KSPO/10To/24/2017


(zdroj)
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 10To/24/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8417010078 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8417010078.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr. Evy Pirkovskej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 4.10.2017, v trestnej veci proti obžalovanému Y.. T. U. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/23/2017 zo dňa 3.4.2017 takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanému Y.. T. U., nar. XX.X.XXXX v T. - L. L., trvale bytom M. XXX/XX, Q., okres V.,

ukladá

Podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 36 písm. j), l), § 38 ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 3 (troch) rokov.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom bol obž. Y.. T. U. uznaný za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 30.10.2016 okolo 16.34 hod., po štátnej ceste č. IIl/3077 v smere od obce N. do obce U., okres V., viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky OPEL INSIGNIA, evidenčné číslo V., kde za obcou N. chcel predbehnúť tam idúce osobné motorové vozidlo továrenskej značky ŠKODA FABIA, evidenčné číslo V., vedené vodičom R. V., narodeným XX.X.XXXX, keď aj napriek nedôslednému vyhodnoteniu celkovej situácie v cestnej premávke v danom úseku cesty, okolností odohrávajúcich sa v protismernom jazdnom pruhu, poukazujúc na stúpajúci profil vozovky v danom úseku cesty v smere jazdy motorového vozidla továrenskej značky OPEL INSIGNIA, s týmto motorovým vozidlom začal plynule prechádzať do protismerného jazdného pruhu, čo bolo v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. c), § 15 ods. 5 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov, v dôsledku čoho došlo k čelnej zrážke ním vedeného osobného motorového vozidla s protiidúcim motocyklom vedeným U. N., narodeným XX.X.XXXX, trvale bytom V., ul. N. č. XXXX/X, okres V., ktorý pri dopravnej nehode utrpel závažné zranenia nezlučiteľné so životom, na následky ktorých na mieste dopravnej nehody zomrel.

Za to mu bol podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 38 ods. 3, § 36 písm. j), l) Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určená skúšobná doba 30 mesiacov.

Zároveň podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 20 mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bola obžalovanému uložená tiež povinnosť nahradiť poškodenému U. N. škodu vo výške 213,69 eur a poškodenej spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. škodu vo výške 106,56 eur.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal okresný prokurátor v neprospech obžalovaného odvolanie, ktorým výslovne napadol len výrok o uložení trestu zákazu činnosti. V odôvodnení odvolania uviedol, že pokiaľ uložený trest odňatia slobody, poukazujúc na okolnosti prípadu, osobu páchateľa, vychádzajúc aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku, považuje za správny, zákonný a spravodlivý, tak sa nemôže stotožniť so správnosťou trestu spočívajúceho v zákaze činnosti vedenia všetkých druhov motorových vozidiel. Výmera tohto trestu (20 mesiacov) bola stanovená len pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, čo podľa neho nezodpovedá zisteným okolnostiam prípadu, poukazujúc na nenapraviteľný smrteľný následok konania obžalovaného, spôsobený závažným a hrubým porušením dôležitej povinnosti zo strany obžalovaného ako vodiča motorového vozidla. Podľa ust. § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis, pričom ho súd môže uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Okresný súd svoje rozhodnutie o výmere trestu zákazu činnosti len stručne odôvodnil tým, že takto uložený trest zákazu činnosti považuje, vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doposiaľ bezúhonnú minulosť, priznanie sa ku skutku a jeho úprimné oľutovanie, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že v čase spáchania skutku nebol pod vplyvom alkoholu, za dostatočný. V tomto prípade okolnosti nepoužitia alkoholu, vo vzťahu k odôvodneniu výmery tohto druhu trestu, sú absolútne irelevantné, nakoľko v prípade požitia alkoholu zo strany obžalovaného pred dopravnou nehodou, vedenie motorového vozidla pod ich vplyvom, by mali za následok inú právnu kvalifikáciu konania obžalovaného spojenú s ukladaním nepodmienečného trestu odňatia slobody. Okolnosti týkajúce sa bezúhonnej minulosti obžalovaného, jeho priznanie sa ku skutku a jeho úprimné oľutovanie, zohľadnil súd už pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu odňatia slobody. Okresný súd pri stanovení výmery trestu zákazu činnosti vôbec nezohľadnil závažnosť následku konania obžalovaného, pri ktorom došlo ku skutočne neodstrániteľnému následku spočívajúceho v smrti mladého človeka, ktorý nemal žiadny podiel na vzniku dopravnej nehody, pri vedení motocykla dodržal všetky povinnosti vyplývajúce mu z právnych predpisov vzťahujúcich sa k cestnej doprave. Nezohľadnil ani účel tohto trestu z hľadiska nielen individuálnej, ale predovšetkým aj generálnej prevencie. Domnieva sa, že ak by súd správne vyhodnotil a zohľadnil všetky uvedené okolnosti, tieto by museli ovplyvniť aj jeho záver vo vzťahu k výmere tohto druhu trestu, ktorá by bola následne stanovená najmenej pri strede zákonom určenej trestnej sadzby. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby krajský súd zrušil výrok o treste zákazu činnosti napadnutého rozsudku a následne sám rozhodol o uložení tohto druhu trestu pre obžalovaného vo výmere pri strede stanovenej trestnej sadzby.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné. Obžalovaný Y.. T. U. na hlavnom pojednávaní dňa 3.4.2017 urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a že mu je ľúto toho, čo sa stalo. Po tom, čo obžalovaný aj kladne odpovedal na otázky uvedené v ustanovení § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku okresný súd podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. poriadku prijal jeho vyhlásenie a vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a s výrokom o náhrade škody. Po takto vykonanom dokazovaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, prvostupňový súd dospel k záveru, že na nápravu obžalovaného a ochranu spoločnosti postačí uloženie podmienečného trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 24 mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 30 mesiacov a tiež trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel po dobu 20 mesiacov. Takýto trest zákazu činnosti považoval okresný súd vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajšiu bezúhonnosť, priznanie sa ku skutku a jeho úprimné oľutovanie a keďže skutok nespáchal pod vplyvom alkoholu, za dostatočný.

