KSNR/26Cob/133/2015


(zdroj)
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 26Cob/133/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615204749 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4615204749.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, proti žalovanému: Ivan Krcho BLESKOSPOL-INTERLUX, miesto podnikania: Krušovská 1571, Topoľčany, IČO: 11 740 221, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom nám. M. R. Štefánika 3, Topoľčany, IČO: 36 861 375, o zaplatenie 7.026,30 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 5Cb/3/2015 - 86 zo dňa 2. novembra 2015, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 5Cb/3/2015 - 86 zo dňa 2. novembra 2015 p otvrdzuje.

Odvolací súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Topoľčany rozsudkom č. k. 5Cb/3/2015 - 86 zo dňa 02.11.2015 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia 7.026,30 eura s príslušenstvom. O trovách konania si vymienil rozhodnúť samostatným uznesením.

2. V odôvodnení uvedeného rozsudku súd poukázal na žalobu, podľa dôvodov ktorej dňa 17.10.2013 zodpovední zamestnanci žalobcu na odbernom mieste M. Bazovského 4663/1A, Topoľčany nadobudli podozrenie, že na predmetnom meradle je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií (porušenie overovacej/zabezpečovacej značky meradla), t. j. nadobudli podozrenie na neoprávnený odber zemného plynu, ktoré bolo potvrdené znaleckým posudkom, v ktorom znalec jednoznačne potvrdzuje, že sporný odtlačok čeľuste plombovacích klieští a kontrolný odtlačok neboli vytvorené čeľusťami tohto istého nástroja. S veľkou pravdepodobnosťou predpokladá, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. V dôsledku uvedeného dochádzalo v období od 18.01.2013 do 17.10.2013 na uvedenom odbernom mieste k neoprávnenému odberu zemného plynu. V takomto prípade zákon o energetike ukladá odberateľovi povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Žalobcovi týmto vznikla škoda v žalovanej výške, ktorá bola vyčíslená v súlade s vyhláškou č. 449/2012 Z. z., žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 9000171199 zo dňa 24.12.2013 na sumu 7.026,30 eur, ktorú žalovaný neuhradil.

3. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na obranu žalovaného. Tento namietal, že by bola daná jeho objektívna zodpovednosť za škodu tvrdenú žalobcom. Žalobca merač na odbernom mieste montoval v decembri 2005 za takých okolností, že nie možné urobiť jednoznačný záver s akou plombou bol merač namontovaný. Žalobca nepreukázal žalovaným spochybňované tvrdenie, že na jeho odberné miesto bolo montované meradlo s tou autorizovanou plombou, o ktorej žalobca tvrdí, že bola daná oprávnenou organizáciou. Na základe predložených dokladov o odbere plynu za obdobie od 19.01.2009 do 18.01.2014 (nesporné obdobie) sa spotreba žalovaného pohybovala v rozpätí 3000 až 3400 m3 za rok. Žalobcom vyúčtovaná spotreba za obdobie 9 mesiacov neoprávneného odberu (11 739 m3) približne 5,5 krát prevyšuje spotrebu ustálenú v období predchádzajúcich 4 rokov. Takýmto spôsobom ustálená náhrada škody nie je reparáciou, ale sankciou, pretože ani len približne nekonvenuje s predchádzajúcimi porovnateľnými obdobiami. Žalovaný dom kúpil v roku 2008 aj s plynomerom a do roku 2013, kedy bol plynomer demontovaný, sa s ním nič nerobilo. Vylúčil akúkoľvek manipuláciu s predmetným plynomerom zo svojej strany. Nevidí dôvod, pre ktorý by sa mala predpokladať nejaká manipulácia s plynomerom, keď spotreba plynu je aj v súčasnej dobe rovnaká ako za predchádzajúce roky.

4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol na základe vykonaným dokazovaním zisteného skutkového stavu, podľa ktorého dňa 17.10.2013 bol vyhotovený zápis o vykonanej kontrole na odbernom mieste M. A. Bazovského 4663/1A, Topoľčany. V zápise bolo uvedené, že sa zistili skutočnosti na odbernom mieste: výmena meradla, zapožičanie nového meradla, meradlo bude zaslané na posudok, preplombovanie odskúšanie netesnosti, podpísané meno odberateľa: Krcho.

Podľa záverov Znaleckého posudku č. 426/PL-2013 vypracovaného Ing. Petrom Leškom na základe požiadavky žalobcu vyplýva, že na základe optického skúmania môže znalec jednoznačne potvrdiť, že sporný odtlačok čeľuste plombovacích klieští a kontrolný odtlačok neboli vytvorené čeľusťami tohto istého nástroja, nezistil mechanické poškodenie plomby osadenej v meradle, na základe zistených skutočností môže s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou, počítadlo nechránené plombou je možné demontovať z telesa plynomeru.

