KSNR/25CoP/61/2016


(zdroj)

Zobraziť rozhodnutie datované dňa: 1.6.2017

Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 25CoP/61/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214213598 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214213598.3



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú: W. U. P., nar. XX. XX. XXXX, bydlisko u matky, zastúpenú: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v S. ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: O. P., nar. XX. XX. XXXX, . O. a O. nar. XX. XX. XXXX, bydlisko: S., A. L./ XX, zastúpenej: JUDr. Tamás Puskás, advokát, so sídlom v Dunajskej Strede, Alžbetínske nám. 1203, o zmenu úpravy styku, o odvolaní rodičov proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 03. júna 2016 pod č.k. 12P/211/2014-447 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že otec je oprávnený sa s dieťaťom stýkať v čase letných prázdnin prvý celý párny a po ňom nasledujúci celý nepárny týždeň v mesiaci júl a august.

V ostatnej časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Trovy prekladu a trovy tlmočného znáša štát.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny týždeň od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod.. V čase letných prázdnin prvý celý párny júlový týždeň od pondelka od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a prvý celý párny augustový týždeň od pondelka od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a v čase vianočných prázdnin každý nepárny rok od 26.12. od 9.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod. a a každý párny rok od 26.12. od 9.00 hod. do 01.01. do 18.00 hod. a počas počas jarných prázdnin každý nepárny rok od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 15.00 hod. Návrh otca na rozšírenie styku vo zvyšku zamietol. Ďalej rozhodol, že matka je povinná dieťa riadne a včas odovzdať otcovi v mieste bydliska dieťaťa a spolu s maloletým dieťaťom je povinná otcovi odovzdať zdravotnú kartu a pas maloletého dieťaťa a otec je povinný dieťa riadne a včas vrátiť matke na tom istom mieste a spolu s dieťaťom je povinný matke vrátiť zdravotnú kartu a pas maloletej. Návrh otca v časti o poskytnutie náhradných termínov na realizáciu styku v prípade choroby dieťaťa zamietol. Zároveň rozhodol, že otec je oprávnený realizovať styk s dieťaťom prostredníctvom telefonického hovoru každý týždeň v stredu v čase od 16.00 hod. do 16.30 hod. Matka je povinná umožniť dieťaťu telefonicky hovor s otcom. Matku zaviazal, že je povinná pravidelne informovať otca vždy k poslednému dňu každého párneho mesiaca o zdravotnom stave maloletého dieťaťa vždy k poslednému dňu každého párneho mesiaca v kalendárnom roku o jeho výsledkoch a správaní sa v školskom zariadení a priebežne mu podávať správy o aktuálnych mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa a prostredníctvom emailu. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 09. 10. 2013 pod č.k. 9P/108/2012 v časti úpravy styku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na výsledky vykonaného dokazovania a čl.5 ,ustanovenie § 25 a § 26 Zákona o rodine. Dospel k záveru, že v danom prípade došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcich zmenu súdneho rozhodnutia. Podstatnú zmenu pomerov vzhliadol v tom, že doteraz upravený styk bol riadne realizovaný a nevyskytli sa žiadne problémy. Problémy sa vyskytovali iba medzi rodičmi pri odovzdávaní dieťaťa. Rodičia vytvárajú pre dieťa napätie, čo nie je v jeho prospech. Ďalej uviedol, že je v záujme dieťaťa rozvíjať harmonické vzťahy s oboma rodičmi, otec bol ukrátený na osobnej starostlivosti, preto sa domáhal rozšírenia styku. Vzal do úvahy, že je občanom Q. a veľa času trávi cestovaním za dieťaťom. Dieťa bolo vypočuté v konaní a vyslovilo svoj názor, z ktorého vyplynulo, že má pozitívny názor na pobyty u otca a vie si predstaviť, že by u neho strávilo dlhší čas. Vyslovilo , že nechce byť u otca dva týždne, preto v záujme časového priestoru na navykanie dieťaťa na novú úpravu upravil styk počas letných prázdnin na celý týždeň v mesiaci júli a v auguste. Preto návrh otca v ostatnej časti zamietol. Ďalej uviedol, že nie je na prekážku , aby dieťa strávilo s otcom vianočné sviatky , jarné prázdniny. Pretože otec dieťa preváža do cudziny, je potrebné, aby mal k dispozícii jeho pas a zdravotnú kartu, upravil povinnosť rodičov vzájomne si uvedené doklady odovzdávať. Za potrebné považoval upraviť povinnosť matky informovať otca o všetkých dôležitých veciach týkajúcich sa maloletej. Návrh o poskytnutie náhradných termínov zamietol pre nevykonateľnosť takéhoto rozhodnutia. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ OSP.

