KSNR/5Co/228/2017


(zdroj)
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 5Co/228/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413207370 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4413207370.1



Uznesenie Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: Lawyer Partners a. s., so sídlom Bratislava, Prievozská 37, IČO: 35944471, proti žalovanému: D. R., bytom F. H. XX, o zaplatenie 7,96 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 12. apríla 2017, č. k. 7Ro/213/2013-29, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) uznesením zo dňa 12. apríla 2017, č. k. 7Ro/213/2013-29 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) konanie zastavil a zároveň rozhodol, že žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobným návrhom domáha voči žalovanému zaplatenia 7,96 eura (240,- Sk). Listom zo dňa 24. 03. 2013 adresovaným súdu prvej inštancie právna zástupkyňa žalobcu oznámila, že žalobca v roku 2006 doručil súdu prvej inštancie štandardné nosiče obsahujúce návrhy na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh, ktoré boli podpísané zaručeným elektronickým podpisom a ich súčasťou mali byť aj sprievodné listy zo dňa 30. 03. 2006, 24. 06. 2006 a 19. 10. 2006. Na uvedené podania mal reagovať súd prvej inštancie listom, ktorým oznámil žalobcovi, že nemá k dispozícii elektronickú podateľňu, v dôsledku čoho nespĺňa podmienky zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise, a preto žalobcovi vrátila elektronické dokumenty. Ústavný súd SR resp. Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že postup súdu pri prijímaní daných podaní nebol legálny a došlo tým k porušeniu základných práv žalobcu. Zároveň bolo oznámené, že žalobca doručuje 46 DVD nosičov obsahujúcich žalobné návrhy spolu s prílohami.

2. Poplatková povinnosť žalobcu vznikla podaním žaloby vo výške 16,50 eura za žalobu podľa položky 1a) Sadzobníka súdnych poplatkov. Keďže súdny poplatok zaplatený nebol, súd vyzval žalobcu na jeho zaplatenie výzvou zo dňa 21. 10. 2014 (správne malo byť uvedené dňa 20. 07. 2015, uvedené odvolací súd vyhodnotil ako zrejmú chybu v písaní), ktorú prevzal žalobca dňa 27. 07. 2015. O následkoch nezaplatenia súdneho poplatku súd žalobcu riadne poučil. Žalobca v uvedenej lehote a ani ku dňu vyhotovenia tohto uznesenia súdny poplatok nezaplatil. V danom prípade súd konanie zastavil podľa § 10 odsek 1 zákona číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, pretože žalobca súdny poplatok za žalobu nezaplatil ani po uplynutí stanovenej lehoty, o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku bol poučený a súd vo veci samej ešte konať nezačal . Výška súdneho poplatku za žalobu predstavuje 16,50 eura podľa položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov citovaného zákona. S argumentáciou žalobcu o nemožnosti súdu vyrubiť súdny poplatok za žalobu sa súd nestotožnil.

3. Ďalej súd poukázal na Nález Ústavného súdu SR z 24. 06. 2008, sp. zn. II US 148/2008, v ktorom bolo vyslovené porušenie základného práva žalobcu na súdnu ochranu neprijatím podania, pričom sa však jednalo len o podanie z 24. 07. 2006 urobeného žalobcom elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom s tým, že právne účinky tohto podania zostávajú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Ak súd vychádza z citovaného nálezu Ústavného súdu SR, že žalobca podal v roku 2006 právne účinným spôsobom žalobný návrh v elektronickej podobe, tak treba rešpektovať aj právne účinky, ktoré toto konanie vyvolalo. Vyplýva z neho aj príkaz pre súd prvej inštancie, opätovne sa zaoberať podaním žalobcu ako žalobným návrhom. Základným predpokladom pre naplnenie tohto príkazu je, že žalobca po rozhodnutí Ústavného súdu SR znovu predloží Okresnému súdu, v tejto veci Okresnému súdu Nové Zámky, pôvodné podanie. Znamená to, že žalobcu zaťažuje povinnosť prvoinštančnému súdu doručiť pôvodné podanie z roku 2006, urobené elektronickou formou a podpísané zaručeným elektronickým podpisom (nie iné podanie). Z obsahu spisu však vyplýva, že žalobca tak neurobil. Ničím nedoložil, že podanie označené ako žaloba na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 620,- Sk zo dňa 23. 03. 2006 a doručené súdu dňa 26. 03. 2013 je identické s tým podaním, doručeným Okresnému súd Nové Zámky na DVD nosiči v roku 2006, na ktoré sa jednak vzťahuje citovaný nález Ústavného súdu SR a v tej spojitosti aj záver, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia. Za tejto situácie tak poplatková povinnosť žalobcovi vznikla nie ešte v roku 2006, ale až dňa 26. 03. 2013, a preto trojročná lehota na vyrubenie súdneho poplatku uvedená v § 13 ods. 1 citovaného zákona neuplynula.

4. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože mal za preukázané, že nezaplatením súdneho poplatku zo žaloby žalobcom tento zavinil zastavenie konania.

5. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie poukazujúc na § 205 ods. 2 písm. a/ OSP, v ktorom navrhol, aby Krajský súd v Nitre ako súd odvolací zrušil napadnuté uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože jeho názoru mu postupom prvoinštančného súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Poukázal na to, že žalobou na vydanie platobného rozkazu podanou dňa 30. 03. 2006 na Okresnom súde Nové Zámky sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny s príslušenstvom, ktorým boli trovy súdneho konania včítane trov právneho zastúpenia. Podanie v tejto veci urobil elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, t. j. zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Okresný súd Nové Zámky odmietol takto urobené podanie prijať a DVD nosiče vrátil žalobcovi späť. O prípustnosti tohto podania rozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý Sťažnosť ako podanú oneskorene, rozhodnutím III. ÚS 131/07 odmietol. Následne sa preto žalobca domáhal vyslovenia porušenia svojho práva na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. Tento súd dňa 16. 06. 2009 o sťažnosti žalobcu č. 3824/08, 3274/08, 3377/08, 3505/08, 3526/08, 3741/08, 3786/08, 3807/08, 54252/07, 15055/08, 29548/08, 29551/08, 29552/08, 29555/08, 29557/08 jednomyseľne rozhodol Rozsudkom okrem iného o tom, že prišlo k porušeniu Článku 6 ods.1 Dohovoru. Európsky súd pre ľudské práva jednomyseľne rozhodol, že Okresný súd Nové Zámky porušil žalobcovi právo na spravodlivé súdne konanie. V obdobných, resp. skutkovo totožných konaniach na Ústavnom súde Slovenskej republiky (podania podané žalobcom rovnakým spôsobom na DVD nosiči na všeobecných súdoch v Slovenskej republike), kde nebola sťažnosť podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky podaná oneskorene, vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky záver, že Okresný súd ... porušil základné právo obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a. s., na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neprijatím je podania z ... urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom a zároveň prvoinštančnému súdu prikázal konať vo veci predmetného podania obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a. s. (pôvodne B., a. s.), podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Ďalej vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky uvedených Nálezoch záver, že Fyzické osoby alebo právnické osoby sú oprávnené podať (doručiť) všeobecnému súdu podanie, a teda aj žalobný návrh aj elektronickou formou podpísaný zaručeným elektronickým podpisom, v zmysle príslušných právnych predpisov. Aj z ústavného imperatívu „konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“ uvedeného v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, možno vyvodiť príkaz adresovaný všetkým štátnym orgánom, a teda aj všeobecným súdom prijať každé podanie uskutočnené spôsobom, ktorý predpokladá a ustanovuje zákon. Ak tak dotknutý štátny orgán, v danom prípade všeobecný súd, neurobí, dopustí sa neprípustného zásahu do základných práv dotknutej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorému treba priznať ústavnoprávnu ochranu. Konanie, resp. nečinnosť dotknutého štátneho orgánu, ktorým tento nerešpektuje ústavný príkaz konkretizovaný v dotknutých ustanoveniach zákona, predstavuje porušenie základného práva aj za okolností, keď tento štátny orgán sám priamo nespôsobil stav, ktorý mu reálne znemožňuje nakladať s podaním fyzickej alebo právnickej osoby v čase jeho doručenia spôsobom ustanoveným zákonom.

