KSNR/5CoE/132/2015


(zdroj)
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 5CoE/132/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4106207997 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4106207997.1



Uznesenie Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s. r. o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, v mene ktorej koná advokát a konateľ Doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinnému: X. A., nar. XX. XX.XXXX, bytom J., O. XXXX/XX, t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom Mesto Vráble, so sídlom Hlavná 1221, o vymoženie sumy 293,44 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 26. apríla 2011, č. k. 23Er/348/2006-19, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti upravujúcej zastavenie exekúcie p o tvrdzuje. Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

odôvodnenie:

Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa, exekučný súd) napadnutým uznesením zo dňa 26. 04. 2011, č. k. 23Er/348/2006-19 vyhlásil exekúciu vedenú pred týmto súdom pod sp. zn. 23Er/348/2006 za neprípustnú a následne ju zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, so sídlom Exekútorského úradu Šaľa, P. Pazmáňa 49/3, trovy exekúcie vo výške 124,11 eura, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 39, § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 2, § 3, § 14 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 23 ods. 1, 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Zb. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1, § 196, § 199, § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 1 a § 240 ods. 1 Exekučného poriadku. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že návrhom zo dňa 12. 03. 2006 požiadal oprávnený súdneho exekútora, JUDr. Ľubomíra Pekára, so sídlom Exekútorského úradu v Šali, P. Pázmaňa 49/3, Šaľa, o vykonanie exekúcie vo svoj prospech. Exekučné konanie začalo dňa 10. 04. 2006. Exekučným titulom je Notárska zápisnica č. N 5750/2005, NZ 52473/2005, NCRLs 51813/2005 napísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, so sídlom v Partizánskom, Generála Svobodu 1069/4, dňa 05. 11. 2005. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo Okresným súdom Nitra súdnemu exekútorovi udelené dňa 12. 05. 2006 pod číslom 5403 018677*. Podaním doručeným Okresnému súdu Nitra dňa 22. 11. 2010 oprávnený žiadal, aby súd zmenil poverenie na vykonanie exekúcie a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, Bratislava. Súdny exekútor v podaní zo dňa 24. 02. 2011 vyjadril súhlas so zmenou exekútora a vyúčtoval si trovy doterajšieho exekučného konania vo výške 138,46 eura. Zároveň predložil exekučný spis sp. zn. EX 1712/06. Súd po preskúmaní súdneho spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 14. 06. 2005 zmluvu o úvere č. 4420480, súčasťou ktorej bolo aj splnomocnenie, ktorým povinná osoba splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice (exekučný titul), t. j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu na celý jej majetok do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Keďže povinný nesplnil záväzok zo zmluvy, bola spísaná notárska zápisnica, kde za povinnú osobu konal a zápisnicu podpísal splnomocnený advokát Mgr. Tomáš Kušnír, ktorý dlh v plnom rozsahu, čo do základu aj do výšky uznal a zároveň vyhlásil, že dlh, ktorý je opísaný v notárskej zápisnice povinný splatí v lehote do 05. 12. 2005, v opačnom prípade vyjadril súhlas s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Súd s poukazom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že splnomocnenie (dohoda o splnomocnení), ktoré je súčasťou zmluvy o úvere je v zmysle § 39 OZ považované za neplatný právny úkon, na základe ktorého nemohlo dôjsť Mgr. Kušnírom k uznaniu právneho záväzku (dlhu), a teda k vydaniu a podpísaniu notárskej zápisnice, ktorá je podkladom pre toto exekučné konanie. Z ustanovenia § 574 ods. 2 OZ jasne vyplýva, že dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná, pričom konanie povinného o splnomocnení Mgr. Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v mene povinného uznal jeho záväzok, považuje súd za konanie, ktoré je v rozpore so zákonom. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere a splnomocnení Mgr. Kušníra neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, teda v tom čase nemohla povinná osoba realizovať svoje právo dlh uznať a nemohla následne splnomocniť Mgr. Kušníra na také právo a z toho vyplýva aj nevedomosť povinnej osoby o splatení svojho dlhu v lehote určenej v exekučnom titule. Na základe vyššie uvedených skutočností súd musel postupovať v zmysle § 58 ods. 1 EP a rozhodnúť s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) EP o neprípustnosti exekúcie a následne o jej zastavení. Súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že poverenému súdnemu exekútorovi pri vykonávaní exekúcie vznikli nevyhnutné trovy exekúcie, k zaplateniu ktorých zaviazal oprávneného z dôvodu, že zastavenie exekúcie zavinil oprávnený, pretože predložil návrh na vykonanie exekúcie na poklade exekučného titulu, ktorý na základe vyššie uvedených skutočností bol vydaný v rozpore so zákonom, teda je neplatný. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 138,46 eura, z toho podľa § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 vyhlášky vo výške 55,79 eura (46,48 eura + 20% DPH) za 7 začatých hodín (380 min) exekučnej činnosti - žiadosť o udelenie poverenia, upovedomenia o začatí exekúcie, žiadosť o udelenie súhlasu k vykonaniu exekúcie predajom nehnuteľnosti, oznámenie, príprava podkladov na súpis hnuteľných vecí, žiadosť o poskytnutie súčinnosti - dopravný inšpektorát, mestský úrad, REGOB- 3x, upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností, upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva, spracovanie vzniknutých trov, podľa § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s ods. 3 a § 15 vyhlášky vo výške 15,92 eura (13,28 eura + 20% DPH) - získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného, podľa § 22 vyhlášky náhradu hotových výdavkov vo výške 59,64 eura - poštovné (22,32 eura), spotrebný materiál (6,12 eura), cestovné náhrady 31,20 eura (26 eur + 20% DPH) a podľa § 23 vyhlášky náhrada za stratu času vo výške 7,11 eura (5,94 eura + 20% DPH). Súd nepriznal poverenému súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 7,97 eura vrátane DPH špecifikovanú v zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky za úkon „spracovanie vzniknutých trov exekúcie“ v trvaní 30 min, pretože mal za to, že tento úkon nevedie k účelnému vymáhaniu pohľadávky oprávneného, ale ide o administratívnu prácu súvisiacu s výkonom exekučnej činnosti, ktorá je zahrnutá v odmene súdneho exekútora, a preto mu odmena za tento úkon nepatrí. Súd ďalej súdnemu exekútorovi nepriznal 20 % DPH z náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času vo výške 6,39 eura, pretože podľa § 196 EP sa o DPH zvyšuje odmena súdneho exekútora a nie náhrada hotových výdavkov, resp. náhrada za stratu času a jej priznanie by bolo v rozpore so zákonom. S poukazom na uvedené skutočností súd rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti uznesenia. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil. Uviedol, že súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol a poukázal na § 44 ods. 2 EP. Poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie môže súd iba v prípade, ak nezistí žiaden rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V prípade zistenia nedostatkov mal súd žiadosť súdneho exekútora zamietnuť. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia exekučný súd, ktoré mu bolo udelené dňa 12. 05. 2006. Z uvedeného vyplýva, že notárska zápisnica bola predmetnom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi. Súd však v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, a preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Predmetné plnomocenstvo preskúmal aj notár JUDr. Ondrej Ďuriač pri spísaní notárskej zápisnice a taktiež sa ním zaoberal aj exekučný súd pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom pre účely vydanie poverenia súdnemu exekútorovi. Ďalej namietal tvrdenia exekučného súdu o vadnosti udeleného plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice. V predmetnej veci ide o hmotnoprávne zastúpenie povinného, ktoré bolo udelené advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi. V súvislosti s plnomocenstvom poukázal na to, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2005 plnomocnestvo v zmysle § 33b OZ odvolať, avšak tak neurobil. Nesúhlasil s tvrdením súdu, že v čase uzatvorenia zmluvy dlh neexistoval a nebola známa ani jeho výška, a preto v tom čase povinný nemohol realizovať svoje právo dlh uznať a taktiež nemohol realizovať na takéto právo splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra. Formulácia uvedená v plnomocenstve je určitá. V zmysle právnych predpisov platných v danom čase nevyplýva povinnosť určiť pri uznaní záväzku výšku uznania záväzku presným číselným vyjadrením. Oprávnený uviedol, že žiaden zákon nepredpisuje povinnú účasť pri spisovaní exekučnej notárskej zápisnice, čo vyplýva aj zo znenia § 41 ods. 2 EP. Konštatoval, že jednou z podstatných náležitostí notárskej zápisnice ako spôsobilého exekučného titulu je aj uvedenie právneho záväzku - teda uznanie určitého existujúceho právneho záväzku. V prípade peňažných dlhov, resp. záväzkov ide v praxi o uznanie dlhu, resp. o uznanie záväzku zo strany dlžníka. Aj napriek tomu, že notárska zápisnica je rýdzo procesnoprávnym inštitútom, nadväzuje tento inštitút na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Poukázal na rozdiel medzi uznaním dlhu podľa hmotného práva a podľa procesného práva. Oprávnený mal za to, že notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou záväzku. Predmetná notárska zápisnica obsahuje všetky zákonné