KSNR/9Co/623/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 9Co/623/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112217159 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4112217159.1



Uznesenie Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Česká republika, s. r. o., so sídlom Praha, Novodvorská 994, IČO: 25 117 483, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: 1. G. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. C., D. XXXX/X, 2. E. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. C., D. XXXX/X, na strane žalovaných za účasti občianskeho združenia Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, zastúpené JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, so sídlom Stropkov, Nám. SNP 7, o zaplatenie sumy 237.194,92 CZK s príslušenstvom, o odvolaní Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 25. mája 2016 č. k. 12C/615/2015-102 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania občianskeho združenia Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5 m e n í tak, že žalobca je povinný nahradiť Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS trovy konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

Občianskemu združeniu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal. Posledným výrokom rozhodol o trovách konania občianskeho združenia Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS tak, že mu náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 2 písm. e/, § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka a uviedol, že žalobca si nárok na plnenie uplatnil po uplynutí premlčacej lehoty, ktorá uplynula dňom 10. 06. 2011, pričom námietku premlčania v danej veci vznieslo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, vystupujúce ako vedľajší účastník na strane žalovaných. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovení § 142 ods. 1, § 150 OSP a v konaní úspešným žalovaným náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im žiadne trovy nevznikli a ani si žiadne trovy konania neuplatnili. Občianskemu združeniu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných) súd náhradu trov konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 150 OSP. V predmetnej veci išlo o spotrebiteľskú vec. Vo všeobecnosti sú žalobcovia pravidelne v takýchto veciach zastúpení právnym zástupcom. Často sa pritom žalobcovia v týchto veciach domáhajú nárokov v rozpore s platnými právnymi predpismi upravujúcimi spotrebiteľské spory, alebo v rozpore s dobrými mravmi. Súd to v takýchto prípadoch v jednotlivých konania ohľadne trov právneho zástupcu žalobcu zohľadní. Táto skutočnosť však neznamená, že žalovaný, prípadne vedľajší účastník na strane žalovaného by mal byť zastúpený automaticky právnym zástupcom, a že nemožno objektívne posudzovať podľa § 150 OSP nároky na priznanie náhrad trov konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Úlohou a cieľom vedľajšieho účastníka v takom prípade je ochrana práv spotrebiteľa. Z toho vyplýva, že dané združenie by malo mať vo svojich radoch osoby, ktoré vedia poskytnúť právne služby v oblasti spotrebiteľských sporov, resp. iné odborne zdatné osoby. V tomto prípade má aj samotný vedľajší účastník na strane žalovaných vo svojich radoch členov, ktorí majú právnické vzdelanie. Úmyslom zákonodarcu bolo, aby združenie na ochranu spotrebiteľa vedelo poskytnúť kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi, prípadne ho podporí ministerstvo, z čoho vyplýva, že nebolo úmyslom zákonodarcu, aby sa združenie na ochranu spotrebiteľa dávalo ďalej zastupovať právnym zástupcom, keďže ide o oblasť, v ktorej by sa mal vedľajší účastník vyznať. A ak by to predsa len bolo z nejakého dôvodu nutné, tak bez práva na náhradu trov konania. Z opačného pohľadu, ak by musel právny zástupca zastupovať združenie na ochranu spotrebiteľa, v podstate nie je dôvod pre pribratie zduženia ako vedľajšieho účastníka, keďže takéto združenie by nevedelo naplniť predmet svojej činnosti. Daný vedľajší účastník na strane žalovaných opakovane vstupuje do súdnych sporov, automaticky zastúpený právnym zástupcom, bez toho, aby vopred vedel, o akú konkrétnu vec sa jedná, a či vôbec je potrebné do konania vstúpiť. Vzhľadom na uvedené okolnosti mal súd za to, že zastúpenie vedľajšieho účastníka na strane žalovaných právnym zástupcom je účelové, samo o sebe nesleduje cieľ ochrany spotrebiteľa a narúša hospodárnosť konania, a preto náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných nepriznal

