KSNR/11CoE/105/2015


(zdroj)
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11CoE/105/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111220443 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4111220443.1



Uznesenie Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnej: G. S., nar. XX. XX. XXXX, W. F. XXX, F., o vymoženie sumy 1.488,69 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 11Er/654/2011 a u súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana Šteinera, PhD., Lipová 7, Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. Ex 1303/2011, o odvolaní oprávneného zo dňa 04. 08. 2011 proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 11. júla 2011 č. k. 11Er/654/2011-15, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana Šteinera, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 01. 07. 2011, doručenú súdu dňa 07. 07. 2011, v časti zmluvných pokút vo výške 519,89 eur, v časti úroku vo výške 9 % ročne zo sumy 519,89 eur od 05. 09. 2009 do 08. 09. 2009, zo sumy 519,89 eur od 09. 09. 2009 do 20. 10 2009, zo sumy 519,89 eur od 21. 10. 2009 do 20. 04. 2010, zo sumy 519,89 eur od 21. 04. 2010 do 27. 02. 2011, zo sumy 519,89 eur od 28. 02. 011 do 28. 02. 2011, zo sumy 519,89 eur od 01. 03. 2011 do zaplatenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovení § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, ustanovenia § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ustanovení § 2 písm. a/ a b/, § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (zákon o spotrebiteľských úveroch), ustanovení § 3 ods. 1, 2, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k/, 5, 6, § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a čl. 6 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-1719/10-MK vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Krnáčom dňa 01. 10. 2010. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia (exekučného titulu) vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400018325 zo dňa 19. 01. 2009, ktorej súčasťou sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Predmetná zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy i s poukazom na ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01. 2008, ako aj znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvého stupňa posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský (vzhľadom k predmetu činnosti dodávateľa a k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne), na ktorý treba okrem ustanovení Všeobecných obchodných podmienok, na ktoré sa odôvodnenie rozhodcovského rozsudku odvoláva, aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán účastníkov. Uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 19. 01. 2009 obsahuje neprimerané podmienky, a to dojednania o sankciách - zmluvných pokutách uvedených v článku 14 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré neboli individuálne dojednané a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto neprimerané podmienky sú absolútne neplatné a z tohto dôvodu v tejto časti exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) zaväzuje na plnenie, ktoré je právom nedovolené a je v rozpore s ust. § 53 ods. 1, 4 písm. k/, 5 Občianskeho zákonníka, aj v rozpore s dobrými mravmi a so smernicou Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Zároveň súd poukázal na to, že ide o duplicitné sankcionovanie dlžníka (povinného) za nesplnenie si povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy o revolvingovom úvere, keď si oprávnený spolu so zmluvnou pokutou uplatňuje ako sankciu aj 9 % ročný úrok z omeškania.

Na základe uvedeného súd prvého stupňa konštatoval, že výška zmluvných pokút nie je dohodnutá priamo v uzatvorenej zmluve, ale tieto dohody a podmienky sú obsiahnuté v súčasti zmluvy, a to vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú na predtlačenom tlačive a sú všeobecne koncipované pre veľký počet dlžníkov - spotrebiteľov, teda nie sú individuálne dojednané a je nepochybné, že dlžník nemal možnosť ich zmeniť, pričom sú v jeho neprospech a spôsobujú nerovnováhu.

V posudzovanej veci je potrebné na spotrebiteľské právne vzťahy vždy aplikovať spotrebiteľské právne normy, a preto sa vždy použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech, a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod. Z uvedeného dôvodu v danej veci nemá právny význam ani skutočnosť, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod podľa Obchodného zákonníka, alebo či došlo k voľbe práva medzi účastníkmi.

Smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola do nášho právneho poriadku prevzatá zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorý novelizoval Občiansky zákonník a okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre SR a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov. V spotrebiteľskom práve je princíp zmluvnej slobody potrebné konfrontovať s princípom zmluvnej spravodlivosti, požiadavkou tzv. ekvity v spojení s princípom proporcionality - primeranosti a rovnováhy práv a povinností zmluvných strán.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal oprávnený prostredníctvom právnej zástup3kyne v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Poukázal na ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, v ktorých je vymedzený rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu nasledovne: na preskúmanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu a na posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, plnenia právom dovoleného alebo plnenia v súlade s dobrými mravmi. Namietal postup súdu, v ktorom sa zaoberá zmluvou a posudzuje jej podmienky za účelom posudzovania súladu plnenia priznaného exekučným titulom podľa ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní a ktorý je postupom v rozpore so zákonom, resp. obchádzaním zákona z dôvodu, že exekučný súd nie je oprávnený o takejto otázke vôbec konať a rozhodovať, nakoľko jedinou procesne relevantnou možnosťou z hľadiska zákona o rozhodcovskom konaní je preskúmanie rozsudku rozhodcom alebo postup v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Navyše exekučný súd takýmto postupom porušuje elementárnu zásadu sporového konania, a to dispozitívnu zásadu a zásadu kontradiktórnosti vyjadrenú v nutnosti podať návrh na súd stranou zmluvy, aby bola zmluva preskúmaná. Ochrana spotrebiteľa, ktorú sa súd bez správne zisteného skutkového stavu a správnej aplikácie relevantných ustanovení zrejme pokúša zaviesť napadnutým uznesením, nemôže spočívať v porušovaní zákonných ustanovení a principiálnych ustanovení právneho poriadku, či porušením čl. 46 Ústavy SR. Na základe uvedeného mal za to, že neobstojí postup súdu, ktorý v rámci posudzovania materiálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku (ktorá je výlučne obmedzená na posudzovanie plnenia, a nie jeho právneho dôvodu) posudzuje zmluvu. Ďalej namietal neopodstatnenosť tvrdenia súdu o neprijateľnosti ustanovení zmluvy o revolvingovom úvere o sankciách - zmluvných pokutách, nakoľko zmluvná pokuta v danom prípade vznikla ako sankcia za porušenie základnej povinnosti tvoriacej podstatu celého zmluvného vzťahu, a to splnenie dlhu v splátkach, pričom jej výška závisí výlučne od doby trvania porušovania povinností zo strany dlžníka, t. j. čím dlhšie porušovanie trvá, tým vyššia bude i sankcia. Súd prvého stupňa pri posudzovaní zmluvných pokút opomenul skutočnosť, že povinný porušil zmluvu o revolvingovom úvere tým najzávažnejším spôsobom, a to neplatením úveru ako hlavného predmetu plnenia. V súvislosti so sankciou uvedenou v čl. 14 ods. 14.1 zmluvy o revolvingovom úvere vo výške 0,08 eur za každý deň omeškania, teda jednou päťstotinou zo zabezpečenej sumy oprávnený poukázal na to, že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, z akého dôvodu ju súd posúdil ako neprimeranú sankciu. Takáto výška zmluvnej pokuty v porovnaní s výškou splátky ako zabezpečenou povinnosťou, významom tejto povinnosti (ktorá predstavuje základný zmysel zmluvy - splatenie úveru) a predpokladmi vzniku nároku na ňu v rozpore s dobrými mravmi rozhodne nie je. Pri posudzovaní primeranosti zmluvných pokút mal súd vychádzať z porovnania výšky sankcie, zabezpečenej povinnosti a z jej významu. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre v konaní pod sp. zn. 5Co/16/2010 zo dňa 03. 02. 2010 i na rozsudok Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 3Co/67/2008. Čo sa týka kumulatívnosti zmluvných pokút, oprávnený uviedol, že nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko zmyslom zmluvnej pokuty je pohrozenie citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi pre prípad, že nesplní svoju povinnosť z hlavného záväzkového vzťahu, a tiež v zabezpečení veriteľa proti prípadnej ujme, ktorá by mu mohla vzniknúť nesplnením záväzku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si oprávnený uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 59,62 eur vrátane DPH.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 11. 07. 2011 potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 28. 06. 2011, kedy bol súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Ivanovi Šteinerovi, PhD. doručený návrh oprávneného zo dňa 16. 06. 2011 na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom JUDr. Michalom Krnáčom dňa 01. 10. 2010 pod sp. zn. RK-1719/10-MK, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10. 01. 2011 a vykonateľnosť dňa 14. 01. 2011. Následne súdny exekútor Mgr. Ing. Ivan Šteiner, PhD. podaním zo dňa 01. 07. 2011 požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Dňa 11. 07.2 011 súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana Šteinera, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 01. 07. 2011, doručenú súdu dňa 07. 07. 2011, v časti zmluvných pokút vo výške 519,89 eur, v časti úroku vo výške 9 % ročne zo sumy 519,89 eur od 05. 09. 2009 do 08. 09. 2009, zo sumy 519,89 eur od 09. 09. 2009 do 20. 10. 2009, zo sumy 519,89 eur od 21. 10. 2009 do 20. 04. 2010, zo sumy 519,89 eur od 21. 04. 2010 do 27. 02. 2011, zo sumy 519,89 eur od 28. 02. 2011 do 28. 02. 2011, zo sumy 519,89 eur od 01. 03. 2011 do zaplatenia z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne a v zmysle zákona odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody opakoval.

