KSNR/15Cob/122/2015


(zdroj)
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 15Cob/122/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214201403 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214201403.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci navrhovateľa: ADIANT, spol. s r.o., J. Tubu 7, Komárno, IČO: 36 552 526, proti odporcovi: T & L car spol. s r.o., Hviezdna 2/4, Komárno, IČO : 45 659 257, v konaní zast. advokátom JUDr. Robertom Schuchmannom, nám. M. R. Štefánika 6, Komárno, o zaplatenie 11.669,17 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 4Cb/25/2014-146 zo dňa 29.04.2015, uzneseniu č. k. 4Cb/25/2014-173 zo dňa 14.05.2015 a opravnému uzneseniu č. k. 4Cb/25/2014-177 zo dňa 27.05.2015, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 4Cb/25/2014-146 zo dňa 29.04.2015 p o t v rdzuje.

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 4Cb/25/2014-173 zo dňa 14.05.2015 v znení opravného uznesenia č.k. 4Cb/25/2014-177 zo dňa 27.05.2015 potvrdzuje.

Žalobcovi odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o uplatnenom nároku navrhovateľa na zaplatenie sumy 11.669,17 eura s príslušenstvom tak, že návrh zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení tohto rozhodnutia ďalej uviedol, že podľa zisteného skutkového a právneho stavu navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parc. č.: XXXX zast. plochy - dom s.č. XXX vo výmere XXX m2, ktorá sa nachádza na adrese T. X v E. a dal do nájmu odporcovi v zmysle Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej podľa zákona č. 116/1990 Zb. o nájme nebytových priestorov v nadstavbe s. č. XXX nebytové priestory o celkovej výmere XXX,X m2 (ďalej iba „staré nebytové priestory“), kde odporca poskytoval služby - čistenie interiéru a exteriéru motorových vozidiel. Zmluva o nájme „starých nebytových priestorov“ bola uzatvorená na dobu neurčitú od 01.10.2010. V roku 2011 malo dôjsť podľa navrhovateľa k ukončeniu nájmu a to tak, že odporca sa z predmetných priestorov vysťahoval a nakoľko nemal kde odložiť svoje stroje a zariadenia, umožnil mu ich uskladniť v tzv. „nových nebytových priestoroch“. Naopak odporca počas dokazovania tvrdil, že na pokyn navrhovateľa sa iba presťahoval do tzv. „nových nebytových priestorov“, ktoré boli vedľa „starých nebytových priestorov“ a že k ukončeniu nájomného vzťahu tým nedošlo, došlo iba k zmene v predmetu nájmu. Nájom pokračoval až do konca augusta roku 2013, kedy „nové nebytové priestory“ musel s poukazom na výzvu na vypratanie opustiť. Počas konania bolo podľa názoru súdu preukázané, že odporca v rozhodnom čase nemal s navrhovateľom písomne t. j. fyzicky uzatvorenú nájomnú zmluvu, v ktorej by bol predmetom nájmu tzv. nový nebytový priestor na adrese T. 4, v E.. Zároveň neexistuje ani písomný dôkaz o tom, že by bolo došlo ku zmene predmetu nájmu v pôvodne uzatvorenej nájomnej zmluve zo dňa 30.06.2008, ktorá bola uzatvorená s účinnosťou od 01.07.2008 na dobu neurčitú na tzv. starý nebytový priestor na adrese T. 4, v E.. Predmetná nájomná zmluva zo dňa 30.06.2008 sa mohla meniť iba písomne na základe súhlasných prejavov účastníkov zmluvy (článok VIII. bod 2 zmluvy). K predloženiu listinného dôkazu o takejto zmene nájomnej zmluvy, ani zo strany jedného z účastníkov konania nedošlo. Počas dokazovania však bolo preukázané, že účastníci tohto sporu viedli rokovania ohľadne uzatvorenia nájomnej zmluvy na predmetné tzv. nové priestory. Po rokovaniach o uzatvorení novej zmluvy o nájme nového nebytového priestoru, však absentovalo jej uzatvorenie v písomnej forme, čo spôsobuje podľa názoru súdu záver, že s poukazom na kogentné ustanovenie § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, takáto nová zmluva o nájme nebytových priestorov platne uzatvorená nebola. Na druhej strane však zo strany navrhovateľa bola preukázateľne prejavená vôľa uzatvoriť zmluvu o nájme predmetných nebytových priestorov, čoho dôkazom je aj to, že v roku 2011 sám konateľ navrhovateľa do nového objektu odporcu vpustil a umožnil mu tam podnikať, čo bolo preukázané okrem tvrdenia odporcu aj výpoveďou svedkyne Z. N., ktorá to potvrdila vo svojej výpovedi pred súdom. Táto svedkyňa bola tou osobou, ktorá bola prítomná pri rokovaniach medzi konateľmi navrhovateľa a odporcu o uzatvorení nájomnej zmluvy. Nepochybne však bolo preukázané, že prejav vôle odporcu uzatvoriť zmluvu o nájme nebytového priestoru v novom objekte bol navrhovateľovi jasne a zrozumiteľne prejavený, pričom v konečnom dôsledku tieto nové nebytové priestory odporca aj užíval až do doby, kedy bol nútený ich opustiť. Súd teda dospel k záveru, že na základe vykonaného dokazovania odporca sa v tzv. nových nebytových priestoroch neoprávnene nezdržiaval, pretože mu to umožnil sám navrhovateľ t.j. vlastník tohto nebytového priestoru, za čo mu odporca platil nájomné v sume 500.- eur mesačne. Pravidelné platenie sumy 500.- eur ako mesačného nájomného potvrdila okrem konateľa navrhovateľa, aj svedkyňa Z. N., pričom odporca prevzatie tejto sumy a túto skutočnosť taktiež nepopieral a na pojednávaní dňa 10.09.2014 potvrdil, že išlo o nájomné. Odporca teda tým, že sa zdržiaval a vykonával svoje podnikateľské aktivity neporušil žiaden právny predpis. K ukončeniu jeho podnikateľských aktivít v predmetných nebytových priestoroch došlo po výzve navrhovateľa na vypratanie priestoru. Výzvu na vypratanie priestoru zo dňa 28.08.2013 (č. l. 7 spisu).

