KSNR/4To/7/2017


(zdroj)
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 4To/7/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615010196 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bernát ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4615010196.1



Uznesenie Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bernáta a členov senátu JUDr. Zity Matyóovej a Mgr. Adriany Némethovej, v trestnej veci obžalovaného D. J., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, o sťažnosti prokurátora Okresnej prokuratúry Topoľčany proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany (ďalej len „súd prvého stupňa") z 23.11.2016, sp. zn. 1T/70/2015-286 (ďalej len „napadnuté uznesenie"), na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre 31. januára 2017, takto

rozhodol:

Podľa § 194 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnuté uznesenie.

Podľa § 280 odsek 2 Trestného poriadku sa trestná vec obžalovaného D. J., narodeného XX.XX.XXXX v G., trvale bytom Q., D. cesta číslo XXX/X, pre skutok v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Topoľčany z 23.07.2015 sp. zn. Pv 309/15/4406-11 právne posúdený ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že:

obvinený ako vodič viedol osobné motorové vozidlo P. E. EČ: J. dňa 15.04.2015 o 16.10 hodine po štátnej ceste č. II/499 v obci Radošina, okres Topoľčany, v priamom úseku vozovky v smere do Topoľčian, v kilometri 82,100 pred areálom firmy R. nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu vozidla, v dôsledku čoho zo zadu narazil pri okraji vozovky do stojaceho osobného motorového vozidla O. Q. EČ: J., v ktorom na sedadle vodiča v tom čase sedela poškodená X. B., v dôsledku zrážky bolo vozidlo O. Q. vymrštené smerom mimo vozovku a obrátené na strechu, pričom poškodená X. B. utrpela zranenia - zmliaždenie hlavy v oblasti temennej ľahšieho stupňa, podvrtnutie krčnej chrbtice ľahšieho stupňa, zmliaždenie ľavého ramena, lakťa a predlaktia s krvnou podliatinou v podkoží a zmliaždenie pravého stehna s krvnou podliatinou v podkoží, vyžadujúce si liečenie a práceneschopnosť v trvaní 5 týždňov, obvinený svojim konaním porušil ustanovenie § 4 odsek 1 písmeno c/ zákona číslo 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých predpisov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je vodič povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke,

p o s t u p u j e Okresnému dopravnému inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Topoľčanoch, ktorý by tento zažalovaný skutok mal prejednať ako priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 odsek 1 písmeno g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa konajúci samosudkyňou na hlavnom pojednávaní konanom 23.11.2016 napadnutým uznesením podľa § 280 odsek 2 Trestného poriadku a s poukazom na ustanovenie § 10 odsek 2 Trestného zákona trestnú vec obžalovaného D. J. (ďalej len „obžalovaný“) pre skutok, že:

ako vodič viedol osobné motorové vozidlo P. E. EČ: J. dňa 15.04.2015 o 16.10 hodine po štátnej ceste č. II/499 v obci Radošina, okres Topoľčany, v priamom úseku vozovky v smere do Topoľčian, v kilometri 82,100 pred areálom firmy R. nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu vozidla, v dôsledku čoho zo zadu narazil pri okraji vozovky do stojaceho osobného motorového vozidla O. Q. EČ: J., v ktorom na sedadle vodiča v tom čase sedela poškodená X. B. (ďalej len „poškodená“), v dôsledku zrážky bolo vozidlo O. Q. vymrštené smerom mimo vozovku a obrátené na strechu, pričom poškodená utrpela zranenia - zmliaždenie hlavy v oblasti temennej ľahšieho stupňa, podvrtnutie krčnej chrbtice ľahšieho stupňa, zmliaždenie ľavého ramena, lakťa a predlaktia s krvnou podliatinou v podkoží a zmliaždenie pravého stehna s krvnou podliatinou v podkoží, vyžadujúce si liečenie a práceneschopnosť v trvaní 5 týždňov,

obžalovaný svojim konaním porušil ustanovenie § 4 odsek 1 písmeno c/ zákona číslo 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“), podľa ktorého je vodič povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke,

právne kvalifikovaný v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Topoľčany (ďalej len „okresný prokurátor“) podanej 23.07.2015 pod č. Pv/309/2015/4406 ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona,

postúpil Okresnému dopravnému inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Topoľčanoch (ďalej len „orgán PZ“) na prejednanie ako priestupku.

