KSNR/8Co/777/2015


(zdroj)
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 8Co/777/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4410204870 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4410204870.5



Uznesenie Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X/X, G., proti odporcovi: M. N., C. D. 7, D. R., zast. JUDr. Karolom Pešlom, advokátom v Nových Zámkoch, Hlavné nám. 7, o zaplatenie 13.876,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Nových Zámkoch zo dňa 16. marca 2015, č. k. 12C/114/2010-214, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec vrac i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 13.876,80 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorú mu mal odporca spôsobiť v konaní vedenom na Okresnom súde v Komárne pod sp. zn. 7C/3/2004, v ktorom sa domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy. Súd prvého stupňa rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 18 ods. 1, 2, § 26 ods. 1, 4, zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania a v intenciách uznesenia Krajského súdu v Nitre č. k. 8Co/218/2012-144, zo dňa 05. septembra 2013 skúmal splnenie zákonných predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu podľa § 26 ods. 1 cit. Zákona, ktorými sú činnosť súvisiaca s výkonom advokácie, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody. Konštatoval, že zodpovednosť je koncipovaná bez ohľadu na zavinenie a splnenie týchto náležitostí mal preukázať navrhovateľ. Dospel k záveru, že v posudzovanej veci neboli naplnené zákonné predpoklady zodpovednosti odporcu za škodu, ktorú mal spôsobiť tým, že nepodal riadne odvolanie, pretože navrhovateľ nemal nárokovateľnú pohľadávku (t.j. priznanú a vyčíslenú náhradu mzdy), nebolo o nej rozhodnuté súdnym rozhodnutím, ani medzitýmnym rozsudkom, nebol daný základ veci a konanie bolo zastavené z dôvodu, že subjekt, voči ktorému si navrhovateľ uplatňoval nárok zanikol bez právneho nástupcu. Za túto skutočnosť odporca ako advokát, nenesie zodpovednosť a k zastaveniu konania, aj keď nedoplnil dôvody odvolania, preto nedošlo jeho zavinením. Vyslovil, že je otázne, či by bol navrhovateľ úspešný v konaní, ak by nebolo zastavené,. Súd uzavrel, že táto otázka zostala nevyriešenou, a preto sa nemohla stať základom pre uplatnenie nároku na náhradu mzdy. V základnom konaní prestal existovať pasívne legitimovaný účastník konania, teda zastavenie konania nebolo dôsledkom porušenia povinnosti odporcu, a preto nezodpovedá za škodu podľa zákona o advokácii, pričom neboli splnené predpoklady zodpovednosti odporcu, a to zavinenie odporcu počas jeho zastupovania, vznik škody a existencia príčinnej súvislosti medzi škodou a zavinením, keďže škoda nevznikla. V závere uviedol, že odporca preukázal, že sa zbavil zodpovednosti za škodu, pretože preukázal, že škode nemohol zabrániť ani ak by bol podal včas podrobné dôvody odvolania voči uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 7C/3/2004-218 z 24.11.2006. Z uvedených dôvodov žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, v konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania za trovy právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za 6 právnych úkonov po 303,74 Eur, vychádzajúc z predmetu sporu (prevzatie, príprava, vyjadrenie k odvolaniu, písomné podanie - právny rozbor, účasť na 3 pojednávaniach, spolu 1822,44 Eur, paušálnu náhradu režijných nákladov 2 x 7,41 Eur za rok 2011, 7,81 Eur za rok 2013, 2 x 8,04 Eur za rok 2014, 1 x 8,39 Eur za rok 2015 v zmysle § 16 cit. vyhlášky č. 232/2010 Z. z..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že je presvedčený, že v konaní pred Okresným súdom v Komárne sp. zn. 7C/3/2004 odporca nepostupoval v zmysle § 18 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii s odbornou starostlivosťou a dôsledne nevyužil všetky právne prostriedky, nekonal svedomite a včas, dôsledkom čoho došlo k zastaveniu súdneho konania. Zanedbal svoju pracovnú povinnosť ako jeho právny zástupca, a preto mu vznikla škoda vo výške 13.876,86 Eur z titulu nevyplatenej náhrady mzdy za obdobie od 15.12.2003 do 27.05.2007, ktorú by mu bol vyplatil zriaďovateľ bývalej NsP Komárno, ak by bol býval odporca včas podal Okresnému súdu Komárno o tejto skutočnosti informácie. Podal síce odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania s tým, že dôvody odvolania doplní do 10 dní, čo neurobil, pričom súd prvého stupňa v uznesení poukázal na jeho nečinnosť, že nereagoval na výzvu súdu, aby označil ďalšieho účastníka konania, s ktorým by mal ďalej konať. Preto odporca jednoznačne a v plnom rozsahu zodpovedá za škodu, existuje príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením jeho právnej povinnosti. Svojou nečinnosťou spôsobil, že mu nebola priznaná náhrady mzdy vo výške priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Navyše, v priebehu celého konania sa vyhováral na svoju práceneschopnosť, ktorú nie vždy doložil dokladom od lekára. Ako v tomto, tak isto aj v základom konaní využíval taktiku práceneschopnosti, čím spôsoboval prieťahy v súdnom konaní. O zanedbávaní povinností svedčí aj uznesenie súdu prvého stupňa vydané v tomto konaní, ktorý mu uložil poriadkovú pokutu 820,-Eur. Pokiaľ by bol v základnom konaní označil za účastníka konania zakladateľa zanikajúcej nemocnice s poliklinikou VÚC Nitriansky samosprávny kraj, bol by súd prvého stupňa rozhodol aj vo veci náhrady mzdy. O uvedenej možnosti pribratia účastníka ho odporca informoval a on s tým súhlasil, napriek tomu odporca nekonal. PZ uvedeného dôvodu sa nestotožnil so záverom súdu, že odporca nezapríčinil zastavenie konania a to, že nebolo rozhodnuté o neplatnosti skončenia pracovného pomeru a následne o priznaní náhrady mzdy. Zdôraznil, že advokát je povinný svedomito chrániť práva a záujmy klienta, dôsledne využívať všetky zákonné prostriedky, uplatňovať čo podľa svojho presvedčenia a príkazu klienta pokladá za prospešné pre klienta a dbať na to, aby jeho právna pomoc bola účelná. Povinnosťou advokáta je riadne a včas klienta priebežne informovať o postupe pri vybavovaní veci. Tieto povinnosti si odporca nesplnil.