Dňa 21.20.2013 vyhotovil kontrolór žalobcu Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, z ktorého vyplýva, že výpočet škody bol od 18.01.2013 do 17.10.2013 určený vo výške 6.765,79 eur za odobratý plyn neoprávneného odberu a náklady spojené so zisťovaním vo výške 260,51 eur, spolu 7.026,30 eur.

Faktúrou č. 9000171199 zo dňa 08.12.2013, splatnou 24.12.2013, vyfakturoval žalobca žalovanému škodu za neoprávnený odber plynu za obdobie od 18.01.2013-17.10.2013 v sume 6.765,79 eur a náklady zisťovania 260,51 eur.

Z vyúčtovacej faktúry č. 744022647 zo dňa 25.01.2010 od SPP, a.s. adresovanej žalovanému vyplýva, že bola žalovanému za obdobie od 19.01.2009 až 18.01.2010 fakturovaná suma 232,36 eur - nedoplatok, prijaté zálohy 1.612,-- eur - spotreba 3 152 m3 (t. j. 33 427 kWh).

Z vyúčtovacej faktúry č. 7411784907 zo dňa 03.08.2010 od SPP, a.s. adresovanej žalovanému vyplýva, že bola za obdobie 19.01.2010 až 31.12.2010 fakturovaná suma 364,20 eur - nedoplatok, prijaté platby 715,-- eur - spotreba 3 426 m3 (t. j. 36 319 kWh).

Z vyúčtovacej faktúry č. 7445091158 zo dňa 21.01.2012 od SPP, a.s. adresovanej žalovanému vyplýva, že bola za obdobie 19.01.2011 až 18.01.2012 fakturovaná suma -preplatok -1.028,14 eur, prijaté platby 7.536,-- eur - spotreba 3 067 m3 (t. j. 32 568 kWh).

Z vyúčtovacej faktúry č. 7412939266 zo dňa 21.01.2013 od SPP, a.s. adresovanej žalovanému vyplýva, že bola za obdobie 19.01.2012 až 31.12.2012 fakturovaná suma -preplatok -928, eur, prijaté platby 7.128,-- eur - spotreba 2 678 m3 (t. j. 28 526 kWh).

Z odpovede SPP, a.s. zo dňa 07.09.2015 vyplýva, že spoločnosť SPP dodala odberateľovi Ivan Krcho BLEKOSPOL-INTERLUX v období od 18.01.2013 do 17.10.2013 0 m3 zemného plynu a pri odpočte k 18.01.2013 bol na meradle zaznamenaný a odberateľovi vyfakturovaný stav 19 171 m3 zemného plynu.

Z vyjadrenia Slovenskej metrológie, s.r.o. k razniciam 05/M42 zo dňa 08.10.2015 vyplýva, že porovnaním fotodokumentácie zo ZP č. 426/PL-2013 vyhotoveného Ing. Petrom Leškom dňa 23.11.2013 s raznicami, ktoré sa v roku 2005 používali na označovanie plomb je zrejmé, že tieto sa nezhodujú. Raznice používané na označovanie plomb v roku 2005 má ich spoločnosť archivované, právny predchodca ich spoločnosti na označovanie plomb plynomerov v roku 2005 raznicu, ktorej odtlačok bol zamestnancami spoločnosti žalobcu nájdený na dotknutom plynomere a ktorého fotodokumentácia je súčasťou ZP, nepoužíval.

5. Súd prvej inštancie následne v právnych záveroch svojho rozhodnutia cituje nasledujúce ustanovenia zákona č. 251/2002 Z. z. o energetike:

Podľa § 82 ods. 1 písm. d) tohto zákona neoprávneným odberom plynu je odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

Podľa § 82 ods. 2 cit. zákona, odberateľ plynu je povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočnú škodu, ktorá mu neoprávneným odberom plynu vznikla. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Prevedeným dokazovaním bolo síce preukázané, že je predpoklad odstránenia pôvodného zabezpečenia meradla u žalovaného a jeho nahradenia novým zabezpečením, ktorého znaky neboli vytvorené kliešťami oprávnenými na zabezpečenie meradla, čo samo o sebe je možné hodnotiť ako neoprávnený odber plynu v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/ zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike a spôsobuje objektívnu zodpovednosť odberateľa plynu za prípadnú škodu. Samotná skutočnosť, že došlo k neoprávnenému odberu plynu však nepostačuje k tomu, aby súd mohol zaviazať odberateľa na náhradu škody bez preukázania toho, či dodávateľovi plynu škoda skutočne aj vznikla. Žalobca taktiež nepreukázal základ, t. j. že u žalovaného nastúpila objektívna zodpovednosť.

