KSNR/5CoP/42/2015


(zdroj)
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 5CoP/42/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213226067 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4213226067.1



Uznesenie Krajský súd Nitra v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: X. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, štátna občianka Slovenskej republiky, dieťa rodičov: matka L. V., narodená XX.XX.XXXX, bytom T. - C. K., T. XXX/X, štátna občianka Slovenskej republiky, zastúpená JUDr. Líviou Kňažikovou, advokátkou so sídlom Komárno, Námestie M. R. Štefánika 6 a otec E. H. L., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXXX J.P., štátny občan Maďarskej republiky, za účasti Okresného prokurátora Komárno, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 2. apríla 2015 sp. zn. 12P/374/2013, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Okresný súd Komárno (súd prvého stupňa) uznesením zo dňa 2. apríla 2015 sp. zn. 12P/374/2013 (napadnuté uznesenie) nariadil predbežné opatrenie, ktorým dočasne upravil styk otca s maloletým dieťaťom X. L., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý týždeň v nedeľu v čase od 15:00 hodiny do 18:00 hodiny v prítomnosti matky, v mieste bydliska maloletého dieťaťa. Súd prvého stupňa v odôvodnení uznesenia uviedol, že otec maloletého dieťaťa sa vo svojom písomnom podaní domáha, aby súd upravil styk s dieťaťom prednostne (bez konkrétnejšieho návrhu) a v rámci riadneho styku, žiadal upraviť styk s dieťaťom každý týždeň od štvrtku od 18:00 hodiny do nedele do 18:00 hodiny. Poukázal na to, že pomaly rok nemôže normálnym spôsobom udržiavať styk s dieťaťom, nemá právo si dieťa odniesť a matka nevpustí ho dnu. Uviedol, že požiadal Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Komárne vykonať šetrenie pomerov so zameraním sa na styk otca s maloletým dieťaťom. Dňa 26.03.2015 bola súdu doručená správa zo šetrenia pomerov, z ktorej vyplýva, že matka spolu s maloletým dieťaťom býva v rodinnom dome svojich rodičov, kde majú k dispozícii jednu izbu, ktorá je prispôsobená potrebám maloletého dieťaťa. Matka uviedla, že ona v styku otca s dieťaťom nebráni. Otec sa s dieťaťom stretáva raz za dva až tri týždne. Tieto stretnutia sa uskutočňujú podľa počasia buď v parku alebo v reštaurácii a trvajú 2 až 3 hodiny. Maloletá svojho otca neodmieta, ale na začiatku styku je odmeraná a ťahá sa viac k matke, postupne však otca akceptuje, avšak pohľadom vyhľadáva prítomnosť matky. Styk prebieha vždy v prítomnosti matky maloletého dieťaťa. Matka maloleté dieťa stále kojí. Konštatoval, že na tunajšom súde prebieha konanie o úpravu rodičovských práv a povinností, v ktorom doposiaľ rozhodnuté nebolo, a to z dôvodu, že otec sa na pojednávania opakovane nedostavil, a preto bol vypočutý príslušným súdom v Maďarskej republike. Súd prvého stupňa vec posúdil podľa § 74 ods. 1, 2, § 102 ods. 1, § 75 ods. 1, 2, 5, 8, § 76 ods. 1 písm. b/ OSP a dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný, nakoľko doposiaľ o ňom rozhodnuté nebolo a bez dočasnej úpravy pomerov bude postavenie maloletého dieťaťa neisté až do rozhodnutia vo veci samej. Preto je potrebné poskytnúť ochranu, ktorá je v záujme maloletého dieťaťa a odstrániť vo vzťahoch právnu neistotu. Vzhľadom na doposiaľ zistené skutočnosti bol súd prvého stupňa toho názoru, že je v záujme maloletého dieťaťa určiť pravidelnosť v návštevách otca, a preto určil styk každý týždeň v nedeľu v čase od 15:00 hodiny do 18:00 hodiny. Pri rozhodnutí rešpektoval predovšetkým vek dieťaťa, citovú naviazanosť dieťaťa na matku ako aj fakt, že matka v súčasnosti dieťa ešte kojí. Súd dočasne upravil styk otca s dieťaťom v prítomnosti matky, z dôvodu útleho veku dieťaťa a citovej viazanosti dieťaťa na matku. Súdom upravený styk predbežným opatrením má dočasný charakter a trvá do času, kým vo veci samej nie je právoplatne rozhodnuté. Toto obdobie je veľmi dôležité na upevňovanie a formovanie vzájomných vzťahov, aby styk upravený vo veci samej nadobudol reálny rozmer, ktorý by korešpondoval so záujmom mal. dieťaťa a aby obaja rodičia mohli upevňovať svoje vzťahy s dieťaťom a aby sa mohli podieľať na osobnej starostlivosti. Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie otec maloletého dieťaťa. Žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a nariadil, aby súd prvého stupňa pokračoval v konaní vo veci. Uviedol, že podľa jeho názoru súdy v Slovenskej republike nemajú právomoc na rozhodovanie. Tvrdenia matky dieťaťa ohľadne miesta obvyklého pobytu dieťaťa nezodpovedajú skutočnosti. Matka od roku 2010 žila na území Maďarska na základe povolenia k pobytu. Od začiatku roka 2013 žili s matkou maloletej v spoločnom byte na adrese XXXX J., D. utca X.. E.. XXX ako druh a družka a v predchádzajúcom období po zásnubách, ktoré boli v roku 2011, s menšími prerušeniami žili v iných prenajatých nehnuteľnostiach. K prenájmu bytu na uvedenej adrese došlo s ohľadom na to, že sa im malo narodiť dieťa. Na prosbu matky dieťaťa sa dieťa narodilo na Slovensku, ale 2 týždne po pôrode už žili v ich spoločnom byte v Budapešti. Následne na Slovensku urobil vyhlásenie o uznaní otcovstva, ktoré maďarské zákony naturalizovali a dieťa bolo zapísané do matriky narodení s maďarským občianstvom. Dňa 14.11.2013 matka dieťa odniesla napriek jeho protestom na Slovensko ku svojim rodičom, kde s ním žije doposiaľ. Vzhľadom na obvyklý pobyt dieťaťa, ktorým je Maďarsko a z dôvodu maďarského štátneho občianstva dieťaťa, právomoc na konanie majú súdy Maďarskej republiky. Podľa jeho názoru matka dieťaťa proti jeho vôli zmenila bydlisko dieťaťa, porušujúc tým ustanovenia Haagskeho dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z roku 1980, resp. právne normy medzi členskými štátmi EÚ podľa nariadenia 2201/2003/ES. Na príslušnom súde Maďarskej republiky podal návrh na začatie konania za účelom zverenia dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti. Zároveň na príslušnom súde Slovenskej republiky podáva návrh na začatie súdneho konania na vrátenie dieťaťa protiprávne uneseného. Vzhľadom k tomu, že súdy SR nemajú právomoc na konanie, napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa porušuje zákon. Neexistuje žiadne nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, kvôli ktorému je potrebné zabezpečiť pre dieťa predbežnú ochranu. Ďalej uviedol, že sa nemohol konania zúčastňovať z dôvodu choroby, predložil však podrobný protinávrh, predložil rôzne doklady a dôkazy, má záujem, aby bol zistený reálny skutkový stav. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie otca maloletého dieťaťa (§ 212 ods. 1 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Koncepcia ust. § 219 OSP vychádza zo zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 OSP, ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Využitie tohto oprávnenia získava takmer charakter povinnosti v prípade, ak účastník v odvolaní, ktorého dôvodmi je odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1), uvedie úvahy, či už vo väzbe na skutkový stav alebo právne posúdenie, s ktorými sa prvostupňový súd nezaoberal. Veľakrát ide o vyjadrenia, ktoré sú už reakciou na závery prvostupňového súdu, preto logicky predstavujú novú argumentačnú bázu. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúcu. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 OSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvého stupňa uvedenými v napadnutom uznesení, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať (§ 219 ods. 2 OSP), dopĺňa však ďalšie skutočnosti, s ktorými sa súd prvého stupňa nezaoberal, pretože v zmysle § 221 ods. 3 OSP, odvolací súd môže uznesenie o predbežnom opatrení zrušiť iba vtedy, ak konanie zastavuje, inak môže uvedené rozhodnutie iba zmeniť alebo potvrdiť.