Odporca k odvolaniu písomné vyjadrenie nepodal.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Predmetom konania je návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha náhrady škody, ktorú mu mal odporca spôsobiť ako advokát, zastupujúci ho v konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 7C/3/2004, v ktorom sa domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy voči odporcovi, Nemocnici s poliklinikou Komárno, vedľajšiemu účastníkovi Závodný výbor OZZ pri NsP Komárno. Konanie bolo uznesením súdu prvého stupňa č. k. 7C/3/2004-218, zo dňa 24. 11. 2006 zastavené z dôvodu, že v priebehu konania odporca - Nemocnica s poliklinikou v Komárne, zanikol. Proti uzneseniu podal navrhovateľ prostredníctvom odporcu, ako jeho právneho zástupcu, odvolanie (blanketové) s tým, že dôvody odvolania budú zaslané odvolaciemu súdu v lehote 10 dní s odôvodnením, že odporca bol od 09. 01. 2007 do 26. 01. 2007 práceneschopný. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 7Co/42/2007-223, zo dňa 28.02.2007 odvolanie navrhovateľa odmietol z dôvodu, že nemalo náležitosti uvedené v § 205 ods. 1, 2 OSP. Navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje nárok z titulu náhrady škody voči odporcovi podľa zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, tvrdiac, že odporca ako advokát mu spôsobil škodu v súvislosti s výkonom advokácie tým, že nedoplnil dôvody odvolania proti uzneseniu o zastavení konania a neoznačil právneho nástupcu zaniknutého odporcu Nemocnice s poliklinikou Komárno, ktorým bol zakladateľ zanikajúcej nemocnice - VÚC, Nitriansky samosprávny kraj.

