KSPO/10Co/111/2013


(zdroj)
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 10Co/111/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8612209802 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8612209802.1



Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpeného ERASMUS LEGAL, a.s., so sídlom Bratislava, Justičná 9, Bratislava, IČO: 36 789 615, proti žalovanému: D. P., nar. XX.X.XXXX, bytom P. T. XX, o zaplatenie 562,79 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 6.5.2013 pod č. k. 7C/722/2012-29, jednohlasne takto

rozhodol:

R u š í rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bola žaloba zamietnutá, a vo výroku o trovách konania, a v rozsahu tohto zrušenia mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd Svidník vyššie označeným rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 79,69 eur s 0,024 % úrokom z omeškania denne z tejto sumy od 30.12.2009 do zaplatenia, do troch dní od jeho právoplatnosti. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal a žalobca nemá právo na ich náhradu.

Vychádzal z odôvodnenia návrhu, že žalobca uzavrel dňa 13.2.2009 so žalovaným Úverovú zmluvu č. 3902047207 (ďalej len „zmluva“). Jej neoddeliteľnou súčasťou boli úverové podmienky, s ktorými bol žalovaný oboznámený a podpisom zmluvy prejavil súhlas byť nimi viazaný. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 567,99 eur, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť v pravidelných mesačných splátkach 25,70 eur (v počte 36 splátok). Žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako je uvedené v priloženom splátkovom kalendári, z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb a spôsob ich započítania. Preto žalobca listom zo dňa 29.12.2009 ukončil zmluvu a vyzval žalovaného k splateniu celého zostatku úveru vo výške 819,79 eur v lehote 15 dní od odoslania výzvy. V prípade omeškania s úhradou splátky úveru alebo časti dlhšieho ako 7 dní je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu podľa hlavy úverových podmienok s názvom „záverečné ustanovenie“. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, denná úroková sadzba 0,024 % bola stanovená nasledovne: základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku, t. j. ku dňu 30.12.2009, + 8 percentuálnych bodov / 365 dní (skrátená na tri desatinné miesta). Teda tak, ako to vyplýva aj zo splátkového kalendára, žalobca eviduje voči žalovanému dlh v nasledovnej výške: istina (výška dlžnej sumy úveru bez úrokov z úveru do času zosplatnenia) + zosplatnená istina (výška dlžnej sumy úveru bez úrokov z úveru a poplatkov, ktorú by mal žalovaný uhradiť v prípade riadneho platenia úveru, uplatňovaná v zmysle hlavy úverových podmienok s názvom „ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru“) vo výške 373,79 eur, úrok z vyššie uvedenej zosplatnenej istiny (tzv. ušlý úrok, ktorý by mal žalovaný uhradiť v prípade riadneho platenia úveru, uplatňovaný v zmysle hlavy úverových podmienok s názvom „ukončenie úverovej zmluvy“ o poskytnutí úveru vo výške 189,- eur), úrok z omeškania od zosplatnenia odo dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu vo výške 168,38 eur, (pričom tento úrok z omeškania bol vyčíslený s ohľadom na prípadné platby žalovaného po zosplatnení do dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu). Teda predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie pohľadávky vo výške 562,79 eur (373,79 eur + 189,- eur) s príslušenstvom. Na základe vykonaného dokazovania, s použitím § 52 ods. 1 a násl., § 54 ods. 1, 2, § 39 Obč. zákonníka, ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z., ako aj § 457 a § 451 ods. 2 Obč. zákonníka uzavrel, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere, o ktorú žalobca opiera uplatnený nárok, je absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať právny úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 137/2003). Ročná úroková sadzba je podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve zo dňa 13.2.2009 je uvedená ročná úroková sadzba 29,95 %. Podľa údajov NBS bola priemerná úroková miera obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci február 2009 na úrovni 10,58 % ročne. Dohodnutá výška úrokov 29,95 % ročne, uvedená v zmluve, podstatne (viac ako dvojnásobne) prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci február 2009. Nebankový subjekt pri poskytovaní úverov síce podstupuje vyššiu mieru rizika, čo sa odráža aj vo výške úroku, avšak dohodnutá výška úrokov (aj keď vyššia ako pri bankách) musí byť stále súladná s požiadavkou dobrých mravov a nesmie vykazovať znaky nepoctivého úžerného úroku. Dlžník uzatvára zmluvu o úvere a dohodu o úrokoch prevažne z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Dohodnutá úroková sadzba vo výške 29,95 % ročne (ako podstatná zložka právneho úkonu) je v rozpore s dobrými mravmi a preto predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere sa svojím obsahom prieči dobrým mravom. Tam, kde sa dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon (dôvod neplatnosti sa týka jeho podstatnej zložky), je právny úkon neplatný v celom rozsahu. Preto okresný súd považoval predmetnú úverovú zmluvu za absolútne neplatnú, pričom už nepovažoval za podstatné, či všeobecné úverové podmienky sa vzhľadom na drobnosť písma stali alebo nestali súčasťou zmluvy. Pokiaľ došlo medzi účastníkmi neplatnej zmluvy k plneniu, nastupuje medzi nimi právny režim bezdôvodného obohatenia. Ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 567,99 eur a žalovaný mu doposiaľ vrátil 488,30 eur. Preto je povinný vrátiť žalobcovi sumu 79,69 eur ako rozdiel týchto súm, čo zodpovedá zaväzujúcej časti rozsudku čo do istiny. K zosplatneniu celého úveru došlo dňa 29.12.2009 a úrok z omeškania si žalobca uplatnil od 30.12.2009. Preto mu súd priznal úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne z dlžnej sumy 79,69 eur od 30.12.2009 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti preto návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., dôvodiac, že žalobca bol v konaní prevažne neúspešný a žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil.

Proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa jeho zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal o jeho zmenu tak, aby vzhľadom na chybný prepočet poskytnutého úveru a uhradených splátok, mu bola priznaná istina 208,19 eur (576,99 eur - 359,80 eur) spolu s úrokom z omeškania z uvedenej istiny, alternatívne zrušiť rozsudok v tejto časti a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odvolaní predovšetkým poukázal na skutočnosť, že celkové náklady spotrebiteľa sú vyznačené na prednej strane zmluvy v bode 62, a to vo výške 329,49 eur. Uvedené náklady si žalobca voči žalovanému uplatňuje titulom poskytnutého úveru vo výške 567,99 eur (bod 55 zmluvy). V bode 59 zmluvy je uvedená ročná úroková sadzba 29,95 % a v bode 61 je uvedená priemerná hodnota RPMN 34,92 %. S účinnosťou od 1.1.2008 bolo do zákona o spotrebiteľských úveroch včlenené ustanovenie § 3 ods. 10, v zmysle ktorého, odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku stanovenú nariadením vlády. V zmysle § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z., ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru, výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, s výnimkou podľa odseku 2, nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov pre príslušný typ spotrebiteľského úveru platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona, a súčasne nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá štvornásobku hodnoty váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov a priemernej úrokovej miery za všetky typy spotrebiteľských úverov, platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona. V zmysle prehľadu maximálnej výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za tretí štvrťrok 2008, (t.j. prehľad platný v čase uzavretia zmluvy) podľa Nariadenia vlády SR č. 238/2008 Z.z., zverejneného na internetovej stránke Ministerstva financií SR, bola maximálna výška odplaty v % pre spotrebiteľské úvery vo výške 50.000,- Sk so splatnosťou od 1 do 5 rokov stanovená vo výške 69,84 %. V zmysle § 1 Hlavy 5 Úverových podmienok, výška úroku sa zistí ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky zníženej o výšku poplatkov za vedenie úverového účtu a v prípade poistenia o výšku úhrady za poistenie a počtu splátok a výšku poskytnutého úveru.

Na základe uvedeného výpočtu je preto celkový úrok možné vypočítať nasledovne: mesačná splátka 25,70 eur mínus úhrada za poistenie 0,77 eur (poistenie dohodnuté v bode 69 Súbor poistenia A) x počet splátok 36 mínus poskytnutý úver 567,99 eur = 329,49 eur, čo predstavuje celkové náklady uvedené v bode č. 62 zmluvy. Z uvedeného prehľadu vyplýva maximálna prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru 69,84 % a zároveň 4-násobok váženého priemeru primeraných hodnôt RPMN a priemernej úrokovej sadzby za všetky typy spotrebiteľských úverov je vo výške 78,24 %. Vzhľadom na skutočnosť, že sumu celkových nákladov spotrebiteľa tvorí v tomto prípade iba úrok za poskytnutie úveru, ktorý bol v danom prípade vo výške 329,49 eur (súčet vyrubeného úroku 140,49 eur a ušlého úroku 189,- eur v predloženom splátkovom kalendári), čo predstavuje 58 % zo sumy poskytnutého úveru (329,49 / 567,99 x 100 % = 58 %), žalobca má za to, že dohodnutá výška úrokovej sadzby, a následne suma celkových nákladov spotrebiteľa je primeraná, a žalobca si v tomto konaní uplatnil úrok za poskytnutie úveru dôvodne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi. V tejto súvislosti žalobca zároveň poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.12.2008 (sp. zn. 3Co/67/2008) a rozsudok NS SR z 26.4.2012 (sp. zn. 5Cdo 26/2011).

