KSNR/9CoP/20/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 9CoP/20/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214219588 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214219588.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti C.: C., nar. XX. XX. XXXX a D., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v Komárne, deti rodičov: D. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., T. XX, zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Blažek, s. r. o., so sídlom Komárno, Pohraničná 4 a W. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., B. XX/XX, o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 22. februára 2016 č. k. 9P/242/2014-122 v jeho zamietajúcej časti a o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 16. októbra 2015 č. k. 9P/242/2014-92 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu matky na zverenie maloletého D. C., nar. XX. XX. XXXX do jej osobnej starostlivosti a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 16. októbra 2015 č. k. 9P/242/2014-92 p o t v r d zuje.

odôvodnenie:

Matka sa podaným návrhom na súde prvého stupňa dňa 29. 10. 2014 domáhala zmeny rozsudku OS Komárno zo dňa 11. apríla 2013 č. k. 12P/96/2013-21 v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom tak, že maloleté deti C. a D. budú zverené do jej výlučnej starostlivosti a otec bude zaviazaný prispievať na ich výživu.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa maloletú C. C., nar. XX. XX. XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 70 eur mesačne, počnúc od 01. 10. 2014 vždy do 15. dňa toho- ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa s tým, že zaostalé výživné otcovi na maloletú C. za obdobie od 01. 10. 2014 do 29. 02. 2016 nevzniklo. Súd návrh matky na zverenie maloletého D. C., nar. XX. XX. XXXX do jej osobnej starostlivosti zamietol. Týmto došlo k zmene rozsudku OS Komárno č. k. 12P/96/2013-21 zo dňa 11. 04. 2013 v časti o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej C.. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 36 ods. 1 a § 24 ods. 2 až 5, § 62 ods. 1 - 5, § 78 ods. 1, § 75 ods. 1 a § 26 Zákona o rodine, ako aj vykonaným dokazovaním. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že maloletá C. je od marca 2014 v starostlivosti matky, ktorú skutočnosť otec rešpektuje, a preto sa rodičia dohodli, že maloletá bude zverená do starostlivosti matky a otec bude prispievať na jej výživu sumou 70 eur mesačne, počnúc od 01. 10. 2014. Styk otca s maloletou C. už nežiadali upraviť, nakoľko tento ponechali na vôľu maloletej, ktorá má 16 rokov. Predmetom konania bol aj návrh matky na zverenie maloletého D. do jej starostlivosti, pričom argumenty matky, ktoré udávala, ako napríklad, že maloletý u otca nedodržiava osobnú hygienu, keď príde od otca, že mu otec nedáva lieky, ktoré mu predpísala psychologička, že nevie s otcom dostatočne komunikovať o maloletom, súd vyhodnotil ako nepostačujúce preto, aby došlo k zmene rozhodnutia o zverení maloletého do starostlivosti matky. Zo znaleckého posudku PhDr. Petra Molnára, ako aj zo samotnej výpovede znalca na pojednávaní, súd zistil, že vzťah medzi rodičmi je kritický, nerešpektujúci, pri konfrontácii sa navzájom obviňujú a toto je základný problém v tejto veci. Citové väzby maloletého D. k matke sú kladné, bez prirodzenej spontánnosti a bezprostrednosti, pričom matka je pre maloletého blízka, avšak vysoko dominantná osobnosť, pred ktorou má rešpekt. Citové väzby maloletého D. k otcovi sú blízke, spontánne, prirodzené, kamarátske, pričom otec je pre neho spoločník, s ktorým sa cíti dobre, avšak nemá k nemu vytvorený dostatočný rešpekt, ani hlbší citový vzťah. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že za súčasnej situácie a s prihliadnutím na vyjadrenie maloletého znalec považuje za vhodné zachovať striedavú osobnú starostlivosť, ktorú pôvodne doporučil predĺžiť na dvojtýždňové intervaly. Po výsluchu maloletého na pojednávaní, ktorý sa vyjadril, že 2 týždne bez jedného rodiča je pre neho dlhá doba sa znalec priklonil k týždňovým intervalom. Zo správy zo šetrenia pomerov zo dňa 19. 01. 2015 súd zistil, že obaja rodičia majú vytvorené predpoklady pre sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletých detí. Zo správy a konzultácie s maloletým zo dňa 12. 05. 2015, ako aj zo samotnej výpovede maloletého na pojednávaní, mal súd za preukázané, že maloletý jednoznačne preferuje striedavú osobnú starostlivosť v intervale jedného týždňa. Oboch svojich rodičov má rád, dobre sa cíti aj s matkou, aj s otcom, s oboma rodičmi sa učí, rešpektuje ich a sám žiadal o zachovanie striedavej osobnej starostlivosti. S prihliadnutím na vyššie uvedené a s prihliadnutím aj na výpoveď maloletého a jeho vôľu súd nevidel dôvod zmeniť výchovné prostredie maloletého, nakoľko matka neuviedla žiadne také závažné okolnosti, pre ktoré by maloletý nemohol zostať v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a preto návrh matky na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP.

Rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bol zamietnutý návrh matky na zverenie maloletého D. do jej osobnej starostlivosti napadla v zákonnej lehote matka, ktorá nesúhlasila s rozsudkom súdu prvého stupňa v tejto časti. Dôvodila tým, že striedavá starostlivosť bola dohodnutá, týkala sa iba dvoch detí naraz s tým, že deti budú chodiť takpovediac na striedačku spolu, a nie zvlášť. Takto nielenže nevyrastajú spolu, ale sa v niektorých situáciách nevidia, keď napríklad dcéra bola na lyžovačke a nevideli sa 3 týždne. Hlavným dôvodom, prečo nesúhlasí so striedavou starostlivosťou syna, je to, že bývalý manžel je bezcharakterný, agresívny klamár a k takémuto životnému štýlu vedie aj syna. Ďalším dôvodom je to, že s bývalým manželom viazne komunikácia, nakoľko osočuje, klame a zavádza, hoci navonok súhlasí a po čase zaprie, že sa dohodli na niečom. Každá dohoda z jeho strany je takmer bezpredmetná, čo sa týka platieb, žiada aj výživné na syna.

K podanému odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých častiach ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bolo rozhodnuté v súlade s obsahom vykonaného dokazovania a z obsahu odvolania matky je evidentné, že toto dôvodné nie je. Matka uvádza tie isté skutočnosti, ktoré uvádzala v konaní a s týmito sa súd prvého stupňa správne vysporiadal. K jej osobným invektívam a urážkam sa otec vyjadrovať nemieni.

Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu matky písomne nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietajúcej časti, týkajúcej sa zamietnutia návrhu matky na zverenie maloletého D., nar. XX. XX. XXXX do jej osobnej starostlivosti a v časti náhrady trov konania podľa § 212 ods. 2 písm. a) OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho napadnutých častiach je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť. Rovnako je potrebné ako vecne správne potvrdiť i uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 16. októbra 2015 č. k. 9P/242/2014-92 (§ 219 ods. 1 OSP). Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že rozsudkom OS Komárno zo dňa 11. apríla 2013 č. k. 12P/96/2013-21 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a zároveň bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej maloleté deti C. C., nar. XX. XX. XXXX a D. C., nar. XX. XX. XXXX boli na čas po rozvode zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, počnúc od vyhlásenia rozsudku a to tak, že každý párny týždeň v roku v čase od nedele od 19.00 hod. do nasledujúcej nedele do 19.00 hod. budú deti v osobnej starostlivosti matky a každý nepárny týždeň v roku v čase od nedele 19.00 hod. do nasledujúcej nedele do 19.00 hod. budú deti v osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia sú povinní zabezpečovať sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletých detí, zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok. Výživné súd počas striedavej osobnej starostlivosti rodičov neurčil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25. apríla 2013. Matka sa návrhom podaným na súde prvého stupňa dňa 29. 10. 2014 domáhala zmeny vyššie uvedeného rozhodnutia v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom tak, že obe maloleté deti D. aj C. budú zverené do jej výlučnej starostlivosti a zároveň súd určí výživné pre obe maloleté deti, na ktoré zaviaže otca. Dôvodila tým, že striedavá starostlivosť oboch rodičov nenapĺňa potreby maloletých detí a otec maloletých detí pravidlá, na ktorých sa dohodli, sústavne porušuje, a preto už nie je ochotná vystavovať deti takémuto stresu.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, vo veci nariadil znalecké dokazovanie PhDr. Petrom Molnárom, ako aj jeho výsluchom, vypočul maloletého D. a po takto zistenom skutkovom stave rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že zveril maloletú C. C., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 70 eur mesačne, počnúc od 01. 10. 2014 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, pričom zaostalé výživné od 01. 10. 2014 do 29. 02. 2016 nevzniklo a zároveň návrh matky na zverenie maloletého D. C., nar. XX. XX. XXXX do jej osobnej starostlivosti zamietol. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodnil, poukázal na vykonané dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, a preto odvolací súd po preskúmaní rozsudku v jeho napadnutých častiach, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, a preto je ho potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť, pričom odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 2 OSP sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa, na ktoré poukazuje ako na svoje vlastné a z tohto dôvodu ich už nebude opakovať.