Súd prvého stupňa v preskúmavanej veci rozhodol prvýkrát rozsudkom č. k. 12C/114/2010-114, dňa 14.12.2011 v spojení s opravným uznesením č. k. 12C/114/2010-133, zo dňa 15.06.2012 tak, že návrh navrhovateľa zamietol. Vychádzal z právneho záveru, že navrhovateľ sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia a nepreukázal, že odporca sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením č. k. 8Co/218/2012-144, zo dňa 05.09.2013 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže súd prvého stupňa neposudzoval nárok podľa zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní a potom neskúmal splnenie zákonných predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu. Súd prvého stupňa po doplnení dokazovania vo veci rozhodol preskúmavaným rozhodnutím tak, že návrh zamietol, keď nemal preukázaný vznik zodpovednosti odporcu za škodu vychádzajúc zo záveru, že v čase, keď odporca zastupoval navrhovateľa nemal navrhovateľ nárokovateľnú pohľadávku, nebolo o nej rozhodnuté, a preto nebol daný základ veci. Navyše, konanie bolo zastavené, pretože zanikol pasívne legitimovaný subjekt, Nemocnice s poliklinikou Komárno, za ktorú skutočnosť odporca nenesie zodpovednosť.

Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že právne závery súdu prvého stupňa, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby, nie sú správne, pretože vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení vyslovil, že zodpovednosť advokáta v zmysle zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii je zodpovednosť objektívna a vyplýva z § 26 ods. 1 cit. zákona, podľa ktorého advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie. Táto zodpovednosť vychádza zo zodpovednosti bez zreteľa na zavinenie, teda z objektívnej zodpovednosti a je založená na súčasnom splnení predpokladov, ktorými je výkon advokácie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi výkonom advokácie a vznikom škody. Podmienkou, že výkon advokácie nebol advokátom vykonaný riadne, je treba posudzovať z hľadiska ustanovenia § 18 ods. 1, 2 cit. zákona, podľa ktorého advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi a je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa jeho presvedčenia považuje za prospešné. Škodou sa rozumie majetková ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentmi, t. j. peniazmi. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak vznikla škoda následkom výkonu advokácie. Splnenie uvedených predpokladov zodpovednosti za škodu musí byť v konaní jednoznačne zistené a dôkaznú povinnosť má v tomto smere poškodený, v preskúmavanej veci navrhovateľ.