Krajský súd po preskúmaní veci však zistil, že sa s uvedeným záverom okresného súdu nie je možné stotožniť. Nedostatočne totiž zhodnotil spôsob spáchania činu a jeho následok.

Vychádzajúc z ust. § 34 ods. 1 Tr. zákona, účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3, 4 Tr. zákona trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Správne okresný súd zistil, že v prípade obžalovaného ide o osobu, ktorá pred spáchaním trestného činu žila bezúhonným spôsobom života. Súdne trestaný nebol a za 26 rokov držby vodičského oprávnenia bol za priestupok na úseku cestnej premávky (porušenie povinnosti vyplývajúcej z dopravnej značky) postihnutý len raz. Pracuje ako lekár, je ženatý, žije s manželkou a dvoma deťmi a jeho správanie nebolo doposiaľ prejednávané komisiou verejného poriadku. Niet preto pochybností o pozitívnych predpokladoch pre jeho nápravu a pre to, že aj v budúcnosti bude žiť riadnym životom.

Rovnako správne okresný súd zistil aj dve poľahčujúce okolnosti, teda že žil riadnym životom a že sa k spáchaniu činu priznal a jeho spáchanie oľutoval (§ 36 písm. j), l) Tr. zákona).

V rámci rozhodovania o druhu a výmere trestu však nie je možné opomenúť aj spôsob spáchania činu a jeho následok. Aj keď obžalovaný pri vedení motorového vozidla neprekročil maximálne povolenú rýchlosť, tak predchádzal pred ním idúce vozidlo napriek tomu, že vzhľadom na zníženú viditeľnosť a zlé rozhľadové podmienky pre profil vozovky nemal pred sebou rozhľad na takú vzdialenosť, ktorá je potrebná na bezpečné predchádzanie. Predchádzané vozidlo podľa obžalovaného naviac všetkými smerovkami dávalo znamenie o nebezpečnej situácii v cestnej premávke. Za takýchto okolností prešiel svojím motorovým vozidlom do protismeru, kde došlo k zrážke s ďalším účastníkom cestnej premávky, ktorý v dôsledku zranení utrpených pri dopravnej nehode zomrel.

K dopravnej nehode teda došlo len v dôsledku porušenia dôležitej povinnosti obžalovaným, pričom došlo k fatálnemu a nenapraviteľnému následku, ktorým je smrť človeka.

Vzhľadom na uvedené, popri treste odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, pre dosiahnutie účelu trestu je potrebné obžalovanému uložiť aj prísnejší trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov, a to po dobu 3 rokov. Len takýto trest môže splniť nielen funkciu individuálnej prevencie trestu, ale aj prevencie generálnej a represívnu funkciu trestu.

Preto krajský súd na podklade odvolania prokurátora zrušil výrok o treste napadnutého rozsudku a vo veci sám rozhodol.

Záverom krajský súd dodáva, že jeho rozhodnutie sa nedotýka výroku o vine, ale ani výroku o náhrade škody napadnutého rozsudku, ktoré odvolaním napadnuté neboli. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.