6. Ďalej v Náleze vyslovil záver, že Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bolo v záujme účinnej ochrany jej práv, aby v zmysel čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. d/ zákona o ústavnom súde obnovil stav pred porušením označených práv sťažovateľky. Preto ústavný súd vydal okresnému súdu príkaz, aby vo veci jej podania z ... opätovne konal podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (bod 2 výroku nálezu). V súlade s týmto príkazom bude povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberať podaním sťažovateľky z ... ako žalobným návrhom, ktorý bol urobený zákonom ustanovenou formou a postupovať vo vzťahu k nemu podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Na tomto zásadnom závere nemôže nič zmeniť prípadná okolnosť, že z technických príčin nemôže súd podanie žalobcu zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. I tak bude povinnosťou okresného súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia.

7. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že Okresnému súdu Nové Zámky doručil opätovne podania, o ktorých Európsky súd pre ľudské práva rozhodol Rozsudkom tak, že Okresný súd Nové Zámky porušil právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie. V súlade s uvedeným Nálezom žalobca mal a má za to, že účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania, t. j. s účinnosťou ku dňu 30. 03. 2006. Je preto potrebné vychádzať zo záveru, že návrh na vydanie platobného rozkazu v tejto konkrétnej veci, voči ktorej smeruje toto odvolanie a v ktorej súd prvej inštancie zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, na ktorého zaplatenie vyzval žalobcu až v roku 2013, bol podaný dňa 30. 03. 2006. Podotkol, že o tejto skutočnosti je Okresný súd Nové Zámky dostatočne informovaný, nakoľko predmetný Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva sa týkala porušenia práv, ktorých sa dopustil tento súd. Považuje preto za neprípustné, aby sa od žalobcu požadovalo preukazovanie tejto skutočnosti, t. j. existencie Rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva, keď tento Rozsudok je Okresnému súdu Nové Zámky známy. Žalobca trval na tom, že je nevyhnutné v prejednávanej veci splniť podmienku, že žalobe na vydanie platobného rozkazu sa pripíšu účinky podania k pôvodnému dátumu podania, t. j. ku dňu 30. 03. 2006. Je tomu tak nielen z dôvodu, že súdny poplatok nemožno už v súčasnosti vyrubiť, ale najmä z dôvodu premlčania uplatnenej pohľadávky žalobcu. Žalobcovi nemôže skutočnosť, že Okresný súd Nové Zámky porušil jeho ústavné práva, spôsobiť premlčanie peňažnej pohľadávky. Žalobca nemá zákonnú povinnosť uniesť akési dôkazné bremeno, podľa ktorého by bol povinný preukázať (bez uvedenia zákonného ustanovenia, podľa ktorého má mať túto údajnú povinnosť), že ide skutočne o žaloby podávané pôvodne v roku 2006 a nie len o totožné žaloby, doručené v roku 2013 prvý krát.