Okrem faktúr, pokladničných dokladov a pre spor málo významných listinných dôkazov, navrhovateľ nepredložil súdu žiadne dôkazy ako napríklad odborné posudky resp. znalecké posudky, ktorými by bol bezpochyby a jednoznačne preukázal rozsah a výšku škody, napriek tomu, že na to odkazoval už v „Oznámení o zadaní škody k vyčísleniu“, zo dňa 30.08.2013. Navrhovateľ počas dokazovania predložil súdu fotodokumentáciu (č. l. 58 až 65 spisu), ktorá podľa jeho názoru preukazovala rozsah ním definovanej škody.

Navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by bol odporca porušil právnu povinnosť a za porušenie právnej povinnosti by bol postihnutý, nedefinoval to v čom vidí porušenie právnej povinnosti odporcom resp. aké právne predpisy mal odporca porušiť.

Predpoklady zodpovednosti za škodu na strane odporcu nie sú preukázané, pričom nie je bezpečne preukázaná zo strany navrhovateľa ani výška škody, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť vzhľadom na nedostatok a nepresvedčivosť ním predložených dôkazov.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP.

Napadnutým uznesením č. k. 4Cb/25/2014-173 rozhodol súd prvého stupňa o uložení povinnosti žalobcovi zaplatiť v lehote 10 dní od doručenia uznesenia súdny poplatok za odvolanie v sume 700 eur.

Opravným uznesením č. k. 4Cb/25/2014-177 zo dňa 27.05.2015 súd prvého stupňa opravil záhlavie uznesenia o vyrubení súdneho poplatku v časti označenia odporcu a jeho právneho zástupcu. Predmetné uznesenie vydal v zmysle ust. § 164 OSP nakoľko pri vydaní uznesenia o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie došlo k chybe v písaní a teda k nesprávnemu označeniu odporcu. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým žiadal aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie alebo aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že podanému návrhu v celom rozsahu vyhovie.

V odôvodnení podaného odvolania ďalej poukázal na to, že konanie je postihnuté vadou, že súd, napriek návrhu odporcu na vypočutie ním určených svedkov a pripojenie sa navrhovateľa k navrhnutému dôkazu a napriek tomu, že súd uznal dôležitosť realizácie tohto vypočutia na objasnenie predmetu sporu, nakoniec vypočutie svedkov navrhovateľovi neznámou formou vypustil a vypočul len manželku konateľa odporcu, ktorej výpoveď je od začiatku po koniec neobjektívna.