Podľa § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Procesné podmienky možno charakterizovať ako podmienky (predpoklady), bez splnenia ktorých nemôže súd vo veci konať a rozhodovať vo veci samej. Ak podmienky konania nie sú splnené, musí vykonať také opatrenia na odstránenie prekážok, ktoré bránia súdu vo veci konať, a ak to nie je možné, súd konanie zastaví. Prekážky, ktoré bránia súdu vo veci konať rozlišujeme na odstrániteľné alebo neodstrániteľné. K neodstrániteľným prekážkam patria: 1. nedostatok právomoci súdu (§ 7, § 8 OSP), 2. prekážka rozhodnutej veci - res iudicata (§ 159 ods. 3 OSP). Podľa § 7 ods. 1 OSP, v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Podľa § 74 ods. 1 a 2 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie o veci. Ak nie je príslušný súd známy, alebo ak príslušný súd nemôže včas zakročiť, zakročí a nariadi predbežné opatrenie podľa § 75a súd v ktorého obvode sa maloletý zdržuje. Len čo je to však možné, postúpi vec príslušnému súdu. Účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, keby šlo o vec samú. Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí veci. V záujme maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety a o návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu, ustanovenia § 75 až 77 sa použijú primerane. Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. Podľa § 75 ods. 2 O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať popísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, alebo potreba dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa, ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa. K návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa ods. 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky a náhradu ujmy. Podľa § 75 ods. 5 O.s.p. ak súd rozhodne o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b/, rozhodne najneskôr do 7 dní od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa ods. 2. Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g/, rozhodne najneskôr do 48 hod. od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa ods. 2. Do uplynutia lehoty sa nezapočítava sobota, nedeľa, alebo sviatok. Ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 75a, rozhodne najneskôr do 24 hod. od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa ods. 2. Uznesenie o predbežnom opatrení uvedenom v tomto odseku je vykonateľné dňom jeho nariadenia. Podľa § 75 ods. 8 O.s.p. o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý, alebo zamietnutý nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí, alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie. Podľa § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby odovzdal dieťa do starostlivosť druhého z rodičov, alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. Matka maloletej X. podala dňa 13.11.2013 návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej X., ktorým sa domáhala, aby súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti a otcovi určil platiť výživné na maloletú v sume 150 eur mesačne od novembra 2013. V priebehu konania dňa 22.05.2014 podala matka návrh na vydanie predbežného opatrenia ohľadne dočasného zverenia maloletej X. do jej starostlivosti. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 28.05.2014 č. k. 12P/374/2013-182 nariadil predbežné opatrenie, ktorým maloletú X. dočasne zveril do starostlivosti matky, otec podal proti uzneseniu odvolanie, pričom Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 14.10.2014 sp. zn. 6CoP/32/2014 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.12.2014. Otec maloletej dňa 10.02.2015 podal návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by súd určil, že je oprávnený stretávať sa s maloletou X. každý týždeň od štvrtka 18:00 hodiny do nedele do 18:00 hodiny s tým, že v párne týždne donesie matka dieťa na adresu otca a aj si preň príde a v nepárne týždne si otec príde pre maloletú na adresu matky a po ukončení styku ju donesie späť na adresu matky. Svoj návrh odôvodnil tým, že mu matka bráni stretávať sa s maloletou, dopustila sa zneužívania práva, vytrhla dieťa z miesta obvyklého pobytu bez jeho súhlasu a presťahovala ho do