náležitosti a navyše náš právny poriadok pripúšťa, aby sa v jednej notárskej zápisnici spísal právny záväzok a súčasnej sa udelil aj súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou a s exekúciu. Zdôraznil, že zákon za istých podmienok dovolil, aby si účastníci hmotnoprávneho vzťahu zabezpečili exekučný titul bez toho, aby ich vec z hľadiska hmotného práva preskúmal v občianskom súdnom konaní a vyniesol o tom definitívne a záväzné rozhodnutie súd. Ak by mal exekučný súd vykonať takéto preskúmanie vo veci v rámci exekučného konania, muselo by to byť v zákone výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie ide nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Záverom poukázal na § 392 ods. 1. ObZ, z ktorého vyplýva, že predmetným uznesením súdu, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú, hoci nedošlo počas celého trvania exekučného konania k zmene skutkového ani právneho stavu, nastane v prípade nadobudnutia jeho právoplatnosti a následného zastavenia exekúcie situácia, kedy si oprávnený už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, pretože pohľadávka oprávneného už bude premlčaná. V súvislosti s priznanými trovami exekúcie súdnemu exekútorovi, na náhradu ktorých bol oprávnený zaviazaný uviedol, že z predloženej časovej špecifikácie trov súdneho exekútora je evidentné, že zo strany súdneho exekútora dochádza k duplicitnému počítaniu odmeny za úkon exekučnej činnosti. Viaceré položky sú účtované za obsahovo zhodné úkony, t. j. odmeňované sumou 6,64 eura aj 3,32 eura, konkrétne ide o žiadosť o udelenie poverenia a získanie poverenia na vykonanie exekúcie, upovedomenie o začatí exekúcie a doručenie upovedomenie o začatí exekúcie, upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti a doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie. Dňa 07. 09. 2012 doručil oprávnený návrh na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c.) OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorým žiadal predložiť prejudiciálne otázky Súdnemu dvoru EÚ v znení: 1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstvo, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy; 2. či je v súlade s čl. 17 a č. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie prvostupňového súdu procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 58 ods. 1 Zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Podľa § 41 ods. 3 Exekučného poriadku ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c/ vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút. Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 43 Občianskeho zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že oprávnený sa svojím návrhom spísaným dňa 12. 03. 2006 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na sumu 293,44 eura s príslušenstvom. Ako exekučný titul označil notársku zápisnicu uloženú v Zbierke listín pod číslom N 5750/2005, NZ 52473/2005, NCRLs 51813/2005 zo dňa 05. 11. 2005 spísanú notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom v Partizánskom, Generála Svobodu 1069/4. Súd prvého stupňa poveril súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára dňa 12. 05. 2006 výkonom exekúcie. Oprávnený podaním doručeným exekučnému súdu dňa 22. 11. 2010 žiadal, aby súd poveril vykonaním predmetnej exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. S predmetnou zmenou poverený súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár súhlasil a vyúčtoval si trovy exekúcie vo výške 138,46 eura. Následne súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením o neprípustnosti exekúcie, ktorú zároveň zastavil a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie vo výške 124,11 eura. Odvolací súd k veci uvádza, že exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011). Súdy v danom prípade v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť predmetnej notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Skúmali, či bol exekučný titul - notárska zápisnica vydaný v súlade so zákonom, realizovali len svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Vydaním poverenia na vykonanie exekúcie táto povinnosť pre exekučný súd nezaniká, naopak aj počas exekučného konania (po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie) je povinný skúmať, či exekučný titul bol vydaný v súlade so zákonom. Je potrebné uviesť, že exekučný súd nevykonáva dokazovanie tak, ako je to v konaní pred súdom prvého stupňa. Exekučný súd v danom prípade preskúmal exekučný titul - notársku zápisnicu a Zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinným, pod zistený skutkový stav podriadil príslušnú právnu úpravu a vo veci rozhodol. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými pre vec podstatnými otázkami a závery vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu. V prejednávanej veci niet sporu o tom, že skutkový a právny základ exekučného titulu je zmluva o úvere č. 4420480, uzatvorená účastníkmi konania dňa 14. 06. 