KSNR/11S/119/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/119/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200444 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4016200444.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: Ľuboš Török AUTOSPEKTRUM, Považská 13, Nitra, IČO: 117 612 29, zastúpeného advokátom Mgr. Dávidom Štefankom, Kutlíkova 17, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 160080/2016 zo dňa 16. 02. 2016, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 160080/2016 zo dňa 16. 02. 2016 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 17. 07. 2013 začal správca dane dňa 26. 08. 2013 u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február až november 2010.

2. V predloženom administratívnom spise sa nachádza splnomocnenie zo dňa 23. 09. 2013, ktorým žalobca splnomocnil V. G., aby ho zastúpila u správcu dane dňa 23. 09. 2013. V uvedený deň bolo u správcu dane spísané potvrdenie o zapožičaní dokladov, súčasťou ktorého je i zoznam vydaných faktúr, zoznam prijatých faktúr a ďalšie tam uvedené doklady. Zápisnica o ústnom pojednávaní bola spísaná dňa 15. 10. 2013, na ktorom žalobca predložil ďalšie doklady. Správcovi dane bola okrem iného predložené i faktúry: zo dňa 04. 11. 2010 č. 10100800 a dodací list k nej zo dňa 04. 11. 2010 č. 20100800 na sumu 18.421,20 eur, z toho daň z pridanej hodnoty 2.941,20 eur, faktúra zo dňa 15. 11. 2010 č. 10100830 a dodací list k nej zo dňa 15. 11. 2010 č. 20100830 na sumu 20.020,56 eur, z toho daň z pridanej hodnoty 3.196,56 eur, faktúra zo dňa 29. 11. 2010 č. 10100871 a dodací list k nej zo dňa 29. 11. 2010 č. 20100871 na sumu 17.305,10 eur, z toho daň z pridanej hodnoty 2.763,- eur, všetky tri faktúry vystavené dodávateľom LK IMPOEXPO, s.r.o. pre odberateľa - žalobcu, predmetom ktorých bol predaj a dodanie náhradných dielov, ktoré boli špecifikované v dodacích listoch. Taktiež bola predložená i faktúra zo dňa 30. 11. 2010 č. 2010/087 vystavená dodávateľom -žalobcom pre odberateľa - VVG spol. s r.o. Karviná, Česká republika na sumu 5.093,- eur, predmetom ktorej bol predaj náhradných dielov špecifikovaných v dodacom liste k uvedenej faktúry zo dňa 30. 11. 2010. Podľa faktúry zo dňa 08. 11. 2010 č. 2010/080 žalobca ako dodávateľ fakturoval odberateľovi - MAFRACHT Kft. Budapest, Hungary medzinárodnú prepravu ŠPZ NR 613 CG v sume 650,- eur a faktúrou zo dňa 23. 11. 2010 č. 2010/085 fakturoval žalobca ako dodávateľ odberateľovi Advance Logistix GmbH, Frankfurt/M., Deutschland medzinárodnú prepravu ŠPZ NR 613 CG v sume 230,- eur. 3. Dožiadaním zo dňa 10. 12. 2013 správca dane požiadal Daňový úrad Trnava, pobočka Galanta o preverenie skutočností u dodávateľov žalobcu v mesiaci november 2010, a to v spoločnosti LK IMPOEXPO, s.r.o. podľa vyššie uvedených faktúr zo dňa 04. 11. 2010 , 15. 11. 2010 a 29. 11. 2010.

4. Správca dane požiadal českú daňovú správu o výmenu informácií týkajúcich sa spoločnosti VVG spol. s r.o., Karviná podľa faktúr vystavených žalobcom ako dodávateľom v mesiaci február, apríl až august, október a november 2010 pre túto spoločnosť ako odberateľa za účelom preverenia uplatnenia dodania tovaru (predaj náhradných dielov podľa pripojených faktúr a dodacích listov) z tuzemska do iného členského štátu uvedenému odberateľovi so sídlom v Českej republike s oslobodením od dane z pridanej hodnoty.

5. Daňový úrad Trnava, pobočka Galanta spísal dňa 03. 03. 2014 zápisnicu o ústnom pojednávaní za účasti žalobcu, na ktorom bol ako svedok vypočutý bývalý konateľ spoločnosti LK IMPOEXPO, s.r.o. Y. N., ktorý potvrdil vystavenie predložených faktúr pre žalobcu ako odberateľa v zdaňovacích obdobiach február - november 2010 s tým, že doklady už nevie predložiť, pretože tieto má nová konateľka. Jednalo sa o dodávku náhradných dielov a súčiastok, tovar bol uskladnený v prenajatých skladových priestoroch v Senici a spoločnosť tovar nadobudla od spoločnosti v Bratislave, ktorej názov si už nepamätal. Žalobca na tomto pojednávaní uviedol, že ohľadne náhradných dielov oslovil pána O. (s ktorým sa osobne poznal) a v sklade v Senici si vybral náhradné diely, ktoré potreboval. Následne účtovníčka spoločnosti LK IMPOEXPO, s.r.o. vystavila dodacie listy a faktúry, ktoré v hotovosti uhradil. Tovar potom prepravil do Nitry a do Veľkých Ripnian.

Dožiadaný správca dane zároveň v podaní zo dňa 26. 05. 2014 oznámil, že spoločnosť LK IMPOEXPO, s.r.o. má splnomocneného zástupcu B. O. a jej konateľkou je B. Z. G. s trvalým pobytom v Sofii. Medzinárodným dožiadaním na bulharskú finančnú správu bolo zistené, že menovaná sa konateľkou spoločnosti stala za peniaze, B. O. nepozná, nesplnomocnila ho na zastupovanie, podpísala viacero dokladov v cudzom jazyku a nevie, čo podpisovala.

6. Dňa 03. 06. 2010 bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní na čerpacej stanici Slovnaft v Nitre, Chrenová 20, Nitra za účelom preverenia zdaniteľných obchodov (predaj pohonných hmôt tempo plus diesel) dodávateľa Ing. T. U. pre žalobcu ako odberateľa v mesiacoch február až november 2010 podľa dokladov z elektronickej registračnej pokladne. Menovaný uviedol, že predložené doklady z registračnej pokladne DKP6311028448982003 a DKP6311028448982005 nevystavil a ani na základe nich nedodal tovar, nemá ich zaevidované v elektronickom žurnále za uvedené zdaňovacie obdobia (február až november 2010). V mesiaci november 2010 sa malo jednať o predaj tovaru (pohonných hmôt tempo plus diesel) v počte 7 krát s daňou z pridanej hodnoty v sume 605,32 eur, ktorú si žalobca ako odberateľ uplatnil na odpočítanie.

7. Rozhodnutím zo dňa 03. 06. 2014 správca dane podľa ust. 61 ods. 1, písm. b/ zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prerušil daňovú kontrolu u žalobcu odo dňa 06. 06. 2014 do doručenia odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (do Českej republiky ohľadne spoločnosti VVG spol. s r.o. ako odberateľa žalobcu).