Záver súdu prvého stupňa, že odporca nezodpovedá za škodu z dôvodu, že nebolo rozhodnuté o nároku na náhradu mzdy a o výške škody, ktorej sa domáha, teda neboli splnené predpoklady zodpovednosti, a to zavinenie odporcu počas jeho zastupovania, vznik škody a existencia príčinnej súvislosti medzi škodou a zavinením, keďže škoda nevznikla nie je správny. Skutočnosť, že o nárokoch uplatnených v základnom konaní nebolo právoplatne rozhodnuté, na čo poukazuje súd prvého stupňa, nemôže byť dôvodom pre záver, že odporca nezodpovedá navrhovateľovi za škodu. Pri žalobe na plnenie je rozhodnutie súdu deklaratórne, lebo nekonštituuje dovtedy neexistujúce právo, ale existujúce právo priznáva. Preto nie je právne významné, či navrhovateľ mal priznanú pohľadávku voči odporcovi. Navrhovateľ sa v základnom konaní domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy. Pokiaľ by boli v základnom konaní navrhovateľovi priznané žalobou uplatnené nároky, žaloba z titulu náhrady škody voči odporcovi by bola bezpredmetná, pretože by mal vymáhateľnú pohľadávku voči zamestnávateľovi, prípadne jeho právnemu nástupcovi. Záver súdu prvého stupňa, že odporca nezodpovedá za škodu, pretože konanie bolo zastavené pre zánik pasívne legitimovaného účastníka konania a nie jeho zavinením, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súdom prvého stupňa vyslovený právny názor, že odporca nezodpovedá za škodu je predčasný a konštatovanie, že preukázal, že sa zbavil zodpovednosti za škodu, pretože preukázal, že škode nemohol zabrániť ani ak by bol podal včas podrobné dôvody odvolania nebolo doposiaľ preukázané, pričom súd prvého stupňa ani riadne nevysvetlil, akým spôsobom mal preukázané, že odporca škode nemohol zabrániť. Skutočnosť, že v základnom konaní zanikol pasívne legitimovaný subjekt totiž nevylučuje možnosť vzniku zodpovednosti odporcu za škodu pre porušenie povinností súvisiacich s výkonom advokácie, pokiaľ tento nezanikol bez právneho nástupcu, čo súd v danej veci vôbec neriešil, hoci mal, keďže odvolací súd odvolacie konanie nezastavil z tohto dôvodu.

V preskúmavanej veci je nepochybné, že pôvodné konanie skončilo odmietnutím odvolania navrhovateľa uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 7Co/42/2007-223, zo dňa 28.02.2007 z dôvodu, že nemalo náležitosti uvedené v § 205 ods. 1, 2 OSP. Dôvody odvolania bol nesporne povinný doplniť odporca, ktorý zastupoval navrhovateľa ako advokát.

Z uvedeného vyplýva, že odporca ako advokát navrhovateľa nepostupoval v súlade s povinnosťami advokáta vyplývajúcimi z § 18 zákona č. 586/2003 Z. z. a porušil povinnosť advokáta podať riadne odvolanie, teda nevyužil všetky právne prostriedky na uplatnenie práv klienta. Pre právne posúdenie veci je potrebné skúmať, či nesplnenie povinnosti odporcu podať riadne odvolanie malo za následok vznik škody, ktorú navrhovateľ uplatňuje v tomto konaní. V tejto súvislosti je potrebné sa vysporiadať s otázkou, či odporcovi vznikla škoda, ktorá je jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu. Na zistenie tejto skutočnosti je potrebné ako predbežnú otázku zisťovať, či by pri riadnom postupe odporcu - advokáta, bolo možné v konaní pokračovať a či by bol navrhovateľ v základnom konaní úspešný a v akom rozsahu (rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo/886/2004, 25Cdo/1515/2007). V preskúmavanej veci bolo konanie zastavené z dôvodu zániku pasívne legitimovaného subjektu - Nemocnice s poliklinikou v Komárne. Pre posúdenie žalobou uplatneného nároku je preto v prvom rade právne významné zistenie, či NsP Komárno zanikla bez právneho nástupcu, teda či bolo zastavenie konania súdom prvého stupňa dôvodné, keďže odvolací súd vo veci nerozhodoval meritórne a z dôvodu vady odvolania nepreskúmaval vecnú správnosť uznesenia o zastavení konania ( pretože odvolanie navrhovateľa odmietol). Preto samotné zastavenie konania, bez zistenia uvedených skutočností, nie je dôvodom pre záver vyslovený súdom prvého stupňa, že aj keď odporca nepodal riadne odvolanie, navrhovateľ by v konaní nebol úspešný, keďže konanie bolo zastavené. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd je povinný pokračovať v konaní s jej právnym nástupcom a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví (§ 107 ods.4 OSP). Zisťovať, kto je právnym nástupcom účastníka konania (ak zmena nastala v priebehu konania) je povinnosťou súdu, nečinnosť účastníka konania ho nezbavuje tejto povinnosti a nemôže byť dôvodom pre zastavenie konania.