2.Otec podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie v zamietajúcej časti rozsudku na rozšírenie úpravy styku. Nesúhlasil s hodnotením výpovede maloletej, ktorá bola zmanipulovaná matkou. Uviedol, že nikdy nebol s dcérou dlhšie časové obdobie, preto nemôže vedieť, či je pre ňu úprava styku dostatočná. Po narodení s ním žila 2,5 roka, ani po štyroch rokoch mu nebolo umožnené mať ju dva krát po 2 týždne počas letných prázdnin. Žiadal upraviť styk počas prvého a druhého týždňa v mesiaci júl, august. Matke sa počas celého konania nepodarilo preukázať ubližovanie dieťaťu, odmieta mu ho vydať v náhradných termínoch, preto žiadal určiť ich v rozhodnutí súdu. V ostatných častiach súhlasil s rozhodnutím súdu.

3.Matka napadla rozsudok v zákonnej lehote odvolaním. Odvolanie zdôvodnila ustanovením § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ OSP a namietala, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Poukázala na neisté podmienky u otca, ktorý napriek rozhodnutiu súdu nerealizoval styk s dieťaťom od mája 2015 do decembra 2015 odôvodňujúc svoje konanie pobytom v U. a dopravnou nehodou, kvôli ktorej nemohol krajinu opustiť. V minulosti mal problémy so zákonom, musel sa skrývať a nikto nevie, kde bol 6 mesiacov. O dieťa počas uvedenej doby neprejavil záujem. Nepozná prostredie, v ktorom má dieťa stráviť dlhší čas a v takom neistom prostrední nie je možné rozšíriť styk. Poukázala na klamstvá starého otca, že nevie o pobyte syna, hoci býva u nich, spochybnila vyjadrenia svedkov, čestné prehlásenia na základe ktorých možno konštatovať, že podmienky u otca sú neisté. Ďalej uviedla, že súd nerešpektoval názor maloletej, že s otcom by chcela byť od soboty do nedele. V závere poukázala na agresivitu otca, ktorý ju 09.01.2016 napadol fyzicky v prítomnosti maloletej. Bola nútená navštíviť lekára. Neplatí výživné, žije z hazardných hier .Ďalej nesúhlasila s oprávnením otca realizovať styk prostredníctvom telefonického hovoru, pretože maloletá nebude môcť vykonávať inú činnosť a bude musieť čakať na telefonát otca. Navrhla, aby odvolací súd upravil styk otca s maloletou tak, že je oprávnený sa s ňou stretávať každý párny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. .Matka doplnila odvolanie podaním , doručeným súdu 12.01.2017,v ktorom uviedla, že otec mal dieťa od 26.12.2016 a v stanovenom čase 28.12.2016 jej ho nevrátil. Obrátila sa policajné orgány v Q.. Bola s priateľom u rodičov otca, kde nebol prítomný. Dostavil sa jeho brat so zbraňou a vyhrážal sa im zabitím. Maloletá bola s otcom u neho a brat jej dieťa odovzdal 29.12.2016.Bolo špinavé, unavené, vyčerpané. Podala trestné oznámenie únosu dieťaťa. To svedčí o tom, že otec nemá vlastný byt, neustále sa zdržiava na iných miestach, sú vedené proti nemu viaceré trestné konania. Nevie s rodinnými príslušníkmi vytvoriť prostredie vhodné pre výchovu maloletej, existuje hrozba, že maloletú jej nevráti. Preto žiadala zmeniť rozsudok tak, že je oprávnený sa stretávať s maloletou len na území Slovenska. Z tých istých dôvodov podala matka zároveň návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým otcovi dočasne upravuje styk s maloletou tak, že je oprávnený sa s maloletou stretávať každý párny týždeň v sobotu od 10.000 hod. do 12.00 hod. v prítomnosti matky. Potom ďalej doplnila odvolanie podaním zo dňa 13.02.2017, doručeným odvolaciemu súdu 13.02.2017 v ktorom uviedla, že otec 2 krát porušil rozsudok, keď pre maloletú prišiel 24.12.2016 s neznámym mužom a 28.12.2016 jej dieťa nevrátil. Preto žiadala o obmedzenie styku otca .V poslednom doplnení odvolania zo dňa 10.04.2017 uviedla tie isté skutočnosti ako v prechádzajúcom doplnení. Dodala, že otec viackrát neprišiel pre dieťa, čakali ho. Ju a dieťa nahráva proti ich vôli keď prichádza pre dieťa a odovzdáva ho. Týmto správaním ubližuje maloletej ,bojí sa ho a nechce k nemu chodiť. Sťažuje sa na otca, pretože sa jej vysmieva, nazýva ju zeleným trabantom a žltou taškou. Sťažuje sa, že celý víkend trávi u otcových známych, kam nechce chodiť, lebo sa tam s ňou nezaoberajú, len sedí na gauči. Otec je na ňu hrubý.