6. Súd prvej inštancie ďalej konštatuje, že žalobca neprodukoval žiadny dôkaz, že meradlo malo pri montáži inú ciachu, než bola zistená pri jeho demontáži, nemožno preto prísť k záveru, že žalovaného je potrebné posudzovať z hľadiska objektívnej zodpovednosti. Bolo nesporné, že žalovaný sa stal vlastníkom objektu v roku 2008, a že žalobca merač na tomto odbernom mieste montoval v decembri 2005 za takých okolností, že nemožno teraz urobiť jednoznačný záver s akou plombou bol tento merač namontovaný. Potvrdenie, ktoré bolo predložené od Plynárenskej metrológie, s.r.o. na preukázanie tejto skutočnosti nestačí, najmä s poukázaním na okolnosť, že meradlá po ciachovaní ešte absolvujú cestu do skladu a až následne po odstupe času sa postupne montujú na jednotlivé odberné miesta. Žalobca tvrdenie, že toto meradlo bolo montované na toto odberné miesto s tou autorizovanou plombou, ktorá bola daná oprávnenou organizáciou, nepreukázal. Uvedenú skutočnosť nepotvrdil svojou výpoveďou ani svedok Z. E. (pracovník žalobcu na pozícii kontrolóra neoprávnených odberov).

7. Žalobca bol preto povinný preukázať, že v dôsledku neoprávneného odberu plynu zo strany žalovaného mu vznikla škoda. Nie je možné totiž súhlasiť s tvrdením žalobcu, že škoda mu vznikne ak odberateľ odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pretože zákon výslovne uvádza, že odberateľ, ktorý neoprávnene odberal plyn, je povinný uhradiť škodu dodávateľovi, ak táto škoda vznikla. Žalobca však ohľadne tejto skutočnosti dôkazné bremeno neuniesol, keďže nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by súd mohol zistiť, či žalobcovi škoda vznikla a v akom rozsahu.

Zo samotného znaleckého posudku je možné zistiť iba to, že existuje predpoklad odstránenia zabezpečenia na meradle a jeho nahradenie iným zabezpečením, ale z tohto posudku nie je možné jednoznačným spôsobom vyvodiť záver, že v dôsledku porušenia zabezpečenia na meradle došlo na strane žalobcu ku vzniku škody, a to či už neoprávnenou manipuláciou so samotným meradlom prípadne iným spôsobom. Tvrdenie žalobcu, že neoprávneným odberom plynu zo strany žalovaného mu bola spôsobená škoda nebolo žiadnym spôsobom bezpečne preukázané a podľa názoru súdu ide len o jeho dohady.

8. Postup žalobcu pri vyčíslení škody vychádza z tej úvahy, že skutočne vzniknutú škodu nemožno vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, preto treba použiť vyhl. č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. 9. V zhode so závermi obsiahnutými napríklad v rozsudkoch Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8Cob/54/2013 zo dňa 26.03.2014, sp. zn. 16Cob/135/2013 zo dňa 27.08.2014 a Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26Cob/79/2014-84 zo dňa 23.04.2015 súd prvej inštancie uvádza, že podľa §-u 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, je odberateľ plynu povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočnú škodu, ktorá mu neoprávneným odberom plynu vznikla. Z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva povinnosť žalobcu preukázať vznik skutočnej škody. Až pre prípad, že nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo v zmysle §-u 82 ods. 2 citovaného zákona. Základným predpokladom pre tento postup je preukázanie vzniku škody, ktorá vznikla neoprávneným odberom. Žiadne z ustanovení citovaného zákona nezbavuje žalobcu, ktorý si uplatňuje nárok na náhradu škody, povinnosti preukázať, že mu vznikla škoda v dôsledku protiprávneho úkonu žalovaného.

10. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti konštatuje, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé aká škoda mu vznikla porušením plomby meracieho zariadenia žalovaného, či takéto meracie zariadenie bolo v určitom období nefunkčné alebo jeho funkčnosť obmedzená. Žalobcom nebol produkovaný dôkaz, ktorým by verifikoval svoje tvrdenie, že práve v jeho sfére došlo ku vzniku škody v dôsledku neoprávneného odberu plynu žalovaným na základe skutkovej podstaty definovanej v § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike.

