KSPO/12Co/63/2017


(zdroj)
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 12Co/63/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114218828 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114218828.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária Korytár s.r.o., Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, proti žalovanej: D. P., nar. XX.X.XXXX, XXX XX Y. XXX, o zaplatenie 1.190,30 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 30.9.2016 č. k. 13C/84/2014-61, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti zaplatiť 602,29 eur a o náhrade trov konania.

Sporovým stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 13C/84/2014-61 rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 602,29 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žiadna zo strán na náhradu trov konania nemá právo.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1.190,306 eur titulom uzavretia Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol poskytnutý žalovanej úverový rámec 650,- eur za účelom kúpy veci alebo úhrady ceny za služby. Žalovaná nedodržala platobnú disciplínu vyplývajúcu zo zmluvy o poskytnutí úveru, preto bola žalovaná vyzvaná 30.8.2011 k úhrade dlžnej sumy 780,20 eur. K podaniu žaloby dlh predstavoval 1.120,86 eur. Súd mal preukázané uzavretie úverovej zmluvy spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., kde bol poskytnutý bezúčelový revolvingový úver s výškou kreditného limitu (úverového rámca) 650,- eur so splátkou 4 % z dlžnej čiastky. Úroková sadzba bola 26,28 %. Žalovaná kartou postupne čerpala 626,29 eur, pričom pre omeškanie s platením došlo k tzv. zosplatneniu úveru výzvou zo dňa 30.8.2011. Úverový vzťah súd hodnotil podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb., že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. O platení úrokov pojednáva § 502 ods. 1 OZ, že od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Úverový vzťah je absolútny obchod v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka, pričom úverový vzťah bol založený za účinnosti zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na obchodné podmienky, ale nemalo by sa to týkať podstatných náležitosti zmluvy. Súd konštatoval, že žalobca vo svojom návrhu ani len netvrdil všetky rozhodujúce skutočnosti, pričom formulárová žaloba má len všeobecnú rámcovú podobu s požadovanou úhradou údajného dlhu bez uvedenia všetkých nevyhnutných (rozhodujúcich) skutočností tak, aby bolo jasné, o čom a na akom základe súd ma rozhodnúť o určitej výške záväzku. Žalobca mal dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia uzavretia písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, so záväzkom žalovanej poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Žalobca sa opiera len o výpis kníh tuzemského peňažného ústavu. Pri ochrane spotrebiteľa nie je možné nekritický akceptovať a vychádzať len z jednostranných nepreskúmateľných vyčíslení sporovej strany, bez posúdenia práva. Nemožno vychádzať len z toho, že pohľadávka je vedená v splátkovom kalendári a že táto je akousi verejnou listinou potvrdzujúcou nárok žalobcu proti žalovanej. Verejnou listinou sú iba listiny vydané orgánmi verejnej moci (§ 205 CSP). Len verejné listiny potvrdzujú pravdivosť toho, že sa v nich osvedčuje, ak nie je preukázaný opak. Žalobca síce uviedol úrokovú sadzbu, ale výška istiny úrokov a poplatkov musí byť výslovne dohodnutá, resp. určená zmluvou o spotrebiteľskom úvere. To isté sa týka aj poplatkov, pričom zo žalobného návrhu nie je jasné, ktoré nároky obsah žaloby odôvodňuje. Z tvrdení skutočností v žalobe však nároky na úroky a poplatky nevyplývajú, preto mu nemožno prisúdiť súdnu ochranu. Potom v takom rozsahu musí byť žalobný návrh zamietnutý. § 9 ods. 2 zák. o spotrebiteľských úveroch vymedzuje náležitosti spotrebiteľského úveru. Ak tieto náležitosti zmluva neobsahuje, úver sa považuje podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov. V súvislosti s bremenom tvrdenia na strane žalobcu a neunesenia dôkazného bremena, nebolo možné vyhovieť žalobe vcelku. Úver sa považuje za bezúročný a bez poplatku, preto po vyčerpaní úveru 626,29 eur o zaplatení 24,- eur, súd zaviazal žalovanú na zaplatenie rozdielu 602,92 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu v súdnom konaní. Úspech žalobcu a žalovanej bol zhruba v polovici, preto žiadna strana nemá na náhradu trov konania právo.

