KSNR/25Co/474/2015


(zdroj)
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 25Co/474/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314203201 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4314203201.2



Uznesenie Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: Lawyer Partners a.s., so sídlom Prievozská 37, 821 09 Bratislava, IČO: 35 944 471, zastúpený: Advokátska kancelária Chabadová, s.r.o., so sídlom Pri starej prachárni 13, 831 04 Bratislava, proti odporkyni: U. O., bytom F. 4, XXX XX K., o zaplatenie sumy 1,32 eura, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 18. 09. 2014 č.k. 11RO/134/2014-11, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 18. 09. 2014 č.k. 11RO/134/2014-11 zastavil konanie, pričom aplikoval ust. § 10 ods. 1, 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch z dôvodu, že navrhovateľ v súdom určenej 10-dňovej lehote nezaplatil súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 16,50 eura, hoci bol o následkoch nesplnenia povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh vopred poučený. Zároveň rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že prvostupňový súd mu odňal možnosť konať pred súdom, lebo v čase, kedy ho vyzýval na zaplatenie súdneho poplatku, ho nebolo možné vyrubiť podľa § 13 Zákona o súdnych poplatkoch. V odvolaní navrhovateľ uviedol, že dňa 31. 03. 2006 podal žalobu elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom, ktoré podanie okresný súd odmietol prijať a DVD nosiče mu vrátil späť. O prípustnosti tohto postupu rozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v náleze sp.zn. II. ÚS 138/07 vyslovil záver, že Okresný súd Levice porušil základné právo navrhovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neprijatím podania urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom, a vydal príkaz, aby vo veci predmetného podania navrhovateľa konal, pričom právne účinky podania zostanú zachované. Navrhovateľ opätovne doručil predmetné podanie okresnému súdu a v súlade s názorom Ústavného súdu mal za to, že účinky podania zostali zachované ku dňu 31. 03. 2006. Okresný súd vychádzal z predpokladu, že ide o nové podania a vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku a konanie zastavil. Navrhovateľ trval na tom, že je nevyhnutné v prejednávanej veci pripísať účinky podania k pôvodnému dátumu podania, t.j. k 31. 03. 2006.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal v dôsledku odvolania navrhovateľa napadnuté uznesenie (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 82 ods. 1 OSP, konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.

Podľa § 10 ods. 1 prvá a druhá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.

Zo spisu vyplýva, že návrh na začatie konania v prejednávanej veci bol na Okresný súd Levice podaný dňa 17. 02. 2014 (druhou podacou pečiatkou s dátumom 19. 02. 2014 bolo podanie opatrené v deň nahratia do systému vzhľadom na veľké množstvo podaní doručených súdu naraz). Podanie bolo urobené elektronickou formou na DVD nosiči, pričom sa jednalo o hromadné podanie. Podanie má dátum vyhotovenia 23. 03. 2006. Z obsahu podania, ani z obsahu jeho príloh nevyplýva žiadna spojitosť s predchádzajúcim podaním, a žiadne predchádzajúce konanie nevyplýva ani z vykonanej lustrácie.

Súd prvého stupňa vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 16,50 eura výzvou zo dňa 25. 04. 2014 doručenou právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 29. 05. 2014. Navrhovateľ súdny poplatok nezaplatil. Prvostupňový súd konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku. Súdny poplatok doposiaľ navrhovateľom zaplatený nebol.

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil. Súd prvého stupňa správne rozhodol, keď zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku vo výške 16,50 eura za podaný návrh na začatie konania.

V prejednávanej veci navrhovateľ v odvolaní namietal, že okresný súd mu zastavením konania odňal možnosť konať pred súdom, pretože v čase, keď ho vyzval na zaplatenie súdneho poplatku, ho nebolo možné podľa § 13 Zákona o súdnych poplatkoch už vyrubiť a teda nebol ani zákonný dôvod na zastavenie konania. Preto bolo potrebné v odvolacom konaní sa v prvom rade zaoberať okamihom začatia konania v prejednávanej veci.

Navrhovateľ v odvolaní tvrdil, že návrh na začatie konania doručený okresnému súdu dňa 17. 02. 2014 je totožný s návrhom na začatie konania, ktorý pôvodne doručil okresnému súdu dňa 31. 03. 2006 ako elektronické podanie na DVD nosiči a ktorý okresný súd odmietol prijať, čím podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 138/07 porušil základné právo navrhovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neprijatím podania urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom. Svoje tvrdenie bol navrhovateľ povinný súdu preukázať (napr. predložením originálneho nosiča DVD s pôvodnými elektronickými podaniami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom). Túto povinnosť navrhovateľ nesplnil, keď žiadnym spôsobom, ani v konaní pred súdom prvého stupňa, ani v odvolacom konaní, nepreukázal svoje tvrdenie o totožnosti návrhu na začatie konania v predmetnej veci s podaním doručeným okresnému súdu v roku 2006.