Na zdôraznenie správnosti odvolací súd poukazuje na ust. § 26 Zákona o rodine, v zmysle ktorého, ak sa zmenia pomery, môže súd aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Uvedené ustanovenie zavádza výnimku zo zásady nezmeniteľnosti právoplatných súdnych rozhodnutí, v zmysle ktorého súd smie na základe návrhu, resp. ex offo zmeniť svoje predchádzajúce rozhodnutie, ale i dohodu rodičov o výkone rodičovských práv a povinností a to v prípade podstatnej zmeny pomerov, z ktorých súd vychádzal pri vyhlásení pôvodného rozsudku. Nemôže ísť teda o akúkoľvek zmenu pomerov. V takomto prípade sa vyžaduje podstatná závažná zmena oproti pôvodným okolnostiam, na základe ktorých súd rozhodoval v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. V súdenej veci súd prvého stupňa správne zameral svoje dokazovanie na to, či došlo k tak závažnej a podstatnej zmene pomerov od posledného rozhodnutia, že sú tu podmienky pre zmenu súdneho rozhodnutia. V konaní bolo nesporne preukázané, že obe maloleté deti boli pôvodným rozhodnutím, a to rozsudkom OS Komárno zo dňa 11. 04. 2013 č. k. 12P/96/2013-21, zverené v rámci uzatvorenej rodičovskej dohody do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch. V konaní nebolo sporné, že maloletá C. sa od marca 2014 nachádza vo výlučnej starostlivosti matky, pričom túto skutočnosť otec rešpektoval a prispieval na ňu sumou 70 eur mesačne od 01. 10. 2014. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa zmenil pôvodné rozhodnutie v časti striedavej osobnej starostlivosti a maloletú C. zveril do starostlivosti matky. V tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa nebol napadnutý odvolaním, preto nadobudol právoplatnosť a nepodliehal prieskumu odvolacieho súdu.

Matka podala odvolanie v časti, v ktorej bol zamietnutý jej návrh na zverenie maloletého D. do jej výlučnej starostlivosti. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním dostatočným spôsobom sa zaoberal tým, či došlo k výraznej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu v striedavej osobnej starostlivosti o maloletého D. a jeho zverenia len do výlučnej starostlivosti matky. Súd prvého stupňa správne v konaní nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých a poradenská psychológia PhDr. Petrom Molnárom, z ktorého znaleckého posudku č. 19/2015 vyplynulo, že vzťah maloletého D. k obom rodičom je dobrý, pričom jeho citové väzby k matke sú kladné, rezervované, bez prirodzenej spontánnosti, pričom k otcovi sú jeho väzby blízke, spontánne, prirodzené, otec je pre neho spoločník a cíti sa s ním dobre. Znalec za súčasnej situácie doporučil ponechať striedavú osobnú starostlivosť o maloletého D. s tým, že navrhol upraviť stretávanie sa na 2-týždňové intervaly z dôvodu lepšej adaptability dieťaťa a zaistenia kvality vhodnosti výchovného prostredia u toho- ktorého rodiča. Súd v konaní vypočul ustanoveného znalca, ktorý zotrval na znaleckom posudku, pričom zdôraznil, že dieťa sa cíti v prítomnosti oboch rodičov dobre a rodičia sa vzájomnej dopĺňajú vo výchove maloletého. Matka je na dieťa prísnejšia, otec sa mu však venuje viacej, čo sa týka nových vedomostí, zábavy, spoločenského správania. Spočiatku bol toho názoru, že by bol vhodnejší 2-týždňový interval striedavej osobnej starostlivosti, maloletý je však rozumný a sám povedal, že jeho otec robí na zmeny a jemu vyhovuje jednotýždňový interval. Preto znalec napokon doporučil, aby pri striedavej osobnej starostlivosti bolo zotrvané na intervale jedného týždňa, čo je v záujme maloletého. V konaní bol vypočutý i maloletý D., ktorý prezentoval svoj názor v tom zmysle, že oboch svojich rodičov má rád a u oboch sa cíti dobre, jemu však vyhovuje starostlivosť tak, aby jeden týždeň bol u jedného rodiča a druhý týždeň u druhého rodiča. Dvojtýždňové intervaly by nechcel preto, lebo by to bolo pre neho dlho, vtedy by mu chýbala mama alebo otec. Jeho staršia sestra býva u matky, ktorá ho zvykne prísť navštíviť vtedy, keď je u otca. Rovnako kolízna opatrovníčka v súlade s návrhom znalca, ale prihliadnuc aj na výsledky znaleckého dokazovania, doporučila ponechať maloletého D. v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v intervale jedného týždňa. V konaní bola predložená i správa neziskovej organizácie Orchidea zo dňa 10. 12. 2015, z ktorej vyplynulo, že táto nezisková organizácia spolupracuje s rodinou pod vedením psychológa, pričom terapia oboch rodičov je zameraná na prekonanie a spracovanie rozvodu, na práce s rodičmi, s matkou v smere prekonať negatívne až nenávistné postoje k otcovi detí, čo sa môže podpísať i na vzťahu detí.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa dostatočným spôsobom posúdil to, či došlo k takejto zmene pomerov od posledného rozhodnutia, či sú tu podmienky pre zmenu predchádzajúceho rozsudku, alebo nie. Vykonal dostatočné dokazovanie, ktoré následne i správne vyhodnotil, a pokiaľ rozhodol tak, že návrh matky na zverenie maloletého D. do jej osobnej starostlivosti zamietol, je jeho rozhodnutie vecne správne z dôvodu, že doterajšia úprava a to striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov maloletého D. je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, čo prezentoval i sám maloletý pred súdom, pričom i v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa je potrebné brať zreteľ k názoru maloletého dieťaťa, ktoré dokáže primerane svojmu veku sformulovať svoj názor.