8. Odpoveď na medzinárodné dožiadanie bola doručená správcovi dane dňa 12. 06. 2014 v tom zmysle, že daňový subjekt VVG spol. s r.o. podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až jún 2010, v ktorých nevykázal nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, pre správcu dane je nekontaktný a písomnosti sú mu doručované uplynutím lehoty.

9. Správca dane v podaní zo dňa 16. 06. 2014 oznámil žalobcovi, že odpoveď na medzinárodné dožiadanie mu bola doručená dňa 12. 06. 2014 a pokračuje sa vo výkone daňovej kontroly.

10. V podaní zo dňa 26. 06. 2014 správca dane oboznámil žalobcu s výsledkami zistenia v priebehu daňovej kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobia (v predmetnej veci november 2010 - uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty na základe faktúr zo dňa 04. 11. 2010, 15. 11. 2010 a 29. 11. 2010 od dodávateľa LK IMPOEXPO, s.r.o., za dodávku náhradných dielov, na základe výdavkových pokladničných dokladov o zaúčtovaní nákupu pohonných látok podľa dokladov z registračnej pokladne DKP6311028448982003 a DKP6311028448982005), uplatnenie oslobodenia od dane z pridanej hodnoty za dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu osobe, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte odberateľovi VVG spol. s r. o., Česká republika ako i nepriznanie a neodvedenie dane z pridanej hodnoty za dodanie služby (medzinárodná preprava) s miestom dodania v inom členskom štáte zdaniteľnej osobe, ak nepodal v lehote 20 dní súhrnný výkaz a o tom, že sú pochybnosti o dodaní tovaru a služby. Žalobcu vyzval, aby sa k zisteným skutočnostiam a k spôsobu ich získania vyjadril. Výzva bola adresovaná žalobcovi a doručená splnomocnencovi dňa 08. 07. 2014.

11. Dňa 29. 07. 2014 bol spísaný protokol z daňovej kontroly u žalobcu, pričom pri zdaňovacom období november 2010 je uvedené, že žalobca v daňovom priznaní dodanie tovaru podľa § 8 a dodanie služieb podľa § 9 zákona o dani z pridanej hodnoty v sume 2.354,03 eur nepriznal a daň v sume 447,26 eur neodviedol. Okrem toho si uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru a služieb z tuzemska do iného členského štátu subjektu, ktorý je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte - odberateľ VVG spol. s r.o. v sume 5.093,- eur, čo nebolo preukázané, ďalej si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 8.900,76 eur z faktúr od dodávateľa LK IMPOEXPO, s.r.o. (predaj náhradných dielov) a v sume 605,32 eur z výdavkových pokladničných dokladov od dodávateľa Ing. T. U. (nákup pohonných hmôt). Protokol z daňovej kontroly spolu s výzvou zo dňa 01. 08. 2014 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole adresovanou žalobcovi boli zaslané na adresu žalobcu a boli doručené splnomocnencovi dňa 12. 08. 2014.

12. V predloženom administratívnom spise sa nachádza i podanie PhDr. G. G. zo dňa 28. 08. 2014, v ktorom správcu dane upozorňuje, že výzva nebola doručená zákonným spôsobom, nakoľko bola doručená V. G., ktorá nie je zástupcom pre doručovanie písomností v daňovom konaní. Z predmetného podania vyplýva, že správca dane bol dňa 09. 07. 2014 informovaný, že daňový subjekt G. G. bol dňa 10. 03. 2014 vzatý do väzby a nemôže reagovať na výzvy správcu dane, o čom bola spísaná i zápisnica pod č. 9401401/5/3358992/2014.

13. Správca dane dňa 18. 09. 2014 spísal úradný záznam, z ktorého vyplýva, že žalobca sa nevyjadril k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly, ani k výzve zo dňa 01. 08. 2014. Následne správca dane vydal dňa 18. 09. 2014 rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2010 v sume 9.953,34 eur, nepriznal mu nadmerný odpočet uplatnený v podanom daňovom priznaní v sume 9.290,47 eur a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 662,87 eur. O doručenie predmetného rozhodnutia správca dane požiadal Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody v Nitre a žalobcovi bolo doručené dňa 01. 10. 2014.

14. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom okrem iného namietal i to, že správca dane mal od 09. 07. 2014 vedomosť, že je vo väzbe, a teda nemôže reagovať na výzvy správcu dane. Úkony, ktoré správca dane vykonával, neboli vykonané procesne relevantným spôsobom a nemôžu slúžiť ako dôkazný prostriedok. Na základe výzvy správcu dane zo dňa 21. 10. 2014, doručovanej žalobcovi prostredníctvom Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Nitre, žalobca v podaní zo dňa 05. 12. 2014 podané odvolanie doplnil, pričom poukázal na nedostatočne zistený skutkový stav, porušenie základných zásad správy daní, doručovanie, prekročenie lehoty na výkon daňovej kontroly a neprípustný prenos daňovej povinnosti na daňový subjekt.

15. O podanom odvolaní žalovaný rozhodol dňa 27. 02. 2015 tak, že rozhodnutie správcu dane zo dňa 18. 09. 2014 (týkajúce sa zdaňovacieho obdobia november 2010) zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie z dôvodu, že zistenie skutkového stavu správcom dane je nedostačujúce na posúdenie veci a bude potrebné dokazovanie doplniť a okrem iného vypočuť p. Cigáneka s manželkou a p. Valacha.

16. Následne správca dane požiadal žalovaného o predĺženie lehoty na rozhodnutie z dôvodu mimoriadnej zložitosti prípadu. Žalovaný lehotu na rozhodnutie predĺžil o 180 dní.

17. Správca dane výzvou zo dňa 24. 07. 2015 vyzval žalobcu, aby bližšie špecifikoval osoby, ktoré požaduje vypočuť ako svedkov, na základe čoho žalobca v podaní zo dňa 13. 08. 2015 oznámil adresu W. O. a B. O.. 18. Správca dane predvolal na pojednávanie ako svedka B. O. (zásielka sa vrátila správcovi dane ako nedoručená s poznámkou poštového doručovateľa, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote) a W. O. (zásielka sa vrátila správcovi dane ako nedoručená s poznámkou poštového doručovateľa, že adresát je neznámy).

19. Dňa 23. 11. 2015 správca dane vydal v poradí druhé rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2010 v sume 9.953,34 eur, nepriznal mu nadmerný odpočet uplatnený v podanom daňovom priznaní v sume 9.290,47 eur a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 662,87 eur. O doručenie predmetného rozhodnutia správca dane požiadal Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody v Nitre a žalobcovi bolo doručené dňa 25. 11. 2015.