Napadnuté uznesenie bolo obžalovanému, jeho obhajcovi, okresnému prokurátorovi a splnomocnencovi poškodenej oznámené vyhlásením na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa uskutočnenom 23.11.2016 v ich prítomnosti (poškodenej právnickej osobe - Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. so sídlom Mamateyova č.17, Bratislava bolo napadnuté uznesenie oznámené 28.12.2016 doručením jeho rovnopisu), ihneď po ktorom oznámení, teda včas, podal okresný prokurátor proti napadnutému uzneseniu sťažnosť (bez uvedenia, či s poukazom na ustanovenia § 186 odsek 1 veta druhá za bodkočiarkou Trestného poriadku v prospech alebo v neprospech obžalovaného), ktorú odôvodnil písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 29.12.2016.

Okresný prokurátor takto včas proti napadnutému rozsudku podanú sťažnosť odôvodnil nestotožnením sa s napadnutým uznesením. Mal za to, že v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že dopravná nehoda, pri ktorej utrpela poškodená zranenia, vznikla v bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti si zavinením obžalovaného, ktorý v súvislosti so svojim postavením vodiča porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, keďže nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu motorového vozidla, prekročil maximálnu povolenú rýchlosť v obci, čo bolo tiež nesprávnym prvkom jeho techniky jazdy a tak došlo k dopravnej nehode, pri ktorej poškodená utrpela v prejednávanej veci zažalovanom skutku popísané zranenia, ktoré si vyžiadali liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní piatich týždňov. Súdu prvého stupňa vytkol, že vôbec nebral do úvahy znalecký posudok z odvetvia súdneho lekárstva podaný MUDr. Jozefom Malým a napadnuté uznesenie oprel o závery znaleckého posudku neurologičky MUDr. Stanovičovej(?), ktorú pribral do konania a ktorá zranenia poškodenej vyhodnotila ako ľahký úraz s dobou liečenia dva - tri dni, maximálne do sedem dní, po ktorú dobu mohli spôsobovať bolesti hlavy, závraty sprevádzané tackavou chôdzou a celkovo zníženú mentálnu výkonnosť (pripúšťajúc aj závažné ovplyvnenie v obvyklom spôsobe života), pričom tieto ťažkosti môžu v závislosti na závažnosti poranení, typ osobnosti a postavenie pacienta pretrvávať mesiace až roky a z charakteru prekonaného úrazu je možné potvrdiť podmienenosť práceneschopnosti bolestivosťou v krčnej chrbtici. V tejto súvislosti okresný prokurátor pripomenul, že podľa § 123 odsek 2 Trestného zákona sa na účely tohto zákona ublížením na zdraví rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného a teda doba sedem dní je dobou zaužívanou v súdnej praxi, pričom nie je jediným alebo striktným kritériom pri rozhodovaní o tom, či v tom ktorom prípade ide o ublíženie na zdraví, alebo poškodenie zdravia menšieho významu. Pokiaľ ide o pojem závažného ovplyvnenia obvyklého spôsobu života, tento je v rámci Trestného zákona a jeho ustanovenia o ujme na zdraví viazaný len s tzv. ťažkou ujmou na zdraví spočívajúcou v poruche zdravia trvajúcej dlhší čas v zmysle ustanovenia § 123 odsek 3 písmeno i/, odsek 4 Trestného zákona a teda závažné ovplyvnenie obvyklého spôsobu života poškodeného sa nijako neviaže k pojmu ublíženia na zdraví v zmysle ustanovenia § 123 odsek 2 Trestného zákona. Okrem konštatovania, že znalec MUDr. Malý pri spracovaní znaleckého posudku vychádzal iba z lekárskych nálezov za obdobie od dopravnej nehody do 03.06.2015, pričom MUDr. Vranková vychádzala zo štúdia celej zdravotnej dokumentácie a neurologických nálezov od roku 1999 sa súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia so závermi znaleckého posudku súdneho lekára MUDr. Malého nevysporiadal.