4.Kolízny opatrovník navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 5.Matka sa k odvolaniu otca písomne vyjadrila. Uviedla, že sa o dieťa 6 mesiacov nezaujímal, nezaujímal sa o ňu ani do veku 2 rokov, kedy sa o ňu starala ona s matkou. Maloletá má 7 rokov, jej vyjadrenie na pojednávaní nebolo v neprospech otca, vyjadrila svoj názor, ktorý je potrebné rešpektovať. Opätovne poukázala na otcovu agresivitu, nestabilnosť zamestnania, bývania.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolania boli podané stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňajú náležitosti § 363 CSP, neviazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP), neviazaný dôvodmi odvolania (§66 CMP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie rodičov na odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP), pretože považoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 68 CMP) a dospel k názoru, že odvolanie otca je dôvodné. Preto rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v časti úpravy styku počas letných prázdnin podľa 388 CSP. V ostatnej časti týkajúcej sa odvolania matky dospel k záveru, že nie je dôvodné. Súd prvej inštancie v tejto dostatočne zistil skutočný stav veci a vyvodil z neho aj správny právny záver, preto rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny v týchto častiach potvrdil.

7.Odvolací súd doplnil na odvolacom pojednávaní dokazovanie výsluchom rodičov, kolízneho opatrovníka a zopakoval dokazovanie oboznámením listín na čl. 94,164,287,290,431.

8.Matka na odvolacom pojednávaní uviedla, že otec si nebol pre dieťa v mesiaci marec, apríl 2017. Maloletá nechce k nemu ísť, plače a necíti sa dobre u starých rodičov. Nevie kde otec býva, nepracuje a neplatí výživné. Vykonáva na nich psychický teror , posiela v noci SMS a telefonuje. Nevenuje s maloletej, nikde s ňou nechodí, neučí sa s ňou. Doterajšiu úpravu styku považovala za dostatočnú a žiadala, aby odvolací súd rozsudok zmenil a návrh otca na zmenu styku zamietol.

9.Otec vo výpovedi uviedol, že tvrdenia matky sú nepravdivé. Iba v mesiaci január 2017 nebol maloletou, lebo mu ju matka nevydala, raz v sporných mesiacoch marec-apríl 2017. Jej tvrdenie, že nebol za maloletou v mesiaci marec, apríl 2017 je nepravdivé. Pre maloletú chodí so svojou matka a spolu ju odovzdávajú matke. Žije u svojich rodičov, kde s maloletou trávia čas, jeho matka varí .Matka maloletej pozná prostredie, pretože tam spolu žili 2,5 roka. Učí sa s maloletou, robí jej program. Pracuje, výživné riadne platí a nemá na ňom žiaden dlh. Ďalej uviedol, že matka o ňom hovorí ako o hazardnom hráčovi, kriminálnikovi. Doposiaľ nepredložila žiaden dôkaz o tom, že sa voči nemu vedie nejaké trestné konania. Predložil na odvolacom súde k nahliadnutiu dokument Q. tzv. Osvedčenie, z ktorého vyplývalo, že má beztrestnú minulosť a nemá zákaz činnosti. Osvedčenie bolo vydané 12.05.2017.Voči jeho bratovi sa nevedie žiadne trestné konanie, nebola mu odobratá žiadna zbraň. Vedie sa trestné konanie voči matke pre výtržníctvo.

10.Kolízny opatrovník uviedol, že matka ho opakovane navštívila, poskytli jej poradenstvo. Najväčší problém v danom prípade sú rodičia. Rozsudok súdu prvej inštancie navrhol potvrdiť.

11. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku zákonom č. 161/2015 Z.z. účinnom od 01.07.2016 a z ustanovenia § 395 ods. 1 vyplýva, že ak ustanovenie § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutie jeho účinnosti. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať podstatnými vyjadreniami prenesenými v konaní prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami v odvolaní.

12.. Citované ustanovenie § 387 ods. 2 CSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vyporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 220 ods. 2 CSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t.j. pre vec rozhodujúce.

