KSNR/5Co/101/2015


(zdroj)
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 5Co/101/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414210249 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4414210249.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v právnej veci navrhovateľa: TRUCK TRANSTRADE, s.r.o., so sídlom Novozámocká cesta 934/B, Gbelce, IČO: 46757651, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 73, Nové Zámky, IČO: 36 857 751, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o vydanie veci, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 26. novembra 2014 č. k. 9C/144/2014-103, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania, pozostávajúcu z náhrady trov právneho zastúpenia, v sume 434,32 eura na účet právneho zástupcu navrhovateľa, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 26.11.2014 č. k. 9C/144/2014-103, uložil povinnosť odporcovi vydať nákladný ťahač zn. RENAULT, typ Magnum 500, 18T, rok výroby 2007, e.č. F.-XXX, Y.: Y osvedčenie o evidencii vozidla DW24861, 2 kusy kľúčov k vozidlu, 1ks diaľkové ovládanie uzamykania vozidla, úradný preklad osvedčenia o evidencii vozidla a úradný preklad faktúry prináležiacej k zaistenému motorovému vozidlu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vec právne posúdil podľa § 126 ods.1 Obč. zák., § 118 ods. 1 Maďarského občianskeho zákonníka a § 10 ods. 2 písm. a/ zák. č. 97/1963 Zb. Návrh navrhovateľa považoval prvostupňový súd za preukázaný, nakoľko navrhovateľ jednoznačne dokázal, že na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 20.11.2013 ako kupujúci kúpil od predávajúceho (Maďarská spoločnosť, Kft.) predmetný ťahač návesu zn. Renault, typ Magnum 500.18T, za kúpnu cenu 12.000 eur, ktorý aj riadne faktúrou zo dňa 14.11.2013 predávajúcemu vyplatil. Potvrdením o zaistení veci bolo preukázané, že ťahač návesu bol navrhovateľovi spolu aj s ostatnými hnuteľnými vecami zaistený (dňa 27.12.2013), pretože sa v tom čase nachádzal v pátraní. Ďalšími listinnými dôkazmi ako aj s poukazom na ust. § 10 ods. 2 písm. a/ zák. č. 97/1963 Zb. (Zákon o medzinárodnom práve procesnom a súkromnom) a Nar. Európskeho parlamentu a Rady č. 593/2008 zo dňa 17.06.2008, bolo v konaní preukázané, že daný právny vzťah je potrebné posudzovať podľa § 118 ods. 1 Maďarského občianskeho zákonníka (zák. č. 4/1959). Bez ohľadu na to, od koho predávajúci nadobudol spornú hnuteľnú vec, tým, že predávajúci riadnou kúpnopredajnou zmluvou takúto vec odpredal navrhovateľovi a navrhovateľ za takúto veci riadne zaplatil kúpnu cenu, nadobudol potom k predmetnej hnuteľnej veci navrhovateľ v zmysle Maďarského občianskeho zákonníka, ako aj zák. č. 97/1963 Zb., vlastníctvo. Rozsudkom Okresného súdu v Miškolczi (Maďarská republika) resp. jeho prekladom bolo preukázané, že trestné konanie bolo vedené voči obvinenému Z. pričom predmetný nákladný ťahač vrátane ostatných hnuteľných vecí má byť vydaný leasingovej spoločnosti, od ktorej spoločnosti predmetný ťahač kúpila spoločnosť Eurotrade, kft., ktorá následne tento ťahač predala navrhovateľovi. Odporca v prípade zaistenia daného ťahača a ostatných hnuteľných vecí postupoval v súlade s ust. § 21 ods. 1, 3 zák. č. 171/1993 Z. z., o Policajnom zbore SR. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ si riadne v rámci zákonnej lehoty podľa zák. č. 171/1993 Z. z. uplatnil na súde vydanie veci a tým, že aj preukázal jednoznačne, že je vlastníkom predmetných hnuteľných vecí, odporcovi už nebráni žiadna prekážka a ani právna skutočnosť, požadované hnuteľné veci navrhovateľovi ako vlastníkovi vydať. Odporca v konaní nepreukázal, že aj p. C. H. podal na OS Nové Zámky žalobu o vydanie veci, ako na súde miestne príslušnom. J. C. H. síce mailom uplatnil svoj nárok na vydanie predmetného ťahača u odporcu, avšak vôbec nie na príslušnom súde. V rámci predbežnej otázky súd prvého stupňa vyriešil otázku vlastníctva k predmetnému nákladnému ťahaču s tým, že navrhovateľ pripojenými listinnými dôkazmi vlastníctvo k ťahaču ako aj ostatným hnuteľným veciam bez pochyby preukázal. Naopak v konaní bolo preukázané, že odporca predmetné hnuteľné veci navrhovateľovi neprávom zadržiava. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca, žiadajúc Krajský súd v Nitre, aby rozsudok Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 9C/144/2014-103 zo dňa 26.11.2014 zmenil tak, že podaný návrh ohľadne vydania všetkých hnuteľných vecí zamietne a zároveň mu prizná náhradu trov konania. Napadnutý rozsudok považuje za predčasný a v ňom zaujatý právny záver za nesprávny. Ako navrhovateľom označený odporca v tomto konaní namieta nedostatok právnej legitimácie na svojej strane, pretože odporcu nemožno považovať za subjekt neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva navrhovateľa preto, že doposiaľ nebola vyriešená otázka vlastníctva predmetného ťahača a tým aj otázka aktívnej legitimácie navrhovateľa v tomto konaní. Tento návrh by mal smerovať voči p. H. ktorý si takisto uplatňuje vlastnícke právo k tomu istému ťahaču. Súd nemôže otázku vlastníckeho práva k predmetnému ťahaču posúdiť ako otázku predbežnú. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu odporcu uviedol, že s názorom prvostupňového súdu, na základe ktorého bolo jeho návrhu v celom rozsahu vyhovené, v celom rozsahu súhlasí, a preto navrhuje Krajskému súdu v Nitre, aby rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil s tým, že mu bude priznaná náhrada trov odvolacieho konania spolu v sume 434,32 eura. Podľa zaužívanej súdnej praxe má byť petit určovacej žaloby naformulovaný tak, aby vyriešenie určitej otázky znamenalo úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu. Podanie návrhu na určenie vlastníckeho práva by v danom prípade situáciu nevyriešilo. Súd prvého stupňa rozhodol správne, keď o otázke vlastníckeho práva navrhovateľa k danému ťahaču rozhodol v rámci vyriešenia predbežnej otázky. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP, následne dospejúc k tomu právnemu názoru, že podané odvolanie odporcu nie je dôvodné. Podľa § 219 ods. 1 OSP súd potvrdí rozhodnutie, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 154 ods. 1 OSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Podľa § 211 ods. 2 OSP ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. V danom prípade odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/144/2014-103, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, pretože súd prvého stupňa v intenciách ust. § 120 ods. 1, 3 a 4 zistil vo veci skutkový stav, ktorý pri dodržaní myšlienkového postupu hodnotenia dôkazov podľa § 132 OSP (jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti) aj správne posúdil podľa príslušných ustanovení hmotnoprávneho predpisu (§ 126 Obč. zák., § 118 Maďarského občianskeho zákonníka a § 21 zák. č. 171/1993 Z. z.). Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd v ďalšom odkazuje na rozsah a samotný obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 219 ods. 2 OSP). Aj podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ v konaní uniesol dôkazné bremeno (§ 120 ods. 1 OSP), aby preukázal existenciu vlastníckeho práva k predmetnému nákladnému ťahaču, ako aj ostatným hnuteľným veciam. Súd prvého stupňa postupoval správne, keď o otázke vlastníckeho práva k vydať sa majúcim hnuteľným veciam rozhodoval v rámci vyriešenia predbežnej otázky, nakoľko v danom prípade by sa samostatným podaním určovacej žaloby na určenie vlastníckeho práva zo strany navrhovateľa nedosiahol dostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (§ 80 písm. c/ OSP), pretože medzi účastníkmi konania by navzájom nedošlo k úplnému vyriešeniu spornosti ich vzťahu. Ďalším nosným argumentom pre prvostupňový súd ohľadne vyhovenia podanému návrhu navrhovateľa na vydanie vecí v celom rozsahu bolo aj to, že p. C. ktorý sa popri navrhovateľovi takisto považoval za vlastníka predmetného ťahača, na rozdiel od navrhovateľa nepodal na príslušnom súde (Okresný súd Nové Zámky) v lehote 60 dní od prijatia oznámenia odporcu podľa § 21 ods. 9 zák. č. 171/1993 Z. z. samotnú žalobu o vydanie veci, tak ako to dňa 15.05.2014 realizoval navrhovateľ. S poukazom na tieto dôvody, odvolací súd o podanom odvolaní odporcu zo dňa 31.12.2014 voči prvostupňovému rozsudku zo dňa 26.11.2014 č. k. 9C/144/2014-103, ako o nedôvodnom rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu spolu v sume 434,32 eura ako trovy právneho zastúpenia priznal navrhovateľovi, majúcemu v tomto konaní plný úspech. Priznaná náhrada trov právneho zastúpenia v danom prípade predstavuje odmenu za jeden úkon právnej služby, ako písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu, ktoré vypracoval právny zástupca navrhovateľa dňa 20.01.2015 v hodnote 353,54 eura + 8,39 eura paušál + 72,39 eura, 20 % DPH s poukazom na príslušné ustanovenia vyhl. č. 655/2004 Z. z.). Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.