Navrhovateľ v odvolaní poukazoval na DVD nosiče z roku 2006 (30.03.2006-OS082_ LEVICe_001, OS082_LEVICE_001), ktoré predložil súdu prvého stupňa listom zo dňa 13. 02. 2014 tvrdiac, že totožnosť tohto podania s podaním z roku 2006 možno overiť otvorením súborov a ich prekontrolovaním programom Q SIGN 4.2. Odvolací súd si od súdu prvého stupňa vyžiadal predmetné DVD nosiče a tieto sú zaevidované na Krajskom súde v Nitre pod Spr. 811/2015. Po otvorení a prekontrolovaní DVD nosičov odvolací súd zistil, že v súbore „zoznam_LawyerPartners_OSLM.xls“ sa záznam o kontrolovaných odporcoch nenachádza a ani DVD neobsahujú e-podanie navrhovateľa voči kontrolovaným odporcom v konaniach vedených na Krajskom súde Nitra pod sp.zn. 25Co/348/2015, 25Co/349/2015, 25Co/353/2015, 25Co354/2015, 25Co 356/2015, ktoré obdobne ako v predmetná vec mali byť podľa tvrdenia navrhovateľa súčasťou toho istého hromadného podania podaného na prvostupňový súd v roku 2006. Z vyššie uvedeného vyplýva zistenie, že na DVD nosičoch z roku 2006, ktoré navrhovateľ predložil prvostupňovému súdu dňa 13. 02. 2014, sa nenachádza hromadné podanie identické s podaním doručeným prvostupňovému súdu v roku 2014, v ktorom sa odporcovia z vyššie uvedených konaní nachádzajú. Z toho dôvodu nemožno návrh navrhovateľa z 31. 03. 2006 doručený prvostupňovému súdu dňa 17. 02. 2014 považovať za totožný s návrhom, ktorý mal byť obsahom podania z roku 2006.

Keďže z ničoho nevyplývala totožnosť navrhovateľovho podania z roku 2006 s podaním z roku 2014, nemožno prvostupňovému súdu vytýkať nesprávny procesný postup, pokiaľ vychádzal z toho, že v preskúmavanej veci nastali právne účinky podania návrhu v deň, keď bolo podanie doručené súdu, teda dňa 17. 02. 2014. Preto nie je možné prijať záver, že súd prvého stupňa vyrubil navrhovateľovi súdny poplatok za návrh na začatie konania po uplynutí lehoty stanovenej v ust. § 13 Zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého poplatok alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným. V zmysle uvedeného ustanovenia pri návrhu na začatie konania podanom dňa 17. 02. 2014 zákonná lehota na vyrubenie súdneho poplatku za návrh uplynie až 31. 12. 2017.

Pokiaľ súd prvého stupňa vychádzal z toho, že poplatková povinnosť navrhovateľa vznikla podaním návrhu dňa 17. 02. 2014 a navrhovateľ v súdom určenej lehote nezaplatil súdny poplatok za návrh, hoci bol poučený, že konanie bude inak zastavané, boli splnené predpoklady na zastavenie konania, preto bol postup súdu prvého stupňa správny.

Tvrdenie navrhovateľa v odvolaní ohľadom Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 138/07 sa podľa zistenia odvolacieho súdu nezakladá na pravde. Odvolací súd zistil, že Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu dňa 6. júna 2007 pod sp.zn. II. ÚS 138/07 predbežne prerokoval sťažnosť navrhovateľa vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Levice v súvislosti s neprijatím jeho podaní, realizovaných elektronickými prostriedkami a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom, a uznesením č.k. II. ÚS 138/07-82 sťažnosť navrhovateľa odmietol ako oneskorene podanú. Súd je povinný rešpektovať príkaz vyplývajúci z nálezu ústavného súdu len vo vzťahu k tomu návrhu na začatie konania, ktorého sa predmetný nález týkal. Nakoľko žiadny nález Ústavného súdu SR v predmetnej veci nebol vydaný, potom okresný súd nemohol porušiť príkaz z neho vyplývajúci.