13.Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

14.Ustanovenie § 36 ods. 1 Zákona o rodine, je takto v priamom vzťahu k ust. § 24 až 26 ZoR, ktoré určujú povinnosť súdu rozhodovať o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu. V tých prípadoch, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd preto upraví všetky otázky, ktoré sa týkajú výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, t.j. určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, ako má druhý rodič prispievať na jeho výživu, tiež kto bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a upraví aj styk s dieťaťom, pokiaľ rodičia úpravu styku žiadajú. Pri rozhodovaní súdu je potrebné otázku styku, jeho časové vymedzenie a miesto stretávania posudzovať starostlivo a zvážiť jednak okolnosti na strane maloletého dieťaťa (jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi atď.), ako i okolnosti na strane rodičov (ich vzájomný vzťah, časové a hospodárske možnosti, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča atď.). V prípade, že je to v záujme zdravého vývoja dieťaťa potrebné, súd styk dieťaťa s rodičmi obmedzí alebo ho celkom zakáže (§ 25 ods. 3 Zákona o rodine). Zároveň ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine ukladá súdu, aby pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností sledoval vždy záujem maloletého dieťaťa s ohľadom na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Rovnako tak dbal, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s nimi.

15. Uvedená právna úprava takto v plnom rozsahu korešponduje Dohovoru o právach dieťaťa, prijatému dňa 20.11.1989, ktorý vo svojom článku 3 ods. 1 stanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či je už uskutočňovaná verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Zároveň článok 8 ods. 1 Dohovoru predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa a základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom záujem dieťaťa. Rovnako tak Listina základných práv a slobôd vo svojom článku 32 ods. 1 v spojení s ods. 4 určuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov môžu byť obmedzené a neplnoleté deti môžu byť od rodičov odlúčené proti ich vôli len rozhodnutím súdu na základe zákona.

Rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti a obaja sú zodpovední za všestranný rozvoj dieťaťa. Každý z rodičov má celé rodičovské práva a povinnosti. Obidvaja rodičia ich nemusia vykonávať spolu, ale vo vzájomnom porozumení. Pri výkone rodičovských práv sú obidvaja rodičia rovnoprávni. Nezáleží na to, či sú manželia, ani na tom, či ide o ich dieťa narodené v manželstve alebo mimo manželstva. Rodičovské práva a povinnosti vznikajú narodením dieťaťa. Na to, aby rodič mohol realizovať svoje rodičovské práva v prípade, že dieťa nebolo zverené do jeho výchovy, je potrebné, aby mal upravený styk s mal. dieťaťom. Zmyslom úpravy styku otca s dieťaťom je dosiahnuť odstránenie doterajšieho stavu medzi otcom a dieťaťom bez nepriaznivého pôsobenia na psychiku a citovú stránku dieťaťa, súčasne so zreteľom na konkrétne pomery života otca. Preto súd pri úprave styku rodiča s dieťaťom predovšetkým skúma, či je styk mal. dieťaťa v prospech dieťaťa a je povinný veľmi starostlivo zvážiť, aká úprava tohto styku (časové vymedzenie, určenie prostredia a pod.) zodpovedá v konkrétnom prípade najlepšie niektorej skutočnosti týkajúcej sa mal. dieťaťa a niektorej skutočnosti týkajúcej sa rodičov. Predovšetkým súd musí zvážiť vek a zdravotný stav mal. dieťaťa, jeho citový vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá vo výchove a k prostrediu, v ktorom tento rodič žije, obvyklý denný režim mal. dieťaťa. Medzi ďalšie skutočnosti, ktoré súd skúma, patria osobné a rodinné pomery rodičov, vzájomný vzťah rodičov a ich časové a hospodárske možnosti (so zreteľom na pracovnú dobu, čerpanie dovolenky, dopravné spojenie a pod.). Hodnotenie týchto všetkých skutočností, predovšetkým v zhode so záujmom mal. dieťaťa vedú potom k najvhodnejšej úprave styku rodiča s mal. dieťaťom.