20. Na základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 23. 11. 2015 vo veci rozhodoval i žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 160080/2016 zo dňa 16. 02. 2016 rozhodnutie správcu dane potvrdil ako vecne správne.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

21. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný popísal vykonané dokazovanie uskutočnené správcom dane. Uviedol, že žalobca si v zdaňovacom období november 2010 uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe faktúr: č. 10100800 zo dňa 04. 11. 2010 v sume 2.941,20 eur, č. 10100830 zo dňa 15. 11. 2010 v sume 3.196,56 eur a č. 10100871 zo dňa 29. 11. 2010 v sume 2.763,- eur vystavených dodávateľom LK IMPOEXPO, s.r.o. za dodávku náhradných dielov. Vykonaným dokazovaním nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u označeného dodávateľa a reálne dodanie tovaru žalobcovi, v dôsledku čoho potom ani žalobcovi nevzniklo právo na uplatnenie odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

22. Žalobca v podanom daňovom priznaní uviedol dodanie tovarov a služieb podľa § 8 a § 9 zákona o dani z pridanej hodnoty a uviedol daň v nesprávnej sume, pretože na základe kontroly záznamov o dani z pridanej hodnoty a vystavených faktúr bolo zistené, že základ dane uvedený v daňovom priznaní v sume 2.875,97 eur a DPH 19 % v sume 546,44 eur, mal byť správne uvedený v sume 5.230,- eur a DPH 19% v sume 993,70 eur, t. j. rozdiel dane z pridanej hodnoty je v sume 447,26 eur.

23. Taktiež si žalobca uplatnil i odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 605,32 eur na základe výdavkových pokladničných dokladov z elektronickej registračnej pokladnice DKP6311028448982003 a DKP6311028448982005 od dodávateľa Ing. T. U.. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že u tohto dodávateľa sa nenachádzali sporné pokladničné doklady z elektronickej registračnej pokladnice DKP6311028448982003 a DKP6311028448982005 pod poradovými číslami, ktoré predložil žalobca a v predmetných sumách a množstvách. Dodávateľ sa vyjadril, že sporné pokladničné doklady nevystavil a tovar na základe týchto dokladov nedodal.

24. Žalobca neodstránil pochybnosti správcu dane o vierohodnosti a pravdivosti deklarovaných obchodov, v dôsledku čoho potom správca dane žalobcovi nepriznal uplatnené právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 8.900,76 eur pri faktúrach vystavených spoločnosťou LK IMPOEXPO, s.r.o. a na základe pokladničných dokladov v sume 605,32 eur za nákup pohonných hmôt. Taktiež žalobca pochybil, keď v daňovom priznaní za predmetné zdaňovacie obdobie nepriznal a neodviedol daň v sume 447,26 eur.

25. V ďalšej časti svojho rozhodnutia sa žalovaný vysporiadal s námietkami žalobcu v podanom odvolaní. Bol toho názoru, že žalobca nekonkretizoval, akým spôsobom, resp. čím správca dane porušil jeho právo na spravodlivý proces a neuviedol, akým spôsobom rozhodnutie správcu dane ignoruje judikatúru Najvyššieho súdu SR, ESD i judikatúru Ústavného súdu SR, a preto k tejto námietke nezaujal stanovisko.

Žalovaný nezistil také konanie správcu dane, ktoré by bolo v rozpore so základnými zásadami daňového konania, alebo by bolo v rozpore s Ústavou SR. Správca dane vyzval žalobcu, aby relevantnými dôkazmi preukázal, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené deklarovanými dodávateľmi, ale na túto výzvu žalobca nereagoval a nepredložil listinné dôkazy. 26. K námietke žalobcu ohľadne nesprávneho doručovania písomností žalovaný uviedol, že v zmysle daňového poriadku sa písomnosti doručujú na miesto doručenia, pričom miestom doručenia je adresa, ktorú daňový subjekt oznámi správcovi dane, resp. adresa trvalého pobytu. Poukázal i na bod 6.2.5 poštových podmienok, podľa ktorých adresát môže písomne splnomocniť ktorúkoľvek plnoletú osobu na preberanie jemu adresovaných zásielok. V prípade, ak má daňový subjekt na pošte splnomocnenú osobu na preberanie zásielok, pošta zodpovedá za odovzdanie písomnosti oprávnenej osobe a osoba splnomocnená na pošte je oprávnená prijímať písomnosti. Žalovaný zistil, že žalobca mal na pošte splnomocneného zástupcu na preberanie listových zásielok, ako i zásielok určených do vlastných rúk. Potvrdenia o doručení (doručenky) sa správcovi dane vrátili podpísané p. G. ako splnomocnenou osobou. Dňa 09. 07. 2014 PhDr. G. G. (syn žalobcu) správcovi dane oznámil, že má splnomocnenie na preberanie zásielok adresovaných žalobcovi, a preto správca dane doručoval písomnosti na adresu trvalého pobytu fyzickej osoby. Žalovaný taktiež uviedol, že žalobca mohol správcovi dane oznámiť novú adresu na doručovanie z dôvodu väzby, ale tak neurobil.

27. K námietke žalobcu o prekročení lehoty na výkon daňovej kontroly žalovaný poukázal na ust. § 46 ods. 10 daňového poriadku, v zmysle ktorého je lehota na vykonanie daňovej kontroly najviac jeden rok odo dňa jej začatia. V predmetnej veci daňová kontrola u žalobcu začala dňa 26. 08. 2013, prerušená bola od 06. 06. 2014 do 12. 06. 2014 a ukončená bola dňa 12. 08. 2014, t. j. dňom doručenia protokolu z daňovej kontroly, ktorý prebrala p. G., splnomocnená osoba na preberanie zásielok za žalobcu. Lehota na výkon daňovej kontroly bola teda dodržaná.

28. K rozloženiu dôkazného bremena žalovaný uviedol, že správca dane vykonal dokazovanie v zmysle ust. § 24 ods. 2, 4 daňového poriadku, pričom vychádzal z predložených dokladov a dôkazov, ktoré mu boli predložené, resp. ktoré obstaral. Zistil, že dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom nebolo preukázané, teda nebola preukázaná reálnosť zdaniteľného plnenia, čo je rozhodujúce pre uznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že existuje množstvo judikátov vo veci dôkazného bremena (do pozornosti dal najmä rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23. 06. 2010 v spojení s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III.ÚS/78/2011-17 zo dňa 23. 02. 2011), z ktorých vyplýva, že dôkazné bremeno je na strane daňového subjektu. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.

III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe

29. Podanou žalobou, doručenou súdu dňa 05. 05. 2016, žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 160080/2016 zo dňa 16. 02. 2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného po právnej stránke, ako i nesprávne zistenie skutkového stavu a zároveň nezákonný procesný postup správneho orgánu. Dôvody nezákonnosti žalobca uviedol v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane a týchto dôvodov sa v plnom rozsahu pridržiava. Vykonané dokazovanie a procesný postup považuje za zmätočný, nakoľko dokazovanie bolo v rozpore s procesnými predpismi a získané dôkazy sú nepoužiteľné, pretože boli získané nezákonne.