Majúc za to, že poškodená v súvislosti so zraneniami utrpenými pri predmetnej dopravnej nehode, ktorú jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností zavinil porušením dôležitej povinnosti obžalovaný ako vodič, utrpela také poškodenie zdravia, ktoré je ublížením na zdraví v zmysle Trestného zákona a nejde o priestupok na úseku dopravy, ktorý by mohol prejednať vecne a miestne príslušný okresný dopravný inšpektorát, ale o trestný čin - prečin podľa § 158 Trestného zákona, okresný prokurátor Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „nadriadený súd“) navrhol, aby napadnuté uznesenie zrušil a súdu prvého stupňa prikázal, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Nadriadený súd, ktorému bola prejednávaná vec súdom prvého stupňa predložená na rozhodnutie o sťažnosti okresného prokurátora 23.01.2017 na jej podklade podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému tento sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia.

V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia Trestného poriadku, nadriadený súd na podklade sťažnosti okresného prokurátora podanej (podľa jej obsahu) v neprospech obžalovaného preskúmal výrok o postúpení prejednávanej veci napadnutého uznesenia ako aj správnosť postupu konania súdu prvého stupňa, ktoré tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzalo.

Plnením z ustanovenia § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného poriadku mu vyplývajúcej prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že (z dôvodov aj ďalej uvedených) orgánmi činnými v trestnom konaní neboli v prejednávanej veci v súlade so zásadou trestného konania uvedenou v ustanovení § 2 odsek 10 Trestného poriadku zadovážené všetky, už v tej dobe známe dôkazy spôsobilé na objasnenie skutkových otázok uvedených v ustanovení § 119 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, písmeno c/, písmeno e/ Trestného poriadku (teda zvlášť či sa stal zažalovaný skutok, či má znaky trestného činu, kto ho spáchal a aká je jeho závažnosť a následok), ktoré súd prvého stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie o vine obžalovaného.

Z dôvodov vyššie uvedených preto okrem vykonania už v prípravnom konaní zadovážených dôkazov na hlavnom pojednávaní, súd prvého stupňa zadovážil a na hlavnom pojednávaní vykonal jednak znalecký posudok podaný ním do konania pribraným znalcom v odbore doprava cestná, odvetvie nehody v cestnej premávke Ing. Romanom Červinkom, ktorým boli (a zrejme už v prípravnom konaní mali byť) objasnené technické príčiny vzniku dopravnej nehody), jednak aj znalecký posudok podaný ním do konania pribranou znalkyňou v odbore zdravotníctva a farmácie, odvetvie neurológie MUDr. Oľgou Vrankovou, závery ktorého sa vzhľadom na charakter toho poškodenia zdravia poškodenej (poškodenie krčnej chrbtice spôsobené jej podvrtnutím ľahšieho stupňa), ktoré jej malo najpodstatnejšou mierou sťažiť obvyklý spôsob života, aj podľa názoru nadriadeného súdu javia pre rozhodnutie o vine obžalovaného v prejednávanej veci relevantnejšie, ako závery v prípravnom konaní zadováženého znaleckého posudku podaného MUDr. Jozefom Malým, ktorý je síce tiež znalcom v odbore zdravotníctva a farmácie, avšak v odvetví súdne lekárstvo.

Plnením svojej prieskumnej povinnosti nadriadený súd tiež zistil, že súd prvého stupňa pri vykonaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych takých podstatných, napadnutému uzneseniu o postúpeniu veci predchádzajúcich chýb, ktoré by boli porušením ustanovení zabezpečujúcich objasnenie veci alebo právo obhajoby (§ 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku).