11. Súd prvej inštancie tiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 30/2009 zo dňa 28.01.2009, v ktorom sa Najvyšší súd SR zaoberal prípadom zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu podľa skutkovej podstaty definovanej v § 59 ods. 1 písm. d) predchádzajúceho zákona o energetike, a dospel k záveru, že iba ak sú v súdnom konaní skutočne preukázané všetky znaky zodpovednosti za škodu, t. j. existencia protiprávneho úkonu (neoprávnený odber), škoda a príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou, nie je žiaden dôvod pre neuloženie povinnosti škodu nahradiť.

12. Povinnosť nahradiť škodu podľa názoru súdu nemôže byť zamieňaná s povinnosťou zaplatiť sankciu za porušenie plomby na meradle spotreby plynu. Ustanovenie §-u 82 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike jednoznačne v súlade s realitou predpokladá, že nie každý neoprávnený odber plynu, za ktorý sa považuje aj odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, má za následok vznik škody a nadväzujúci odsek tohto zákonného ustanovenia na úpravu výpočtu škody všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným ministerstvom odkazuje pre prípad nemožnosti vyčíslenia skutočne vzniknutej škody, nie pre prípad nemožnosti zistenia, či škoda skutočne vznikla.

V prejednávanej veci bolo zistené, že originálna plomba bola zamenená za inú plombu, avšak nebolo preukázané, že bol týmto vykonaný zásah do meradla, čo by spôsobil vznik škody. Žalobca svoj nárok uplatnený v konaní identifikoval ako nárok na náhradu škody, za podmienku vzniku ktorého zákonná úprava občianskoprávnych i osobných vzťahov logicky označuje okrem iného aj vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Z iných predpokladov nemôže vychádzať a nevychádza ani zákon č. 251/2012 Z. z., z ktorého žalobca svoj nárok vyvodzoval, a ktorý iba pre prípad nemožnosti vyčíslenia skutočne vzniknutej škody, nie pre prípad nemožnosti zistenia, či škoda skutočne vznikla, odkazuje na úpravu výpočtu škody všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným príslušným ministerstvom. Podľa názoru súdu vznik škody nemožno vyvodzovať z každého poškodenia plomby meradla (a povinnosť nahradiť škodu nemôže byť zamieňaná s povinnosťou zaplatiť sankciu za porušenie bomby), ale iba zo zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu. Odber plynu žalovaným pred zistením poškodenia plomby v období od predchádzajúcej kontroly bol vykonávaný na základe zmluvného vzťahu s dodávateľom plynu, a nie je preto dôvod považovať ho za škodu, ktorá by bola v príčinnej súvislosti, t. j. vo vzťahu príčiny a následku, s porušením povinnosti odoberať plyn iba s meradlom s nepoškodenou overovacou značkou.

13. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia o existencii škody, za ktorú by zodpovedal žalovaný a pre jeho čo i len čiastočný úspech by vznik škody musel preukázať, súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. 14. Absenciu rozhodnutia o trovách konania bez uvedenia bližších dôvodov odôvodnil tým, že o trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

15. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včasné odvolanie. Proti záverom prvoinštančného súdu o neunesení dôkazného bremena týkajúceho sa vzniku škody a jej rozsahu žalobca uviedol, že žalovaný plyn v rozhodujúcom období odoberal, išlo o odber považovaný zákonom o energetike za neoprávnený, plyn neodoberal od svojho dodávateľa (čo dodávateľ žalovaného potvrdil), ale od žalobcu. Žalobca preto vznik škody jednoznačne preukázal, pričom výšku skutočne spôsobenej škody nie je možné zistiť z dôvodu, že v podobných prípadoch nie je možné zistiť presné, odberateľom odobraté množstvo zemného plynu, pretože použitiu údajov o spotrebe plynu infikovaného poškodeným meradlom bránia ustanovenia zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii.

16. K argumentom prvoinštančného súdu o nepredložení dôkazov preukazujúcich výšku škody, dôkazov týkajúcich sa nefunkčnosti, prípadne obmedzenej funkčnosti meracieho zariadenia a nepreukázaniu vykonania zásahu do meradla, ktorý by spôsobil vznik škody žalobca uviedol, že škoda spôsobená neoprávneným odberom žalobcovi vznikne v prípade ak k okolnosti, ktorou je porušenie zabezpečenia meradla (plomby) pristúpi aj ďalšia skutočnosť a tou je odber plynu takýmto meradlom. V prípade, ak dôjde k odberu plynu spôsobom kvalifikovaným ako neoprávnený, vzniká takýmto odberom plynu škoda spočívajúca v zmenšení majetku žalobcu, a to o množstvo zemného plynu odobraté žalovaným. Z dikcie ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike nevyplýva, že by za neoprávnený odber plynu bol považovaný jedine odber meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a toto zariadenie zároveň nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu. Zákon nevyžaduje na kvalifikovanie odberu ako neoprávneného kumulatívne splnenie oboch podmienok, a preto nemá opodstatnenie argument prvoinštančného súdu o nepreukázaní skutočnosti, že meradlo nesprávne zaznamenávalo, nezaznamenávalo alebo bolo nefunkčné.