V prípade, ak by súd po doplnení dokazovania v smere naznačenom vyššie dospel k záveru, že pôvodný odporca, NsP Komárno, zanikol bez právneho nástupcu a konanie muselo byť zastavené, bolo by možné prijať záver, že aj keď odporca nedoplnil dôvody odvolania, nezodpovedá navrhovateľovi za škodu, pretože škoda nevznikla a škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia tak, ako to má na mysli ust. § 26 ods. 1 zák.č. 586/2003 Z.z, a teda by neexistovala ani príčinná súvislosť konania odporcu.

V prípade zistenia, že NsP Komárno nezanikla bez právneho nástupcu a teda nebol dôvod zastaviť konanie a teda jeho zastaveniu mohlo predísť podanie riadneho odvolania, treba ďalej posúdiť, či by navrhovateľ bol v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy úspešný. Súd prvého stupňa žalované nároky musí posudzovať v tomto konaní rovnako ako by ich posudzoval súd v základnom konaní, vec musí posúdiť podľa Zákonníka práce účinného ku dňu skončenia pracovného pomeru a v nadväznosti na výsledky konania sp. zn. 7C/3/2004. V prípade, ak súd prvého stupňa dospeje k záveru, že navrhovateľ by v základom konaní nebol úspešný - ním žalované nároky neboli dôvodné, bola by aj žaloba v preskúmavanej veci nedôvodná. Ak súd dospeje k záveru, že navrhovateľ by bol v konaní o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru úspešný, teda jeho žalované nároky boli dôvodné, je základ nároku uplatnený v tomto konaní daný a ďalšou otázkou zostáva ustálenie rozsahu výšky náhrady škody. Zistenie, že navrhovateľ by bol v základnom konaní úspešný odôvodňuje záver, že škodu, spočívajúcu v náhrade mzdy (vo výške ustálenej na základe výsledkov vykonaného dokazovania v tomto konaní) spôsobil odporca tým, že nepodal riadne odvolanie, čo viedlo k zastaveniu konania bez meritórneho rozhodnutia o žalovaných nárokoch. Výška škody by sa odvíjala od dôvodných nárokov navrhovateľa.

Keďže súd prvého stupňa v danej veci uzavrel, že odporca nezodpovedá za škodu, pretože navrhovateľ nemal nárokovateľnú (vykonateľnú) pohľadávku, konanie bolo zastavené a zbavil sa zodpovednosti bez toho, aby posudzoval, či NsP Komárno zanikol bez právneho nástupcu a v závislosti od skutkových a právnych záverov potom ďalej neposudzoval zodpovednosť odporcu, musel odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP) doplní dokazovanie v naznačenom smere a po vyhodnotení dôkazov v intenciách § 132 OSP opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodní spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 157 ods. 2 OSP. Zároveň rozhodne o trovách celého konania vrátane trov konania odvolacieho.

Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvého stupňa nesprávne uloženú povinnosť navrhovateľovi zaplatiť súdny poplatok ( druhýkrát) za odvolanie voči rozsudku zo 16. 03. 2015 v sume 832,50 Eur uznesením č. k. 12C/114/2010-227, zo dňa 05. 06.2 015. Zo spisu vyplýva, že navrhovateľovi bola už vyrubená uznesením č. k. 12C/114/2010-125 dňa 02. 03. 2012 povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v sume 832,50 Eur za podané odvolanie z 27. 02. 2012 (čl. 119 spisu) proti rozsudku (prvému). Poplatková povinnosť vznikla podaním odvolania (§ 5 ods. 1 písm. a/ OSP), a keďže za odvolanie už bol navrhovateľovi súdny poplatok vyrubený, za ďalšie odvolanie proti tomu istému rozhodnutiu mu nevznikla poplatková povinnosť. Z uvedeného dôvodu bude potrebné uznesenie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie zrušiť.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.