30. V ďalšej časti žaloby žalobca namietal, že sa nekonalo s ním ako s daňovým subjektom. Už v odvolaní poukázal na to, že dňa 10. 03. 2014 bol vzatý do väzby, o čom mal správca dane vedomosť z úradnej činnosti a z osobného informovania o tejto skutočnosti synom žalobcu, a to dňa 09. 07. 2014, kedy bola spísaná i zápisnica o ústnom pojednávaní. Žalobca sa teda nezdržiaval na adrese pobytu a z toho dôvodu doručovanie úradných zásielok nebolo účinne vykonané. Správca dane mal komunikovať priamo so žalobcom ako s daňovým subjektom, prípadne ho mal vyzvať na ustanovenie zástupcu pre konanie. Toto však nebolo nutné, a to s poukazom na ust. § 9 zák. č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov. Postup podľa tohto zákona nebol dodržaný, pričom právo osobne vystupovať v konaní je súčasťou práva na spravodlivý proces, ktoré je garantované tak Ústavou SR, ako aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V tejto súvislosti žalobca taktiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci pod sp. zn. 6 Sžf 28/2011. 31. Žalobca už v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane namietal, že neboli dodržané jeho práva v konaní, ale na tieto námietky žalovaný neprihliadal napriek tomu, že účastník konania, teda i daňový subjekt má právo aktívne v konaní vystupovať, vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam a k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim a toto právo je garantované ustanovením § 45 ods. 1, písm. f/ zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Správny orgán žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo nedoručoval dokumenty, vrátane protokolu z daňovej kontroly na správnu adresu, napriek tomu, že o nej bol výslovne a preukázateľne informovaný.

32. V ďalšej časti žaloby žalobca namietal vady dokazovania, keď mu bolo dávané za vinu pochybenie jeho obchodných partnerov pri vedení evidencií. Dôkazné bremeno žalobcu ako daňového subjektu však v tomto nie je neobmedzené. Pokiaľ daňový subjekt má predpísané a obvyklé doklady, nie je povinný skúmať viac a v tejto súvislosti žalobca citoval rozsudok ESD vo veci C-354/03, C-355/03 a C-484/03 (Optigen). Na tieto rozhodnutia potom nadväzuje i rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. 3 Sžf 1/2011, z ktorého žalobca v podanej žalobe taktiež citoval.

33. V závere žaloby žalobca poukázal na vady v doručovaní a na to, že ak má správca dane pochybnosti, tak je povinný vyzvať daňový subjekt na predloženie dôkazov, čo predpokladá, že by správca dane musel s daňovým subjektom komunikovať a toto zjavne neurobil ani potom, ako bol preukázateľne dňa 09. 07. 2014 upozornený synom žalobcu. S týmto súvisí i lehota na vykonanie daňovej kontroly, ktorá je ukončená doručením protokolu o vykonanej daňovej kontrole. V prípade, ak protokol nie doručený daňovému subjektu, nemôžu nastať účinky doručenia, a teda ani daňová kontrola nie riadne ukončená. To, že sa daňový subjekt zoznámil s protokolom alternatívnym spôsobom, na veci nič nemení. Vzhľadom na uvedené, uplynula prekluzívna lehota na vyrubenie dane, keďže nedošlo k vyrubeniu dane právne účinným spôsobom podľa ust. § 69 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

34. Vo vyjadrení zo dňa 02. 03. 2017 (vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného zo dňa 15. 06. 2016) žalobca opätovne poukázal na to, že žalovaný, resp. daňový orgán v procese daňovej kontroly nekonal s účastníkom konania. Napriek riadnemu oznámeniu o zmene adresy daňového subjektu, resp. vedomosti o adrese, na ktorej sa žalobca v tom čase nachádzal a bol zastihnuteľný, toto žalovaný nerešpektoval, a nedoručoval písomnosti daňovému subjektu do väzby, napriek tomu, že takéto doručenie úradnej zásielky mohlo a malo byť správcom dane zabezpečené. Po tomto oznámení došlo i k doručeniu podstatného úkonu v rámci daňovej kontroly, a to protokolu o ukončení daňovej kontroly, ku ktorej má daňový subjekt vždy možnosť sa vyjadriť. Nesprávnym doručením tohto protokolu nenastali účinky doručenia, a daňová kontrola nebola riadne ukončená. To, že následne boli vykonané ďalšie právne úkony, ktorými žalobca hájil svoje práva neznamená, že boli zhojené účinky nesprávneho doručovania. Práve týmto spôsobom bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces, ktorý sa nemohol v konaní vyjadriť k veci priamo, napriek tomu, že mal o to záujem. Právo na spravodlivý proces bolo ďalej porušené v dôsledku nezákonného doručovania aj v tom zmysle, že nedoručením protokolu o výsledku daňovej kontroly nemohla byť daňová kontrola ukončená. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalobca opätovne poukázal na konkrétne rozsudky Súdneho dvora EÚ (z ktorých niektoré vety citoval) a na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. 8 Sžf 9/2012 i nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/2007 zo dňa 18. septembra 2008.

IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného

35. Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie zo dňa 15. 06. 2016, v ktorom uviedol, že trvá na výrobku žalobou napadnutého rozhodnutia a poukázal na jeho odôvodnenie, ako i na iné dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu. Bol toho názoru, že žalobca neuviedol, v čom konkrétne a akým spôsobom bolo v priebehu daňovej kontroly a odvolacieho konania porušené jeho právo na spravodlivý proces, v dôsledku čoho k tejto námietke žalovaný nevie zaujať relevantné stanovisko.

36. Žalobca mal na pošte splnomocneného zástupcu na preberanie zásielok, a to i zásielok určených do vlastných rúk. Písomnosti doručované v priebehu daňovej kontroly žalobcovi, boli podľa podpisu na potvrdení o doručení (doručenke) doručované pani G. (manželke žalobcu), ktorá za svojim podpisom uvádzala skratku „spl“. Syn žalobcu, PhDr. G. G., dňa 09. 07. 2014 oznámil správcovi dane, že má splnomocnenie na preberanie zásielok adresovaných žalobcovi a z uvedeného dôvodu potom správca dane doručoval písomnosti na adresu trvalého pobytu fyzickej osoby.

Žalobca z dôvodu väzby mal možnosť oznámiť správcovi dane novú adresu na doručovanie písomnosti, čo však neurobil. Správca dane postupoval pri doručovaní písomnosti v zmysle zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a písomnosti preukázateľne doručoval splnomocnenému zástupcovi žalobcu, čo znamená, že žalobca bol o úkonoch správcu dane informovaný, obsah doručovaných písomnosti mu bol známy, o čom svedčí i jeho konanie (odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane). Z uvedeného dôvodu potom žalovaný považuje námietky žalobcu za irelevantné.

37. Žalobca svoje námietky týkajúce sa porušenia príslušných ustanovení Ústavy SR a zákona v podanom odvolaní a ani v žalobe nekonkretizoval. Zo znenia námietok nie je zrejmé, akým spôsobom bolo porušené jeho právo osobne vystupovať v konaní, ktoré je súčasťou práva na spravodlivý proces. Správca dane v priebehu konania vyzýval žalobcu na predloženie dokladov preukazujúcich jeho tvrdenia, upovedomoval ho o svedeckých výpovediach, o priebehu daňovej kontroly a oboznamoval ho výsledkami šetrení. Skutočnosť, že žalobca bol dňa 10. 03. 2014 vzatý do väzby, bola dôvodom pre ustanovenie splnomocneného zástupcu v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 daňového poriadku. V priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v čase, kedy sa už žalobca nachádzal vo výkone väzby, na výzvy správcu dane reagoval. Písomnosti za žalobcu preberal a potrebné vyjadrenia predkladal správcovi dane syn žalobcu PhDr. Ľuboš Török. Správca dane viedol daňové konanie so splnomocneným zástupcom žalobcu a žalovaný považuje námietky žalobcu za irelevantné.