Súd prvého stupňa vyhodnotil použitie úrokovej sadzby vo výške 29,95 % ročne za „v rozpore s dobrými mravmi“ (nesprávne v zmysle vyššie uvedeného prepočtu), na základe čoho celú žalobu zamietol z dôvodu podľa § 39 Obč. zákonníka. V tomto prípade vyvodil svoje závery z nesprávnej právnej úvahy, keďže stotožnil uvedenie výšky úrokovej sadzby ako podstatnej náležitosti úverovej zmluvy s jej prípustnou výškou. V prípade, ak by mal za preukázané, že výška úroku z úveru, resp. odplata za úver je neprimeraná (čo však nie je tento prípad) a v rozpore s dobrými mravmi, z čoho by vyvodil absolútnu neplatnosť podľa § 49 Obč. zákonníka, mal by rovnako brať do úvahy aj § 41 Obč. zákonníka vzhľadom na skutočnosť, že neplatnosť sa týka len časti právneho úkonu, resp. časti výšky úrokovej sadzby. Teda má za to, že nie je možné vyvodiť absolútnu neplatnosť v celom rozsahu v prípade, keď výška úrokovej sadzby prevyšuje zákonom a judikatúrou prípustnú výšku úrokovej sadzby. Dohodnutá výška úrokov z úveru bola v tomto prípade primeraná a v súlade s právnymi predpismi v čase uzavretia úverovej zmluvy, teda nie je možné odvolávať sa na rozpor výšky úroku z úveru s dobrými mravmi. V prípade, ak by však aj výška úroku z úveru bola v rozpore s predmetnými právnymi predpismi, nemôže súd právne posúdiť úverovú zmluvu ako absolútne neplatnú v celom rozsahu, ale prípadne len prepočítať prípustnú výšku úroku z úveru v zmysle vyššie uvedených právnych predpisov, čo však v tomto prípade rovnako nie je aplikovateľné.

Žalovaný sa na odvolanie žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Ak súd prvého stupňa právne vyhodnotil Zmluvu o úvere zo dňa 13.2.2009 ako za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Obč. zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi, v tejto súvislosti je jeho právny názor nesprávny a v prevyšujúcej časti zamietnutie žaloby predčasné.

Ako už bolo vyššie uvedené, súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere, o ktorú žalobca opiera uplatnený nárok, je absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, a to z toho dôvodu, že v Zmluve o úvere zo dňa 13.2.2009 je uvedená ročná úroková sadzba 29,95 %, pričom podľa údajov NBS bola priemerná úroková miera obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci február 2009 na úrovni 10,58 % ročne. Keďže takto dohodnutá úroková sadzba vo výške 29,95 % ročne ako podstatná zložka právneho úkonu je v rozpore s dobrými mravmi, tento dôvod neplatnosti sa vzťahuje aj na celý právny úkon, ktorý je z tohto dôvodu neplatný v celom rozsahu. Preto pri rozhodovaní vo veci samej pokračoval v zmysle právneho režimu bezdôvodného obohatenia. Pri hodnotení nároku žalobcu na úrok súd prvého stupňa vychádzal z omeškania žalovaného s platením úveru a vzniku nároku žalobcu na platenie úroku podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., keď tento v § 3 rieši len otázku úroku z omeškania. Nariadenie vlády sa týka príslušenstva pohľadávky, a to úrokov z omeškania, avšak podľa § 121 ods. 3 Obč. zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú jednak úroky, potom úroky z omeškania, poplatky z omeškania, náklady spojené s jej uplatnením. Úroky sú odplatou pre poskytovateľa úveru za jeho poskytnutie, pretože podľa § 4 ods. 1 písm. h/ zákona č. 258/2001 Z.z. je potrebné určiť ročnú úrokovú sadzbu poskytnutého úveru. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka však, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Okresný súd tak nesprávne vec právne posúdil, pokiaľ stotožňoval požadovaný úrok žalobcom s úrokom z omeškania (podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.). Naviac, nesprávne posudzoval právny nárok žalobcu, keď opomenul hodnotiť uplatnený nárok pri výške úroku podľa Nariadenia vlády SR č. 238/2008, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, t.j. ku dňu 13.2.2009. V tomto smere je odvolanie žalobcu v celom rozsahu dôvodné.

Keďže okresný súd nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a v tejto súvislosti nedostatočne zistil skutkový stav, nič nezostávalo odvolaciemu súdu, iba zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania a v rozsahu tohto zrušenia mu vec vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.).

Pre úplnosť odvolací súd dopĺňa, že v ďalšom konaní sa bude musieť súd zaoberať aj dôvodmi odvolania v súvislosti s chybným prepočtom poskytnutého úveru a uhradených splátok, teda v rozsahu, ako žalobca dôvodí v závere odvolania.

V novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.