2. Proti tomuto rozhodnutiu, čo do výroku o nepriznaní náhrady trov konania Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, podalo v zákonnej lehote odvolanie občianske združenie Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, domáhajúc sa ním zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti tak, že žalobcovi bude uložená povinnosť nahradiť mu trovy konania vo výške 942,79 eura. Poukázal na to, že združenie je bezmajetné, nemá potrebné materiálne, ani personálne zázemie a otázka náhrady trov v úspešných súdnych konaniach je otázkou prežitia tejto inštitúcie pracujúcej vo verejnom záujme v zmysle vysokých cieľov a politiky EÚ. Navyše, zo žiadneho zákonného ustanovenia ani nevyplýva, aby sa odborne spôsobilá strana nemohla dať v súdnom konaní zastupovať advokátom. Takouto argumentáciou je porušený ústavný princíp rovnosti definovaný v čl. 12 Ústavy SR, na neho nadväzujúci princíp rovnosti účastníkov v súdnom konaní, ktorého výrazom je aj ústavné právo na právnu pomoc podľa čl. 47 Ústavy SR a právo na náhradu trov úspešnej strany, rešpektujúc zásadu zodpovednosti za výsledok. Poukázal na rozhodnutia krajských súdov SR, ktoré zaujali jednoznačný právny názor k právu združenia na náhradu trov konania. Záverom uviedol, že trovy právneho zastúpenia treba považovať za účelne vynaložené trovy, pričom každý má právo na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci bol zastúpený advokátom.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým nepriznal občianskemu združeniu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, náhradu trov konania stotožňuje, nakoľko v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Poukázal na to, že nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností. Podania združenia sú abstraktné, všeobecné, bez znalosti prejednávanej veci, s automaticky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania. Obdobný právny názor vyslovil aj NS SR v rozhodnutí sp. zn. 7MCdo 15/2014. NS SR sa právom združenia na náhradu trov konania zaoberal aj v rozhodnutí sp. zn. 6MCdo 5/2013, v ktorom uviedol, že právo na právnu pomoc a náhradu trov konania sú dve odlišné veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Ak súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti, nemožno považovať za trovy účelné. Združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samé z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, keďže jeho účelom je okrem iného kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní. Mal za to, že úmyslom zákonodarcu pri umožnení vstupu právnickej osoby do konania bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktorý bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a ktorý bude v danej oblasti aj materiálne, aj personálne vybavený a odborne kompetentný. Konaním združenia v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania a na túto skutočnosť súd prvej inštancie správne prihliadol. Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. 4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti týkajúcej sa trov konania občianskeho združenia Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.

5. Z obsahu podanej žaloby žalobcu a z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa ňou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 237.194,92 CZK spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 191.668,05 CZK od 26. 08. 2009 do zaplatenia, ako i náhradu trov konania, a to titulom dlhu žalovaných vzniknutého z uzatvorenej Zmluvy o úvere č. 3203314863. Podaním zo dňa 20. 06. 2012 oznámilo svoj vstup do konania občianske združenie Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, a to ako vedľajší účastník na strane žalovaných v 1. a 2. rade. V písomnom vyjadrení k veci samej zo dňa 07. 09. 2012 občianske združenie vznieslo námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu, poukazujúc pritom na splatnosť celého dlhu dňa 10. 06. 2008 a na dátum podania žaloby dňa 24. 05. 2012, po uplynutí premlčacej doby. Uznesením zo dňa 14. 12. 2015 č. k. 12C/615/2015-82 súd prvej inštancie v dôsledku podanej námietky žalobcu k vstupu vedľajšieho účastníka na strane žalovaných do konania rozhodol, že pripustil vstup občianskeho združenia Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaných. Následne súd prvej inštancie vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, prihliadajúc na vznesenú námietku premlčania vedľajším účastníkom na strane žalovaných, ktorú vyhodnotil ako dôvodnú.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Počnúc dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok. Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu úpravu CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. S poukazom na novú právnu úpravu zavedenú CSP je potrebné zdôrazniť, že subjekt, s ktorým súd do 30. 06. 2016 konal ako s vedľajším účastníkom konania, po 01. 07. 2016 viac v konaní ako vedľajší účastník konania vystupovať nemôže a jeho postavenie ako vedľajšieho účastníka konania k 30. 06. 2016 zaniká. Tento subjekt môže po 01. 07. 2016 vystupovať v konaní buď ako osobitný subjekt v zmysle § 95 CSP (do konania môže byť pribratý iba na základe rozhodnutia súdu, ak s tým strana súhlasí), alebo ako všeobecný zástupca podľa § 89 CSP. Inštitút vedľajšieho účastníka (podľa § 93 OSP) bol v novej právnej úprave nahradený inštitútom intervenienta (podľa § 81 a nasl. CSP). S poukazom na uvedené už nie je možné ďalej konať s občianskym združením Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ako s vedľajším účastníkom konania, čím však nie sú dotknuté jeho práva z úkonov vykonaných za účinnosti OSP ako vedľajším účastníkom.