iného štátu. Už rok nemôže normálnym spôsobom udržiavať styk s dieťaťom, nemá právo odniesť dieťa od matky. Pokiaľ ide o skúmanie podmienky konania ohľadne právomoci slovenských súdov na konanie v danej veci, túto otázku už riešil Krajský súd v Nitre vo svojom uznesení zo dňa 14.10.2014 č. k. 6CoP/32/2014-333, v ktorom vyslovil záver, že právomoc slovenského súdu na rozhodovanie v danej veci je daná. Odvolací súd v danej veci navyše dodáva, že podľa Nariadenia Rady ES č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, právomoc by mal mať v prvom rade členský štát obvyklého pobytu dieťaťa, s výnimkou určitých prípadov zmeny pobytu dieťaťa alebo v dôsledku dohody medzi nositeľmi rodičovských práv a povinností (12). Nariadenie nemá brániť súdom členského štátu, aby v naliehavých prípadoch prijímali predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, ktoré sa týkajú osôb alebo majetku nachádzajúcich sa v danom štáte (16). Súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania (kapitola II., oddiel 2, článok 8). Ak nemožno určiť obvyklý pobyt dieťaťa a právomoc nemožno založiť podľa článku 12, právomoc majú súdy členského štátu, v ktorom sa dieťa nachádza (kapitola II., oddiel 2, článok 13). V naliehavých prípadoch nebránia ustanovenia tohto nariadenia súdom členského štátu prijať predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, s ohľadom na osoby alebo majetok v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa práva tohto členského štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného členského štátu. Z uvedených skutočností je nesporné, že v danej veci je daná právomoc slovenského súdu na rozhodovanie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Pokiaľ ide o obvyklý pobyt dieťaťa, tento nie je smerodajný pri rozhodovaní súdu o predbežnom opatrení, ktorým je potrebné poskytnúť urýchlene dočasnú úpravu pomerov účastníkov konania. V danej veci však ani nie je možné konštatovať, že by malo dieťa obvyklý pobyt v Maďarskej republike. Maloletá X. sa narodila dňa 17.09.2013 a už od 14.11.2013 doposiaľ sa nachádza na území Slovenskej republiky spolu s matkou. Nemožno vyvodiť, že dieťaťu vznikol v Maďarskej republike obvyklý pobyt, keďže sa tam zdržiavalo iba necelé 2 mesiace svojho života a následne sa už 2 roky zdržiava na území Slovenskej republiky. Pobyt v trvaní dvoch mesiacov nie je pobytom obvyklým. Štátna príslušnosť je v tomto smere irelevantná. Skutočnosti ohľadne rodičov, že predtým žili spolu v Maďarskej republike sú pre posúdenie obvyklého pobytu maloletej tiež irelevantné. Otec sa v odvolaní zaoberal iba otázkou právomoci slovenských súdov a k dôvodom napadnutého uznesenia, ktorým bol upravený jeho styk s maloletou X. sa vôbec nevyjadril. Odvolací súd v zmysle § 212 ods. 2 písm. a/ OSP posudzoval i vecnú správnosť napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol v súlade so záujmami dieťaťa keď upravil dočasne styk s otcom, čím bude zachovaná možnosť udržiavať vzťah medzi otcom a maloletou. Keďže ide o predbežné opatrenie, vzťahy medzi účastníkmi sa ním upravujú iba dočasne, v nevyhnutnom rozsahu a miere. Konečnú úpravu vzťahov súd vykoná rozhodnutím vo veci samej, pričom konečná úprava môže byť vo väčšom (i menšom) rozsahu ako v nariadenom predbežnom opatrení. Vzhľadom na vek dieťaťa, jeho denný režim, odlúčenie od otca po dlhšiu dobu, je úprava styku po dobu 3 hodín každú nedeľu v týždni primeraná. Postupne si tam otec môže budovať vzťah s maloletou, spoznávať jej návyky, potreby a tým si vytvárať možnosť rozšírenia úpravy styku s maloletou v konečnom rozhodnutí, alebo v budúcnosti. Z rovnakých dôvodov je zatiaľ potrebná i prítomnosť matky pri styku otca s maloletou. Odvolací súd však apeluje na matku, že pri stretnutí otca s maloletou je ona iba psychickou oporou pre maloletú a nie je vhodné, aby zasahovala do stretnutia a činností, ktoré bude otec s maloletou vykonávať. Taktiež otec pri stretnutí s maloletou sa bude venovať výlučne jej. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že pri stretnutí musia vytvoriť pre dieťa pokojné prostredie a nebudú viesť medzi sebou konfliktné rozhovory. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.