KSNR/5CoE/71/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 5CoE/71/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614206741 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4614206741.2



Uznesenie Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej sudcov a JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421,, v mene ktorej koná advokát a konateľ doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinnej: N. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., Ľ. P. XXXX/X. K.., o vymoženie sumy 262,91 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti rozhodnutiu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 2. februára 2015, č. k. 7Er/923/2014-11, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Povinnej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Topoľčany (súd prvej inštancie, exekučný súd) uznesením zo dňa 02. 02. 2015, č. k. 7Er/923/2014-11 zastavil exekučné konanie a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. O trovách konania súdneho exekútora súd rozhodne samostatným uznesením. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 2, 3, § 167 ods. 2 a § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.

2. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že oprávnený podal proti povinnej návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 6778/06 zo dňa 21. 12. 2006, pre vymoženie sumy 262,91 eura s príslušenstvom a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie. Návrh bol spísaný súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., dňa 21. 05. 2014 do zápisnice. Súdny exekútor požiadal na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie - žiadosťou zo dňa 21. 05. 2014, ktorá bola Okresnému súdu Topoľčany doručená dňa 04. 08. 2014. Lustráciou v súdnom registri bolo zistené, že na základe rozhodcovského rozsudku označeného oprávneným za exekučný titul v tejto veci sa už viedlo exekučné konanie pod sp. zn. 7Er/346/2007.

3. Zo spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 7Er/346/2007 zistené, že dňa 16. 04. 2007 podal súdny exekútor JUDr. Milan Strieška žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. Ex 955/2007 zo dňa 10. 04. 2007. Žiadosť podal exekútor na základe návrhu oprávneného, ktorý je oprávneným aj v tejto veci, proti povinnej, ktorý je povinnou aj v tejto veci, pre vymoženie sumy 7 920,- Sk (262,91 eura) s príslušenstvom. Exekučným titulom, t. j. rozhodnutím, na základe ktorého oprávnený žiadal vykonať proti povinnej exekúciu, bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 6778/06 zo dňa 21. 12. 2006. Okresný súd Topoľčany udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5406 * 012778, dňa 17. 04. 2007. Uznesením Okresného súdu Topoľčany č. k. 7Er/346/2007-25 zo dňa 17. 05. 2010 súd vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. Uznesením Okresného súdu Topoľčany č. k. 7Er/346/2007-78 zo dňa 11. 05. 2012 bola exekúcia zastavená. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 12. 2012.

4. Exekučný súd uviedol, že medzi prekážky konania, ktoré nie je možné odstrániť, patrí aj prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) a jej existencia musí v každom štádiu konania viesť k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní prejedaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté vo veci samej a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t. j. nárok založený na rovnakom právnom dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností. Pre posúdenie, či je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci, nie je významné, ako bol skutok, ktorý bol predmetom konania, posúdený po právnej stránke. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, keď bol skutok súdom posúdený po právnej stránke nesprávne alebo neúplne.

5. Pokiaľ ide o účastníkov, nie je samo osobe významné, či majú tí istí účastníci v rôznych konaniach rozdielne procesné postavenie (napr. v jednom konaní vystupujú ako žalovaní a v druhom ako žalobcovia), resp. či v neskoršom konaní vystupujú z dôvodu singulárnej alebo univerzálnej sukcesie právni nástupcovia účastníkov skoršieho právoplatne skončeného konania. V občianskom súdnom konaní je pojem "zastavenie" spravidla pojmom procesným (napr. zastavenie konania pre prekážku začatého konania, zastavenie konania z dôvodu späťvzatia návrhu). V exekučnom konaní je však tento pojem širší, pretože exekúcia sa zastavuje z dôvodov procesných (napr. podľa § 57 ods. 1 písm. c/ EP), ale aj z dôvodov hmotnoprávnych (napr. § 57 ods. 1 písm. b/ EP). Ak sa preto v súvislosti s exekúciou používa pojem "zastavenie", nemožno ho vykladať len v jeho procesnom význame, teda ako postup súdu pri zistení, či nie sú splnené podmienky (ďalšieho) konania, pretože dôvodmi "zastavenia" exekúcie sú aj prípady, kedy je exekúcia hmotnoprávne neprípustná (zakázaná). Pre posúdenie, či exekúcia bola zastavená z dôvodov hmotnoprávnych alebo procesných je preto potrebné skúmať, konkrétne dôvody jej zastavenia. Pokiaľ ide o zastavenie exekúcie z dôvodu, že listina, na základe ktorej oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, bola posúdená za nespôsobilý exekučný titul, t. j. nemôže byť na základe nej vedená exekúcia, ide o zastavenie exekúcie z hmotnoprávnych dôvodov, ak touto listinou je rozhodcovský rozsudok a rozhodcovský súd, ktorý ho vydal, nemal na to právomoc, pretože konal na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy - § 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 53 ods. 5 OZ, alebo rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenia, ktoré sú právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi - § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Skúmaním rozhodcovského rozsudku z uvedených hľadísk sa súd zaoberá účinkami materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, z čoho nepochybne vyplýva, že skúma existenciu práva.