3. Proti rozsudku okresného súdu v časti povinnosti zaplatiť 602,29 eur podala odvolanie žalovaná. Poukázala na ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., že platí všeobecná trojročná premlčacia lehota. Ďalej odkázala na ust. § 565 Občianskeho zákonníka, že ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Žalobca mohol žiadať zaplatenie celej pohľadávky už vo februári 2011, vtedy mohol svoje právo vykonať prvý raz, a preto z hľadiska trojročnej premlčacej doby mu právo začalo plynúť od 1.3.2011 a uplynulo vo februári 2014. Ak bola podaná žaloba 3.7.2014, bola podaná 4 mesiace po uplynutí premlčacej doby. Ďalej sa poukazuje na ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka o práve odstúpiť od zmluvy v omeškaní so splatením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Aj v tomto prípade sa právo mohlo prvýkrát vykonať do konca apríla 2011. Uplynutie premlčacej doby je zrejme aj zo splátkového kalendára, ktorý predložil žalobca. Navrhuje zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa zaplatenia istiny, resp. vydať rozsudok, že odvolací súd zruší rozsudok okresného súdu a nárok v celom rozsahu zamieta. Žalovaný ma nárok na náhradu trov konania.

4. Žalobca navrhuje potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie. Žalobca ako veriteľ uzavrel úverovú zmluvu o poskytnutí bezúčelového revolvingového úveru s úverovým rámcom 650,- eur. Úver mal byť splácaný v splátkach vo výške 4 % z dlžnej istiny mesačne. Najmenej však 12,- eur. Splatnosť splátok bola vždy ku 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Keď žalovaná bola v omeškaní s plnením dohodnutých splátok, došlo k ukončeniu úverovej zmluvy s odkazom na § 2 Hlavy 7 Úverových podmienok, že klient je povinný celý čerpaný úver a všetky záväzky klienta voči spoločnosti splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, ak klient sa oneskorí s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskorí s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Po výzve žalobcu nastala splatnosť ku dňu 30.8.2011, keď žalobca vyzval žalovanú na splatenie celého úveru, a to v lehote 15 dní. Žalobca poukazuje na ustanovenie § 101 OZ, že pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Právo veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky musí byť vopred dohodnuté, pričom splatnosť pohľadávky nenastáva iba naplnením podmienky omeškania dlžníka, ale vysloveným prejavom vôle veriteľa, ktoré adresuje dlžníkovi po jeho omeškaní. Toto právo je oprávnený uplatniť do splatnosti ďalšej splátky, ale to nerieši povinnosť v lehote svoje právo uplatniť. Rovnako nedochádza k začiatku plynutia premlčacej doby na uplatnenie celej pohľadávky, nakoľko sa táto ani nestala splatnou. § 506 Obchodného zákonníka špecifikuje podmienky omeškania, za ktorých môže veriteľ pristúpiť k splatnosti celej pohľadávky úveru, ak je dlžník v omeškaní viac ako 2 splátok. Žalobca ako veriteľ ani nebol oprávnený pristúpiť k splatnosti celej pohľadávky z úveru vo februári 2011, keď žalovaná zaplatila pohľadávku splatnú k 20.1.2011 a nebola v omeškaní s aspoň dvomi splátkami. Splatnosť ako podmienka nastala až po opakovanom omeškaní žalovanej v nasledujúcich mesiacoch. Preto žalobca pristúpil k splatnosti celej pohľadávky 30.8.2011. Ak bola podaná žaloba 19.3.2014, bola podaná v súlade s § 101 Občianskeho zákonníka za dodržania trojročnej premlčacej doby. Navrhuje potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

5. Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia (podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný), pričom odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti rozsudku ďalej uvádza:

6. Žalobca v konaní uplatnil právo na zaplatenie sumy 1.190,30 eur titulom uzavretej Úverovej zmluvy zo 4.11.2010, kde bol žalobcom ako veriteľom uzavretý bezúčelový revolvingový úver s úverovým rámcom 650,- eur, s dohodnutou výškou mesačnej splátky 4% z dlžnej sumy, s dohodnutou úrokovou sadzbou 26,28 %. Okresný súd správne vyhodnotil podmienky uzavretia úverovej zmluvy, ktorá v princípe sa riadi § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Rozhodujúce je postavenie dlžníka, kde žalovaná bola spotrebiteľ, preto zmluvný vzťah sa v podstatných náležitostiach ďalej riadil zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzavretia úverového vzťahu. Súd konštatoval, že pre nenaplnenie všetkých náležitosti vyžadovaných § 9 pri spotrebiteľských zmluvách, úverový vzťah sa potom považuje za bezúročný a bez poplatku, a žalovaná mala vrátiť len to, čo jej bolo poskytnuté. V danom prípade z jej strany došlo k čerpaniu úveru v rozsahu 626,29 eur, pričom zaplatila 24,- eur. Preto je povinná zaplatiť rozdiel 602,29 eur. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Žalovaná sa len bránila povinnosti zaplatiť aj túto istinu s poukazom na to, že bol dohodnutý splátkový kalendár, pričom jednotlivé mesačné splátky sa majú premlčať v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Právo na zosplatnenie úveru u žalobcu bolo už po neplatení prvej splátky, čo nastalo pri splátke splatnej vo februári 2011. Preto sa právo žalobcu premlčalo vo februári 2014. Ak bola podaná žaloba 3.7.2014, právo by malo byť premlčané. Odvolací súd sa v danom prípade priklonil k stanovisku žalobcu, že moment určenia, kedy sa právo mohlo vykonať prvýkrát, síce znamená začiatok plynutia premlčacej doby, ale je tu právo veriteľa rozhodnúť, kedy bude považovať úver za zročný v celosti pre neplnenie zmluvných povinností. Tzv. zosplatnenie úveru pre neplnenie splátok nastalo prípisom z 30.8.2011, keď žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie celkovej dlžnej sumy z úveru 780,20 eur do 15 dní od spísania tohto listu. V Úverovej zmluvnej podmienke spoločnosti Home Credit Slovakia, v Hlave 7 o ukončení úverovej zmluvy majú v § 2 uvedené, že klient je povinný celý čerpaný úver a všetky záväzky klienta voči spoločnosti splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok, alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. V danom prípade je na vôli spoločnosti, či dôjde k zosplatneniu (určeniu zročnosti) celého úveru pri neplnení splátok, neznamená to ale premlčanie nároku žalobcu na vrátenie poskytnutého úveru. Úverová zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú (Hlava 7 § 1 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru), pričom podľa týchto Úverových zmluvných podmienok je tu právo spoločnosti požadovať splatenie celého úveru, nie je to povinnosť. Toto právo sa nepremlčuje v súvislosti so splátkami stanovenými v mesiaci na 20. deň, ale je na vôli veriteľa, či bude tolerovať dlhšiu dobu nesplácania úveru v mesačných splátkach. Je na veriteľovi, kedy požiada o predčasné splatenie úveru pre porušenie povinnosti neplatiť mesačné splátky klientom - dlžníkom. Nie je možné konštatovať, že spoločnosť bola povinná pri každom oneskorení s platením aspoň dvoch splátok alebo oneskorením splatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, požiadať o splatenie celého dlhu s prvým momentom je, keď klient bol v omeškaní s plnením dvoch splátok alebo oneskorením s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Aj podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť. Nehovorí sa tu o povinnosti veriteľa odstúpiť od zmluvy. Preto krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne, pokiaľ je žalovaná zaviazaná na vrátenie istiny z revolvingového úveru v rozsahu 602,29 eur, nakoľko toto právo nie je premlčané. Z toho dôvodu krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa aj vo výroku o náhrade trov konania. Účastníci pred súdom prvej inštancie boli rovnako úspešní, preto z hľadiska zásady úspešnosti v súdnom konaní podľa § 262 ods. 1 CSP pri pomerne rovnakom úspechu, potom žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

7. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 v spojení s § 255 CSP. Neúspešná žalovaná nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešný žalobca si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, preto súd sporovým stranám nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

8. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 . Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).