8. Odvolateľ dodal, že aj napriek tvrdeniu súdu prvej inštancie o akýchsi nových žalobách (t. j. nie žalobách podávaných na tento súd v roku 2006) súd prvej inštancie koná v týchto veciach s právnym zástupcom žalobcu, ktorý je oprávnený na jeho zastupovanie na základe plnomocenstva v roku 2010, založeného do spisu súdnej správy v roku 2010, vzťahujúceho sa na žaloby, ktoré boli podávané na súd v roku 2006. Na DVD nosičoch s návrhmi na vydanie platobných rozkazov sa nachádza plnomocenstvo pre JUDr. Miroslava Pavelku. Ak to boli teda nové žaloby, podávané v roku 2013, potom nebolo možné doručovať poštu na adresu Advokátskej kancelárie Chabadová, s. r. o., ale na adresu právneho zástupcu označeného v týchto "nových" žalobách. Žalobca sa nestotožňuje ani s tvrdením, že je jeho povinnosťou preukázať, že žaloby doručované teraz sú tie isté (t. j. „znovudoručené“ a nie len totožné s tými, ktoré boli podávané v roku 2006). Bol to práve Okresný súd Nové Zámky, ktorý porušil žalobcove právo. V istom zmysle je potom možné tento konajúci súd označiť za škodcu a žalobcu za poškodeného. Nie je možné spravodlivo od poškodeného očakávať, aby si splnil povinnosť (preukázal, že žaloby doručované teraz sú tie isté a nie len totožné s tými, ktoré doručoval v roku 2006), ktorú povinnosť by nemal v prípade, ak by si škodca riadne plnil svoju povinnosť a žaloby v roku 2006 prijal a zapísal. Dôsledkom porušenia povinnosti škodcom nemôže byť vznik novej povinnosti pre poškodeného. Nikto predsa v konaní nedokazuje, kedy a ako doručil žalobu na súd. Je povinnosťou konajúceho súdu zabezpečiť si veci tak, aby nebolo o doručení podania (začatie konania) pochýb a ak súd prvej inštancie odmietol podania zapísané na DVD nosiči a vrátil ich žalobcovi v roku 2006 späť, mal si pre vlastné potreby urobiť také opatrenia, aby v prípade potreby vedel posúdiť, ktoré žalobné návrhy odmietol (napr. zapísať si úradným záznamom údaj o odmietnutom DVD nosiči tak, aby bol tento daj nezameniteľný- každý DVD nosič obsahuje vyrazené jedinečné číslo). Napriek tejto skutočnosti na preukázanie svojich tvrdení doložil žalobca svojím listom zo dňa 19. 02. 2014 Okresnému súdu Nové Zámky do spisov súdnej správy nasledujúce listinné dôkazy: 1. Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 16. 06. 2009, 2. DVD nosiče z roku 2006 (30. 03. 2006-OS083_NOVE_ZAMKY 001; 30. 03. 2006 OS083_NOVE_ZAMKY 002; 24. 07. 2006- OSO83_NOVE_ ZAMKY_001; 24. 07. 2006 - OS083_NOVE_ZAMKY_002) a 4. notárska zápisnica osvedčujúca právnu skutočnosť, ktoré bez akýchkoľvek pochybností preukazujú tvrdenia žalobcu, že ide o podania z roku 2006.

9. Odvolateľ ďalej poukázal na to, že v zmysle ustanovenia § 8 zákona č. 71/1992 Zb. je poplatok za podanie návrhu splatný vznikom poplatkovej povinnosti, ktorá podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ a poukázal tiež na to, že podľa § 13 zákona č. 71/1992 Zb. poplatok alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným. V závere poukázal odvolateľ na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 70/93 z 30.6.1993 , v zmysle ktorého : „Zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, hoci pre tento postup nebol zákonný dôvod, je odňatím možností účastníkovi konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p.

10. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

12. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 156 CSP, konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase podania žaloby, t.j. od 04. 10. 2012 do 27. 03. 2013 (ďalej len „citovaný zákon“) poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 8 ods. 1 citovaného zákona, poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu3f) a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti. Podľa § 10 ods. 1 prvá a druhá veta citovaného zákona, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote,5a) súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.

13. V preskúmavanej veci argumentoval žalobca tým, že žalobný návrh v ktorom je uvedený dátum jeho vyhotovenia 23. 03. 2006, ktorý bol doručený súdu prvej inštancie 26. 03. 2013, je pôvodný žalobný návrh, ktorý doručil tomuto súdu ešte v roku 2006 (ako elektronické podanie na DVD nosiči podpísané zaručeným elektronickým podpisom), a že vzhľadom na uplynutie trojročnej lehoty uvedenej v § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. mu už nemožno vyrubiť súdny poplatok za žalobný návrh.

14. Súd prvej inštancie vyzval žalobcu - bezúspešne - na zaplatenie súdneho poplatku 16,50 eura za podaný žalobný návrh (výzva z 20. 07. 2015), doručená dňa 27. 07. 2015 jeho právnemu zástupcovi. Súdny poplatok doteraz, do rozhodnutia odvolacieho súdu o podanom odvolaní, žalobca nezaplatil.