6. Rozhodnutie o zastavení exekúcie z uvedených dôvodov je potom rozhodnutím vo veci samej a tvorí prekážku rozhodnutej veci prípadnému novému konaniu o návrhu na vykonanie exekúcie na základe toho istého rozhodcovského rozsudku. Z rozhodnutia o zastavení exekúcie vo veci sp. zn. 7Er/346/2007 vyplýva, že exekúcia bola zastavená z dôvodu, že bol zistený rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, pričom aj samotné rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom rozhodcovský rozsudok je, vychádza z neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy - neplatnej rozhodcovskej doložky. Toho dôsledkom potom je, že rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom, pretože ho vydal orgán, ktorý na jeho vydanie nemal právomoc. Je teda nepochybné, že exekúcia vedená vo veci 7Er/346/2007 bola zastavená z hmotnoprávnych dôvodov, teda pri rozhodovaní bola skúmaná existencia práva vyplývajúceho z rozhodcovského rozsudku. V rámci skúmania procesných podmienok konania súd zistil, že konaniu v tejto veci vedenej pod sp. zn. 7Er/923/2014 predchádza iné konanie, ktoré je vedené na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 7Er/346/2007, ktoré tvorí konaniu v tejto veci prekážku res iudicata.

7. K uvedenému záveru súd dospel z dôvodu, že zistil, že obidve konania, sa týkajú tých istých účastníkov a tej istej veci (predmetom konania je vymáhanie nárokov vyplývajúcich z toho istého rozhodcovského rozsudku). Súd mal tiež za preukázané, že konanie vo veci vedenej pod sp. zn. 7Er/346/2007 bolo právoplatne skončené rozhodnutím vo veci samej, pretože exekúcia bola zastavená z hmotnoprávnych dôvodov, keď bol rozhodcovský rozsudok posúdený za nespôsobilý exekučný titul, čoho dôsledkom je, že na základe neho nie je možné viesť exekúciu. Oprávnený sa napriek tomu na základe toho istého rozhodcovského rozsudku domáha vykonania exekúcie proti povinnému podaním nového návrhu na vykonanie exekúcie. K zmene skutkových okolností od zastavenia exekúcie v konaní vedenom pod sp. zn. 7Er/346/2007 pritom nedošlo. Keďže prekážka res iudicata je procesnou prekážkou, ktorú nemožno odstrániť, súd aplikoval ustanovenia § 251 ods. 4, § 103 a § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a exekučné konanie zastavil. O trovách konania účastníkov súd rozhodol analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené. Záverom súd uviedol, že o trovách exekučného konania rozhodne samostatným uznesením po ich vyčíslení a preukázaní súdnym exekútorom v prípade, ak si náhradu trov exekúcie uplatňuje, v lehote troch pracovných dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (§ 365 ods. 1 písm. a/ CSP), nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP OSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

9. V predmetnej exekučnej veci oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie a súdny exekútor následne požiadal príslušný exekučný súd o vydanie poverenia. Oprávnený legitímne očakával, že exekučný súd pristúpil k legálnemu postupu, ktorý je určený ust. § 44 ods. 2 a nasl. Exekučného poriadku. V tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia so všetkými predpísanými náležitosťami vrátane odôvodnenia, pričom Exekučný poriadok voči tomuto uzneseniu pripúšťa podanie odvolania. Zamietnuť žiadosť o vydanie poverenia je exekučný súd oprávnený výlučne v prípade, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom. Exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale bez zákonného oprávnenia rozhodol uznesením o zastavení exekučného konania. V tejto súvislosti súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci 7Cdo 108/2012 zo dňa 23. 01. 2013.