Súd nezvládol komplikovanosť prejednávaného prípadu, z ktorého dôvodu došlo zo strany súdu k nerešpektovaniu princípu „rovnosti zbraní“ založený v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čo je jednou zo všeobecných záruk spravodlivého prejednania veci pred súdom. Navrhovateľ pritom vychádza z konštatácie súdu v napadnutom rozsudku.

Navrhovateľ tým, že preukázal neexistenciu zmluvy uniesol dôkazné bremeno a dokazovanie o porušení práva vrátane vzťahovej legislatívny zo strany odporcu ďalej preukazuje zákon. Keď sa navrhovateľ opiera o zákon, ide najmä o ust. § 123 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení ust. § 2 zákona č. 116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý dáva právo narábania s nebytovými priestormi ich vlastníkovi a pre podpisovaný zmluvný vzťah ust. § 40 Občianskeho zákonníka v súbehu ust. § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb., pretože toho, čo nie je upravené v špeciálnych zákonoch, sa treba dovolať v Lex generalis. Ak teda navrhovateľ má výlučné právo so stavbou (v tom čase nedanou do užívania - nekolaudovanou) narábať titulom jej vlastníctva a tvrdí, že nepovolil odporcovi v nej podnikať, ak odporca neprodukoval žiadne dôkazy, že by bola uzatvorená na tieto priestory písomná zmluva a tvrdí niečo, čo nie je v zhode s platnou legislatívou v tej veci potom odporca tým, že v priestore podnikal , porušil predpisy o povolení a treba mať za to, že má objektívnu pravdu navrhovateľ.

Navrhovateľ je presvedčený, že podstatou predmetu návrhu - žaloby, je nedovolené užívanie nového priestoru odporcom bez právneho dôvodu alebo iného titulu. Táto alfa-omega veci jasne dokazuje, že odporca tak konal, že z jeho konania vznikli závady a nedostatky na majetku alebo na ťarchu navrhovateľa a že toto konanie odporcu je v priamej príčinnej súvislosti so vznikom škody a tak oprávnenie zadáva právo navrhovateľa na náhradu škody.

Škoda na majetku vznikla navrhovateľovi. Navrhovateľ bol ten, ktorý sa písomne dožadoval nápravy najprv u odporcu a následne podaním návrhu na súd. Ak v konaní odporcu súd prvého stupňa nezhľadal porušenie všetkých princípov v poctivom obchodnom vzťahu zo strany odporcu, a na dôvažok vydal rozsudok plný protirečení a tým, podľa názoru navrhovateľa, zmätočnosti bez jej odstránenia, je navrhovateľ nútený konať týmto odvolaním.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým žalobcovi určil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v odôvodnení ktorého poukázal na to, že v predmetnom uznesení je nesprávne označený odporca, pričom žalobca nikdy takúto obchodnú spoločnosť nežaloval. Žiadal aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na opravu súdu prvého stupňa.

Proti opravnému uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým opravil označenie žalovaného v uznesení, ktorým uložil žalobcovi povinnosť na zaplatenie súdneho poplatku za odpor podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým žiadal aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Poukázal na to, že pochybením súdu došlo k neoprávnenému odňatiu lehoty na plnenie žalobcu v súvislosti s úhradou súdneho poplatku a tým aj právnej vade napadnutého uznesenia.

K odvolaniu žalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa sa písomne vyjadril žalovaný, pričom uviedol, že navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. V obsahu tohto vyjadrenia ďalej poukázal na to, že navrhovateľ vo svojom podaní neuvádza žiadne nové skutočnosti okrem tých, ktoré predniesol pred súdom prvého stupňa v písomnej, resp. v ústnej forme. Zdôrazňuje, že hoci v priebehu dokazovania nebola preukázaná existencia nájomnej zmluvy na nový objekt, súd prvého stupňa si stanovisko odporcu o existencii takejto zmluvy v ústnej forme osvojil, čím evidentne nesprávne posúdil dôkazy produkované v štádiu prípravného konania. Bolo preukázané, že účastníci sporu viedli rokovania ohľadne uzatvorenia nájomnej zmluvy na predmetné „nové priestory“. Po rokovaniach o jej obsahu a o jej uzatvorení však absentovalo jej uzatvorenie v písomnej forme. Súd prvého stupňa dospel teda opodstatnene k záveru, že odporca sa v „nových nebytových priestoroch“ neoprávnene nezdržiaval, pretože mu to umožnil sám navrhovateľ ako vlastník tohto nebytového priestoru, za čo mu odporca platil nájomné v sume 500 eur mesačne, čo medzi účastníkmi konania nebolo sporné.

Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím a následkom (vzniknutou škodou). Príčinná súvislosť musí byť nie len tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného.

Bolo bezpečne a jednoznačne preukázané, že tvrdenia navrhovateľa len o akomsi uskladnení strojov a zariadení v predmetnom objekte a platenie skladného v sume 500 eur súd nepravdivé, nakoľko žiadne zmluva o skladovaní medzi účastníkmi uzatvorená nebola a takúto zmluvu napriek výzve zo strany súdu navrhovateľ v priebehu konania ani nepredložil.

Odvolací súd prejednal podané odvolanie podľa ust. § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP použitím § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia súdu prvého stupňa sú vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie teda odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, ktorý odôvodňoval súčasne jeho vecne správne odôvodnenie.

Na zdôraznenie správnosti z dôvodov napadnutých rozhodnutím odvolací súd poukazuje na to, že v danom prípade mal žalobca v zmysle ust. § 120 ods. 1 OSP povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom teda nepochybne mal predložiť a označiť také dôkazy, ktoré odôvodňujú ním uplatnený nárok na zaplatenie škody spôsobenej žalobcom vo výške 11.669,17 eura. Škodou v zmysle ust. § 373 Obch. zák. je porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, pričom ten kto poruší túto svoju povinnosť je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Zákonnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, ako aj zavinenie. Nepochybne dôkazná povinnosť pri uplatnení nároku na náhradu škody je na tom subjekte, ktorý tvrdí, že konaním protistrany došlo ku vzniku škody. Taktiež samotný rozsah škody zaťažuje dôkazným bremenom poškodeného.

Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca v konaní nepreukázal jednak protiprávne konanie žalovaného, nakoľko v priestoroch vo vlastníctve žalobcu pôsobil značne dlhý časový úsek, pričom žalobca za uvedené obdobie nepodnikol žiadne právne úkony, ktoré by naznačovali s prítomnosťou žalovaného v objekte patriacom žalobcovi žalobca nesúhlasí. Taktiež pokiaľ sa týka špecifikácie, kapitalizácie škody vzniknutej žalobcovi v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pričom aj prípadná existencia fotografií z objektu, v ktorom malo dôjsť k škode bez možnosti porovnania fotografií z toho istého objektu z predchádzajúceho obdobia nedokazujú, že prípadná zmena v interiéri objektu bola spôsobená žalovaným a taktiež aj v prípade preukázania takejto zmeny činnosťou žalovaného nemožno bez ďalšieho konštatovať, že sa jedná o škodu.

Žalobca sa v podanom odvolaní proti rozsudku v prevažnej miere zameral na skutočnosti súvisiace s právnym stavom nehnuteľnosti rozp. nebytových priestorov avšak tieto skutočnosti nie sú právne relevantné vo vzťahu k tomuto predmetu sporu. Z obsahu podaného odvolania žalobcu proti uzneseniu, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie nevyplýva vecná argumentácia, ktorá by spochybňovala vecnú správnosť vydaného rozhodnutia, pričom nesprávne označenie účastníka konania na strane odporcu v predmetnom uznesení nie je dôvodom na jeho zrušenie preto aj súd prvého stupňa vo veci vydal opravné uznesenie podľa ust. § 164 OSP, ktorým túto zrejmú nesprávnosť v označení odporcu odstránil. Odvolacie dôvody žalobcu proti opravnému uzneseniu taktiež odvolací súd nepovažoval za právne relevantné, nakoľko súdom určená 10 dňová lehota na zaplatenie súdneho poplatku v danom prípade plynie od nadobudnutia právoplatnosti opravného uznesenia, čím nedošlo k odňatiu lehoty žalobcovi na plnenie úhrady súdneho poplatku.

S poukazom na vyššie uvedené teda odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, napadnuté rozhodnutia súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 2 OSP potvrdil s tým, že žalovanému ako úspešnému účastníkovi odvolacieho konania nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko si tento trovy odvolacieho konania neuplatnil a zo spisu vyplýva, že mu iné trovy nevznikli.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.