Spotrebiteľská zmluva je v ust. § 52 Občianskeho zákonníka definovaná ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvných podmienok tejto zmluvy alebo ich zmeny. Na základe uvedeného je teda zrejmé, že súd prvého stupňa správne zistil, že medzi účastníkmi konania sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo.

Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa vzťahujú práve na taký druh zmlúv, pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa, pričom tento zákon v ustanovení § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a rozlišuje, či boli individuálne dojednané alebo nie. Je teda dôležité, či spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s nimi pred uzavretím zmluvy, ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť. V tomto smere sa zabezpečuje ochrana najmä tým zmluvám, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred a pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Z predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 19. 01. 2009 je zrejmé, že nakoľko bola vopred pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, povinný nemohol ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako formulárovú, adhéznu a na spotrebiteľské vzťahy je potrebné aplikovať spotrebiteľské právne normy bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod.

Odvolací súd poukazuje aj na ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014 (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) v spojení s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorých v prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie musí posudzovať aj to, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní a či nie sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania exekučného súdu. Ak by exekučný súd tieto dôvody zistil, musí exekúciu zastaviť. V prípade, ak by takéto dôvody súd zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, žiadosť o udelenie poverenia podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietne, nakoľko by bolo nelogické, ak by exekučný súd vydal poverenie a potom následne by exekúciu zastavil.

Súd prvého stupňa v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania exekučného súdu správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ale aj zmluvu o revolvingovom úvere, a to v súlade s ustanoveniami, ktoré upravujú spotrebiteľské vzťahy. Predmetná zmluva totiž obsahuje viaceré neprijateľné podmienky.

Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 19. 01. 2009 obsahuje neprijateľné podmienky, medzi ktoré patrí aj povinnosť povinného zaplatiť sumu úveru zvýšenú o zmluvné pokuty, pričom tieto podmienky - sankcie boli vyjadrené v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., ktoré sú priložené k zmluve o úvere. Odvolací súd poukazuje na to, že tieto podmienky boli predtlačené na formulári, ktorého text nemal povinný možnosť nijakým spôsobom meniť alebo ovplyvniť ich obsah, pričom ich mohol iba ako celok odmietnuť alebo ako celok prijať. Zároveň ide o také ustanovenia zmluvy o úvere a všeobecných obchodných podmienok, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, neboli individuálne dojednané a sú preto neprijateľnými podmienkami v predmetnej spotrebiteľskej zmluve. Tieto neprijateľné podmienky sú podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 2 OSP potvrdil. Odvolací súd poznamenáva, že predmetom odvolacieho konania boli len zmluvné pokuty a úrok, v časti ktorých súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora zo dňa 01. 07. 2011 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, avšak vzhľadom k tomu, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Krnáčom dňa 01. 10. 2010 pod sp. zn. RK-1719/10-MK, dáva do pozornosti súdu prvého stupňa uznesenie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 55/2011-19 zo dňa 24. 02. 2011 s tým, že bude potrebné sa v ďalšom konaní zaoberať formálnou a materiálnou stránkou vykonateľnosti predloženého exekučného titulu. Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.