17. Voči záverom prvoinštančného súdu, že nie možné ustáliť základ pre vznik objektívnej zodpovednosti žalovaného, pretože žalobca nemá vizuálnu evidenciu ciach u meračov. Žalobca namietal, že bolo jednoznačne preukázané, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo odstránené a nahradené značkou, ktorá mala navodiť dojem originálneho zabezpečenia. Táto napodobnenina značky však bola neznámou osobou vyrobená tak, že zjavne nekorešpondovala s originálnym označením, ktoré v roku 2005 používala autorizovaná osoba. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zodpovedá odberateľ zemného plynu za odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na skutočnosť, či porušenie zabezpečenia spôsobil odberateľ, ním určená osoba na jeho podnet alebo akákoľvek iná osoba hoc aj bez vedomia odberateľa o tejto skutočnosti.

18. Množstvo žalovaným odobratého zemného plynu bolo určené podľa metodiky stanovenej v príslušnom vykonávacom predpise. Napadnuté rozhodnutie navodilo stav, v ktorom žalovaný ako odberateľ preukázateľne odoberal z distribučnej siete žalobcu zemný plyn, no za jeho odber nemusel zaplatiť.

19. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.

20. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.

21. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal vec bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Odvolací súd po prejednaní veci v medziach podaného odvolania (§ 379 a 380 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v danom prípade neopodstatnené.

22. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Keďže odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, v súlade s § 387 ods. 2 sa v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní obmedzuje na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. 23. Nad rámec odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 veta druhá CSP musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Žalobca počas celého konania poukazoval na to, že predpokladom na uplatnenie nároku na náhradu škody je v danom prípade (neoprávneného odberu plynu) len preukázanie skutočnosti, že na meradle bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, a že takýmto meradlom dochádzalo k odberu plynu, čo v konaní pred súdom prvej inštancie bolo jednoznačne preukázané.

24. Odvolací súd v zhode so závermi obsiahnutými napríklad v rozsudkoch Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Cob/54/2013 zo dňa 26.03.2014 a sp. zn. 16Cob/135/2013 zo dňa 27.08.2014 zdôrazňuje, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike je odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva povinnosť žalobcu preukázať vznik skutočnej škody. Až pre prípad, že nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo v zmysle § 59 ods. 3 citovaného zákona. Základným predpokladom pre tento postup je preukázanie vzniku škody, ktorá vznikla neoprávneným odberom. Žiadne z ustanovení citovaného zákona nezbavuje žalobcu, ktorý si v konaní uplatňuje nárok na náhradu škody, povinnosti preukázať, že mu vznikla škoda v dôsledku protiprávneho úkonu žalovaného. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že žalobca súdu nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé, aká škoda mu vznikla porušením plomby meracieho zariadenia žalovaného, či takéto meracie zariadenie bolo v určitom období nefunkčné alebo jeho funkčnosť bola obmedzená. Odvolací súd k tomu dodáva, že žalobcom nebol produkovaný dôkaz, ktorým by jednoznačne a nad akúkoľvek pochybnosť verifikoval svoje tvrdenie, že práve v jeho majetkovej sfére došlo ku vzniku škody v dôsledku neoprávneného odberu plynu žalovaným na základe skutkovej podstaty definovanej v § 59 ods. 1 písm. d) zákona o energetike. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 30/2009 zo dňa 28.10.2009, v ktorom sa Najvyšší súd SR zaoberal prípadom zodpovednosti za škodu spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa skutkovej podstaty definovanej v § 59 ods. 1 písm. d) zákona o energetike. Súd v tomto prípade dospel k záveru, že iba ak sú v súdnom konaní skutočne preukázané všetky znaky zodpovednosti za škodu, t. j. existencia protiprávneho úkonu (neoprávneného odberu), škoda a príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou, nie je žiaden dôvod pre neuloženie povinnosti škodu nahradiť. Odvolací súd vo vzťahu k prejednávanej veci zdôrazňuje, že žalobca vznik ujmy vo svojej majetkovej sfére (vznik škody) vo väzbe na neoprávnený odber plynu zo strany žalovaného nepreukázal. Nepreukázal teda jeden zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu, v dôsledku čoho jeho žaloba nemohla byť úspešná.

25. V ostatnom odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

26. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

27. O nároku na trovy odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 v súvislosti s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.