V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že správca dane v priebehu daňovej kontroly až do času, keď kedy bol žalobca vzatý do väzby, vyzýval žalobcu na predloženie účtovných dokladov, informoval ho o výsledkoch zistení a o konaní svedeckých výpovedí, taktiež mu doručoval písomnosti na adresu, ktorú si žalobca uviedol ako kontaktnú pri registrácii u správcu dane. Skutočnosť, že žalobca bol vzatý do väzby, bola správcovi dane oznámená dňa 09. 07. 2014 PhDr. G. G., ktorý zároveň správcovi dane oznámil a preukázal, že má splnomocnenie na preberanie zásielok adresovaných žalobcovi, vrátane zásielok adresovaných do vlastných rúk. Správcovi dane nebolo oznámené, že žalobca dňa 10. 03. 2014 zmenil adresu pre doručovanie písomností.

K rozsudkom ESD a Najvyššieho súdu SR žalovaný uviedol, že žalobca z týchto rozsudkov citoval, ale neuviedol, akým spôsobom správca dane ignoroval túto judikatúru, a preto žalovaný k tomu nezaujme stanovisko. Preskúmaním spisového materiálu žalovaný dospel k záveru, že správca dane v priebehu daňovej kontroly postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom, používal prostriedky najmenej zaťažujúce žalobcu a získané dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Je dôkazným bremenom žalobcu preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov a nielen uvádzať niektoré právne závery, ktoré sú v týchto rozsudkoch uvedené.

Žalovaný z konania správcu dane zistil, že tento postupoval pri výkone daňovej kontroly v zmysle daňového poriadku a preveroval dodanie tovaru formou dožiadaní zaslaných miestne príslušnému správcovi dane dodávateľa, ktorý vykonal miestne zisťovanie, vypočul svedkov a vykonal ďalšie úkony, z ktorých vyplynulo, že dodanie tovaru nebolo uskutočnené tak, ako je deklarované na predložených faktúrach. Skutočnosť, že daňový subjekt mal faktúry a iné doklady súvisiace s dodaním tovaru, ešte nie je relevantný dôkaz o tom, že k dodaniu tovarov uvedených na dokladoch aj reálne došlo. Faktúra, dodací list alebo akýkoľvek listinný dôkaz sám o sebe, nie je dôkazom o tom, že plnenie bolo uskutočnené, ale je len tvrdením o takejto skutočnosti čo konštatoval i Najvyšší súd SR v rozsudku vo veci vedenej pod sp. zn. 4 Sžf 153/2001. Pri dôkaznej povinnosti platiteľa dane z pridanej hodnoty to znamená, že ak správca dane na základe zistených informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov, či vyjadrení nemusí tieto uznať ako relevantné v prípade, ak daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. neodstránil pochybností. Vo veci dôkazného bremena bolo vydané množstvo judikátov a žalovaný dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno je na dňovom subjekte. Správca dane v priebehu daňovej kontroly vykonal dokazovanie v súlade s ustanovením § 24 ods. 2 daňového poriadku a vychádzal z predložených dokladov ku kontrole, z dôkazov získaných ústnym pojednávaním a dožiadaniami. Daňový subjekt by mal mať vedomosti o spôsobe vykonávania podnikateľskej činnosti svojich obchodných partnerov a v tejto súvislosti žalovaný poukázal i na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. 5Sžf/97/2009.

O skutočnosti, že žalobca bol od 10. 03. 2014 vzatý do väzby sa správca dane dozvedel až dňa 09. 07. 2014, kedy mu to na základe prevzatia výzvy na predloženie dokladov bolo oznámené synom žalobcu. Bolo povinnosťou žalobcu oznámiť správcovi dane skutočnosť, že sa nachádza vo výkone väzby bezprostredne potom, čo sa tak stalo, nakoľko bol v tom čase účastníkom daňového konania. Žalobca si túto povinnosť nesplnil, ale splnomocnil na preberanie písomných zásielok svojho syna.

38. K namietanému prekročenie lehoty na výkon daňovej kontroly žalovaný uviedol, že táto lehota je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Daňová kontrola sa začala dňa 26. 08. 2013, prerušená bola od 06. 06. 2014 do 12. 06. 2014 a ukončená dňa 12. 08. 2014, teda dňom doručenia protokolu, ktorý prebrala pani G. (splnomocnená na základe splnomocnenia na preberanie zásielok za žalobcu na pošte, a to i zásielok adresovaných do vlastných rúk). Daňová kontrola teda trvala od 26. 08. 2013 do 12. 08. 2014, lehota na výkon daňovej kontroly prekročená nebola a žalovaný považoval túto námietku žalobcu za bezpredmetnú. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.

V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

39. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný v čase začatia predmetného konania (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016), viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal rozhodnutie žalovaného zo dňa 16. 02. 2016 a dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, a preto na pojednávaní konanom dňa 31. 05. 2017 vyššie označené rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 191 ods. 1, písm. g/ SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

40. Od žalovaného si súd vyžiadal výzvu zo dňa 18. 06. 2014 pod č. 9401401/5/2913189/2014 adresovanú žalobcovi (ktorú prevzal splnomocnený zástupca), ktorou bol žalobca vyzvaný, aby vydal tam uvedené písomnosti týkajúce sa zdaňovacieho obdobia september, október, november a december 2013, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní. Na základe tejto výzvy sa k správcovi dane dňa 09. 07. 2014 dostavil PhDr. G. G., s ktorým bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní pod č. 9401401/5/3358992/2014, z ktorej vyplýva, že menovaný (syn žalobcu) predložil správcovi dane zápisnicu o výsluchu obvineného - žalobcu zo dňa 10. 03. 2014. Syn žalobcu podal vysvetlenie, že na základe uznesenia, ktoré je obsahom zápisnice o výsluchu obvineného G. G. (žalobcu), bola táto osoba zadržaná dňa 07. 03. 2014 a vzatá do väzby dňa 10. 03. 2014. Uviedol, že z uvedeného dôvodu nemôže osobne reagovať na výzvy od správcu dane.

Z pripojenej zápisnice o výsluchu obvineného Ľuboša Töröka (žalobcu) zo dňa 10. 03. 2014 vyplýva, že žalobca bol vzatý do väzby s tým, že väzba sa začína dňom 07. 03. 2014 (v deň jeho zadržania) a bude sa vykonávať v ÚVV Nitra.

41. Podľa § 491 ods. 1, 2 SSP, účinného od 01. 07. 2016, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

42. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 8 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase vykonávania daňovej kontroly, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.