10. V súvislosti s prekážkou res iudicata uviedol, že súd nesprávne aplikoval § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 a § 103 OSP, pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo unesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 EP v spojení s § 45 ods. 1 a 2 ZoRK aplikovať zásadu res iudicata. Exekučné konanie však nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Akékoľvek skončenie exekučného konania, preto nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zároveň poukázal na vôľu zákonodarcu, ktorý v EP úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Zákonodarca nepochybne nemal v úmysle, aby táto vada konania bola uplatňovaná použitím § 251 ods. 4 OSP, keďže obdobnú vadu konania, litispendenciu EP v ust. § 36 ods. 3 obsahuje. Ak by táto vada konania mala byť aplikovaná prostredníctvom § 251 ods. 4 OSP, nebolo by potrebné ju zakotviť priamo v exekučnom poriadku.

11. Vzhľadom k uvedenému súd porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom, a to najmä tým, že v exekučnom konaní nebolo rozhodované o návrhu na vydanie poverenia, pričom pri negatívnom rozhodnutí má oprávnený právo na podanie odvolania voči tomuto rozhodnutiu. Exekučný súd prekročil právomoc v danej fáze neprípustným spôsobom rozhodol o zastavení exekučného konania. Rozhodnutie a postup súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia prípustnosti aplikácie prekážky rozhodnutej veci v exekučnom konaní.

12. Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

13. Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Topoľčany. Zákonný sudca súdu prvej inštancie predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu s vyjadrením, že odvolaniu nemieni vyhovieť. 14. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

16. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 103 ods. 1 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa § 161 ods. 1 CPS, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

Podľa § 161 ods. 2 CPS, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 230 CPS, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

17. Exekučné konanie sa začalo spísaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice zo dňa 21. 05. 2014 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu: Záhradnícka 60, Bratislava v neprospech povinnej o vymoženie pohľadávky vo výške 262,91 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., Bratislava, Karloveské rameno 8, sp. zn. SR 6778/06 zo dňa 21. 12. 2006, právoplatný dňa 15. 01. 2007 a vykonateľný dňa 18. 01. 2007. Exekučným titulom bola povinnej (žalovanej) uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému (žalobcovi) sumu 7 920,- Sk, úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 7 680,- Sk od 20. 09. 2006 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 3 394,- Sk, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Odvolací súd po preskúmaní splnenia podmienok konania vo veci rozhodol napadnutým uznesením tak, že exekučné konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. O trovách súdneho exekútora súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

18. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Konanie sa týka tých istých osôb aj vtedy, keď majú rovnaké osoby v rôznych súdnych konaniach rozdielne procesné postavenie (v jednom konaní vystupujú ako žalobcovia, v druhom ako žalovaní). Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak v konaní ide o rovnaký nárok, ktorý je vymedzovaný z rovnakých skutkových okolností (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/168/2008).

19. Odvolací súd pri preskúmaní správnosti napadnutého uznesenia preskúmal aj obsah uznesenia č. k. 7Er/346/2007-78 zo dňa 11. 05. 2012 a uznesenie odvolacieho súdu č. k. 25CoE/169/2012-105 zo dňa 31. 10. 2012, na ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukazoval a zistil, že v tomto konaní vystupuje rovnaký oprávnený - POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598 a rovnaká povinná - N. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y.. Predmetnom exekučného konania vedeného pod sp. zn. 7Er/346/2007 bolo vymoženie istiny 7 920,- Sk (262,91 eura) s príslušenstvom na podklade rovnakého exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., sp. zn. SR 6778/06 zo dňa 21. 12. 2006. V exekúcii vedenej pod sp. zn. 7Er923/2014 je predmetom konania rovnaká suma 262,91 eura. Exekučné konanie vedené pod sp. zn. 7Er/346/2007 bolo právoplatne zastavené dňa 06. 12. 2012, a to rozhodnutím Okresného súdu Topoľčany č. k. 7Er/346/2007-78 zo dňa 11. 05. 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 25CoE/169/2012-105 zo dňa 31. 10. 2012.