16. Súd prvej inštancie postupoval v zmysle vyššie uvedených kritérií. Skúmal pomery na strane rodičov, dieťaťa, rešpektoval vyjadrenie dieťaťa. Doplnil dokazovanie po zrušení jeho prvého rozhodnutia v dostatočnom rozsahu a výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil v súlade vtedy platným ustanovením § 132 OSP. Odvolací súd po doplnení dokazovania výsluchom oboch rodičov, kolízneho opatrovníka sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že je v prospech dieťaťa, aby sa s otcom stretávalo v širšom časovom období, preto je zmena pôvodnej úpravy dôvodná. V konaní nebolo preukázané tvrdenie matky, že styk otca nie je prospech dieťaťa. Matka počas celého odvolacieho konania poukazovala na osobu otca , jeho agresívnosť, nezamestnanosť, neplatenie výživného, kriminalitu, nezáujem o dieťa, strach dieťaťa z otca. Otec všetky jej tvrdenia na pojednávaní vyvrátil, predložil osvedčenie o svojej bezúhonosti, plnenie vyživovacej povinnosti, záujem o dieťa, realizáciu styku s maloletou. Matka k výpovedi otca nemala žiadne pripomienky, nespochybnila jeho tvrdenia. V závere iba dodala, že sa u neho niečo deje, pretože dieťa je vystrašené, keď odchádza a prichádza. Otec potvrdil, že býva u svojich rodičov, kde sa s maloletou zdržiava. O tom, že býva u rodičov dosvedčuje správa zo šetrenia v mieste jeho bydliska. Preto tvrdenie matky, že nepozná prostredie, v ktorom sa maloletá počas styku s otcom zdržiava je nepravdivé. Matka počas celého konania tvrdila, že má strach, aby otec dieťa neuniesol do Kanady. Toto konanie prebieha od 15.04.2014.Počas tejto doby matky okrem tohto tvrdenia neprodukovala žiaden dôkaz potvrdzujúci jej tvrdenie. Tvrdenie, že otec jej dieťa uniesol a podala na neho trestné oznámenie, pretože jej ho nevrátil 28.12.2016 odvolací súd vyhodnotil vo svojom zamietajúcom rozhodnutí o návrhu matky na vydanie neodkladného opatrenia ,o ktorom rozhodol uznesením zo dňa 26.01.2017 pod č.k. 25 CoP 61/2017.Z vykonané dokazovania vyplynulo, že styk otca s dieťaťom sa realizuje. Dieťa prespáva u otca. Posledná úprava styku bola v roku 2013, odkedy uplynuli takmer štyri roky. Maloletá bude mať 17. 06. 2017 8 rokov. Je strašia, vyjadrila vôľu byť s otcom od soboty do nedele. Nebránila sa styku s otcom. Súd prvej inštancie preto správne upravil styk od piatku do nedele, keď rešpektoval vzdialenosť bydliska otca od bydliska dieťaťa. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s úpravou styku súdom prvej inštancie okrem úpravy počas letných prázdnin. V tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a upravil styk na dva týždne v každom mesiaci. K zmene rozhodnutia v tejto časti dospel na základe vykonaného dokazovania, že styk maloletej je na jej prospech. Pri úprave styku počas jedného týždňa v každom mesiaci by bolo otcovi znemožnené dieťa zobrať na dovolenku dlhšiu ako 7 dní, z celkovej doby prázdnin by ho mal z 8 týždňov len dva týždne.

Súd prvej inštancie ustanovil za predkladateľku a tlmočníčku z jazyka slovenského do jazyka maďarského a naopak, ktorá vykonala preklad písomnosti počas odvolacieho konania. Na odvolacie pojednávanie odvolací súd z dôvodu hospodárnosti konania ustanovil tlmočníka Ing. S. Otec je občanom Q., preto mu boli doručované preložené súdne listiny predkladateľkou. Jedná sa o konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa. Ustanovenie § 49 ods.1 CMP upravuje platenie trov konania účastníka, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát. O povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. O náhrade trov konania a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí( §57,§58 CMP).

Podľa § 155 ods. 1 CSP, každý má právo konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka. Podľa § 155 ods.2 CSP trovy tlmočenia podľa odseku 1 znáša štát .Na trovy prekladu podľa odseku 2 sa použijú ustanovenia o trovách konania podľa šiestej hlavy druhej časti tohto zákona. Použitie ustanovenie § 262 CSP v mimosporových konaniach je vylúčené. Trovami konania sú aj preklady do úradného jazyka účastníka konania. V sporových veciach ustanovenie § 155 CSP rozlišuje medzi trovami prekladu a trovami tlmočenia . Trovy tlmočenie znáša štát. CMP neupravuje trovy prekladu a odkazuje na ustanovenie § 155 CSP. Odvolací súd s poukazom na nedostatočnú právnu úpravu trov prekladu v nesporových konaniach dospel k záveru, že aj tieto trovy konania sú trovami štátu, pretože súd musí zabezpečiť účastníkovi preklad všetkých súdnych listín a doručiť mu ich v jazyku, ktorému rozumie. Preto rozhodol, že trovy prekladu a trovy tlmočného ( u oboch ustanovených )znáša štát. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa §57 ods.1 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože o ich náhrade súd rozhoduje na návrh a žiadna strana takýto návrh nepodala.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).