Podľa § 9 ods. 1, 2, 3, 4, 6 vyššie citovaného zákona, fyzická osoba, ktorá nemôže pri správe daní vystupovať samostatne, musí byť zastúpená svojím zákonným zástupcom. Ak opatrovník nie je ustanovený súdom, ustanoví na účely správy daní zástupcu rozhodnutím správca dane. Daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Ak má zástupca trvalý pobyt alebo sídlo mimo územia členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len "členský štát"), musí si zvoliť zástupcu na doručovanie s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky; inak sa budú písomnosti ukladať u správcu dane s účinkami doručenia v deň ich vydania. Ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa také plnomocenstvo za všeobecné. Ak to vyplýva z obsahu plnomocenstva, môže za zástupcu, ktorým je daňový poradca alebo advokát konať aj iná osoba; na také konanie udelí zástupca inej osobe plnomocenstvo. Konanie inej osoby sa považuje za konanie zástupcu. V tej istej veci môže mať daňový subjekt, zákonný zástupca alebo opatrovník len jedného zástupcu. Ak je zástupcom právnická osoba, koná za zástupcu jej štatutárny orgán alebo osoba, ktorú tento orgán poveril. Plnomocenstvo je voči správcovi dane účinné odo dňa jeho doručenia správcovi dane alebo odo dňa jeho udelenia do zápisnice u správcu dane. Daňovému subjektu, ktorého pobyt nie je známy alebo ktorému sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu mimo územia Slovenskej republiky, ako aj tomu, kto nemôže pri správe daní vystupovať osobne, najmä z dôvodu väzby, výkonu trestu odňatia slobody, dlhodobého pobytu mimo územia Slovenskej republiky, ktorý trvá nepretržite aspoň tri mesiace alebo dlhodobej choroby a nezvolil si žiadneho zástupcu, môže ustanoviť zástupcu správca dane. Rozhodnutie o ustanovení zástupcu môže správca dane vydať len s predchádzajúcim súhlasom navrhovaného zástupcu. Ak nie je možné takto ustanoviť zástupcu, môže správca dane požiadať Slovenskú komoru daňových poradcov, aby do 30 dní od doručenia žiadosti navrhla zástupcu zo zoznamu daňových poradcov; predchádzajúci súhlas sa u zástupcu navrhnutého Slovenskou komorou daňových poradcov nevyžaduje.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 30 ods. 1, 2 písm. a/, b/ ods. 3, 5 vyššie citovaného zákona, správca dane doručuje písomnosť elektronickými prostriedkami. Ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane. Ak písomnosť nie je možné doručiť spôsobom podľa odseku 1, správca dane doručuje písomnosť prostredníctvom a) poskytovateľa poštových služieb, b) iného orgánu, ak to ustanovuje osobitný predpis, 28). Ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne pri správe daní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu aj jeho zástupcovi. Týmto nie je dotknuté doručenie písomnosti uložením podľa § 9 ods. 2 a 11. Ak nejde o doručovanie elektronickými prostriedkami, doručuje sa písomnosť na adresu na území členského štátu, ktorú daňový subjekt oznámil správcovi dane; inak sa doručuje písomnosť fyzickej osobe na adresu trvalého pobytu a právnickej osobe na adresu sídla (ďalej len "miesto doručenia"); ustanovenie § 9 ods. 11 tým nie je dotknuté.

Podľa § 31 ods. 1 vyššie citovaného zákona, do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, a) o ktorých tak výslovne ustanovuje tento zákon, b) ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou, c) ak tak určí správca dane.

Podľa § 44 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa § 45 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo a) na predloženie 1. písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, 2. služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

Podľa § 46 ods. 8, 9 písm. a/, ods. 10 vyššie citovaného zákona, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1)nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 36a) Daňová kontrola je ukončená dňom a) doručenia protokolu podľa odseku 8, Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov.

43. Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších prepisov platnom do 31. 12. 2010, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a), b) vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12.

Podľa§ 51 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70. Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.

44. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2010 v sume 9.953,34 eur, o nepriznaní nadmerného odpočítania dane z pridanej hodnoty uplatnenom v daňovom priznaní za uvedené zdaňovacie obdobie v sume 9.290,47 eur, o vyrubení vlastnej daňovej povinnosti za uvedené zdaňovacie obdobie v sume 662,87 eur a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca si v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2010 nedôvodne uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovarov a služieb v sume 9.290,47 eur.

Skôr ako správny súd pristúpil k meritórnemu preskúmaniu rozhodnutia žalovaného zo dňa 16. 02. 2016 však na základe námietky žalobcu v podanej žalobe skúmal, či daňové orgány (žalovaný a správca dane) venovali dostatočnú pozornosť správnej aplikácii príslušných ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s poukazom na tú skutočnosť, že žalobca už v podanom odvolaní namietal porušenie vyššie citovaného zákona v jeho neprospech, a to v súvislosti s vykonávaním úkonov správcu dane v čase, keď už tento mal vedomosť o tom, že žalobca je vo výkone väzby ako i v súvislosti s doručovaním protokolu z daňovej kontroly.

45. Predpokladom zákonnosti rozhodnutia je zákonnosť postupu daňových orgánov, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako i jeho postupu a postupu správcu dane pri vykonaní kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2010 zistil, že postup správcu dane, ani žalovaného tak, ako je upravený v zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nebol dodržaný.

46. Na základe žiadosti správneho súdu zo dňa 11. 04. 2017 žalovaný predložil súdu výzvu správcu dane zo dňa 18. 06. 2014 adresovanú žalobcovi na adresu jeho trvalého pobytu (B. XX, I.), v ktorej správca dane žalobcu vyzval, aby v lehote 8 dní predložil daňové doklady uvedené vo výzve týkajúce sa iných zdaňovacích období. Podľa pripojenej doručenky výzvu prevzala dňa 26. 06. 2014 splnomocnená osoba. Ďalej bola správnemu súdu predložená i zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 09. 07. 2014 pod č. 9401401/5/3358992/2014, z ktorej vyplynulo, že syn žalobcu PhDr. G. G. sa v tento deň dostavil k správcovi dane na základe uvedenej výzvy a správcovi dane predložil i zápisnicu o výsluchu obvineného G. G. zo dňa 10. 03. 2014 pod č. k. 0Tp/116/2014. Syn žalobcu podal vysvetlenie, že na základe uznesenia, ktoré je obsahom zápisnice o výsluchu obvineného G. G., bola táto osoba zadržaná dňa 07. 03. 2014 a vzatá do väzby dňa 10. 03. 2014. Z tohto dôvodu nemôže daňový subjekt (jeho otec) osobne reagovať na výzvy správcu dane. Okrem toho sa vyjadril, že nevie, kde sa nachádzajú účtovné a iné doklady, ktoré správca dane žiada.

47. Z uvedeného vyplýva, že správca dane mal najneskôr dňa 09. 07. 2014 vedomosť o tom, že žalobca ako daňový subjekt sa nachádza vo výkone väzby (v ÚVV Nitra), a teda pri správe daní nemôže vystupovať osobne. Napriek tejto skutočnosti správca dane protokol z daňovej kontroly zo dňa 29. 07. 2014 spolu s výzvou zo dňa 01. 08. 2014 na vyjadrenie sa k protokolu doručoval žalobcovi opäť na adresu trvalého pobytu žalobcu, kde bola prevzatá splnomocnencom na preberanie zásielok. V administratívnom spise sa nachádza i podanie syna žalobcu PhDr. G. G. zo dňa 28. 08. 2014, v ktorom upozornil správcu dane, že výzva zo dňa 01. 08. 2014 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole nebola doručená zákonným spôsobom. V podaní uviedol, že dňa 07. 08. 2014 bola výzva nesprávne doručená V. G., ktorá nie je zástupcom pre doručovanie písomností v daňovom konaní. Poukázal i na to, že správca dane bol dňa 09. 07. 2014 práve ním informovaný o tom, že daňový subjekt bol dňa 10. 03. 2014 vzatý do väzby a nemôže reagovať na výzvy správcu dane.

48. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis správcu dane, súd zistil, že správca dane nepostupoval vo vzťahu k žalobcovi v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď nevenoval pozornosť oznámeniu syna žalobcu zo dňa 09. 07. 2014 (kedy bola spísaná i zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 09. 07. 2014) o tom, že žalobca sa nachádza od 10. 03. 2014 vo väzbe (v ÚVV Nitra), čo znamená, že sa nenachádzal na adrese svojho trvalého pobytu, na ktorú adresu mu boli zásielky dovtedy doručované. Napriek takto získanej informácii správca dane naďalej doručoval písomnosti žalobcovi na adresu jeho trvalého pobytu, a teda nerešpektoval ust. § 30 ods. 5 daňového poriadku, v zmysle ktorého sa písomnosť doručuje na adresu na území členského štátu, ktorú daňový subjekt oznámil správcovi dane. Za oznámenie novej adresy „miesta doručenia“ podľa názoru súdu bolo potrebné považovať informáciu o tom, že žalobca sa od 10. 03. 2014 nachádza vo výkone väzby, a to v Ústave na výkon väzby Nitra. Správca dane nerešpektoval ani ust. § 9 ods. 6 daňového poriadku, ktorý uvažuje i s takou situáciou, že daňový subjekt sa ocitne vo väzbe, a teda nemôže sa osobne zúčastniť pri správe daní. Žalobca ako daňový subjekt, u ktorého bola vykonaná daňová kontrola za zdaňovacie obdobie február - november 2010, mal právo zúčastniť sa osobne daňovej kontroly a úkonov v nej vykonávaných, resp. sa mohol dať zastupovať zástupcom (túto možnosť, ale žalobca nevyužil). Plnomocenstvo, ktoré žalobca udelil pre účely preberania listových zásielok a predložil ho Slovenskej pošte, a.s. nemožno považovať za plnomocenstvo udelené pre účely zastupovania v daňovom konaní.

49. Pokiaľ teda správca dane dňa 09. 07. 2014 preukázateľne získal informáciu, že žalobca sa nachádza vo výkone väzby, teda nie v mieste svojho trvalého pobytu, ani v mieste podnikania, resp. na adrese, ktorá bola správcovi dane oznámená pri začatí daňovej kontroly ako „miesto doručovania“ v zmysle ust. § 30 ods. 5 daňového poriadku, mal mu doručovať písomnosti (teda i protokol z daňovej kontroly a výzvu na vyjadrenie k nemu) priamo do ústavu na výkon väzby a samotné doručenie písomnosti by už zabezpečil ústav. Získanie informácie dňa 09. 07 2014 o tom, že žalobca sa nachádza od 10. 03. 2014 vo výkone väzby spolu so zápisnicou o výsluchu obvineného zo dňa 10. 03. 2014 (z ktorej vyplýva, že väzba sa bude vykonávať v Ústave na výkon väzby Nitra) mal podľa názoru súdu správca dane považovať za oznámenie novej adresy „miesta doručenia“ v zmysle ust. § 30 ods. 5 daňového poriadku a na toto miesto, teda do výkonu väzby, mali byť žalobcovi doručované písomnosti správcu dane, vrátane protokolu z daňovej kontroly a výzvy na vyjadrenie k nemu. V dôsledku toho, že žalobca sa nachádzal vo väzbe, nemohol potom konať pri správe daní osobne a bolo povinnosťou správcu dane postupovať podľa ust. § 9 ods. 6 daňového poriadku a zisťovať, či si žalobca zvolil, resp. nezvolil zástupcu pre účely daňovej kontroly, resp. daňového konania. V prípade, ak by si žalobca zástupcu zvolil (čo bolo potrebné preukázať predložením plnomocenstva), správca dane by pri výkone daňovej kontroly a v následnom konaní bol povinný so zvoleným zástupcom konať. Pokiaľ by si žalobca zástupcu pre účely daňového konania nezvolil, správca dane mal postupovať v zmysle ust. § 9 ods. 6 daňového poriadku a žalobcovi ustanoviť zástupcu (so súhlasom zástupcu), resp. po splnení zákonom stanovených podmienok mohol požiadať Slovenskú komoru daňových poradcov, aby v zákonom určenej lehote navrhla zástupcu zo zoznamu daňových poradcov. Správca dane však zvolil iný postup a konal priamo so žalobcom, keď mu doručoval písomnosti (protokol z daňovej kontroly a výzvu na vyjadrenie sa k nemu) na adresu jeho trvalého pobytu, kde ich preberala osoba splnomocnená na preberanie poštových zásielok, pretože žalobca sa na tomto „mieste doručovania“ už nenachádzal a adresu nového „miesta doručovania“ správca dane neakceptoval. Až neskôr začal doručovať písomnosti žalobcovi do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a na výkon väzby v Nitre. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že týmto postupom správcu dane nebol porušený zákon a že konal v súlade s daňovým poriadkom. Rovnako sa súd nestotožnil s názorom žalovaného v tom, že nie je zrejmé, čo mal žalobca na mysli, ak tvrdil, že bolo porušené jeho ústavné právo na spravodlivý proces. Právo fyzickej osoby na spravodlivý proces v sebe subsumuje i právo sa tohto procesu osobne zúčastniť, čo v prípade žalobcu nebolo dodržané a teda správca dane porušil procesné právo žalobcu osobne sa zúčastniť daňovej kontroly.

50. Zákonnosti rozhodnutia o daňovej povinnosti žalobcu ako daňového subjektu musí predchádzať taký postup daňových orgánov, ktorý je v súlade s procesnoprávnym predpisom upravujúcim daňové konanie. Zákonodarca v právnej úprave zakotvenej v ust. § 9 ods. 6 daňového poriadku upravuje postup daňových orgánov v prípade, ak nemôže daňový subjekt osobne konať, pričom v demonštratívnom výpočte je uvedený aj prípad, ktorý nastal u žalobcu, teda že nemôže osobne konať, lebo je vo väzbe. Pokiaľ správca dane v priebehu daňovej kontroly a žalovaný v odvolacom konaní nechali bez povšimnutia oznámenie syna žalobcu zo dňa 09. 07. 2014, že žalobca je od 10. 03. 2014 vo väzbe, ako i ďalšie námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 23. 11. 2015, takýto postup nie je v súlade so zákonom a správne orgány zaťažili svoje konanie takou vadou, ku ktorej bol správny súd povinný prihliadať i z úradnej povinnosti, pretože mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia v merite veci. Z uvedených dôvodov súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, vychádzajúc zo zistení vyplývajúcich z predloženého administratívneho spisu dospel k záveru, že vzhľadom na vyššie uvedenú vadu konania nie je možné považovať postup žalovaného, ktorý predchádzal vydaniu žalobou napadnutého rozhodnutia za zákonný, a preto ani napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je možné považovať za súladné so zákonom, ktorá skutočnosť sama osebe je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného a vrátenie veci na ďalšie konanie podľa ust. § 191 ods. 1 písm. g/ SSP, nakoľko v priebehu daňového konania došlo k podstatnému porušeniu ustanovení daňového poriadku, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