10. Podľa § 137 OSP (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

11. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 12. Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

13. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Odvolací súd konštatuje, že pre všetky prípady rozhodovania súdu o náhrade trov konania platí zásada, podľa ktorej môže byť strane konania priznaná náhrada len preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov, ktoré jej vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (teda nie všetky náklady majúce povahu trov konania). Pojem „účelnosť“ treba chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými. Pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať, či právne zastúpenie advokátom je využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc alebo, či sa jedná skôr o zneužitie tohto práva na úkor protistrany (napr. zastúpenie v celkom banálnej veci, opakované zastúpenie v tzv. hromadných - skutkovo a právne takmer totožných veciach, alebo zrejmá snaha zvýšiť náklady konania protistrane (viď nález Ústavného súdu Českej republiky z 25. 3. 2014 sp. zn. I. ÚS 3819/13 dostupný na www.concourt.cz).

15. Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti civilného sporového konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva.

16. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 29. 09. 2015 sp. zn. 4MCdo/16/2014 vyslovil záver, že pojem účelný je nevyhnutné chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi. Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného termínu (neúčelne vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska právneho zastúpenia mala odlišné postavenie, a tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom v konaní upierať a z hľadiska ostatných účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť sám.

17. Vyššie uvedené závery sa rovnako vzťahujú na subjekt, ktorý do 30. 06. 2016 vystupoval v konaní v postavení vedľajšieho účastníka, keď nie je možné súhlasiť s názorom žalobcu, že trovy právneho zastúpenia vedľajších účastníkov sú neúčelné len z dôvodu, že vedľajší účastník - občianske združenie na ochranu spotrebiteľa má byť samé zo svojej podstaty schopné poskytnúť právnu pomoc spotrebiteľovi v súdnom konaní.

18. Z obsahu spisu v predmetnej veci bolo nesporné, že dôvodom zamietnutia podanej žaloby žalobcom súdom prvej inštancie bola skutočnosť vznesenej námietky premlčania vedľajším účastníkom na strane žalovaných. Argumentáciu žalobcu uvedenú v odvolaní, že v danej veci nešlo o účelne vynaložené trovy konania vedľajším účastníkom nepovažoval odvolací súd za dôvodnú, pretože práve skutočnosť vznesenia námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka a jej vyhodnotenie súdom prvej inštancie ako dôvodnej mala za následok úspech žalovaných v tomto konaní a zamietnutie podanej žaloby žalobcu. K uvedenému odvolací súd udáva, že občianske združenie Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS tak urobilo v čase, keď zákon o ochrane spotrebiteľa ešte nepoznal ustanovenie § 5b, teda v čase, keď na bránenie práva žalovaných bolo potrebné kvalifikovane vzniesť námietku premlčania. Na závere odvolacieho súdu o účelne vynaložených trovách konania zo strany občianskeho združenia nič nemení ani skutočnosť, že súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol už v čase, kedy nadobudlo účinnosť ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Je preto potrebné vyhodnotiť, že v danej veci vedľajší účastník poskytol žalovaným kvalifikovanú obranu a jeho aktivita v tomto konaní nesporne súvisela s ochranou spotrebiteľa. Činnosť vedľajšieho účastníka bola účelná, pretože viedla k sledovanému cieľu za použitia primeraných právnych prostriedkov. Takúto činnosť vedľajšieho účastníka potom nemožno vyhodnotiť ako neúčelnú, keď vedľajší účastník v danej veci poskytol účinnú ochranu žalovaným, ktorá viedla k zamietnutiu žaloby vo veci samej. 19. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania občianskeho združenia Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS musel zmeniť v zmysle ustanovenia § 388 CSP tak, že žalobcovi uložil povinnosť nahradiť občianskemu združeniu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS trovy konania, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP rozhodol o nároku občianskeho združenia na náhradu trov konania, pričom v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP uplatnenú výšku náhrady trov konania posúdi (z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatnenej výšky trov konania vo vzťahu k jednotlivým úkonom) a o tejto rozhodne súd prvej inštancie.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a úspešnému občianskemu združeniu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške týchto trov konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).