V hore naznačenej súvislosti a s poukazom na písomné odôvodnenie okresným prokurátorom proti napadnutému uzneseniu v neprospech obžalovaného podanej sťažnosti nemôže nadriadený súd neuviesť, že ani tento sťažovateľ v rámci postupu súdu prvého stupňa podľa § 272 odsek 2 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní uskutočnenom 23.11.2016 ako strana konania nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, rovnako v písomnom odôvodnení proti napadnutému uzneseniu podanej sťažnosti súdu prvého stupňa v konaní napadnutému uzneseniu predchádzajúcom nevytkol ani nevykonanie nejakých konkrétnych dôkazov, ani porušenie ustanovení zabezpečujúcich objasnenie. Z dôvodov vyššie uvedených súd prvého stupňa v prejednávanej veci podľa názoru nadriadeného stupňa zistil skutkový stav, o ktorom nezostali dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o vine obžalovaného, pričom z hľadiska trestnosti v prejednávanej veci zažalovaného skutku relevantného následku aj podľa názoru nadriadeného súdu nepochybne protiprávneho, vo forme (a to z dôvodov ďalej uvedených zrejme) vedomej nedbanlivosti (§ 16 písmeno a/ Trestného zákona) zavineného konania obžalovaného, pri hodnotení všetkých, v prejednávanej veci vykonaných, zákonným spôsobom získaných dôkazov, postupoval nielen podľa ďalšej zásady trestného konania uvedenej v ustanovení § 2 odsek 12 Trestného poriadku (teda tieto hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo a súčasne v ich súhrne a napokon aj podľa zásad logického myslenia a uvažovania), ale aj (a to nepochybne opodstatnene a správne) podľa pravidla pri dokazovaní (vyplývajúceho zo zásady prezumpcie neviny uvedenej v § 2 odsek 4 Trestného poriadku) „in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech obvineného“).

V hore naznačenej súvislosti poukazuje nadriadený súd na v tomto smere v relevantné skutočnosti, ktoré súd prvého stupňa mal za dokázané, dôkazy, o ktoré sa tieto jeho skutkové zistenia opierajú a úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov obsiahnuté v odôvodnení napadnutého uznesenia (§ 176 odsek 2 Trestného poriadku), s ktorými sa stotožňuje majúc za to, že spôsob hodnotenia dôkazov, akým okresný prokurátor v písomnom odôvodnení ním proti napadnutému uzneseniu v neprospech obžalovaného podanej sťažnosti odôvodnil existenciu skutočností majúcich opodstatňovať záver, že ujma na zdraví poškodenej je takou poruchou zdravia, ktorá má podľa § 123 odsek 2 Trestného zákona charakter ujmy na zdraví, je v zjavnom rozpore s pravidlom pri dokazovaní „in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech obvineného“. Ak totiž znalkyňa MUDr. Oľga Vranková v záveroch ňou podaného posudku zistila, že poškodenie zdravia sťažovalo obvyklý spôsob života poškodenej po dobu tri až päť dní, maximálne do sedem dní, prípadne sedem dní, tak požiadavke hodnotenia tohto znaleckého dôkazu podľa pravidla pri dokazovaní „in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech obvineného“ zodpovedá záver, že obvyklý spôsob života poškodenej bol sťažený najmenej po dobu troch dní.

Plnením svojej prieskumnej povinnosti v rozsahu vyplývajúcom mu z ustanovenia § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného poriadku nadriadený súd zistil, že naopak právne úvahy obsiahnuté v odôvodnení napadnutého uznesenia (§ 176 odsek 2 Trestného poriadku), na základe ktorých súd prvého stupňa podľa príslušných ustanovení Trestného zákona posudzoval ostatné (poškodenia zdravia poškodenej sa netýkajúce) skutočnosti, ktoré možno v dôvodov vyššie uvedených aj podľa názoru nadriadeného súdu považovať za opodstatnene dokázané, sú vzhľadom na ďalšie pravidlo vzťahujúce sa k právnym otázkam „iura novit curia - súd pozná právo“, sčasti nesprávne a sčasti neúplné.

