KSNR/15Cob/110/2017


(zdroj)
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 15Cob/110/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417210653 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4417210653.1



Uznesenie Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: Duna-Dráva Cement Korlátolt Felelössegü Társaság, so sídlom Köhídpart dülö 2, 2600 Vác, Maďarsko, IČO: 10324602-2351-113-13, zastúpeného spoločnosťou DT LEGAL s.r.o., Kvačalova 28, 821 08 Bratislava, IČO: 35 890 878, proti žalovanému: HLIVASPOL s.r.o., so sídlom Forgáchova bašta 7, 940 02 Nové Zámky, IČO: 36 554 367, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenie, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Cb/60/2017-117 zo dňa 19.06.2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Cb/60/2017-117 zo dňa 19.06.2017 p o t v r d z u j e.

Žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nové Zámky napadnutým uznesením návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca písomným podaním doručeným súdu 22.05.2017 žiadal, aby súd nariadil v jeho prospech proti žalovanému neodkladné opatrenie (ďalej len NO), ktorým uloží žalovanému povinnosť a) zdržať sa akýchkoľvek neoprávnených zásahov do záložných práv zriadených v prospech žalobcu záložnými zmluvami zo dňa 05.10.2009 (zabezpečujúcou vtedy existujúce a budúce pohľadávky žalobcu zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného), zo dňa 21.10.2013, (zabezpečujúcou vtedy existujúce a budúce pohľadávky žalobcu zriadením záložného práva k hnuteľným veciach vo vlastníctve žalovaného) a zo 26.03.2014, (zabezpečujúcou vtedy existujúce a budúce pohľadávky žalobcu zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam a hnuteľným veciam vo vlastníctve žalovaného); b) nenakladať s majetkom, ku ktorému je zriadené záložné právo v prospech žalobcu t.j. s pozemkami - parc. č. XXXX, XXXX, XXXX/XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, na nich umiestnenými stavbami s prideleným súpisným číslom ako aj bez prideleného súpisného čísla, nachádzajúcimi sa v okrese L. X., v obci E., katastrálne územie E., evidovanými na LV č. XXXX, vedenom na Okresnom úrade Nové Zámky - katastrálny odbor; nakladačom VOLVO L45B, rok výroby 2007; nakladačom VOLVO L40B, rok výroby 2008; mixerom MAN TGA 26.310, evidenčné číslo vozidla L.T, rok výroby 2007, VIN: F mixerom MAN TGA 32.400, evidenčné číslo vozidla L., rok výroby 2008, E.: F mixerom Mercedes - Benz 3336AK, evidenčné číslo vozidla L., rok výroby 2008, VIN: F technológiou slúžiacou na výrobu betónu a jeho distribúciu umiestnenou na nehnuteľnostiach, evidovaných na LV č. XXXX, kat. územie E..

3. Žalobca uviedol, že pomery medzi ním a žalovaným je potrebné upraviť NO, nakoľko žalovaný realizuje úkony, ktoré zhoršujú, resp. majú reálny potenciál zhoršiť jeho pozíciu ako záložného veriteľa a vymožiteľnosť jeho pohľadávok voči žalovanému. Poukázal na to, že so žalovaným udržiavali dlhodobý obchodný vzťah - dodával žalovanému balený a voľne ložený cement. Problémom ich obchodného vzťahu bola platobná disciplína žalovaného, keďže jeho dlh bol vo výške státisícov eur. Za účelom zabezpečenia existujúcich a budúcich pohľadávok uzavreli preto v rokoch 2009, 2013 a 2014 záložné zmluvy na majetok vo vlastníctve žalovaného, a to dňa 05.10.2009 zriadením záložného práva na pozemky - parc. č. XXXX a č. XXXX a stavbu súp. č. XXX na pozemku parc. č. XXXX - všetky evidované na LV č. XXXX, kat. úz. E., dňa 21.10.2013 zriadením záložného práva k hnuteľným veciam (uvedené v bode 1 pod písm. b)) návrhu a dňa 26.03.2014 zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného - k pozemkom parc. č. XXXX/XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, k stavbám súp. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX na parc. č. XXXX/XX, XX, XX, XX, (evidované na LV č. XXXX) k stavbám bez súpisného čísla umiestneným na vyššie uvedených pozemkoch a zriadením záložného práva k technológii slúžiacej na výrobu betónu a jeho distribúciu tvorenú hnuteľnými vecami vo vlastníctve žalovaného.