Z vyššie uvedených dôvodov, ako aj z podrobných dôvodov uvedených súdom prvého stupňa vo svojom rozhodnutí, na ktoré odvolací súd v celom rozsahu poukazuje, bolo potrebné rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa návrhu matky na zverenie maloletého D. do jej osobnej starostlivosti, ako aj v časti náhrady trov konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť. O náhrade trov odvolacieho konania bolo potrebné rozhodnúť podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu a takýmto konaním je i konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa.

Uznesením zo dňa 18. októbra 2015 č. k. 9P/242/2014-92 súd prvého stupňa priznal PhDr. Petrovi Molnárovi, znalcovi z odboru psychológia, odvetvie klinickej psychológie detí, so sídlom Kalná nad Hronom, Dlhá 7/24 odmenu za vypracovanie znaleckého posudku na základe vyúčtovania znalca a to za štúdium spisu a výpis 2 hod. á 13,28 eura, spolu 26,56 eura, psychologické vyšetrenie maloletého D. 2 hod. á 13,28 eura, spolu 26,56 eura, psychologické vyšetrenie maloletej C. 2 hod. á 13,28 eura, spolu 26,56 eura, psychologické vyšetrenie maloletého D. 3 hod. á 13,28 eura, spolu 39,84 eura, psychologické vyšetrenie matky J. C. 3 hod. á 13,28 eura, spolu 39,84 eura, vyhodnotenie psycho- diagnostických testov 14 hod. á 13,28 eura, spolu 185,92 eura, spracovanie posudku 16 hod. á 13,28 eura, spolu 212,48 eura, podľa § 5 paušálnu odmenu za prevzatie a prvotné oboznámenie sa so spisom 19,92 eura, podľa § 14 paušálne výdavky a to písomné vyhotovenie znaleckého úkonu 4 vyhotovenia á 2,66 eura, spolu 10,64 eura a vyhotovenie čierno-bieleho listu 16 strán x 4 = 64 strán á 0,10 eura, spolu 6,40 eura, pričom spolu odmena za vypracovanie znaleckého posudku predstavuje sumu 594,72 eura. Zároveň súd uložil učtárni OS Komárno, aby po právoplatnosti uznesenia poukázala ustanovenému znalcovi odmenu v uvedenej výške. Rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil vyhl. č. 491/2004, ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch a tlmočníkoch.

Uvedené uznesenie súdu prvého stupňa o priznaní odmeny znalcovi napadla v zákonnej lehote odvolaním matka, ktorá dôvodila tým, že priznanú odmenu znalcovi nemá možnosť v dohľadnej dobe zaplatiť, pretože je zaťažená hypotékou z dôvodu, že bývalý manžel býva v spoločnom dome a nie je ochotný vyplatiť jej časť, teda polovicu majetku.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1 OSP (viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, matka v podanom odvolaní nenamieta výšku priznanej odmeny znalcovi, ale bráni sa tým, že jej majetkové pomery neumožňujú zaplatiť priznanú odmenu znalcovi. Keďže napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa neukladá matke povinnosť zaplatiť znalcovi priznanú odmenu, je potrebné považovať odvolanie matky za bezpredmetné a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť, keď matka vo svojom odvolaní nenamietala výšku priznanej odmeny znalcovi a na túto nebola ani zaviazaná.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.