KSNR/7Co/85/2015


(zdroj)
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 7Co/85/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413204551 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4413204551.1



Uznesenie Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Industriestrasse 13c, Ch-6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE - 100.023.266, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanej: T. W., bytom U. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, Park Angelinum 2, Košice, IČO: 42326923, zastúpeného Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom so sídlom v Košiciach, Park Angelinum 2, o zaplatenie sumy 652,77 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16C/273/2013-84 zo dňa 11.11.2014 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania vedľajšieho účastníka na strane žalovanej m e n í tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie s odkazom na ustanovenie § 96 ods. 1,3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) z dôvodu, že žalobca vzal svoju žalobu v celom rozsahu späť a podaním zo dňa 04.11.2014 žiadal konanie zastaviť. Žalovanej náhradu trov nepriznal, pretože jej žiadne nevznikli. Na základe ustanovenia § 137 a § 146 ods. 2 OSP žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania v sume 99,08 eura jeho zástupcovi Mgr. Petrovi Masarovičovi. Zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi v sume 32,30 eura a tento výrok oprel o ustanovenie § 11 ods. 3,4,6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Výrok o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi súd odôvodnil so záverom, že zastavenie konania zavinil žalobca, ktorý zobral žalobu späť z dôvodu obrany žalovanej. Vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vstúpil do konania podľa § 93 ods. 4 OSP, patrí náhrada trov podľa § 146 ods. 2 prvej vety OSP, v zmysle ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Keďže vzniklo právo na náhradu trov konania aj žalovanej, na strane ktorej vystupoval, vzniklo aj jemu takéto právo. Je nepochybné, že žalobca zobral žalobu späť až potom, ako sa oboznámil s vyjadrením vedľajšieho účastníka k žalobe, ktoré mu bolo doručené dňa 17.10.2014 a žalobu zobral späť dňa 04.11.2014 z dôvodu obrany žalovanej, ktorá vychádzala z vyjadrenia vedľajšieho účastníka. Trovy vedľajšieho účastníka boli vynaložené účelne. Nie je zanedbateľná tá skutočnosť, že žalobca nenamietal vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovanej a nereagoval na výzvu súdu. Z týchto dôvodov súd priznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane žalovanej trovy právneho zastúpenia vo výške 99,08 eura podľa § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to za 2 úkony právnej pomoci po 41,50 eura (prevzatie veci, vyjadrenie k žalobe) spolu s paušálnou náhradou výdavkov po 8,04 eura za 2 úkony. Proti tomuto uzneseniu vo výroku týkajúcom sa trov konania vedľajšieho účastníka na strane žalovanej podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal uznesenie v napadnutej časti zmeniť a náhradu trov vedľajšiemu účastníkovi nepriznať. Uviedol, že dôvodom späťvzatia žaloby bolo, že súd podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 bol povinný prihliadnuť na premlčanie práva. Žalovaná by tak dosiahla v konaní rovnaký úspech aj bez pričinenia vedľajšieho účastníka. U vedľajšieho účastníka nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. V tomto ohľade poukázal na niektoré súdne rozhodnutia a zaoberal sa posudzovaním účelnosti či neúčelnosti vynakladania trov právneho zastúpenia. Úmyslom zákonodarcu pri umožnení vstupu právnickej osoby ako vedľajšieho účastníka do konania bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne a personálne vybavené a odborne kompetentné. Združenie pritom vstupuje do množstva konaní, pričom nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Bez akýchkoľvek vedomostí o predmete a stave konania nie je možné pripraviť sa na zastupovanie v danej veci a naplniť podstatu právneho úkonu - prípravu a prevzatie právneho zastúpenia. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých nebol pre vstup žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania. Ak združenie ponúka svoje služby na ochranu a pomoc spotrebiteľom, malo by byť dostatočne personálne a finančne vybavené, aby mohlo svedomito vykonávať svoju činnosť, t. j. pomáhať spotrebiteľovi. Ak takéto združenie nie je schopné zabezpečiť ochranu spotrebiteľa a jeho práv, nenapĺňa hlavný a zároveň jediný cieľ svojej činnosti. Cieľom zákonodarcu rozhodne nebolo vytvorenie legislatívneho priestoru pre subjekt, ktorého jediným úkonom v konaní je udelenie generálneho plnomocenstva na zastupovanie advokátovi. Rovnako tak si mohol zvoliť advokáta na zastupovanie samotný účastník konania. Žalobca nespochybňuje ústavné právo každého na právnu pomoc v konaní pred súdmi, avšak toto právo nie je právom na náhradu trov konania a v danom prípade nespĺňa svoju podstatu. Súd prvého stupňa by bol povinný z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie nároku žalobcu a vedľajší účastník svojím konaním nijako neprispel k meritórnemu rozhodnutiu súdu a neovplyvnil konanie žalobcu.

Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila. Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že uplatnenie obrany proti žalobe je procesným právom účastníka konania a rovnaké právo má v zmysle § 93 ods. 3 a § 146 ods. 2 OSP aj vedľajší účastník na strane žalovaného. Poukázal na to, že jeho právny zástupca musel podrobne žalobný návrh s prílohami preštudovať, posúdiť, či ide o uplatnenie premlčaného nároku a následne podať v tejto konkrétnej veci kvalifikované vyjadrenie. Vo vzťahu k primeranosti a efektivite trov konania vedľajší účastník namietal, že žalobca si sám v tomto prípade uplatňoval trovy konania v zastúpení advokátom, pričom hodnota jeho podaní vo forme formulárových žalôb je značne pochybná vo vzťahu k časovej a odbornej náročnosti ním uplatnených trov právneho zastúpenia. Musel si byť pritom vedomý, že uplatňuje premlčanú pohľadávku a že znáša riziko s tým spojené. Žalobca v odôvodnení odvolania okrem uvedeného opísal výňatky z rôznych súdnych rozhodnutí.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že odvolanie je opodstatnené. Preto ho v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania vedľajšieho účastníka na strane žalovanej podľa § 220 OSP zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva. Uznesenie súdu prvého stupňa v ostatných výrokoch v dôsledku absencie odvolania nadobudlo právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty, pričom predmetom odvolacieho konania zostal iba výrok týkajúci sa trov konania vedľajšieho účastníka na strane žalovanej. Pri rozhodovaní odvolací súd vychádzal najmä z nižšie citovaných zákonných ustanovení:

Podľa § 93 ods. 1, 2, 4 OSP: (1) Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. (2) Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. (4) V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Podľa § 24 OSP: Účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie podľa § 26 'aspi://module='H.'&link='XX/XXXX Zb.%XXXXXX'&ucin-k- dni='XX.XX.XXXX'', môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25 'aspi:// module='H.'&link='XX/XXXX Zb.%XXXXXX'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX''.

Podľa § 25 ods. 1, 2 OSP: (1) Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť. (2) Advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) a ods. 2 OSP: (1) Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené začalo na návrh prokurátora. (2) Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Pri rozhodovaní súdu vo veci samej účastník konania, ktorý mal v spore plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto konania na základe § 142 ods. 1 OSP. Súd v takomto prípade v sporovom konaní uplatní zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu). Predpokladmi, za splnenia ktorých vznikne nárok na náhradu trov konania, sú jednak plný úspech vo veci a tiež účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva sa stotožňuje s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdnych poplatkov, na hotové výdavky a napokon aj trovy zástupcu - advokáta.

V prípade zastavenia konania podľa § 146 ods. 1 OSP nemá v zásade žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania. Z tohto pravidla existujú dve výnimky zakotvené v ustanovení § 146 ods. 2 OSP a tieto platia nielen pre konanie sporové, ale aj pre konanie, ktoré mohlo byť začaté aj bez návrhu v zmysle § 81 ods. 1 OSP. Ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhej vety OSP, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalovanému náhradu trov konania. Otázka zavinenia v takomto prípade sa hodnotí len z procesného hľadiska. Predmetom tohto konania, začatého podaním návrhu dňa 06.03.2013, bolo zaplatenie sumy 652,77 eura s príslušenstvom na podklade spotrebiteľského vzťahu. Dňa 19.05.2014 vstúpil do konania vedľajší účastník na strane žalovanej, v osobe ktorého ide o občianske združenie, ktorého cieľom je - podľa jeho stanov (v spise na č.l. 41-42) - poskytovanie ochrany spotrebiteľom v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. XXX/ XXXX Zb. 'aspi://module='H.'&link='372/1990 Zb.'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'' o priestupkoch v znení neskorších predpisov okrem iného aj poskytovaním poradenstva ako aj aktívnou procesnou účasťou v konaniach pred orgánmi štátnej správy a súdmi vstupovaním do týchto konaní. Vedľajší účastník udelil plnomocenstvo na zastupovanie v konaní advokátom Mgr. Petrom Masarovičom, ktorý súdu predložil podanie zo dňa 16.09.2014; týmto podaním žiadal návrh zamietnuť z dôvodu premlčania uplatneného práva žalobcu a uviedol v ňom aj iné okolnosti, pričom si hneď vyúčtoval aj trovy zastúpenia advokátom v sume 99,08 eura. Žalobca podaním zo dňa 24.11.2014 vzal - bez uvedenia dôvodu - žalobu späť a následne súd prvého stupňa konanie zastavil.

