KSNR/7Co/1153/2015


(zdroj)
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 7Co/1153/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114228079 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4114228079.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Márie Malíkovej, v právnej veci žalobcu: E. Z., bytom H. XXX, XXX XX A. nad W., zastúpeného občianskym združením: Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom Petzwalova 12, 949 11 Nitra, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a iné, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 15C/207/2014-41 zo dňa 05.02.2015 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a II. vo veci samej p o t v rdzuje.

Vo IV. výroku týkajúcom sa trov konania odvolací súd rozsudok z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v I. výroku určil, že je neprijateľná zmluvná podmienka vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č. 101900626, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 10.08.2012 v bode 10 v znení: "Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi čo do dôvodu a výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve, a zaväzuje sa ju uhradiť v mesačných splátkach tak, ako je uvedené na prvej strane tejto zmluvy. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívnou s tým spojenou“. V II. bode výroku rozsudku súd určil, že úver poskytnutý žalovaným žalobcovi na základe úverovej zmluvy č. 101900626 uzavretej dňa 10.08.2012 je bezúročný a bez poplatkov. V III. bode súd konanie ohľadne sumy 238 eur zastavil s odôvodnením, že žalobca vzal svoju žalobu v časti o zaplatenie uvedenej sumy späť, preto bol daný dôvod na zastavenie konania v zmysle ustanovenia § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“ alebo „OSP“). V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky zakotvenej vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru (ďalej aj „VPPÚ“), ktorá je súčasťou uvedenej zmluvy o úvere, ďalej určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov, a napokon žiadal žalovaného zaviazať na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 238 eur z dôvodu, že žalobca vo finančnej tiesni uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere vo výške 1.000 eur za poplatok 730 eur na 10 mesiacov, takže mal spolu vrátiť sumu 1.730 eur. Tvrdil, že žalovanému uhradil 1.238 eur, pričom žalovaný si uplatnil ďalších 1.500 eur a aj záložné právo na obydlie. Poplatok za poskytnutie úveru takto predstavuje až 87,60 % ročne, a teda ide o úžerný poplatok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa žalobcu je predmet administratívneho poriadku neurčitý, lebo zo zmluvy nie je možné zistiť, o aké administratívne plnenie ide. Zároveň si uplatnil aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu medzi platbami žalobcu a výškou úveru. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a tvrdil, že sa bezdôvodne neobohatil; podľa neho zmluva o úvere nie je spotrebiteľskou zmluvou, lebo bola uzavretá ako nepomenovaná zmluva podľa Obchodného zákonníka, a žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa § 80 písm. c) OSP; súčasne vzniesol aj námietku premlčania. Žalobca tvrdil, že administratívny poplatok je neurčitý a nezrozumiteľný, predstavuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach spotrebiteľa, chýba výpočet jeho výšky a odôvodnenie, na čo tento poplatok slúži, a namietal aj rozpor s ustanovením § 9 ods. 1, ods. 2 písm. i), j), k) zákona č. 129/2010 Z. z.

2. Súd konštatoval, že zmluva o úvere bola uzavretá v písomnej forme s tým obsahom, aký uvádzal žalobca. V bode 10. VPPÚ je uvedená zmluvná podmienka, ktorú žalobca namietal ako neprijateľnú, a zároveň v bode 15. VPPÚ je uvedené, že strany sa s odkazom na ustanovenie § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka dohodli, že ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom a zmluva sa uzatvára ako zmluva nepomenovaná. Účastníci okrem toho uzavreli aj Dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov podľa ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie považoval žalobu za opodstatnenú, pričom svoje rozhodnutie vo veci samej oprel najmä o ustanovenia § 80 písm. c), § 153 ods. 4 OSP, § 3 ods. 1, § 39, § 100 ods. 1, 2 prvej vety, § 101, § 53, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 52a ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, § 53, § 53a ods. 1, 2, § 53b ods. 1, 2, § 53c, § 53d, § 54 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1 prvej vety, § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Zistený skutkový stav súd posúdil ako občianskoprávny vzťah titulom spotrebiteľskej zmluvy, pri ktorej mal žalobca postavenie spotrebiteľa a žalovaný mal postavenie dodávateľa. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa totiž použijú vždy, ak je to na prospech tej zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Takéto posúdenie je dôvodné aj napriek skutočnosti, že vo VPPÚ sa zmluvné strany na tom, že ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom a že táto zmluva sa uzatvára ako nepomenovaná zmluva podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalovaný je nesporne dodávateľ, ktorý ako právnická osoba pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a žalobca je spotrebiteľ, ktorý ako fyzická osoba pri uzatváraní a plnení nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobca zároveň preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení: Je totiž zrejmé, že na základe úspešného rozhodnutia o neprijateľnosti zmluvných podmienok si chce uplatniť primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.