51. Podstatné porušenie ust. § 9 ods. 6 daňového poriadku, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia žalovaného spočívalo v tom, že i keď správca dane mal informáciu získanú najneskôr dňa 09. 07. 2014 od syna žalobcu (PhDr. G. G.) o tom, že žalobca sa nachádza vo väzbe v Ústave na výkon väzby v Nitre a teda sa nemôže osobne zúčastniť pri správe daní (daňovej kontroly) a v jej rámci konať, doručoval protokol z daňovej kontroly (spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole) i po získaní takejto informácie žalobcovi na adresu jeho trvalého pobytu, kde ho prevzala splnomocnená osoba na preberanie poštových zásielok - manželka žalobcu, ako to vyplynulo z písomného podania PhDr. G. zo dňa 28. 08. 2014. Podľa názoru správneho súdu si daňové orgány nesprávne stotožnili osobu splnomocnenú na preberanie poštových zásielok so zástupcom daňového subjektu pri daňovej kontrole, ako to má na mysli ust. § 9 ods. 6 daňového poriadku. Osobu splnomocnenú na preberanie zásielok však nemožno považovať za zástupcu daňového subjektu v daňovom konaní, čo vyplýva zo samotnej podstaty plnej moci na preberanie zásielok, ktorá je podstatne užšia, nakoľko splnomocnená osoba môže len prevziať písomnosť za adresáta, ale nemôže za neho konať v daňovom konaní. Zástupca daňového subjektu pri daňovej kontrole, pokiaľ ho daňový subjekt splnomocní, prípadne ho ustanoví správca dane, sa môže namiesto daňového subjektu zúčastniť daňovej kontroly a realizovať tak všetky práva, ktoré v zmysle daňového poriadku prináležia daňovému subjektu. Pochybenie správcu dane neodstránil ani žalovaný, ktorý rozhodnutie správcu dane potvrdil napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky. Z administratívneho spisu, ktorý súdu predložil žalovaný, správny súd zistil a je toho názoru, že protokol z daňovej kontroly nebol riadne a zákonným spôsobom doručený žalobcovi ako daňovému subjektu, v dôsledku čoho potom vzniká otázka, či vôbec, akým spôsobom a kedy bola ukončená daňová kontrola u žalobcu. V predloženom administratívnom spise sa nenachádza žiadne splnomocnenie udelené žalobcom jeho synovi, PhDr. G. G. a nie je zrejmé, na základe čoho žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 15. 06. 2016 (vyjadrenie k podanej žalobe) tvrdil, že PhDr. G. G. preukázal, že má splnomocnenie na preberanie zásielok adresovaných žalobcovi, vrátane zásielok adresovaných do vlastných rúk. Toto tvrdenie žalovaného nemá oporu v administratívnom spise, ktorý bol predložený správnemu súdu.

52. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 23. 11. 2015, pričom žalovaný svoje rozhodnutie riadne a v súlade s požiadavkami kladenými na preskúmateľnosť rozhodnutia odôvodní. Zároveň sa žalovaný v novom rozhodnutí vysporiada so všetkými relevantnými námietkami žalobcu vznesenými proti napadnutému rozhodnutiu v podanom odvolaní žalobcu, ako i v podanej žalobe, vrátane námietky týkajúcej sa trvania daňovej kontroly a neúčinnosti doručenia protokolu z daňovej kontroly žalobcovi. V odvolacom konaní má žalovaný rozsiahle oprávnenia vyplývajúce z ust. § 74 ods. 2, 3, 4 zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v prípade, ak odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane zruší, bude i správca dane viazaný právnym názorom súdu.

53. Žalovaný sa teda v ďalšom konaní bude dôsledne zaoberať tým, či boli dodržané procesné práva žalobcu a či správca dane zákonným spôsobom doručil protokol z daňovej kontroly, ako i výzvu na vyjadrenie sa k protokolu z daňovej kontroly žalobcovi, teda i tým, či je daňová kontrola u žalobcu zákonným spôsobom ukončená. Podľa názoru správneho súdu bude potrebné vychádzať z toho, že od okamihu, kedy sa správca dane dozvedel o tom, že sa žalobca nachádza vo výkone väzby (v dôsledku čoho nemôže osobne konať pri správe daní), bolo potrebné doručovať mu protokol z daňovej kontroly a výzvu na vyjadrenie sa k nemu do miesta výkonu väzby a vyzvať ho na zvolenie si zástupcu v daňovom konaní, resp. mu takéhoto zástupcu ustanoviť a konať s ním namiesto žalobcu, u ktorého bola objektívna prekážka, pre ktorú sa nemohol osobne zúčastniť pri správe daní, hoci má toto právo garantované i v daňovom poriadku. V tejto súvislosti bude potrebné sa vysporiadať i s námietkou žalobcu týkajúcou sa dĺžky a trvania daňovej kontroly, a to s poukazom na jeho tvrdenie, že mu protokol z daňovej kontroly nebol doposiaľ riadne doručený, pričom daňová kontrola začala dňa 26. 08. 2013 a uplynula zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly, ktorá podľa tvrdenia žalobcu doteraz nebola ukončená v zmysle zákona.

54. Pokiaľ by žalovaný túto námietku žalobcu i naďalej považoval za nedôvodnú, súd dáva do pozornosti žalovaného jeho prvé rozhodnutie v tejto veci zo dňa 27. 02. 2015, ktorým zrušil rozhodnutie správcu dane zo dňa 18. 09. 2014 z dôvodu, že zistenie skutkového stavu zo strany správcu dane je nedostačujúce na posúdenie veci a bude potrebné doplniť dokazovanie i výsluchom svedkov. V predloženom administratívnom spise nie je zadokumentované doplnenie dokazovania správcom dane v súlade s právnym názorom žalovaného vyjadreným v jeho rozhodnutí zo dňa 27. 02. 2015, čo však žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 23. 11. 2015 nechal bez povšimnutia a rozhodnutie správcu dane potvrdil bez toho, aby sa zaoberal tým, že správca dane v priebehu ďalšieho konania (po zrušení jeho predchádzajúceho rozhodnutia zo dňa 18. 09. 2014) nerešpektoval právny názor vyslovený žalovaným v jeho rozhodnutí zo dňa 27. 02. 2015 a dokazovanie žiadnym spôsobom nedoplnil.

55. Vzhľadom na to, že správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného pre procesné pochybenie daňových orgánov, nezaoberal sa hmotnoprávnymi námietkami žalobcu uvedenými v žalobe a samotným meritom veci. 56. Žalovaný je viazaný právnym názorom súdu s poukazom na ust. § 191 ods. 6 SSP.

57. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

58. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.