Účelnosť vynaložených trov sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy SR a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Aj keď účelnosť vynaložených trov konania treba posudzovať osobitne v každom prípade, v tomto prípade mal priamo vedľajší účastník v konaní hájiť práva žalovanej ako spotrebiteľa v súlade s cieľom svojho zriadenia, vyplývajúceho z jeho stanov. To, či bude v konaní zastúpený advokátom alebo ním zastúpený nebude, bolo na jeho voľbe. Občiansky súdny poriadok totiž pre tento prípad vedľajšieho účastníctva (§ 93 ods. 2 OSP) možnosť právneho zastúpenia vôbec nevylučuje. Občianske združenie vystupujúce v tomto spore malo teda oprávnenie vystupovať ako vedľajší účastník na strane žalovanej a nemuselo preukazovať právny záujem na výsledku sporu, lebo túto možnosť mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava obsiahnutá v ustanovení § 93 ods. 2 OSP. Vedľajší účastník má vo všeobecnosti právo aj na právnu pomoc, ktorú v rámci občianskeho súdneho konania možno zabezpečiť prostredníctvom právneho zastúpenia advokátom, a potom má právo aj na náhradu trov konania v prípade, ak toto právo vznikne tomu účastníkovi, ktorého v konaní podporuje, a ak boli trovy vynaložené účelne. Čo sa týka posudzovania účelnosti vynaložených trov, odvolací súd poukazuje najmä na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vyslovil závery v niekoľkých rozhodnutiach (napr. 6MCdo 9/2013, 6MCdo 5/2013) a ktoré s ohľadom na vyššie opísaný priebeh prvostupňového konania aplikoval v tejto veci aj odvolací súd.

Pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať, či toto zastúpenie je využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc, alebo či ide skôr o zneužitie tohto páva na úkor protistrany, napríklad zastúpenie v celkom jednoduchej veci, opakované zastúpenie v tzv. hromadných, skutkovo a právne takmer totožných veciach, alebo ide o zrejmú snahu zvýšiť nálady konania protistrane. Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva. Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných, skutkovo a právne takmer totožných veciach, kde sa obsah podaní vyhotovených advokátom mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde.

Aj v danej veci je z obsahu spisu zrejmé, že vedľajší účastník vstúpil do porovnateľných vecí žalobcu a v písomnom vyjadrení k žalobe vzniesol všeobecne formulovanú námietku premlčania aktualizovanú o údaje žalovanej a údaje o individualizácii žalovanej pohľadávky. Stalo sa tak za situácie, že v čase jeho vstupu do konania už bolo účinné ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. 'aspi://module='ASPI'&link='372/1990 Zb.'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'' o priestupkoch v znení neskorších predpisov; podľa neho orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Vedľajší účastník, resp. jeho advokát si v čase vstupovania do konania museli byť vedomí zákonnej povinnosti súdu prihliadať na premlčanie uplatneného práva aj bez vznesenia námietky premlčania žalovanou alebo vedľajším účastníkom na jej strane. Z obsahu spisu je však zrejmé, že žalobca vzal svoju žalobu bez uvedenia dôvodu.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej, ktorá by mala právo na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 prvej vety OSP z dôvodu, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania, by patrila náhrada účelne vynaložených trov na bránenie práva žalovanej. Odvolací súd však nepovažoval za účelne vynaložené trovy konania vedľajšieho účastníka z titulu zastúpenia advokátom, keďže v hromadných spotrebiteľských veciach by sa javil ako správny a súladný s jeho stanovami taký postup, ktorým by si sám vedľajší účastník, bez zastúpenia advokátom, najskôr zistil, aký je stav konania a či uplatnená pohľadávka nie je premlčaná, a až po oboznámení sa s vecou by zvážil možnosť zastúpenia advokátom, ak je vec právne zložitejšia a ak napriek svojmu cieľu, pre ktorý bol ako združenie zriadený, nie je schopný kvalifikovane hájiť záujmy účastníka konania. Odvolací súd sa stotožnil s námietkou žalobcu o tom, že ak vedľajší účastník ako občianske združenie ponúka svoje služby na ochranu a pomoc spotrebiteľom, malo by byť samo o sebe dostatočne vybavené odborným personálom, aby mohlo riadne svoju činnosť vykonávať v súlade so znením svojich stanov, a to najmä v právne jednoduchších prípadoch, akým bola aj prejednávaná vec. Keďže v tomto prípade s ohľadom na uvedené odvolací súd trovy advokáta u vedľajšieho účastníka posúdil ako neúčelné, rozhodnutie súdu prvého stupňa o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi nemohol potvrdiť. Uvedené skutočnosti viedli odvolací súd k záveru, že trovy vedľajšieho účastníka z titulu zastúpenia advokátom nemohli byť vynaložené účelne na bránenie práva žalovanej, a preto odvolanie žalobcu považoval za opodstatnené. Napadnuté uznesenie preto podľa § 220zmenil a náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.

V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý si náhradu trov odvolacieho konania podľa § 151 ods. 1 prvej vety OSP neuplatnil. Preto odvolací súd rozhodol, že sa mu tieto trovy nepriznávajú. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.