3. Podľa záveru súdu podmienka uvádzaná vo VPPÚ o uplatnení Obchodného zákonníka na tento vzťah je neprijateľná podmienka zmluvy, lebo žalobca ako spotrebiteľ nemal možnosť túto podmienku ovplyvniť a uplatnenie Obchodného zákonníka je pre neho menej priaznivé. Ak dohoda o aplikácii Obchodného zákonníka smeruje k zhoršeniu právneho postavenia zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom, je neplatná. Súd teda túto zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, pri ktorej je zmluvnou stranou na jednej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, a na druhej strane je dodávateľ - žalovaný. Občiansky zákonník umožňuje spotrebiteľovi dovolať sa neplatnosti zmluvných ustanovení spotrebiteľských zmlúv, ktoré znamenajú jeho poškodenie značnou nerovnováhou v právach a povinnostiach zmluvných strán. Zmluva o spotrebiteľskom úvere má podľa § 9 ods. 2 a § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov okrem všeobecných náležitostí má obsahovať aj ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a tiež priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa za príslušný kalendárny štvrťrok. Podľa § 11 ods. 1 uvedeného zákona v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, alebo ak je v zmluve nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Súd na základe zisteného skutkového stavu urobil záver, že v tomto prípade je úver bezúročný a bez poplatkov, a preto podľa § 153 ods. 4 OSP určil, že táto zmluvná podmienka je neprijateľná. Ide o dojednanie uvedené vo VPPÚ, podľa ktorého dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v zmluve, a zaväzuje sa ju uhradiť v mesačných splátkach tak, ako je uvedené na prvej strane tejto zmluvy, pričom tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tou spojenou. Žalovaný ako dodávateľ nepreukázal, že zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi účastníkmi konania sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa názoru súdu žalobca ako spotrebiteľ zmluvu uzavrel v dobrej viere a od dodávateľa očakával, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkané služby koná profesionálne so znalosťou ponúkaných služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Na neprijateľné zmluvné podmienky súd prihliadol z úradnej povinnosti. Námietku premlčania vznesenú žalovaným súd neakceptoval a urobil záver že uplatnené právo nie je premlčané. Žalobca je vecne legitimovaný na podanie takejto žaloby a na určení má naliehavý právny záujem, lebo bez tohto určenia by bolo ohrozené jeho právo a jeho právne postavenie by sa stalo neistým; takéto určenie je nevyhnutné so zreteľom na jemu hroziace nebezpečenstvo porušenia práva v tejto právnej oblasti.

4. V IV. bode rozsudku súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak, že ich náhradu úspešnému žalobcovi podľa § 142 ods. 1 OSP nepriznal. Tento výrok odôvodnil tým, že žalobca bol síce v konaní úspešný, avšak náhradu trov konania nežiadal.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok v I. a II. výroku zmeniť a žalobu v celo rozsahu zamietnuť, resp. rozsudok v uvedenej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 OSP, pretože odôvodnenie je nedostatočné a znemožňuje mu brániť sa, čo možno považovať za odňatie možnosti účastníka konať pred súdom. Namietal posúdenie statusu spotrebiteľa u žalobcu s ohľadom na dohodu v bode 15. VPPÚ o tom, že sa ich právne vzťahy spravujú Obchodným zákonníkom a že daná zmluva je zmluva nepomenovaná. V súlade s ustanoveniami zákona dohodou vylúčili aplikáciu dispozitívneho ustanovenia Občianskeho zákonníka. Keďže Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje a ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenie Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné, či ide o relatívny obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah. Podľa žalovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka nie sú pre obchodné záväzkové vzťahy vylúčené. Ak žalobca namieta výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, znáša aj dôkazné bremeno a musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi, poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov. Slovenské právo poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Žalovaný napokon namietal aj nesprávnosť výroku o trovách konania a žiadal, aby súd zaviazal žalobcu na náhradu ním vynaložených trov.

6. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 1. júla 2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že je daný dôvod na potvrdenie rozsudku vo veci samej, t. j. v jeho I. a II. výroku. Preto v tejto časti rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Pri výroku o trovách konania odvolací súd dospel k tomu, že tento výrok je s prihliadnutím aj na právoplatný výrok o zastavení časti konania z dôvodu späťvzatia časti žaloby nesprávny. Preto rozsudok vo výroku o trovách konania, t. j. v bode IV. podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. V časti, v ktorej súd prvej inštancie konanie z dôvodu späťvzatia časti žaloby zastavil, sa rozsudok pre absenciu odvolania stal právoplatným. Keďže napadnutý rozsudok vo výrokoch I. a II. je správny a zdôvodnený, odvolací súd nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, vrátane citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Na dôvažok odvolací súd dodáva nasledovné:

8. Predmetom tohto konania je žaloba, ktorou sa žalobca na podklade spotrebiteľského vzťahu so žalovaným domáha určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky upravenej vo VPPÚ ako súčasti spotrebiteľskej zmluvy s určením, že úver poskytnutý žalovaným je bezúročný a bez poplatkov. Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Súd prvej inštancie daný právny vzťah správne posúdil ako vzťah spotrebiteľský bez ohľadu na tvrdenie žalovaného, že podľa dohody strán vo VPPÚ ide o vzťah obchodnoprávny a že nejde o zmluvu o úvere, ale o zmluvu nepomenovanú. Je totiž zrejmé, že žalovaný pred uzavretím zmluvy žalobcovi predložil ním vopred pripravený text zmluvy s VPPÚ s predtlačeným ustanovením v bode 15. o dohode strán na použití Obchodného zákonníka s tým, že by malo ísť o nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Odvolací súd v tomto smere neuznal vyššie opísané dôvody odvolania žalovaného za opodstatnené vychádzajúc - zhodne so súdom prvej inštancie - z ustanovení § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, citovaných v odôvodnení napadnutého rozsudku, v nadväznosti na ustanovenie § 153 ods. 3 OSP, podľa ktorého súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania bolo možné prijať záver o tom, že Všeobecné podmienky poskytnutia úveru ako neoddeliteľná súčasť zmluvy o úvere boli spotrebiteľovi predložené bez individuálneho dojednania (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), žalobca ich nepodpísal a žalovaný opak, t. j. individuálne dojednanie nepreukázal. Z uvedeného dôvodu žalobcom namietanú zmluvnú podmienku aj odvolací súd posúdil ako individuálne nedojednanú. Aby bolo takéto dojednanie posúdené ako platné, žalovaný ma v priebehu konania preukázať, že žalobcovi bola daná možnosť voľby s poučením, čo tá - ktorá voľba znamená. Odvolací súd rovnako neuznal opodstatnenosť ani ďalšej odvolacej námietky spočívajúcej v nesprávnosti posúdenia úveru ako bez úrokov a bez poplatkov, pretože pri spotrebiteľskom úvere zmluva musela ako podstatnú náležitosť obsahovať aj ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, čo sa však v tomto prípade nestalo. Z tohto hľadiska poukazovanie na žalovaným označené rozhodnutia s prihliadnutím na vnútroštátnu úpravu v Občianskom zákonníku a ostatných právnych predpisoch týkajúcich sa spotrebiteľských vzťahov nebolo podľa názoru odvolacieho súdu právne významné.

9. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe v I. a II. výroku vyhovené, podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

10. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol na podklade záveru o úspešnosti žalobcu v konaní, no keďže si ich náhradu neuplatnil, tak mu ich nepriznal. Pritom aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 OSP. Súd však neprihliadol na skutočnosť, že žalobca vzal časť žaloby o zaplatenie sumy 238 eur späť a že konanie bolo v tejto časti zastavené. Na túto časť konania bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nutné aplikovať ustanovenie § 146 ods. 2 prvej vety OSP, podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Keďže súd prvej inštancie takto nepostupoval, odvolací súd rozsudok vo výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) a ods. 2 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom bude aplikovať aj aktuálne ustanovenie § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP, čo znamená, že pri rozhodovaní bude vychádzať z úspechu žalobcu vo veci samej v I. a II. výroku, a zároveň bude vychádzať aj z toho, že žalobca vzal časť svojej žaloby späť, čím procesne zavinil zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 238 eur.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).