15. Z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu ( štvrtá sekcia) zo dňa 16. júna 2009, Prípad LAWYER PARTNERS, a. s. v. SLOVENSKÁ REPUBLIKA, vo veci Sťažností č. 54252/07, 3274/08, 3377/08, 3505/08, 3526/08, 3741/08, 3786/08, 3807/08, 3824/08 , 15055/08, 29548/08, 29551/08, 29552/08, 29555/08, 29557/08 vyplýva, že tento súd jednomyseľne 1. Rozhodol o spojení sťažností; 2. Vyhlásil sťažností za prijateľné; 3. Rozhodol, že došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru; 4. Rozhodol, že a/ dotknutý štát je povinný zaplatiť sťažujúcej sa spoločnosti do troch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku v súlade s článkom 44 ods. 2 Dohovoru nasledujúce sumy: (i) 10 000 EUR (desaťtisíc eur), spolu s akoukoľvek daňou, ktorá môže byť sťažovateľovi vyrubená, z titulu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, a (ii) 8 000 EUR ( osemtisíc eur), spolu s akoukoľvek daňou, ktorá môže byť sťažovateľovi vyrubená, z titulu nákladov a výdavkov; b/ že od uplynutia uvedených troch mesiacov až do vyplatenia budú k uvedeným sumám pripočítané úroky z omeškania vo výške minimálnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky počas obdobia omeškania, zvýšenej o tri percentá; 5. Zamietol zvyšok nároku sťažujúcej sa spoločnosti na spravodlivé zadosťučinenie.

16. V bode 62 rozsudku európsky súd uviedol: „V prípade porušenia článku 6 Dohovoru by mal byť sťažovateľ v čo najväčšej možnej miere postavený do pozície, v ktorej by bol, ak by požiadavky tohto ustanovenia boli dodržané. Najvhodnejšou formou nápravy v prípadoch ako sú tieto, keď sťažovateľ nemal prístup k súdu z dôvodu neopodstatneného odmietnutia zaregistrovať jeho žaloby, by bolo zaregistrovanie pôvodných podaní tak, ako keby boli podané ku dňu, kedy ich sťažujúca sa spoločnosť predložila dotknutým súdom po prvýkrát a konanie o nich v súlade s požiadavkami spravodlivého súdneho konania (pozri, mutatis mutandis, Yanakiev vs. Bulharsko, citovaný vyššie, ods. 89 a 90). Súd si v tejto súvislosti všimol, že rovnaký prístup zvolil ústavný súd v prípadoch, v ktorých zistil porušenie práva sťažujúcej sa spoločnosti na prístup k súdu a že slovenské súdy v súčasnosti majú k dispozícii potrebné technické vybavenie na to, aby konali vo veci podaní predložených pomocou elektronických prostriedkov.“

17. Európsky súd pre ľudské práva z hľadiska formy nápravy konštatoval, že by bolo najvhodnejšie zaregistrovať pôvodné žaloby žalobcu, ktoré podal v roku 2006 v elektronickej podobe tak, ako keby ich žalobca podal po prvýkrát. Malo ísť pritom o DVD, na ktorom boli uložené viaceré žalobné návrhy žalobcu proti rôznym žalovaným. Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva však neobsahuje žiadne údaje o tom, ktorých vecí sa toto podanie týkalo a proti ktorým žalovaným smerovalo. Z obsahu spisu, a to z Doplnenia chronológie podaní spoločnosti Lawer Partners a. s., listom zo dňa 30. 06. 2006 vyplýva, že posledné podania boli spoločnosťou Lawyer Partners a. s. doručené Okresnému súdu Nové Zámky osobne dňa 26. 03. 2013. Predmetné podanie, ktoré obsahovalo 45 nosičov, sprievodný list a plnomocenstvo, prevzali zamestnankyne podateľne OS. Sprievodný list a plnomocenstvo boli zapísané do Spr. denníka.