Vo všetkých troch záložných zmluvách sa žalovaný zaviazal bez jeho písomného súhlasu počas trvania záložného práva a) nepreviesť vlastnícke právo k zálohom alebo podielom na nich na tretiu osobu; b) neuzavrieť na záloh zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, zmluvu o predkupnom práve, zmluvu o zriadení vecného bremena, zmluvu o zriadení záložného práva, nezaťažiť ho inou ťarchou a neprenajať ho; c) umožniť žalobcovi alebo ním poverenej osobe prístup k zálohu za účelom obhliadky; d) nevykonať žiadny úkon, v dôsledku ktorého by došlo k obmedzeniu alebo vylúčeniu možnosti previesť záloh alebo k sťaženiu prevodu. Podľa informácií z katastra nehnuteľností žalovaný na základe záložných zmlúv uzavretých dňa 27.06.2016 zriadil záložné právo v prospech spoločnosti ARDIS a.s. na záloh podľa záložnej zmluvy zo dňa 05.10.2009 a na nehnuteľnú časť podľa záložnej zmluvy zo dňa 26.03.2014 v prospech X., a to bez jeho písomného súhlasu, čím porušil obidve tieto záložné zmluvy. X. bol v období od 15.07.2011 do 30.06.2016 majoritným spoločníkom žalovaného, a teda prepojenou osobou so žalovaným. Obidva tieto subjekty už doručili Okresnému úradu Nové Zámky - katastrálnemu odboru oznámenia o začatí výkonu uvedených záložných práv.

Žalobca poukázal na ustanovenie § 151md) Občianskeho zákonníka a na to, že dňa 02.09.2016 podal žalovaný OÚ Nové Zámky, katastrálnemu odboru žiadosť spolu s pripojenými listinami o výmaz jeho záložného práva, zapísaného na LV XXXX, na základe ktorej žiadosti a pripojených listín OÚ Nové Zámky, katastrálny odbor záložné právo zriadené zmluvou zo dňa 05.10.2009 vymazal z LV. Žalovaný v žiadosti odôvodňoval potrebu výmazu tým, že záložným právom boli údajne zabezpečené výlučne pohľadávky vzniknuté z dodávateľskej zmluvy uzavretej dňa 26.02.2008 a je zrejmé, že táto zmluva zanikla. Všetky faktúry na základe nej vzniknuté boli uhradené a teda pohľadávky zanikli, čo vyplýva z potvrdenia zostatkov ku dňu 17.06.2016. Žalobca uviedol, že uvedená záložná zmluva slúžila aj na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých v budúcnosti, z ktorého dôvodu odsúhlasenie zostatkov zo dňa 17.06.2016 nemôže byť považované za listinu preukazujúcu zánik záložného práva.

