v rámci ktorého by sa k uvedenému mohol vyjadriť. Je si plne vedomý novej právnej úpravy v podobe Civilného sporového poriadku v súvislosti s aktivitou účastníkov v konaní, avšak v danom prípade nemal možnosť predvídať rozhodnutie súdu v časti úrokov z omeškania, teda v tejto časti ide o prekvapivé a nie štandardné posúdenie jeho nároku ohľadom úroku z omeškania.

10) Žalovaný sa na odvolanie žalobcu nevyjadril, taktiež rozsudok v jeho zaväzujúcej časti odvolaním nenapadol.

11) Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie v napadnutej časti rozsudku je dôvodné.

12) Ako už bolo vyššie uvedené, odvolaním žalobca napáda tú časť zamietavého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol úrok z omeškania z priznanej istiny (1.711,20 eur), dôvodiac, že prinajmenšom súd mohol priznať úrok z omeškania z priznanej istiny z každej splátky. Taktiež v tejto súvislosti dôvodil, že súd ho nijakým spôsobom nevyzval na poskytnutie rozpisu splátok, zrejme ohľadom istiny a prislúchajúceho úroku z omeškania.

13) Podľa § 506 Obch. zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

14) Z dôvodov odvolania predovšetkým vyplýva, že žalobca napadá nepriznanie v časti uplatňovaného úroku z omeškania z priznanej istiny, nie nepriznanie tzv. bankového úroku. Úroky sú osobitnou peňažnou náhradou, súvisiacou s poskytnutím finančných prostriedkov. S omeškaním s úhradou úroku je možné požadovať platenie úrokov z omeškania z nezaplatených úrokov (§ 369 v spojení s § 502 Obch. zákonníka). Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku (§ 369 ods. 1 Obch. zákonníka), je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania. Pri úrokoch z poskytnutého úveru je možné pri omeškaní požadovať z týchto zmeškaných úrokov aj úroky z omeškania. Toto v podstate vyplýva z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.3.2008, sp. zn. 4Cob/62/2007.

15) Teda v záujme toho, aby zamietnutá časť návrhu žalobcu ohľadom úrokov z omeškania z priznanej istiny netrpela prekvapivým a neštandardným posúdením nároku žalobcu v tejto časti, bude nevyhnutné, aby po vrátení veci okresný súd znovu vyzval žalobcu na poskytnutie rozpisu priznaných splátok, osobitne oddeliac splátku, bankový úrok a úrok z omeškania, pričom v tejto súvislosti je dôkazné bremeno na žalobcovi. Až po postupe v naznačenom smere bude možné spravodlivo znovu rozhodnúť, avšak iba, ako už bolo vyššie uvedené, v časti zamietnutých úrokov z omeškania z priznanej istiny.

16) Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej zvyšnej časti ohľadom úroku z omeškania a vo výroku o trovách konania a v rozsahu tohto zrušenia mu vec vracia na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP) v naznačenom smere. 17) Zároveň z dôvodu právnej istoty odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti ohľadom istiny 470,58 eur (2.181,78 eur - 1.711,20 eur). Ohľadom tohto výroku odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom (§ 387 ods. 1 CSP).

18) O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí ohľadom zrušenej časti rozsudku odvolacím súdom (§ 396 ods. 3 CSP).

19) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).