18. Žalobca, ktorý 26. 03. 2013 doručil súdu návrh (s dátumom vyhotovenia 23. 03. 2006) na vydanie platobného rozkazu ukladajúceho žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 240,- Sk a náhradu trov konania, ničím nedoložil, že podanie doručené Okresnému súdu Nové Zámky v roku 2013 (26. 03. 2013) je totožné s podaním doručeným na DVD nosiči v roku 2006 (31. 03. 2006). Za daného stavu nič nepreukazovalo, že Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej len „ESĽP“) zo dňa 16. júna 2009, Prípad LAWYER PARTNERS, a. s., vs. SLOVENSKÁ REPUBLIKA, sa týka aj tejto preskúmavanej veci, teda že na daných DVD nosičoch bol uložený aj žalobný návrh žalobcu proti žalovanému D. R., bytom F. H. XX, a z ničoho nevyplývala totožnosť žalobcom tvrdeného podania z roku 2006 s podaním v roku 2013. Okresný súd Nové Zámky mal a mohol rešpektovať odporúčanie vyplývajúce z hore citovaného Rozsudku ESĽP zo dňa 16. júna 2009 len vo vzťahu k tomu žalobnému návrhu podanému v roku 2006, ktorého sa predmetný rozsudok týkal. Bolo preto na žalobcovi, aby preukázal totožnosť žalobného návrhu podaného v roku 2006 v elektronickej podobe s návrhom podaným v písomnej podobe v roku 2013. Nie je možné súhlasiť s názorom žalobcu, že právne účinky jeho podania z 23. 03. 2006 zostali zachované k tomuto dňu aj v prípade jeho návrhu podaného na Okresný súd Nové Zámky dňa 26. 03. 2013. Žalobca ničím nedoložil, že jeho podanie v roku 2013 je identické s podaním doručeným súdu na DVD nosiči v roku 2006. Keďže z ničoho nevyplývala totožnosť žalobcovho podania z roku 2006 s podaním z roku 2013, nemožno prvoinštančnému súdu vytýkať ako nesprávny procesný postup, pokiaľ vychádzal z toho, že v preskúmavanej právnej veci vyvolalo právne účinky podania návrhu na začatie konania podanie doručené súdu prvej inštancie v roku 2013. Žalobca bol povinný preukázať, že žalobný návrh doručený okresnému súdu v roku 2013 je totožný s návrhom doručeným okresnému súdu v roku 2006 preložením originálu nosiča DVD.

19. Ak potom súd prvej inštancie za danej procesnej situácie vychádzal z toho, že poplatková povinnosť žalobcu vznikla doručením žalobného návrhu 26. 03. 2013, a preto vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku v sume 16,50 eura, ktorú však žalobca nerešpektoval a súdny poplatok nezaplatil, potom boli splnené podmienky na zastavenie konania v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.

20. Odvolací súd na podporu svojej právnej argumentácie v tejto súvislosti poukazuje na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v skutkovo a právne obdobných veciach, ktorý vo svojich rozhodnutiach o odmietnutí dovolaní žalobcu proti uzneseniam krajských súdov (napr. 3Cdo336/2013, 3Cdo 338/2013, 3Cdo 341/2013, 3Cdo 368/2013, 3 Cdo 374/2013, 3Cdo 4/2014,3Cdo 436/2013), ktorými potvrdili rozhodnutia súdov prvej inštancie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku pri totožnej použitej právnej argumentácii žalobcu.

21. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, keď vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za podanie žaloby na prvoinštančný súd dňa 26. 03. 2013. Na základe vyššie uvedených skutočností teda nie je možné prijať záver, že súd prvej inštancie žalobcovi vyrubil súdny poplatok za podaný žalobný návrh oneskorene, t. j. v rozpore s lehotou zakotvenou v § 13 zák. č. 71/1992 Zb., keďže lehota bola dodržaná. Pretože žalobca nerešpektoval výzvu prvoinštančného súdu na zaplatenie súdneho poplatku, boli splnené podmienky na zastavenie konania podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

22. Záverom odvolací súd k výroku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania, ktoré súd právne odôvodnil podľa § 256 ods. 1 CSP, poznamenáva, že nie v každom prípade zastavenia konania bolo treba aplikovať toto ustanovenie, pretože výrok o náhrade trov konania nie je potrebný, ak sa konanie zastavilo pre nezaplatenie súdneho poplatku, pretože k zastaveniu konania dochádza na základe zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a ide iba o vzťah štátu a poplatníka; uznesenie o zastavení konania (ani žaloba) pre nezaplatenie súdneho poplatku sa nedoručuje iným stranám sporu, a preto ani nie je potrebné rozhodovať o vzájomnom vzťahu strán, pokiaľ ide o náhradu trov konania. Z uvedených dôvodov ani odvolací súd nerozhodoval o náhrade trov odvolacieho konania.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).