2005, ktorou sa oprávnený zaviazal ako veriteľ poskytnúť povinnému ako dlžníkovi úver a povinný sa zaviazal zaplatiť mu tento úver zvýšený o príslušné poplatky a trovy. Zároveň povinný ako dlžník podľa tejto zmluvy splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, alebo pre exekúciu do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Vzhľadom k tomu, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti a musí byť spísaná predpísaným spôsobom, je potrebné pri tomto exekučnom titule skúmať, či povinný, ktorý notársku zápisnicu osobne nespísal, ale na spísanie notárskej zápisnice splnomocnil ďalšiu osobu (Mgr. Tomáša Kušníra), bol pri tomto úkone riadne zastúpený, a či povinného takéto vyhlásenie o uznaní záväzku obsiahnuté v notárskej zápisnici zaväzuje. V prípade splnenia zákonných náležitostí treba notársku zápisnicu považovať za verejnú listinu, ktorá osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. S poukazom na vyššie uvedené súd prvého stupňa správne preskúmaval plnomocenstvo udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere, a rovnako správne sa zaoberal aj tým, či Mgr. Tomáš Kušnír mohol zastupovať povinného pri spisovaní notárskej zápisnice v zmysle ust. § 22 ods. 2 OZ, podľa ktorého z možnosti zastupovať sú vylúčené osoby, ktorých záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného, pretože právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2, v zmysle § 39 OZ spôsobujú absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. V tomto smere odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa prijal záver, že plnomocenstvo udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere nie je platným právnym úkonom, v dôsledku čoho Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinného, a to pre rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle ust. § 22 ods. 1 OZ. Uvedený rozpor podľa názoru odvolacieho súdu spočíval v tom, že právny zástupca povinného, ktorý ho pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupoval, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, v dôsledku čoho v prípade Mgr. Tomáša Kušníra išlo o osobu známu iba oprávnenému a zvolenú výlučne oprávneným bez možnosti ovplyvnenia tohto výberu povinným. Ďalej je potrebné uviesť, že zmluvná voľnosť povinnej pri zvolení si splnomocneného zástupcu bola obmedzená natoľko, že pri jedinej možnej variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej Zmluvy o úvere, nemožno hovoriť o žiadnej slobodnej vôli. Odvolací súd poukazuje aj na to, že zastúpenie na základe plnomocenstva vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiadny dlh neexistoval, nebola známa ani jeho výška, a preto povinný nemohol ani dlh uznať, či splnomocniť iného na takéto uznanie, pretože nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Z uvedených dôvodov treba túto dohodu považovať v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Pokiaľ teda plnomocenstvo nebolo udelené platne, nemohli z neskorších právnych úkonov uskutočnených splnomocneným zástupcom vzniknúť právne účinky pre osobu v mene ktorej konal. Ak teda z neplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkonu v mene povinného, ani predložená notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Navyše je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že súčasťou notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie zástupcu povinného o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorú si určil pravdepodobne zástupca povinného sám, bez toho, aby mu povinný udelil na takýto úkon plnú moc. Následkom uvedeného konania zástupcu povinného je, že povinný bol zaviazaný na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemal vedomosť, rovnako ako nemal vedomosť ani o výške, ktorú má zaplatiť. V preskúmavanej veci súd v exekučnom konaní správne konštatoval skutočnosť, že notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Podstatnou a z hľadiska posúdenia správnosti úvahy súdu prvého stupňa dôležitou skutočnosťou je, že splnomocnenie, ktoré udelil povinný v Zmluve o úvere, je koncipované široko a všeobecne. Povinný splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinný vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. Povinnému bolo už v tom čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku „uznaného“ dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Pretože splnomocnenie, koncipované tak, ako je obsiahnuté v Zmluve o úvere, vytvára široký priestor pre konanie a právne úkony splnomocnenca, správne ho súd prvého stupňa považoval za neplatné. Keďže predmetná notárska zápisnica aj podľa názoru odvolacieho súdu nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, pretože bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu, odvolací súd považoval postup súdu prvého stupňa, ktorý exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, za správny, pričom nepovažoval za potrebné vyporiadavať sa v tomto rozhodnutí so všetkými argumentmi uvádzanými oprávneným v písomne podanom odvolaní. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, preto s poukazom aj na dôvody uvedené v tomto rozhodnutí odvolací súd podľa § 219 ods. 1 OSP napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Záverom odvolací súd uvádza, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a v časti zastavenia exekúcie podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil. Posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách exekúcie nebolo predmetom odvolacieho konania v zmysle ust. § 374 ods. 4 OSP. Vzhľadom k tomu, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu o podanom odvolaní došlo k zmene Exekučného poriadku zákonom č. 299/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233//1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, ktorý nadobudol účinnosť 1. novembra 2013 okrem čl. I bodov 55 a 56, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2014, odvolací súd nemohol preskúmavať aj výrok napadnutého uznesenia o trovách konania, keďže v Exekučnom poriadku sa v ustanovení § 58 ods. 6 slová „je odvolanie prípustné“ nahradili slovami „nemožno podať mimoriadne dovolanie“. Od 1. novembra 2013 teda ustanovenie § 58 ods. 6 znie: Proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie. V ustanovení § 243b ods. 1 (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. novembra 2013 citovaného zákona č. 299/2013 Z. z.) exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. Podľa § 243b ods. 3 o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. Podľa § 202 ods. 2 OSP odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Podľa § 374 ods. 4 OSP proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Napadnuté uznesenie, v ktorom bolo rozhodnuté aj o trovách konania (trovách exekúcie) vydal vyšší súdny úradník pred 1. novembrom 2013, pričom ním došlo k zastaveniu exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku a Exekučný poriadok od 1. novembra 2013 v takomto prípade neumožňuje o podanom odvolaní proti takémuto uzneseniu rozhodovať podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. Z uvedeného vyplýva, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu o podanom odvolaní je treba pri rozhodovaní o trovách exekúcie vychádzať z platného a účinného ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, ktoré neumožňuje podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania (teda aj trov exekúcie), takže o podanom odvolaní v časti výroku o trovách exekúcie rozhodne sudca Okresného súdu Nitra. Od 1. novembra 2013 totiž zákon nepripúšťa odvolanie proti výroku o náhrade trov konania, teda aj trov exekúcie a už nie je možné, aby o takomto odvolaní rozhodoval krajský súd ako súd odvolací. Oprávnený v odvolaní žiadal prerušiť konanie, preto odvolací súd preskúmal prípustnosť takéhoto postupu v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ OSP. Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie platí len pre taký vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, t. j. súdom, proti rozhodnutiu ktorého nemožno podať žiaden opravný prostriedok, zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, že všeobecný súd môže prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru ES návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len na návrh účastníka konania, avšak predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikujú ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem. Predpokladom povinnosti zahájiť konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je pre riešenie daného prípadu relevantná (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 388/2010 z 19. Októbra 2010). Súdny dvor má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania, keďže okresný a krajský súd aplikovali a interpretovali v tomto konaní vnútroštátne práve predpisy (Občiansky zákonník, Exekučný poriadok a zákon č. 244/2002 Z. z.). S poukazom na to, že odvolací súd nie je súdom poslednej inštancie, v konkrétnej veci bolo rozhodnuté na základe vnútroštátneho práva a okolností prípadu, odvolací súd nevidel význam pre postup v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Podľa odvolacieho súdu zmyslom predbežnej otázky oprávneného nebolo zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, ale rozhodnúť spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii všeobecných súdov Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd navrhnuté otázky určené Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev za neopodstatnené a irelevantné, preto odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania v zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c/ OSP zamietol. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam rozhodol odvolací súd tak, ako uviedol vo výrokovej časti tohto uznesenia. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 4 a ustanovenie § 142 ods. 1 OSP. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.