Na podporu svojej argumentácie odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 436/2013 z 9. decembra 2013. V ňom (v skutkovo a právne podobnej veci toho istého navrhovateľa) najvyšší súd poukázal na to, že ústavný súd v náleze sp.zn. II. ÚS 151/08 konštatoval, že navrhovateľ právne účinným spôsobom podal v roku 2006 návrh na začatie konania v elektronickej podobe a treba rešpektovať právne účinky, ktoré vyvolalo toto podanie. Malo ísť o DVD, na ktorom boli uložené viaceré návrhy navrhovateľa proti rôznym odporcom. Nález ale neobsahuje žiadny údaj o tom, konkrétne ktorých vecí a ktorých odporcov sa toto podanie týkalo. Najvyšší súd SR, okrem iného, uviedol: "Navrhovateľ, ktorý v roku 2013 doručil súdu návrh (s dátumom vyhotovenia v roku 2006) na vydanie platobného rozkazu ukladajúceho protistrane povinnosť zaplatiť mu predmetnú sumu spolu s náhradou trov konania, ničím nedoložil, že podanie doručené súdu v roku 2013 je identické s tým istým podaním doručeným súdu na DVD nosiči v roku 2006, na ktoré sa vzťahuje nález a ním vyslovený príkaz vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia. V danej procesnej situácii, v ktorej nič nepreukazovalo, že nález ústavného súdu sa týka aj preskúmavanej veci (t.j. že na daných DVD nosičoch bol uložený aj návrh navrhovateľa proti tomu, kto je uvedený v záhlaví tohto uznesenia dovolacieho súdu) a z ničoho nevyplývala totožnosť navrhovateľom tvrdeného podania z roku 2006 s podaním z roku 2013, nemožno prvostupňovému ani odvolaciemu súdu vytýkať ako nesprávny úradný postup, pokiaľ: a) vychádzali z toho, že v preskúmavanej právnej veci vyvolalo právne účinky podania návrhu na začatie konania to podanie, o urobení a obsahu ktorého nemožno mať pochybnosti - to znamená podanie doručené v roku 2013 súdu prvého stupňa, a b) nepostupovali tak, ako by postupovali v prípade, keby návrh na začatie konania bol podaný už v roku 2006 doručením takého návrhu, o urobení a obsahu ktorého nemožno mať žiadne pochybnosti. V preskúmavanej veci súdy mali a mohli rešpektovať príkaz vyplývajúci z nálezu ústavného súdu len vo vzťahu k tomu návrhu na začatie konania podanému v roku 2006, ktorého sa predmetný nález týkal. Z logiky veci potom vyplýva, že bolo na navrhovateľovi, aby preukázal totožnosť návrhu podaného v roku 2006 v elektronickej podobe s návrhom podaným v písomnej podobe v roku 2013. Pokiaľ navrhovateľ v súvislosti s tým poukazoval na to, že už nemá k dispozícii originálne DVD s jeho návrhmi podanými v roku 2006 a vytýkal súdom, že mali prijať opatrenia na zachovanie možnosti preveriť totožnosť návrhov na začatie konania podaných v roku 2006 a 2013, dovolací súd uvádza, že je predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, lebo ich podcenením, či zanedbaním môžu o ne prísť. V súlade so zásadou, že právo patrí bdelým, pozorným, ostražitým, bedlivým ("vigilantibus iura scripta sunt"), teda tým, ktorí sa aktívne a prezieravo zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, nespoliehajú sa na náhodu, predvídajú aj možnosti vzniku komplikovaných situácií sťažujúcich výkon práv a ich praktické uplatnenie, bolo práve na navrhovateľovi, aby najmä po "neprijatí" jeho návrhov podaných v roku 2006 v elektronickej podobe, uchoval pôvodné DVD, neuvážene sa ich nezbavil a nevystavil sa tým riziku, že v súčasnosti nevie súdom hodnoverne a preukázateľne doložiť, konkrétne aký návrh na začatie konania podal v roku 2006. Pokiaľ súd prvého stupňa v danej procesnej situácii vychádzal z toho, že poplatková povinnosť navrhovateľa vznikla doručením návrhu 9. januára 2013 a že vzhľadom na nerešpektovanie výzvy na zaplatenie súdneho poplatku sú v danej veci splnené predpoklady pre zastavenie konania (§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.), nepriečil sa jeho postup, ale ani postup odvolacieho súdu zákonu."

V prejednávanej veci je skutková situácia odlišná jedine v tom, že neexistuje nález ústavného súdu, týkajúci sa Okresného súdu Levice sp.zn. II. ÚS 138/07, ale ako už bolo uvedené, existuje iba uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 6. júna 2007 č.k. II. ÚS 138/07-82, ktorým ústavný súd sťažnosť navrhovateľa odmietol ako oneskorene podanú.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a v odvolacom konaní úspešnej odporkyni nepriznal ich náhradu, lebo jej žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.