Ak totiž súd prvého stupňa (a to z dôvodov vyššie uvedených aj podľa názoru nadriadeného súdu) opodstatnene dospel k záveru, že obžalovaný v prejednávanej veci zažalovaným skutkom nenaplnil všetky formálne znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona preto, že ujmu na zdraví (poškodenie zdravia) poškodenej nemožno bez dôvodných pochybností považovať za ublíženie na zdraví podľa § 123 odsek 2 Trestného zákona, vôbec neprichádzalo do úvahy posudzovanie závažnosti protiprávneho a z nedbanlivosti zavineného konania obžalovaného podľa § 10 odsek 2 Trestného zákona, pretože toto (práve v dôsledku absencie tohto obligatórneho zákonného znaku objektívnej stránky skutkovej podstaty) nebolo týmto (a ani žiadnym iným, v osobitnej časti Trestného zákona uvedeným) prečinom.

Navyše (a to úplne zjavnej) chyby sa súd prvého stupňa dopustil, keď ustanovenie § 10 odsek 2 Trestného zákona uviedol vo výroku napadnutého uznesenia, pretože jeho použitie v prejednávanej veci z dôvodu vyššie uvedeného jednak neprichádzalo do úvahy, jednak aj v prípade, že by obžalovaný v prejednávanej veci zažalovaným skutkom naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstate po formálnej, nie však aj po materiálnej stránke, použitie ustanovenia § 10 odsek 2 Trestného zákona by bolo bývalo potrebné iba zdôvodniť v odôvodnení napadnutého uznesenia (§ 176 odsek 2 Trestného poriadku), ale nie uviesť ho v jeho výroku (§ 176 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku).

V odôvodnení napadnutého uznesenia absentujú viaceré právne úvahy, na základe ktorých mal súd prvého stupňa v prejednávanej veci dokázané skutočnosti posúdiť podľa príslušných ustanovení Trestného zákona v ďalších aspektoch trestnosti v prejednávanej veci zažalovaného skutku týkajúcich tak objektívnej, ako aj (a následne) aj subjektívnej stránky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona (ako bol okresným prokurátorom právne kvalifikovaný v jeho obžalobnom návrhu).

V hore naznačenej súvislosti (ale aj s poukazom na právne úvahy obsiahnuté v písomnom odôvodnení sťažnosti proti napadnutému uzneseniu v neprospech obžalovaného okresným prokurátorom podanej), považuje nadriadený súd za potrebné uviesť, že v prejednávanej veci v obžalobnom návrhu označený a popísaný skutok (§ 235 písmeno c/ Trestného zákona), o ktorom súd prvého stupňa podľa § 278 odsek 1 Trestného poriadku rozhodoval, nenapĺňa zákonné znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona aj preto, že tam popísané konanie obžalovaného majúce spočívať v nevenovaní dostatočnej pozornosti vedeniu motorového vozidla, je síce zjavným porušením povinnosti vodiča uloženej mu ustanovením § 4 odsek 1 písmeno c/ Zákona, nemožno ho však považovať za porušenie dôležitej povinnosti podľa § 138 písmeno h/ Trestného zákona, spojenie protiprávneho konania páchateľa s ktorou je jej obligatórnym znakom. Ide totiž o povinnosť síce uloženú všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorá však sama osebe, bez spojenia s iným podstatným porušením pravidiel cestnej premávky (spravidla majúcim charakter príkazov a zákazov), nemôže mať (a zrejme ani v prejednávanej veci nemá) charakter porušenia dôležitej povinnosti v cestnej doprave.