Žalobca ďalej uviedol, že dňa 18.11.2016 bola OÚ Nové Zámky - katastrálnemu odboru doručená žiadosť žalovaného s pripojenými listinami o výmaz záložného práva zapísaného na LV XXXX . na základe záložnej zmluvy zo dňa 26.03.2014, na základe ktorej žiadosti a pripojených listín OÚ Nové Zámky, katastrálny odbor záložné právo zriadené zmluvou zo dňa 26.03.2014 vymazal z LV. Žalovaný argumentoval kúpnymi zmluvami zo dňa 26.02.2011, 01.03.2012, 28.02.2013, 16.02.2015, odsúhlaseným zostatkom dlhu zo dňa 31.08.2016 a výzvou žalovaného žalobcovi na výmaz záložného práva. Potrebu výmazu odôvodnil žalobca tým, že záložným právom touto zmluvou boli údajne zabezpečené výlučne pohľadávky vzniknuté z kúpnych zmlúv, tvoriacich prílohu tejto záložnej zmluvy, že toto záložné právo sa vzťahovalo výlučne na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých do 28.02.2015 a že z potvrdenia zostatku dlhu ku dňu 31.08.2016 vyplýva, že všetky pohľadávky zabezpečené touto záložnou zmluvou údajne zanikli. Z ustanovenia tejto záložnej zmluvy však vyplýva, že sú ňou zabezpečené pohľadávky vzniknuté na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.02.2011 a následných kúpnych zmlúv bez obmedzenia akýmkoľvek budúcim dátumom. Prílohou tejto záložnej zmluvy mohli byť iba kúpne zmluvy, ktoré v čase jej uzavretia už existovali a nebolo možné priložiť k nej kúpne zmluvy, ktoré mali byť uzatvárané po dátume jej uzavretia. Uvedená záložná zmluva však slúžila aj na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých v budúcnosti, z ktorého dôvodu odsúhlasenie zostatkov zo dňa 31.08.2016 nemôže byť považované za listinu preukazujúcu zánik záložného práva. Žalobca ďalej uviedol, že vzhľadom na uvedené, k preukázaniu zániku pohľadávok zabezpečenými záložnými zmluvami zo dňa 05.10.2009 a zo dňa 26.03.2014 nedošlo v akomkoľvek rozsahu. Naopak sám žalovaný priznáva existenciu svojho dlhu voči žalobcovi vo výške 975.704,60 eura. V dôsledku výmazu záložných práv on podal podnety prokurátorovi. Okresný úrad Nové Zámky, katastrálny odbor vyhovel obom protestom prokurátora a svoje rozhodnutia o výmaze záložných práv na základe zmlúv zo dňa 05.10.2009 a 26.03.2014 zrušil. Uvedený postup potvrdil právny názor, že žalovaný sa snaží i za cenu postupu protiprávnym spôsobom o výmaz záložných práv a o zhoršenie jeho pozície pri vymáhaní pohľadávok. O uvedenej skutočnosti boli informovaní obaja záložní veritelia - spoločnosť ARDIS a X. T.. Žalovaný podal proti rozhodnutiam o zrušení výmazu záložných práv odvolania a domáhal sa rozhodnutia, ktoré by potvrdilo správnosť výmazu záložných práv, teda rozhodnutia o zrušení rozhodnutí o ich výmaze. V odvolaniach žalovaný konštatoval svoje odhodlanie iniciovať súdne spory, ktorých účelom má byť preukázanie údajného zániku práv žalobcu.

Žalovaný má dlh voči Finančnej správe SR vo výške 228.649,97 eura a v rokoch 2014 a 2015 dosiahol stratu. Žalovaný podniká kroky, ktoré možno vyhodnotiť ako konanie v snahe zbaviť sa majetku a zamedziť tak uspokojeniu svojich veriteľov. Úkony žalovaného zhoršujú jeho pozíciu ako záložného veriteľa a zhoršujú vymožiteľnosť jeho pohľadávok voči žalovanému. Žalovaný sa zbavuje svojich aktivít v prospech spoločnosti CIMEX, s. r. o., v ktorej figuroval ako spoločník a konateľ E., bývalý spoločník a konateľ žalovaného. Táto spoločnosť má sídlo na rovnakej adrese, na ktorej mal sídlo aj žalovaný a na ktorej adrese sa nachádzajú aj nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného a tiež vozidlá a produkčná linka. Podľa údajov z webovej stránky spoločnosti CIMEX, táto používa okrem areálu a produkčných kapacít vo vlastníctve žalovaného na realizáciu svojej obchodnej činnosti aj vozidlá vo vlastníctve žalovaného. Uvedené nasvedčuje tomu, že žalovaný pri prenechaní zálohy do užívania/ vlastníctva spoločnosti CIMEX porušil svoj záväzok zo záložných zmlúv, v ktorých sa zaviazal, že zálohu neprenajme alebo nepredá.

Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov žalobca odôvodnil vyššie uvedenou realizáciou úkonov zo strany žalovaného, ktoré zhoršujú jeho pozíciu ako záložného veriteľa a vymožiteľnosť jeho pohľadávok a poukázal aj na to, že následní záložní veritelia, ktorých záložné práva boli zriadené na zálohy v rozpore s ustanoveniami záložných zmlúv zo dňa 05.10.2009 a 26.03.2014, začali s výkonom svojho záložného práva. Žalobca uviedol, že tým je osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi ním a žalovaným na obdobie, kedy budú právne záväzne formalizované a usporiadané všetky vzťahy týkajúce sa zálohov. Bez ochrany poskytnutej NO v dôsledku úkonov žalovaného hrozí žalobcovi vznik škody až do výšky jeho pohľadávok (cca 1.000.000,- eur), ako aj súvisiacich nákladov pri vedení súdnych sporov so žalovaným, prípadne voči SR v dôsledku zodpovednosti za škodu. Z vyššie uvedených dôvodov má žalobca opodstatnenú obavu, že žalovaný do skončenia konaní súvisiacich s odstránením pochybenia Okresného úradu Nové Zámky, katastrálneho odboru, bude realizovať ďalšie úkony, ktorými bude žalobcovi spôsobená škoda veľkého rozsahu, ktorú bude ťažko dodatočne naprávať. Žalobca poukázal na ustanovenia § 324, § 325 a § 326 CSP a na to, že v danom prípade sú splnené podmienky pre nariadenie NO a žiadal, aby súd nariadil NO v zmysle jeho návrhu.

4. Po oboznámení sa s obsahom listín pripojených k návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca ako záložný veriteľ uzavrel so žalovaným ako záložcom Zmluvu o zriadení záložného práva (bez čísla) dňa 05.10.2009 za účelom zabezpečenia pohľadávok identifikovaných v čl. I bod 2, ktoré vzniknú v budúcnosti. V čl. I bod 2 bolo konštatované, že uzavreli Dodávateľskú zmluvu dňa 26.02.2008 v znení dodatkov. Podľa čl. I bod 3 zmluvy si touto zmluvou záložný veriteľ zabezpečuje existujúce ako aj do budúcnosti vzniknuté pohľadávky vyplývajúce zo zmluvy uvedenej v čl. I bod 2, a to maximálne do výšky 250.000,- eur. Predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti uvedené v čl. II v znení tak, ako sú uvedené v bode 2 tohto rozhodnutia. Vklad záložného práva v prospech žalobcu bol zapísaný na LV č. 2921 pod č. V4910/2009. Záložné právo bolo v záznamovom konaní vymazané, a to na základe žiadosti žalovaného zo dňa 16.08.2016. Výmaz tohto záložného práva bol na základe protestu prokurátora č. Pd52/17/4404-9 zo dňa 10.02.2017 zrušený a proti zrušeniu výmazu (rozhodnutie UP1/2017-7 zo dňa 13.03.2017) podal žalovaný odvolanie zo dňa 28.03.2017. O odvolaní žalovaného do dňa rozhodnutia súdu rozhodnuté nebolo.

Žalobca ako záložný veriteľ uzavrel so žalovaným ako záložcom dňa 21.10.2013 Zmluvu o zriadení záložného práva č. 2013/02. V zmluve je konštatované, že žalobca predával žalovanému tovar na základe kúpnej zmluvy uzavretej 26.02.2011 a následných kúpnych zmlúv (čl. I bod 1) a táto zmluva o zriadení záložného práva je uzatvorená za účelom zabezpečenia pohľadávok žalobcu voči žalovanému predstavujúcich kúpnu cenu výrobkov predaných na základe kúpnych zmlúv špecifikovaných čl. I bod 1 (čl. I bod 2) a pohľadávok predstavujúcich kúpnu cenu za výrobky dodané v budúcnosti, a to maximálne do výšky 800.000,- eur. Predmetom záložného práva boli hnuteľné veci - motorové vozidlá špecifikované v tejto zmluve v čl. II bod 2 tak ako je to uvedené v bode 2 tohto rozhodnutia a ohodnotené boli dohodou strán na 150.000,- eur. Toto záložné právo bolo zapísané v NCR záložných práv dňa 09.04.2014 pod sp. zn. 4237/2014.