20. Odvolací súd k predmetnej veci uvádza, že vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam dospel pri preskúmaní správnosti napadnutého uznesenia k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie a vzhľadom k tomu napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, a preto ho s poukazom na ust. § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Odvolací súd sa taktiež v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, na ktoré v ďalšom odkazuje (§ 219 ods. 2 OSP). Odvolací súd na podporu správnosti napadnutého uznesenia poznamenáva, že existencia prekážky res iudicata v exekučnom konaní nie je upravená priamo v Exekučnom poriadku, a to vzhľadom k tomu, že nie je v zásade možná, resp. opodstatnená. Neplatí to však bezvýnimočne, a je potrebné posudzovať každý jednotlivý prípad, či k prekážke „rozsúdenej veci“ v exekučnom konaní došlo. Posúdenie prekážky res iudicata v exekučnom konaní závisí od toho, či v danej veci prišlo k zmene okolností, ktoré odôvodňujú nové exekučné konanie v identickej exekučnej veci (napríklad doposiaľ nevykonateľné rozhodnutie sa stane vykonateľným, povinný po skončení exekúcie nadobudne exekvovateľný majetok, oprávnený v novom exekučnom konaní zaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia, a pod.). Pokiaľ tomu tak nie je, a dôvody, pre ktoré skončilo predchádzajúce exekučné konanie trvajú naďalej, konštatovanie prekážky res iudicata ako neodstrániteľnej prekážky podmienok konania exekučným súdom je plne namieste. Keďže v danom prípade došlo k právoplatnému skončeniu exekučného konania (uznesením o zastavení exekúcie) medzi tými istými účastníkmi, na základe toho istého exekučného titulu, pre vymoženie tej istej pohľadávky, možno konštatovať, že je daná prekážka „ právoplatne rozsúdenej veci“.

21. Odvolací súd má za to, že aj v exekučnom konaní sa treba zaoberať tým, či sú dané podmienky konania, a to vrátane prekážky právoplatne rozsúdenej veci. Preto pokiaľ súd prvej inštancie zistil existenciu tejto neodstrániteľnej prekážky podmienok konania a zaoberal sa ňou, postupoval v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou. Súd prvej inštancie v danej veci rozhodoval v štádiu exekučného konania, v ktorom posudzoval splnenie procesných predpokladov, za ktorých sa súdnemu exekútorovi udeľuje poverenie na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), pričom dospel k záveru, že konanie trpí neodstrániteľnou prekážkou v podmienkach konania - res iudicata. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že exekučný súd je už v štádiu posudzovania povinný ex offo skúmať podmienky konania, a to ešte pred preskúmavaním veci samej. Pri posudzovaní súladu žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, dochádza už k preskúmavaniu merita veci. Tomu však musí predchádzať postup skúmania splnenia procesných podmienok konania, vrátane prekážky právoplatne rozsúdenej veci. V prípade zistenia tejto neodstrániteľnej prekážky súd konanie zastaví podľa § 162 ods. 2 CSP (čo platí aj pre exekučné konanie s poukazom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku), bez skúmania merita veci postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, teda tak ako to urobil súd prvej inštancie.

22. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd nevzhliadol žiadne nedostatky v rozhodnutí exekučného súdu, ktoré by odvodňovali procesný postup podľa § 389 ods. 1 v spojení s § 391 ods. 1 CSP, a teda v dôsledku ktorých by vyhovel odvolaniu oprávneného.

23. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo výroku vecne správne, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

24. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že inak úspešnej povinnej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože jej žiadne nevznikli a ani si ich neuplatnila.

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).