Charakter porušenia takejto dôležitej povinnosti by v prejednávanej veci však mohlo mať konanie obžalovaného (zistené znaleckým posudkom v odbore cestnej dopravy, odvetvie nehody v cestnej doprave podaným Ing. Romanom Červinkom) spočívajúce (súčasne v spojení aj s ďalšou všeobecnou povinnosťou uloženou mu ako účastníkovi cestnej premávky v § 3 odsek 2 písmeno a/ Zákona) aj v nedodržaní takej vzdialenosti od pred ním jazdiacim a spomaľujúcim motorovým vozidlom vedeným poškodenou, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy a zastaviť v prípade, keď pred ním jazdiaca poškodená zastavila (§ 17 odsek 1 Zákona) a tiež (a zvlášť) vo vedení vozidla rýchlosťou najmenej 69 km/h, ktorá jednak nezodpovedala okolnostiam, ktoré mohol predvídať a pri ktorej by bol býval schopný vozidlo zastaviť na vzdialenosť, na ktorú mal rozhľad (17,2 m a preto mala byť iba 36 km/h), jednak bola vyššie ako v obci povolená najvyššia (50 km/h) rýchlosť jazdy (§16 odsek 4 Zákona).

V hore uvedenej súvislosti však nemôže nadriadený súd nepoznamenať, že hoci okresný prokurátor (najneskôr v záverečnej reči súdu) prvého stupňa nenavrhol v prejednávanej veci zažalovaný skutok, o ktorom rozhodoval, doplniť o vyššie uvedené skutkové zistenia opodstatňujúce jeho v obžalobnom návrhu uvedené právnu kvalifikáciu a napriek tomu jedným z nich (prekročením najvyššej v obci dovolenej rýchlosti) odôvodnil proti napadnutému uzneseniu v neprospech podanú sťažnosť.

Navyše práve porušenie všetkých týchto vyššie uvedených, obžalovanému Zákonom uložených povinností vo svojom súhrne podľa názoru nadriadeného súdu opodstatňuje aj záver o existencii jednak jeho zavinenia vo forme vedomej nedbanlivosti podľa § 16 písmeno a/ Trestného zákona (vedel, že ich porušením môže porušiť a ohroziť aj Trestným zákonom chránený záujem - ľudské zdravie a bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí), jednak priamej príčinnej súvislosti medzi týmto protiprávnym konaním a zavinením obžalovaného na strane jednej a následkom spočívajúcim v ujme na zdraví poškodenej na strane druhej, ktoré všetky právne úvahy mal súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia uviesť (§ 176 odsek 2 Trestného poriadku).

Napokon sa súd prvého stupňa dopustil aj ďalšej chyby, keď vo výroku napadnutého uznesenia rozsudku (§ 176 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku) neoznačil priestupok (na prejednanie ktorého orgánu PZ v prejednávanej veci zažalovaný skutok postúpil) zo Zákona vyplývajúcim jeho pomenovaním, z ktorého navyše vyplýva príslušnosť orgánu PZ na jeho prejednanie (§ 52 odsek 2 písmeno a/ Zákona).

Podľa § 194 odsek 1 písmeno a Trestného poriadku, ak nadriadený orgán nezamietne sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, rozhodne vo veci sám.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov nadriadený súd podľa § 194 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa na základe v neprospech obžalovaného okresným prokurátorom podanej sťažnosti zrušil a vo veci sám rozhodol tak, že (na podklade správnych a úplných skutkových zistení a právnych úvah súdu prvého stupňa sčasti ako chybných opravených a sčasti ako neúplných doplnených nadriadeným súdom, napraviac súčasne aj chybu výroku napadnutého uznesenia) podľa § 280 odsek 2 Trestného poriadku prejednávanú vec postúpil vecne a miestne príslušnému orgánu PZ, ktorý by mal v nej zažalovaný skutok (o ktorom podľa § 278 odsek 1 Trestného poriadku aj nadriadený súd konal), ktorý nie je trestným činom, prejednať ako priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 odsek 1 písmeno g/ Zákona.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok (§ 185 odsek 2 veta druhá Trestného poriadku).