Žalobca ako záložný veriteľ uzavrel so žalovaným ako záložcom dňa 26.03.2014 Zmluvu o zriadení záložného práva č. 2013/01. V zmluve je konštatované, že žalobca predával žalovanému tovar na základe kúpnej zmluvy uzavretej 26.02.2011 a následných kúpnych zmlúv (čl. I bod 1) a táto zmluva o zriadení záložného práva je uzatvorená za účelom zabezpečenia pohľadávok žalobcu voči žalovanému predstavujúcich kúpnu cenu výrobkov predaných na základe kúpnych zmlúv špecifikovaných čl. I bod 1 (čl. I bod 2) a pohľadávok predstavujúcich kúpnu cenu za výrobky dodané v budúcnosti, a to maximálne do výšky 800.000,- eur. Predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti uvedené v čl. II zmluvy tak, ako sú uvedené v bode 2 tohto rozhodnutia. Vklad záložného práva v prospech žalobcu bol zapísaný na LV č. XXXX pod č. V1683/2014. Záložné právo bolo v záznamovom konaní vymazané, a to na základe žiadosti žalovaného zo dňa 18.11.2016. Výmaz tohto záložného práva bol na základe protestu prokurátora č. Pd49/17/4404-9 zo dňa 09.02.2017 zrušený a proti zrušeniu výmazu (rozhodnutie UP2/2017-5 zo dňa 16.03.2017) podal žalovaný odvolanie zo dňa 07.04.2017. O odvolaní žalovaného do dňa rozhodnutia súdu rozhodnuté nebolo.

Podľa aktuálneho výpisu z LV č. XXXX, kat. územie E. sú v jeho časti „. zapísané ťarchy okrem iného aj zriadenie záložného práva v prospech spoločnosti ARDIS s.r.o. a v prospech I. T. na základe zmlúv zo dňa 27.06.2016.

Z pripojených kúpnych zmlúv, ktoré mali byť prílohami Zmlúv o zriadení záložného práva súd nezistil žiadne konkrétne záväzky žalovaného voči žalobcovi, resp. pohľadávky žalobcu voči žalovanému. Napriek ich označeniu ako „kúpne zmluvy“ išlo podľa obsahu iba o „rámcové zmluvy“ uzatvorené pre prípad v budúcnosti uzavretých kúpnych zmlúv na základe jednotlivých objednávok žalovaného a dodávok tovaru zo strany žalobcu. Súd nezistil, či a aké pohľadávky žalobcovi vznikli z tej - ktorej „kúpnej zmluvy“ a či a v akom rozsahu boli splatené, resp. zostali nesplatené. Podľa tvrdenia žalobcu eviduje voči žalovanému pohľadávky spolu vo výške 975.704,60 eura a podľa ním predloženého súpisu ide o sumu 949.899,08 eura pozostávajúcu z faktúr splatných v čase od 30.01.2015 do 16.10.2015.

Súd berúc do úvahy vyššie uvedené skutočnosti a právny stav dospel k záveru, že návrhu žalobcu na nariadenie NO nie je možné vyhovieť, pretože nie je dôvodný, a to z viacerých dôvodov. NO môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Súd nariadi NO iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP), pričom zabezpečovacím opatrením je zriadenie záložného práva (§ 343 ods. 1 CSP).

Žalobca sa v danom prípade návrhom na nariadenie NO domáha ochrany proti neoprávneným zásahom žalovaného do jeho záložných práv zriadených zmluvami zo dňa 05.10.2009, 21.10.2013 a 26.03.2014. Žalobca neuviedol, aký účel týmto sleduje, keďže do jeho záložných práv zriadených zmluvami zo dňa 05.10.2009 a 26.03.2014 zasiahnuté už bolo, a to ich výmazom z LV č. 2921 na žiadosť žalovaného. Tento zásah do jeho záložných práv je v štádiu riešenia zákonným postupom v inom konaní na základe protestu prokurátora. Súd nariadením NO v zmysle návrhu žalobcu už danú situáciu nezvráti, a teda nariadenie NO v zmysle návrhu žalobcu nesplní žiaden účel. Pokiaľ ide o ochranu záložných práv k hnuteľným veciam zriadených zmluvami zo dňa 21.10.2013 a 26.03.2014 evidovaných v NCR záložných práv, súd nezistil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, keďže žalobca mal a má možnosť začať s výkonom týchto záložných práv, ak má obavu, že exekúcia na vymoženie ním tvrdených pohľadávok voči žalovanému je ohrozená. Vzhľadom na uvedené súd nepovažuje zo strany žalobcu hodnoverne osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi ním a žalovaným. To sa týka aj návrhu žalobcu, aby súd NO zakázal žalovanému nakladať s majetkom, ku ktorému je zriadené záložné právo. Súd poznamenáva, že zákon (§ 151h Obč. zák.) nevylučuje možnosť záložcu nakladať s majetkom, ku ktorému je zriadené záložné právo, pripúšťa možnosť prevodu takéhoto majetku tým, že výslovne upravuje, že pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi zálohu, tento je povinný strpieť výkon záložného práva a vzťahujú sa na neho práva a povinnosti záložcu. Pre úplnosť súd poznamenáva, že z návrhu žalobcu nezistil a žalobca ani netvrdil, ktorým konkrétnym nárokom t.j. pohľadávkam voči žalovanému má byť poskytnutá nariadením NO ochrana. Súd nezistil či a čoho sa mieni žalobca voči žalovanému domáhať vo veci samej.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd návrh žalobcu na nariadenie NO v celom rozsahu zamietol.

5. Z právneho hľadiska súd vec posúdil podľa § 151a, § 151b ods. 1,2,3, § 151c ods. 2, § 151d ods. 6, §151e ods. 1,2, § 151h ods. 1,2, § 151j ods. 1 a § 151md ods. 1 písm. a) Obč. zák.. Z procesného hľadiska vec posúdil podľa § 324 ods. 1,3, § 325 ods. 1,2, § 326 ods. 1,2, § 329 ods. 1,2 a § 331 ods. 1Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).

6. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. Má za to, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pre súdom najmä tým, že odôvodnenie uznesenia neposkytuje dostatočný základ pre žalobcu na podanie riadneho opravného prostriedku proti uzneseniu. Súd totiž nevykonal všetky dôkazy potrebné na riadne posúdenie predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa žalobcu pre právne relevantné ustálenie vzťahov súvisiacich s nehnuteľnosťami je potrebné, aby vzťahy medzi žalobcom a žalovaným boli stabilizované neodkladným opatrením. Žalobca je toho názoru, že na základe predložených dôkazov k preukázaniu zániku pohľadávok zabezpečených záložným právom 1 a 3 v akomkoľvek rozsahu nedošlo. Žiadal preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a neodkladné opatrenie nariadiť.

7. Na výzvu odvolacieho súdu (§ 329 ods. 1 CSP) sa žalovaný k odvolaniu, ani k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyjadril. 8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bez nariadenia pojednávania v medziach podaného odvolania a po jeho preskúmaní dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie riadne zistil stav veci a túto i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

11. Odvolací súd poukazuje i na doterajšiu rozhodovaciu činnosť súdov v súvislosti s nariadeným resp. nenariadením predbežného opatrenia podľa príslušných ustanovení Obč. súdneho poriadku (OSP), účinných do 30.6.2016. Podľa R č. 20/1998 samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. V tejto konkrétnej veci to platí tým viac, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému je zrejme sporná. Podľa potvrdenia zostatkov zo dňa 17.6.2016 a 31.8.2016 vystaveného samotným žalobcom totiž vyplýva, že jeho pohľadávky zabezpečené záložným právom zanikli. Rovnako podľa R. č. 41/1995, ak je nárok žalobcu zabezpečený záložným právom spravidla nie je daný dôvod na nariadenie predbežného opatrenia. Podľa názoru odvolacieho súdu citované judikáty je možné aplikovať i na súčasnú právnu úpravu neodkladných opatrení.

12. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému ich však odvolací súd nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli. 14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).